Veda, náboženstvo a hľadanie pravdy

„Skutočnosť, že sa rozšírilo veľa falošných náboženstiev... mala na mňa určitý vplyv.“ — Charles Darwin

ZAČIATKOM 19. storočia bol medzi vedou a náboženstvom kladný vzťah. V knihe Darwin: Before and After (Darwin: Pred a po) sa hovorí: „Dokonca aj vo vedeckých spisoch autori bez rozpakov hovorili o Bohu spôsobom, ktorý bol zjavne prirodzený a úprimný.“

Darwinovo dielo O pôvode druhov prispelo k zmene tohto stavu. Veda a evolúcia vytvorili spojenie, ktoré náboženstvu — a ani Bohu — nevenovalo pozornosť. „V evolučnom spôsobe myslenia,“ hovorí sir Julian Huxley, „už niet viac miesta pre nadprirodzenosť, a nie je ani potrebná.“

Dnes je evolučná teória vyhlasovaná za nevyhnutný základ vedy. Za jednu z hlavných príčin tohto vzťahu určil fyzik Fred Hoyle toto: „Ortodoxní vedci sa viac zaoberajú tým, ako zabrániť návratu náboženských extrémov minulosti, než aby išli v ústrety pravde.“ Aké extrémy spôsobili, že má veda taký odpor k náboženstvu?

Náboženstvo robí stvoreniu zlé meno

„Kreacionisti“ — najmä tí spojení s fundamentalistickými protestantmi — v zamýšľanej snahe podporiť Bibliu trvali na tom, že zem a vesmír nemajú ani 10 000 rokov. Tento extrémny názor vyvolal posmech geológov, astronómov a fyzikov, pretože je v rozpore s ich výsledkami skúmania.

Ale čo o tom v skutočnosti hovorí Biblia? „Na začiatku Boh stvoril nebesia a zem.“ (1. Mojžišova 1:1) Nie je stanovené, aký čas je tu zahrnutý. „Prvý deň“ stvorenia sa spomína až v 1. Mojžišovej 1:3–5. Keď sa začal prvý „deň“, „nebesia a zem“ už existovali. Mohli by v tom prípade byť nebesia a zem staré miliardy rokov, tak ako to vyhlasujú vedci? Je to celkom možné. Biblia jednoducho neuvádza, o aký dlhý čas tu ide.

Iným extrémom náboženstva je spôsob, ako niektorí vysvetľujú šesť „dní“ stvorenia. Niektorí fundamentalisti tvrdia, že tieto dni sú doslovné, a obmedzujú pozemské stvorenie na obdobie 144 hodín. To vedie u vedcov k skepticizmu, lebo sa domnievajú, že takéto tvrdenie je v rozpore s jasnými vedeckými pozorovaniami.

Ale to, čo je v rozpore s vedou, je fundamentalistické vysvetľovanie Biblie — nie Biblia sama. Biblia nehovorí, že každý stvoriteľský „deň“ trval 24 hodín; v skutočnosti zahŕňa všetky tieto „dni“ do omnoho dlhšieho ‚dňa, keď Boh Jehova urobil zem a nebo‘, čo ukazuje, že nie všetky biblické „dni“ trvali len 24 hodín. (1. Mojžišova 2:4) Niektoré mohli byť dlhé tisíce rokov.a

Kreacionisti a fundamentalisti tak urobili myšlienke stvorenia zlé meno. Ich učenie o veku vesmíru a dĺžke stvoriteľských „dní“ nie je v súlade ani s rozumnou vedou, ani s Bibliou. Sú však aj ďalšie extrémy, ktoré spôsobili, že vedci majú odpor k náboženstvu.

Zneužívanie moci

Počas dejín bolo náboženstvo zodpovedné za mnoho bezprávia. V stredoveku bola napríklad náuka o stvorení prekrútená tak, aby ospravedlňovala cirkevnú podporu európskej autokracie. Tvrdilo sa, že ľudia boli umiestnení do svojich postavení, ako bohatí alebo chudobní, božským výnosom. Kniha The Intelligent Universe (Inteligentný vesmír) uvádza: „Mladším synom bohatých bolo povedané, že je to ‚Božie usporiadanie‘, na základe ktorého dostali z rodinného majetku len malú časť alebo nijakú, a pracujúci človek bol stále nabádaný, aby zostal spokojný so ‚stavom, do akého sa páčilo Bohu ho povolať‘.“

Nie div, že mnohí sa boja vrátiť k „náboženským extrémom minulosti“! Namiesto toho, aby náboženstvo uspokojilo duchovné potreby človeka, často ich zneužívalo. (Ezechiel 34:2) Jeden úvodník v časopise India Today poznamenáva: „Je na počudovanie, že si náboženstvo — s takou povesťou, akú si vytvorilo počas dlhého obdobia — vôbec udržalo nejakú dôveryhodnosť... V mene Najvyššieho Stvoriteľa... sa ľudia dopúšťali tých najohavnejších zverstiev proti svojim blížnym.“

Naozaj, otrasná povesť falošného náboženstva mala na Darwinovo uvažovanie nemalý vplyv. „Postupne som prestával veriť v kresťanstvo ako božské zjavenie,“ napísal. „Skutočnosť, že sa rozšírilo veľa falošných náboženstiev do toľkých častí zeme ako požiar, mala na mňa určitý vplyv.“

Triumf pravého náboženstva

Náboženské pokrytectvo nie je pre ľudí ničím novým. Ježiš povedal mocichtivým náboženským vodcom svojich dní: „Zvonku sa zdáte ako dobrí ľudia — ale vnútri ste hromadou pretvárky a zla.“ — Matúš 23:28, Phillips.

Pravé kresťanstvo však ‚nie je časťou sveta‘. (Ján 17:16) Jeho stúpenci nemajú účasť na skazenom náboženstve ani na politike; ani nie sú oklamaní filozofiami, ktoré popierajú existenciu Stvoriteľa. „Múdrosť tohto sveta je u Boha pochabosťou,“ napísal apoštol Pavol. — 1. Korinťanom 3:19.

To však neznamená, že skutoční kresťania sú naivní, čo sa týka vedy. Naopak, členov pravého náboženstva veda zaujíma. „Zodvihnite vysoko oči a hľaďte,“ bolo povedané starovekému prorokovi Izaiášovi. „Kto stvoril tieto veci?“ (Izaiáš 40:26) Podobne Jób bol vyzvaný, aby skúmal divy prírody a vesmíru, aby lepšie porozumel Stvoriteľovi. — Jób, kapitoly 38–41.

Áno, ľudia, ktorí veria v Stvoriteľa, sa na stvorenie pozerajú s posvätnou úctou. (Žalm 139:14) Navyše, dôverujú tomu, čo Stvoriteľ Jehova Boh hovorí o nádhernej nádeji do budúcnosti. (Zjavenie 21:1–4) Prostredníctvom štúdia Biblie sa milióny ľudí učia, že ani pôvod človeka, ani jeho budúcnosť nezávisia od slepej náhody. Naopak, Jehova utvoril človeka s určitým zámerom a tento zámer sa uskutoční — na požehnanie všetkých poslušných ľudí. Pozývame vás, aby ste túto vec sami preskúmali.

[Poznámka pod čiarou]

[Rámček na strane 6]

NEVŠÍMAJÚ SI DÔKAZY?

„AJ JEHOVOVI svedkovia majú dosť poznatkov z biológie,“ napísal právnik Norman Macbeth v knihe Darwin Retried—​An Appeal to Reason (Darwin opätovne preskúmaný — výzva na uvažovanie), vydanej v roku 1971. Po prečítaní článku na tému evolúcie v časopise Prebuďte sa! Macbeth napísal: „Bol som ohromený tým, akú dôvtipnú kritiku darwinizmu obsahuje článok.“ Všimol si aj rozsiahly výskum a rozumné citácie odborníkov na tento námet a uzavrel to slovami: „Nie je správne, aby Simpson ďalej hovoril: ‚... tí, ktorí v ňu [evolúciu] neveria, si takmer do jedného očividne nevšímajú vedecké dôkazy‘.“

[Obrázok na strane 7]

Budúcnosť ľudstva nie je ponechaná slepej náhode