Popieranie Boha v dvadsiatom storočí

„Ľudia sa zmierili s myšlienkou absencie Boha a organizujú si svoj život nezávisle, bez ohľadu na následky a bez ohľadu na Boha.“ — One Hundred Years of Debate Over God—The Sources of Modern Atheism (Sto rokov diskusie o Bohu — zdroje novodobého ateizmu).

HOCI mohutný strom na prvý pohľad vytvára pôsobivý dojem, po čase je považovaný za niečo bežné. Jeho prítomnosť je dôverne známa; jeho výška už nevzbudzuje úctu.

S ateizmom je to podobne. Hoci v devätnástom storočí vyvolal veľa diskusií, dnes nie je popieranie Božej existencie ani šokujúce, ani rozrušujúce. Éra tolerancie dovolila ateizmu, aby sa usídlil v pokojnej koexistencii s vierou v Boha.

To neznamená, že by väčšina ľudí popierala Boha otvorene; naopak, výsledky prieskumu z 11 krajín v Amerike, Európe a Ázii odhalili, že v priemere len o niečo viac ako dve percentá ľudí tvrdia, že sú ateisti. No ateistický duch prevláda — a to dokonca medzi mnohými, ktorí veria, že Boh existuje. Ako je to možné?

Popieranie Božej autority

„Niekedy sa ateizmus prejavuje jednoducho odmietaním či prehliadaním Boha v praktickom živote,“ hovorí The Encyclopedia Americana. Z toho dôvodu The New Shorter Oxford English Dictionary uvádza druhú definíciu slova „ateista“ takto: „Človek, ktorý popiera Boha mravne; bezbožná osoba.“ — Kurzíva od nás.

Áno, ateizmus môže znamenať buď popieranie Božej existencie, alebo jeho autority, alebo oboje. Biblia nepriamo poukazuje na tohto ateistického ducha v Títovi 1:16: „Vyhlasujú, že uznávajú Boha, ale popierajú ho svojimi skutkami.“ — The New English Bible; porovnaj Žalm 14:1.

Takéto odmietanie Božej autority možno sledovať späť až k prvému ľudskému páru. Eva uznávala Božiu existenciu, ale chcela ‚byť ako Boh a poznať dobré a zlé‘. Tak by mohla ‚byť sama sebe pánom‘ a vytvoriť si svoj vlastný mravný kódex. V tomto popieraní Božej autority sa neskôr k Eve pripojil i Adam. — 1. Mojžišova 3:5, 6.

Je takýto postoj dnes rozšírený? Áno. Rafinovaný ateizmus sa prejavuje v úsilí o nezávislosť. „Ľudí dnes už unavuje život pod dohľadom Boha,“ poznamenáva kniha One Hundred Years of Debate Over God —​The Sources of Modern Atheism. „Uprednostňujú slobodný život.“ Biblický mravný kódex je odmietaný ako nepraktický, nerealistický. Myslenie mnohých ľudí sa podobá mysleniu egyptského faraóna, ktorý vyzývavo vyhlásil: „Kto je Jehova, aby som poslúchol jeho hlas...? Jehovu vôbec nepoznám.“ Faraón odmietol Jehovovu autoritu. — 2. Mojžišova 5:2.

Popieranie Boha takzvaným kresťanstvom

Najšokujúcejšie popieranie Božej autority pochádza od duchovenstva takzvaného kresťanstva, ktoré nahradilo čisté biblické pravdy tradíciami vytvorenými ľuďmi. (Porovnaj Matúša 15:9.) Okrem toho podporovalo tie najkrvavejšie vojny v dvadsiatom storočí, a tak zavrhlo biblický príkaz prejavovať si opravdivú lásku. — Ján 13:35.

Duchovenstvo popiera Boha tiež tak, že sa obracia chrbtom k jeho mravným normám — ako to dosvedčuje neustávajúci rad súdnych procesov proti pedofílnym kňazom. Situácia takzvaného kresťanstva sa podobá situácii starovekého Izraela a Judska. „Krajina je naplnená krvipreliatím a mesto je plné zvrátenosti,“ bolo povedané prorokovi Ezechielovi, „veď povedali: ‚Jehova opustil krajinu a Jehova nevidí.‘“ (Ezechiel 9:9; porovnaj Izaiáša 29:15.) Nie div, že mnohí úplne opustili cirkvi takzvaného kresťanstva! Ale musia sa vzdať aj viery v Boha?

Pádny dôvod na ateizmus?

Mnohí ateisti, či si už všimli pokrytectvo náboženstva alebo nie, jednoducho nemôžu zlúčiť vieru v Boha s utrpením vo svete. Simone de Beauvoirová raz povedala: „Pre mňa bola prijateľnejšia predstava sveta bez stvoriteľa, než predstava stvoriteľa zaťaženého všetkými tými rozpormi vo svete.“

Dokazuje nespravodlivosť vo svete — vrátane tej, ktorú vyvolávajú pokryteckí náboženstvári — že Boh neexistuje? Uvažujte: Ak sa nôž použije na ohrozovanie, zranenie, či dokonca na vraždu nevinnej osoby, dokazuje to, že ho nikto nevytvoril? Nie je to skôr tak, že ten predmet bol zneužitý? Podobne väčšina ľudského žiaľu je dokladom toho, že ľudia zneužívajú tak svoje schopnosti, ktoré majú od Boha, ako aj samotnú zem.

Niektorí sa však domnievajú, že je nelogické veriť v Boha, keďže ho nemôžeme vidieť. Ale ako je to so vzduchom, zvukovými vlnami a vôňami? Nemôžeme vidieť žiadnu z týchto vecí, a predsa vieme, že existujú. Povedia nám to naše pľúca, uši a nos. Je isté, že veríme v to, čo sa nedá vidieť, ak o tom máme doklady.

Keď prírodovedec Irving William Knobloch uvažoval o fyzikálnych dokladoch — vrátane elektrónov, protónov, atómov, aminokyselín a zložitého mozgu — bol nútený povedať: „Verím v Boha, pretože pre mňa jediným logickým vysvetlením pre veci, ako sú, je Jeho Božská existencia.“ (Porovnaj Žalm 104:24.) Podobne sa vyjadruje fyziológ Marlin Books Kreider: „Ako obyčajná ľudská bytosť i ako človek, ktorý svoj život zasvätil vedeckému štúdiu a výskumu, nemám vôbec žiadne pochybnosti o Božej existencii.“

Títo muži nie sú jediní. Podľa profesora fyziky Henryho Margenaua, „keď si zoberiete špičkových vedcov, nájdete medzi nimi len veľmi málo ateistov“. Ani pokroky vedy, ani zlyhanie náboženstva nás nemusia prinútiť, aby sme sa vzdali viery v Stvoriteľa. Preskúmajme prečo.

Kontrast pravého náboženstva

Prezident Spojených štátov Thomas Jefferson v roku 1803 napísal: „Som, pravdaže, proti skazenosti kresťanstva; ale nie proti rýdzim zásadám samotného Ježiša.“ Áno, je rozdiel medzi takzvaným a pravým kresťanstvom. Mnohé z dogiem cirkví takzvaného kresťanstva sú založené na tradíciách ľudí. Naproti tomu pravé kresťanstvo zakladá svoje náuky výlučne na Biblii. Preto Pavol písal Kolosanom v prvom storočí, že by mali získať ‚presné poznanie‘, ‚múdrosť‘ a ‚duchovnú rozlišovaciu schopnosť‘. — Kolosanom 1:9, 10.

Práve to by sme mali očakávať od pravých kresťanov, lebo Ježiš prikázal svojim nasledovníkom: „Robte učeníkov z ľudí všetkých národov, krstite ich... a učte ich zachovávať všetko, čo som vám prikázal.“ — Matúš 28:19, 20.

Jehovovi svedkovia dnes vykonávajú toto poverenie v 231 krajinách na celom svete. Preložili Bibliu do 12 jazykov a vytlačili ju vo vyše 74 000 000 výtlačkoch. Okrem toho, za pomoci programu domácich biblických štúdií v súčasnosti pomáhajú vyše 4 500 000 ľuďom ‚zachovávať všetko, čo Ježiš prikázal‘.

Tento vzdelávací program vedie ďalekosiahlym výsledkom. Prináša pravé osvietenie, lebo nie je založený na ľudských myšlienkach, ale na Božej múdrosti. (Príslovia 4:18) Navyše, pomáha ľuďom zo všetkých národov a rás urobiť niečo, čo nikdy nemohlo uskutočniť ľudské „osvietenstvo“ — obliecť si „novú osobnosť“, ktorá im umožňuje rozvíjať medzi sebou opravdivú lásku. — Kolosanom 3:9, 10.

Pravé náboženstvo v našom dvadsiatom storočí triumfuje. Nepopiera Boha — ani jeho existenciu, ani jeho autoritu. Pozývame vás, aby ste sa o tom sami presvedčili tak, že navštívite Jehovových svedkov v ich sále Kráľovstva.

[Rámček na strane 6]

POSILŇOVANIE KOREŇOV ATEIZMU

Uprostred osemnásteho storočia bol filozof Denis Diderot poverený prekladom jednozväzkovej encyklopédie z angličtiny do francúzštiny. Očakávania svojho zamestnávateľa však oveľa prevýšil. Diderot strávil asi tri desaťročia zostavovaním svojej Encyclopédie, diela v dvadsiatich ôsmich zväzkoch, ktoré zachytávalo ducha doby.

Hoci Encyclopédie obsahovala veľa praktických informácií, dôraz kládla na ľudskú múdrosť. Podľa zbierky kníh Great Ages of Man (Veľké epochy človeka) sa „odvážila kázať radikálne krédo [filozofov], že človek by si mohol zlepšiť svoj údel, keby vieru nahradil rozumom ako princípom, ktorý by ho viedol“. V encyklopédii nápadne chýbala zmienka o Bohu. Kniha The Modern Heritage (Novodobé dedičstvo) hovorí: „Výberom námetov dali vydavatelia jasne najavo, že náboženstvo nie je jednou z vecí, ktoré človek potrebuje poznať.“ Preto neprekvapuje, že cirkev sa snažila zabrániť rozširovaniu Encyclopédie. Generálny prokurátor ju odsúdil ako podvratnú vzhľadom na politiku, morálku a náboženstvo.

Napriek nepriateľom si Diderotovu Encyclopédie žiadalo asi 4000 osôb — ohromujúci počet, keď zoberieme do úvahy jej závratnú cenu. Bolo len otázkou času, kedy tento ateistický spodný prúd prerastie do celkom otvoreného popierania Boha.