Maimonides — muž, ktorý nanovo definoval judaizmus

„OD MOJŽIŠA po Mojžiša nebol nikto ako Mojžiš.“ Mnohí Židia rozpoznajú v tomto záhadnom výroku výraz obdivu pre židovského filozofa, kodifikátora a komentátora Talmudu a Písiem z 12. storočia, Moše Ben Maimona — známeho aj ako Maimonides a Rambam.a Dnes Maimonida mnohí nepoznajú, ale jeho spisy hlboko ovplyvnili židovské, moslimské a cirkevné myslenie za jeho dní. Maimonides zásadným spôsobom nanovo definoval judaizmus. Kto bol Maimonides a prečo ho mnohí Židia považujú za „druhého Mojžiša“?

Kto bol Maimonides?

Maimonides sa narodil v Córdobe v Španielsku v roku 1135. Jeho otec Maimon, ktorý mu dal veľkú časť z jeho ranej náboženskej výchovy, bol renomovaným učencom z významnej rabínskej rodiny. Keď v roku 1148 dobyli Córdobu Almohadovia, Židia mali na výber: buď prejsť na islam, alebo ujsť. Tým sa pre Maimonidovu rodinu začalo dlhé obdobie putovania. V roku 1160 sa usadili vo Fáse v Maroku, kde sa Maimonides školil za lekára. V roku 1165 musela jeho rodina ujsť do Palestíny.

Situácia v Izraeli však bola nestabilná. Malá židovská obec bola vystavená nebezpečenstvu zo strany kresťanských križiakov i zo strany moslimských jednotiek. Po necelých šiestich mesiacoch vo „Svätej zemi“ Maimonides a jeho rodina našli útočište vo Fustate, starom meste Káhiry (Egypt). A práve tam bol Maimonidov talent plne uznaný. V roku 1177 sa stal hlavným predstaviteľom židovskej obce a v roku 1185 bol ustanovený za dvorného lekára slávneho moslimského vodcu Saladina. Maimonides si obidva tieto posty udržal až do svojej smrti v roku 1204. Jeho lekárske schopnosti boli také povestné, že údajne až z Anglicka sa kráľ Richard Levie Srdce pokúšal získať Maimonida za svojho osobného lekára.

Čo napísal?

Maimonides bol plodný pisateľ. Keď unikal pred moslimským prenasledovaním a ukrýval sa ako utečenec, zostavil značnú časť svojho prvého veľkého diela Komentár k Mišne.b Toto dielo napísané v arabčine objasňuje mnohé predstavy a pojmy v Mišne, pričom sa niekedy uchyľuje k vysvetľovaniu Maimonidovej filozofie o judaizme. V časti vysvetľujúcej traktát Sanhedrin Maimonides formuloval 13 základných princípov židovskej viery. Judaizmus nikdy predtým nedefinoval formálne krédo čiže vyznanie viery. Teraz sa však Maimonidových 13 princípov viery stalo vzorom série formulácií židovského kréda. — Pozri rámček na 23. strane.

Maimonides sa snažil definovať logické usporiadanie všetkých vecí, či fyzických alebo duchovných. Zavrhoval slepú vieru a na všetko požadoval vysvetlenia na základe toho, čo považoval za racionálne dôkazy a logiku. Tento prirodzený sklon ho priviedol k napísaniu jeho veľkého diela Mišne Tóra.c

V Maimonidových dňoch Židia považovali za „Tóru“ čiže „Zákon“ nielen písané slová zaznamenané Mojžišom, ale aj všetok rabínsky výklad tohto Zákona počas stáročí. Tieto myšlienky boli zaznamenané v Talmude a v tisícoch rabínskych rozhodnutí a spisov o Talmude. Maimonides si uvedomil, že rozsah a neusporiadanosť všetkých týchto informácií veľmi sťažuje priemerným Židom robiť rozhodnutia, ktoré ovplyvňujú ich každodenný život. Väčšina z nich nemohla celý život študovať všetku rabínsku literatúru, z ktorej veľká časť bola napísaná v ťažkom aramejskom jazyku. Maimonidovo riešenie spočívalo v tom, že tieto informácie spracoval, vyzdvihol praktické rozhodnutia a zostavil z toho usporiadaný systém 14 kníh, do ktorých bola látka zoradená tematicky. Napísal to v brilantne jasnej a plynulej hebrejčine.

Mišne Tóra bola takou praktickou príručkou, že niektorí židovskí vodcovia sa obávali, že úplne nahradí Talmud. Ale aj tí, ktorí mali námietky, uznávali veľkú učenosť tohto diela. Tento vysoko usporiadaný kódex bol prevratnou vymoženosťou, ktorá dodala nový život systému judaizmu, v ktorom sa už priemerný človek nedokázal orientovať a ani sa mu už nedokázal prispôsobiť.

Maimonides sa potom dal do písania ďalšieho veľkého diela — Sprievodcu zmätených. Keď bola grécka klasická literatúra prekladaná do arabčiny, viac Židov sa oboznamovalo s Aristotelom a s ďalšími filozofmi. Niektorí boli zmätení a bolo pre nich ťažké zosúladiť doslovný význam biblických pojmov s filozofiou. V diele Sprievodca zmätených sa Maimonides, ktorý veľmi obdivoval Aristotela, snažil vysvetliť podstatu Biblie a judaizmu takým spôsobom, ktorý bol v súlade s filozofickým myslením a logikou. — Porovnaj 1. Korinťanom 2:1–5, 11–16.

Okrem týchto veľkých diel a ďalších náboženských spisov Maimonides napísal aj významné práce z oblasti medicíny a astronómie. A nemala by sa prehliadať ani ďalšia črta jeho plodného pera. Encyclopaedia Judaica hovorí: „Maimonidove listy znamenali obrat v písaní listov. Je prvým židovským pisateľom listov, ktorého korešpondencia je vo veľkej miere zachovaná... Jeho listy si našli cestu k mysli a srdcu tých, s ktorými si písal. Menil svoj štýl tak, aby vyhovoval im.“

Čo vyučoval?

Vo svojich 13 princípoch viery Maimonides poskytol jasnú osnovu viery, ktorá čiastočne vychádza z Písma. Avšak siedmy a deviaty princíp je v rozpore s podstatou biblicky podloženej viery v Ježiša ako Mesiáša.d Keď vezmeme do úvahy odpadlícke náuky takzvaného kresťanstva, napríklad náuku o trojici a do očí bijúce pokrytectvo, ktorého príkladom bol krvavý kúpeľ pri križiackych výpravách, neprekvapuje, že Maimonides sa ďalej hlbšie nezaoberal otázkou Ježišovho mesiášstva. — Matúš 7:21–23; 2. Petra 2:1, 2.

Maimonides píše: „Môže byť väčší kameň potknutia než [kresťanstvo]? Všetci proroci hovorili o Mesiášovi ako o vykupiteľovi Izraela a jeho záchrancovi... [Naproti tomu kresťanstvo] spôsobilo, že Židia boli zabíjaní mečom a zostávajúci z nich boli rozptýlení a pokorení, Tóra bola zmenená a väčšina sveta blúdi a slúži inému bohu než Pánovi.“ — Mišne Tóra, „Zákony o kráľoch a ich vojnách“, 11. kapitola.

No napriek všetkej úcte, ktorú Maimonidovi prejavovali, mnohí Židia ho ignorovali v určitých sporných otázkach, o ktorých hovoril veľmi otvorene. S rastúcim vplyvom mystického judaizmu (kabaly) si medzi Židmi získavala obľubu astrológia. Maimonides napísal: „Ktokoľvek sa zaoberá astrológiou a plánuje si prácu alebo cestu na základe času určeného tými, čo skúmajú nebesia, vystavuje sa tomu, že bude zbičovaný... Všetky tieto veci sú lož a podvod... Každý, kto týmto veciam verí... je hlupák a chýba mu rozum.“ — Mišne Tóra, „Zákony o modlárstve“, 11. kapitola; porovnaj 3. Mojžišovu 19:26; 5. Mojžišovu 18:9–13.

Maimonides okrem toho ostro kritizoval ďalšiu praktiku: „[Rabíni] si stanovili peňažné čiastky, ktoré požadujú od jednotlivcov a od spoločenstiev, a zapríčinili, že ľudia si v úplnej pochabosti myslia, že je to povinné a správne... To všetko je nesprávne. Ani v Tóre, ani vo výrokoch [talmudských] mudrcov nie je ani slovo, ktoré by to podporovalo.“ (Komentár k Mišne, Avot 4:5) Na rozdiel od týchto rabínov Maimonides usilovne pracoval, aby sa uživil ako lekár, a nikdy neprijal plat za náboženské služby. — Porovnaj 2. Korinťanom 2:17; 1. Tesaloničanom 2:9.

Ako bol ovplyvnený judaizmus a ďalšie viery

Profesor Yeshaiahu Leibowitz z Hebrejskej univerzity v Jeruzaleme povedal: „Maimonides je najvplyvnejšou osobnosťou v dejinách judaizmu od obdobia patriarchov a prorokov až po súčasnosť.“ Encyclopaedia Judaica poznamenáva: „Vplyv Maimonida na budúci vývoj judaizmu je nesmierny... C. Tchernowitz... dokonca tvrdí, že nebyť Maimonida, judaizmus by sa bol rozštiepil na rôzne sekty a viery... Jeho veľkým činom bolo to, že zjednotil rôzne prúdy.“

Tým, že Maimonides zreorganizoval židovské myšlienky tak, aby zodpovedali jeho vlastným predstavám o poriadku a logike, nanovo definoval judaizmus. Učencom i ľudovým masám sa táto nová definícia javila ako praktická a príťažlivá. Dokonca aj Maimonidovi odporcovia veľa z jeho prístupu nakoniec prijali. Hoci jeho spisy mali za cieľ oslobodiť Židov od závislosti od nekonečných komentárov, zakrátko boli aj k jeho dielam napísané dlhé komentáre.

Encyclopaedia Judaica hovorí: „Maimonides bol... najvýznačnejším židovským filozofom stredoveku a jeho Sprievodca zmätených je najvýznamnejším filozofickým dielom, aké kedy napísal Žid.“ Dielo Sprievodca zmätených bolo napísané v arabčine, ale ešte za Maimonidovho života bolo preložené do hebrejčiny a zakrátko potom do latinčiny, a tak sa stalo v celej Európe dostupným na štúdium. V dôsledku toho si Maimonidova unikátna syntéza Aristotelovej filozofie a myslenia judaizmu rýchlo našla cestu do hlavného prúdu myslenia takzvaného kresťanstva. Učenci takzvaného kresťanstva z toho obdobia, napríklad Albertus Magnus a Tomáš Akvinský, sa často odvolávali na Maimonidove názory. Aj islamskí učenci boli nimi ovplyvnení. Maimonidov filozofický prístup neskôr ovplyvnil židovských filozofov, napríklad Barucha Spinozu, k úplnému odklonu od ortodoxného judaizmu.

Maimonides by mohol byť považovaný za človeka renesancie, ktorý žil pred obdobím renesancie. Jeho trvanie na tom, že viera musí byť v súlade s rozumom, je stále platným princípom. Tento princíp ho viedol k tomu, že dôrazne vystupoval proti náboženským poverám. Avšak zlý príklad takzvaného kresťanstva a Aristotelov filozofický vplyv mu často bránili v tom, aby dospel k záverom, ktoré by boli úplne v súlade s biblickou pravdou. I keď nie všetci by súhlasili s nápisom na Maimonidovom hrobe — „Od Mojžiša po Mojžiša nebol nikto ako Mojžiš“ — treba uznať, že Maimonides nanovo definoval štruktúru judaizmu.

[Poznámky pod čiarou]

[Rámček na strane 23]

MAIMONIDOVÝCH 13 PRINCÍPOV VIERYe

1. Boh je Stvoriteľ a Vládca všetkého. On sám všetko urobil, robí a urobí.

2. Boh je jeden. Neexistuje nič, čo by sa mu nejako mohlo vyrovnať.

3. Boh nemá telo. Hmotné predstavy sa naňho nevzťahujú.

4. Boh je prvý a posledný.

5. Je správne modliť sa iba k Bohu. Neslobodno sa modliť k nikomu ani k ničomu inému.

6. Všetky slová prorokov sú pravdivé.

7. Proroctvo Mojžiša je úplne pravdivé. Bol najväčším zo všetkých prorokov, čo boli pred ním, i z tých, čo boli po ňom.

8. Celá Tóra, ktorú teraz máme, bola daná Mojžišovi.

9. Tóra nebude zmenená, ani Boh nikdy nedá žiadnu ďalšiu.

10. Boh pozná všetky skutky a myšlienky ľudí.

11. Boh odmeňuje tých, ktorí dodržiavajú jeho prikázania, a trestá tých, ktorí ich porušujú.

12. Mesiáš príde.

13. Mŕtvi budú navrátení k životu.

[Poznámka pod čiarou]

[Prameň ilustrácie na strane 21]

Jewish Division / The New York Public Library / Astor, Lenox, and Tilden Foundations