Kto si zasluhuje byť nazývaný rabbi?
NIČ netušiaci turista mal malú nádej, že sa dostane na letisko načas. Stovky policajtov sa pokúšalo riadiť dopravu, zatiaľ čo chránili vyše 300 000 trúchliacich, ktorými boli preplnené ulice Jeruzalema. Noviny The Jerusalem Post to nazvali „pohrebným sprievodom takej veľkosti, aká zvyčajne prislúcha iba prezidentom, kráľom a totalitným diktátorom“. Kto mohol byť príčinou takého výlevu oddanosti, ktorý na celé hodiny ochromil izraelské hlavné mesto? Bol to istý ctený rabín. Prečo postavenie rabína vzbudzuje medzi Židmi takú úctu a oddanosť? Kedy bol výraz „rabbi“ použitý prvý raz? Na koho sa uplatňuje správne?
Bol Mojžiš Rabbi?
Najviac cteným menom v judaizme je meno Mojžiša, sprostredkovateľa izraelskej zmluvy Zákona. Nábožensky založení Židia ho nazývajú „Mojžiš, ‚náš Rabbi‘“. Ale nikde v Biblii nie je Mojžiš označený titulom „Rabbi“. Výraz „rabbi“ sa v Hebrejských Písmach v skutočnosti vôbec nevyskytuje. Prečo teda začali Židia označovať Mojžiša týmto spôsobom?
Podľa Hebrejských Písiem bola zodpovednosť a autorita vyučovať a vysvetľovať Zákon zverená potomkom Árona, kňazom z kmeňa Lévi. (3. Mojžišova 10:8–11; 5. Mojžišova 24:8; Malachiáš 2:7) Avšak v druhom storočí pred n. l. sa v judaizme začala tichá revolúcia, ktorá počnúc týmto obdobím nezmazateľne ovplyvnila židovské myslenie.
V súvislosti s touto duchovnou premenou Daniel Jeremy Silver v diele A History of Judaism píše: „V [tom] čase začala jedna trieda nekňazských znalcov Písma a učencov spochybňovať oprávnenosť kňazského monopolu na výklad Tóry [mojžišovského Zákona]. Každý súhlasil, že kňazi sú nevyhnutne potrební na spĺňanie funkcií v chráme, ale prečo by mali mať konečný hlas v záležitostiach týkajúcich sa Tóry?“ Kto bol podnecovateľom tohto spochybňovania autority kňazskej triedy? Bola to nová skupina v judaizme nazývaná farizeji. D. J. Silver pokračuje: „Farizeji zakladali prijatie do svojich akadémií na spôsobilosti, a nie na narodení [na kňazskom pôvode], a priniesli do náboženského vedenia novú triedu Židov.“
V prvom storočí n. l. sa absolventi týchto farizejských akadémií stali známymi ako učitelia čiže majstri židovského práva. Ostatní Židia ich na znak úcty začali oslovovať „môj učiteľ“ alebo „môj pane“, po hebrejsky rabbi.
Nič nemohlo tomuto novému titulu dodať väčšiu oprávnenosť než jeho uplatnenie na toho, kto bol pokladaný za najväčšieho učiteľa v židovských dejinách, na Mojžiša. Výsledkom by bolo ďalšie zoslabenie dôrazu kladeného na kňazstvo, zatiaľ čo by sa posilnil celkový dojem stále vplyvnejšieho farizejského vedenia. A tak bol Mojžiš vyše 1500 rokov po svojej smrti označený so spätnou platnosťou ako „Rabbi“.
Napodobňovať pána
Hoci zástupy niekedy používali výraz „rabbi“ („môj pane“) aj na označenie iných učiteľov, ktorým preukazovali úctu, toto pomenovanie sa obyčajne vzťahovalo na významných učiteľov spomedzi farizejov, na „mudrcov“. Zároveň so zničením chrámu v roku 70 n. l., ktoré vlastne ukončilo autoritu kňazstva, sa farizejskí rabíni stali nespornými vodcami judaizmu. Ich bezkonkurenčné postavenie podporilo rozvoj určitého druhu kultu zameriavajúceho sa na rabínskych mudrcov.
Profesor Dov Zlotnick sa pri rozbore tohto prechodného obdobia prvého storočia n. l. vyjadril: „‚Pozorne si všímať Mudrcov‘ sa stalo dôležitejším než štúdium Tóry.“ Židovský učenec Jacob Neusner ďalej vysvetľuje: „‚Učeník mudrcov‘ je študent, ktorý sa pripojil k nejakému rabínovi. Robí tak preto, lebo sa chce naučiť ‚Tóru‘... Tóru sa neučí pomocou zákona, ale tak, že sa pozerá na zákon stelesnený v gestách a skutkoch žijúcich mudrcov. Tí vyučujú zákon tým, čo robia, nielen tým, čo hovoria.“
Talmudistický učenec Adin Steinsaltz to potvrdzuje, keď píše: „Mudrci sami povedali: ‚Mali by sa študovať náhodné rozhovory, žarty či príležitostné výroky mudrcov.‘“ V akom rozsahu bolo možné venovať sa tomuto štúdiu? A. Steinsaltz uvádza: „Extrémnym príkladom bol učeník, ktorý sa údajne ukryl pod posteľ svojho veľkého učiteľa, aby zistil, ako si počína so svojou manželkou. Keď sa ho pýtali na jeho všetečnosť, tento mladý učeník odpovedal: ‚Je to Tóra a je hodna štúdia‘, čo je prístup prijímaný rabínmi i študentmi ako platný.“
Pre dôraz kladený skôr na rabína než na Tóru — pri učení sa Tóry prostredníctvom rabína — sa judaizmus od prvého storočia n. l. stal náboženstvom orientovaným na rabínov. Človek sa približoval k Bohu nie cez inšpirované písané Slovo, ale cez osobný vzor, cez nejakého pána, rabína. Tak sa dôraz prirodzene presunul z inšpirovaných Písiem na ústny zákon a na tradície vyučované týmito rabínmi. Od tohto okamihu sa židovská literatúra, napríklad Talmud, sústreďuje viac na rozhovory, anekdoty a správanie rabínov než na Božie vyhlásenia.
Rabíni počas vekov
Aj keď mali raní rabíni ohromnú autoritu a vplyv, nezarábali si na živobytie náboženskou činnosťou. Encyclopaedia Judaica uvádza: „Rabín Talmudu bol... úplne iný než súčasný nositeľ tohto titulu. Talmudistický rabín bol interpretátorom a vykladačom Biblie a Ústneho Zákona a takmer vždy mal nejaké zamestnanie, ktorým si zarábal na živobytie. Až v stredoveku sa rabín stal... učiteľom, kazateľom a duchovnou hlavou židovského zboru alebo spoločenstva.“
Keď rabíni začali robiť zo svojho postavenia platené zamestnanie, niektorí sa proti tomu otvorene ozývali. Maimonides, slávny rabín 12. storočia, ktorý si zarábal na živobytie ako lekár, ostro kritizoval takýchto rabínov. „Stanovili si peňažné požiadavky na jednotlivcov i na spoločenstvá a v úplnej nerozumnosti priviedli ľudí na myšlienku, že je záväzné a správne [finančne] pomáhať mudrcom, učencom a ľuďom študujúcim Tóru, a preto je Tóra ich remeslom. To všetko je však nesprávne. Niet ani jediného slova, a to ani v Tóre, ani vo výrokoch mudrcov, ktoré by tomu pridávalo na dôveryhodnosti.“ (Commentary on the Mishnah, Avot 4:5) Ale Maimonidova obžaloba ostala u nasledujúcich generácií rabínov bez povšimnutia.
Keď judaizmus vstúpil do moderného veku, rozdelil sa na frakcie reformného, konzervatívneho a ortodoxného učenia. Pre mnohých Židov sa náboženské učenie a prax stali druhoradými v porovnaní s inými záujmami. Následkom toho bolo postavenie rabínov podkopané. Rabín sa väčšinou stal ordinovanou hlavou zboru a počínal si ako platený, profesionálny učiteľ a radca členov svojej skupiny. Ale medzi ultraortodoxnými chasidskými skupinami sa predstava rabína ako pána a vzoru vyvíjala aj ďalej.
Všimnite si vyjadrenia Edwarda Hoffmana v jeho knihe o chasidskom hnutí Habad-Lubavič: „Raní Chasidim tiež zdôrazňovali, že v každej generácii existuje jediný židovský vodca, cadik [spravodlivý], ktorý je ‚Mojžišom‘ svojej doby a ktorého učenosť a oddanosť iným nemá páru. Pre jeho zbožnosť, ktorá vzbudzovala úctu, si každá skupina Chasidim myslela, že ich Rebbe [„rabbi“ v jazyku jidiš] by dokonca mohol ovplyvniť nariadenia Všemohúceho. Nielenže bol ctený ako vzor pre svoje objavné kázne, ale aj samotná kvalita jeho bytia (ako bolo povedané: ‚to, ako si zaväzuje šnúrky na topánkach‘) bola chápaná ako vyvýšenie ľudskosti a odhalenie jemných náznakov cesty k božskosti.“
„Vy sa nedajte nazývať Rabbi“
Ježiš, Žid z prvého storočia, ktorý založil kresťanstvo, žil v čase, keď farizejská predstava rabína začínala v judaizme prevládať. Ježiš nebol farizejom ani nebol školený v ich akadémiách, a predsa bol aj on nazývaný Rabbi. — Marek 9:5; Ján 1:38; 3:2.
Ježiš odsúdil rabínsky trend v judaizme slovami: „Znalci Písma a farizeji sa posadili na Mojžišovu stolicu. Majú radi najvýznamnejšie miesta na večeriach, predné sedadlá v synagógach, pozdravovanie na trhoviskách a aby ich ľudia nazývali Rabbi. Ale vy sa nedajte nazývať Rabbi, lebo jeden je váš učiteľ, kým vy všetci ste bratia.“ — Matúš 23:2, 6–8.
Ježiš vystríhal pred delením sa na duchovenstvo a laikov, ktoré sa rozvíjalo v judaizme. Odsudzoval pripisovanie takejto nenáležitej významnosti ľuďom. Smelo vyhlásil: „Jeden je váš učiteľ.“ Kto bol ten Jeden?
Mojžiš, „ktorého poznal Jehova tvárou v tvár“ a ktorého sami mudrci nazvali „náš Rabbi“, bol nedokonalý človek. Aj on robil chyby. (5. Mojžišova 32:48–51; 34:10; Kazateľ 7:20) Namiesto toho, aby Jehova vyzdvihoval Mojžiša ako najväčší príklad, povedal mu: „Vzbudím im proroka zo stredu ich bratov, podobného tebe; a skutočne mu vložím do úst moje slová a istotne im bude hovoriť všetko, čo mu prikážem. A stane sa, že od toho muža, ktorý nebude počúvať moje slová, ktoré bude hovoriť v mojom mene, od toho ja budem vyžadovať účet.“ — 5. Mojžišova 18:18, 19.
Biblické proroctvá dokazujú, že tieto slová majú splnenie v osobe Ježiša, Mesiáša.a Ježiš bol nielen „podobný“ Mojžišovi, bol väčší ako Mojžiš. (Hebrejom 3:1–3) Písma zjavujú, že Ježiš sa narodil ako dokonalý človek a na rozdiel od Mojžiša slúžil Bohu „bez hriechu“. — Hebrejom 4:15.
Nasledujte vzor
Intenzívne štúdium každého rabínovho skutku a slova nepriblížilo Židov k Bohu. Hoci nedokonalý človek by mohol byť príkladom vernosti, ak študujeme a napodobňujeme každý jeho skutok, budeme napodobňovať jeho chyby a nedokonalosti práve tak ako jeho dobré stránky. Vzdávali by sme nenáležitú slávu skôr stvoreniu ako Stvoriteľovi. — Rimanom 1:25.
Jehova však zaobstaral Vzor pre ľudstvo. Ježiš mal podľa Písiem predľudskú existenciu. V skutočnosti je nazvaný „obrazom neviditeľného Boha, prvorodený celého stvorenia“. (Kolosanom 1:15) Keďže nesčíselné tisícročia slúžil v nebi ako Boží „majster v diele“, môže nám najlepšie pomôcť spoznať Jehovu. — Príslovia 8:22–30; Ján 14:9, 10.
Preto mohol Peter napísať: „Kristus trpel za vás a zanechal vám príklad, aby ste verne nasledovali jeho šľapaje.“ (1. Petra 2:21) Apoštol Pavol povzbudzoval kresťanov, aby ‚hľadeli uprene na Ježiša, Hlavného Sprostredkovateľa a Zdokonaľovateľa našej viery‘. Pavol tiež vysvetlil, že „v ňom sú starostlivo skryté všetky poklady múdrosti a poznania“. (Hebrejom 12:2; Kolosanom 2:3) Nijaký iný človek — ani Mojžiš, ani žiaden rabínsky mudrc — nie je hoden takej pozornosti. Ak by mal byť niekto verne napodobňovaný, je to Ježiš. Boží služobníci vôbec nepotrebujú taký titul ako rabín, najmä vzhľadom na jeho súčasný význam, no ak si niekto zaslúžil byť nazývaný Rabbi, bol to Ježiš.
[Poznámka pod čiarou]
a Ďalšie informácie na dôkaz toho, že Ježiš je sľúbeným Mesiášom, pozri v brožúre Bude niekedy svet bez vojen?, strany 24–30, ktorú vydala Watchtower Bible and Tract Society of New York, Inc.
[Prameň ilustrácie na strane 28]
© Brian Hendler 1995. Všetky práva vyhradené