Ako môžete prežiť v nebezpečnej štvrti?

„CELÝ čas som bola vystrašená. Bála som sa vo výťahu. Bála som sa v aute. Bála som sa vo svojom byte. Zločinnosť bola všade. Ľudia boli neustále olupovaní,“ hovorí Maria. Pociťujete aj vy, tak ako táto brazílska žena, strach v štvrti, kde žijete, a to najmä v nočnej tme?

Môže byť vzrušujúce čítať detektívky, ale v skutočnom živote sa to často nekončí šťastne. Zločin môže zostať nevyriešený. Alebo v prípade vraždy musí niekto ďalej žiť bez manžela, otca alebo syna, bez manželky, matky či dcéry. Vzrastá vo vašom okolí počet násilných zločinov? Túžite po pokojnom mieste, kde by vaša rodina bola v bezpečí? Alebo, ak ste nútení vychovávať svoje deti v oblasti, kde sa šíri zločinnosť, čo môžete robiť, aby ste zostali nažive?

Nepochybne ešte stále existujú mestá, kde je zločinnosť malá. V mnohých krajinách ľudia ešte stále žijú na pokojnom vidieku alebo v milých dedinkách. No k zmenám dochádza rýchlo aj v oblastiach, ktoré boli kedysi považované za miesta bez zločinnosti. Napríklad v Brazílii pred 50 rokmi žilo 70 percent populácie na vidieku. Teraz žije 70 percent obyvateľov v mestách. Spolu s pracovnými príležitosťami vzrástli aj problémy mesta, ako je zločinnosť a násilie. Či už žijete v nebezpečnom prostredí alebo nie, stále musíte chodiť do práce alebo do školy a vybavovať množstvo vecí mimo domu.

Istý policajný náčelník z Ria de Janeiro uznáva prevládajúci „syndróm paniky“ a ako činitele, ktoré k nemu prispievajú, uvádza sociálnu nespravodlivosť a organizovaný zločin. Domnieva sa tiež, že k rozšírenému strachu prispievajú noviny a televízia, lebo „oslabujú odvahu obyvateľov správami o tragédiách“. Drogová závislosť, rozpad rodín a nedostatočná náboženská výchova takisto prispievajú k rastúcej nezákonnosti. A čo prinesie budúcnosť? Môže sa stať, že pravidelné predkladanie násilných scén, ktoré sú v knihách a filmoch bagatelizované na úroveň zábavy, spôsobí, že sa ľudia stanú voči svojmu okoliu necitlivými? Stanú sa aj oblasti, považované za miesta bez zločinnosti, nebezpečnými?

Keďže zločinnosť nie je pre obeť žiadnou zábavou, veľmi túžime cítiť sa bezpečne. Nie div, že znepokojení obyvatelia miest žiadajú viac policajtov na uliciach a prísnejšie väzenské tresty, alebo dokonca trest smrti! Napriek riziku si niektorí na sebaobranu zaobstarávajú strelné zbrane. Iní chcú, aby úrady zakázali predaj strelných zbraní. Ale napriek zlým správam o tom, že kriminalita bujnie, nie je dôvod zúfať si. V skutočnosti mnohí obyvatelia takých veľkých miest, ako je Johannesburg, Mexico City, New York, Rio de Janeiro a São Paulo, nikdy neboli olúpení. Pozrime sa, ako sa ľudia vyrovnávajú so životom v nebezpečnom prostredí.

Zachovať si pozitívny postoj

V súvislosti s oblasťami s rozšírenou zločinnosťou jeden pisateľ poukazuje na „dôvtip a vytrvalosť tisícov Brazílčanov, ktorým sa darí žiť pomerne dôstojne a slušne napriek stále ťažkým životným podmienkam“. Po 38 rokoch života v Riu de Janeiro Jorge hovorí: „Vyhýbam sa určitým uliciam a oblastiam a nikdy nedávam najavo zvedavosť. Nechodím tiež neskoro po uliciach a neprejavujem nadmerný strach. Hoci som opatrný, pozerám sa na ľudí tak, ako keby boli čestní, a správam sa k nim s úctou a vážnosťou.“

Áno, vyhýbajte sa zbytočným problémom. Nemiešajte sa do cudzích vecí. Nikdy nepodceňujte skutočnosť, že nadmerný strach môže skúšať nervy a spôsobiť, že aj slušní ľudia konajú nerozumne. Odair o svojej práci v nebezpečných oblastiach hovorí: „Snažím sa byť pozitívny a neživiť si myseľ strachom z niečoho zlého, čo by sa mohlo stať, pretože to spôsobuje zbytočné napätie a paniku. Snažím sa prejavovať úctu všetkým ľuďom.“ Okrem toho, že je ostražitý a udržiava si odstup od podozrivých osôb, uvádza ešte ďalšiu pomoc na ovládanie emócií: „Predovšetkým si rozvíjam dôveru v Jehovu Boha, pamätajúc na to, že jeho očiam nič neunikne a všetko, čo sa stane, je s jeho pripustením.“

Nikto však nežije rád v neustálom strachu. Okrem toho, kto by popieral, že nadmerný strach a stres škodia duševnému a fyzickému zdraviu? Akú nádej preto majú tí, ktorí sa boja, že by mohli byť kedykoľvek prepadnutí? Keďže mnohí sa obávajú, že to najhoršie v súvislosti so zločinnosťou je ešte len pred nami, uvidíme niekedy koniec násilia? Pozývame vás, aby ste si prečítali nasledujúci článok „Kedy bude koniec strachu?“