Kto boli masoreti?

JEHOVA, „Boh pravdy“, uchovával svoje Slovo, Bibliu. (Žalm 31:5) Ale keďže Satan, nepriateľ pravdy, sa ju usiloval skaziť a zničiť, ako sa k nám Biblia dostala v podstate v tej podobe, v akej bola napísaná? — Pozri Matúša 13:39.

Čiastočnú odpoveď možno nájsť v komentári profesora Roberta Gordisa: „To, čo dosiahli hebrejskí pisári, nazývaní masoreti alebo ‚uchovávatelia tradície‘, nebolo dostatočne ocenené. Títo nemenovaní pisári odpisovali Svätú Knihu s úzkostlivou a láskyplnou starostlivosťou.“ Hoci väčšina týchto odpisovačov je pre nás dnes neznáma, meno jednej rodiny masoretov bolo zreteľne zaznamenané — Ben Ašer. Čo vieme o nich a o ďalších masoretoch?

Rodina Ben Ašera

Tú časť Biblie, ktorá bola pôvodne napísaná v hebrejčine, často nazývanú Starý zákon, verne odpisovali židovskí pisári. V šiestom až desiatom storočí n. l. boli títo odpisovači nazývaní masoreti. Čo bolo náplňou ich práce?

Hebrejčina bola po stáročia zapisovaná iba spoluhláskami, samohlásky si dopĺňal čitateľ. No v čase masoretov už bola správna výslovnosť hebrejčiny zabudnutá, pretože veľa Židov už nehovorilo týmto jazykom plynule. Skupiny masoretov v Babylone a v Izraeli vynašli značky, ktoré sa rozmiestňovali okolo spoluhlások, aby naznačovali prízvuk a správnu výslovnosť samohlások. Boli vyvinuté prinajmenšom tri rôzne systémy, ale ten, ktorý mal zjavne najväčší vplyv, bol systém masoretov v Tiberiase pri Galilejskom mori, v domovskom meste rodiny Ben Ašera.

Pramene vymenúvajú päť generácií masoretov z tejto výnimočnej rodiny, počínajúc Ašerom Starším z ôsmeho storočia n. l. Ďalší boli Nehemiáš ben Ašer, Ašer ben Nehemiáš, Moše ben Ašer a napokon Áron ben Moše ben Ašer z desiateho storočia n. l.a Títo muži boli predvojom tých, ktorí zdokonaľovali písané symboly, aby čo najlepšie vyjadrovali to, čo bolo podľa ich chápania vhodnou výslovnosťou hebrejského biblického textu. Aby masoreti mohli vyvinúť tieto symboly, museli určiť základ hebrejského gramatického systému. Nikdy nebol zaznamenaný nijaký jasný systém pravidiel hebrejskej gramatiky. Preto by sa dalo povedať, že títo masoreti boli jedni z prvých hebrejských gramatikov.

Áron, posledný masoreta z rodinnej tradície Ben Ašera, bol prvý, kto tieto informácie zaznamenal a skorigoval. Urobil tak v diele nazvanom „Sefer Dikdukei ha-Te’amim“, v prvej knihe hebrejských gramatických pravidiel. Táto kniha sa stala základom pre prácu ďalších hebrejských gramatikov v nasledujúcich storočiach. To však bol iba druhotný výsledok tej dôležitejšej práce masoretov. Čo bolo touto prácou?

Potrebná fenomenálna pamäť

Najdôležitejšou vecou pre masoretov bolo presné prevedenie každého slova, dokonca každého písmena biblického textu. Aby zaručili presnosť, využívali bočné okraje každej strany na zaznamenávanie informácií, ktoré naznačovali akúkoľvek možnú zmenu textu, ktorú urobili predošlí odpisovači, či už úmyselne alebo neúmyselne. V týchto okrajových poznámkach masoreti zaznamenali aj neobvyklé slovné formy a spojenia, pričom poznačili, ako často sa vyskytujú v určitej knihe alebo v celých Hebrejských Písmach. Tieto komentáre boli zaznamenané značne skráteným kódom, keďže priestor bol obmedzený. Ako ďalší nástroj krížovej kontroly im slúžilo označovanie prostredného slova a písmena určitých kníh. Aby zaručili presné odpisovanie, išli tak ďaleko, že spočítali všetky písmená Biblie.

Na hornom a dolnom okraji strany masoreti zaznamenávali rozsiahlejšie komentáre, týkajúce sa niektorých skrátených poznámok na bočných okrajoch.b Tie boli užitočné pri krížovej kontrole ich práce. No ako sa masoreti pri tejto krížovej kontrole odvolávali na iné časti Biblie, keď verše vtedy neboli očíslované a neexistovali nijaké biblické konkordancie? Na hornom a dolnom okraji uviedli časť nejakého paralelného verša, aby im pripomenula, kde inde v Biblii sa nachádza označené slovo alebo slová. Keďže boli priestorovo obmedzení, často napísali iba jedno kľúčové slovo na pripomenutie každého paralelného verša. Títo odpisovači vlastne museli poznať celú hebrejskú Bibliu naspamäť, aby boli tieto okrajové poznámky užitočné.

Zoznamy, ktoré boli na okraje pridlhé, boli presunuté do inej časti manuskriptu. Napríklad masoretská poznámka na bočnom okraji k 1. Mojžišovej 18:3 uvádza tri hebrejské písmená, קלד. To je hebrejský ekvivalent čísla 134. V inej časti manuskriptu sa nachádza zoznam, ktorý označuje 134 miest, kde predmasoretskí odpisovači úmyselne odstránili z hebrejského textu meno Jehova a nahradili ho slovom „Pán“.c Aj keď si masoreti boli vedomí týchto zmien, nedovolili si meniť text, ktorý im bol odovzdaný. Namiesto toho poukázali na tieto zmeny vo svojich okrajových poznámkach. Ale prečo masoreti tak prísne dbali na to, aby nemenili text, keď ho predošlí odpisovači menili? Bola ich forma židovskej viery odlišná od viery ich predchodcov?

Čomu verili?

V tomto období masoretského rozvoja bol judaizmus zapojený do hlboko zakoreneného ideologického boja. Rabínsky judaizmus od prvého storočia n. l. zväčšoval svoj vplyv. Keď bol napísaný Talmud a výklady rabínov, biblický text sa popri rabínskom výklade ústneho zákona stával druhoradým.d Preto mohlo starostlivé uchovávanie biblického textu strácať svoju dôležitosť.

V ôsmom storočí sa skupina známa ako karaiti vzbúrila proti tomuto trendu. Aby zdôraznili dôležitosť osobného štúdia Biblie, odmietli autoritu a výklady rabínov i Talmud. Ako svoju autoritu prijímali iba biblický text. Pod vplyvom toho vzrástla potreba presného odovzdávania tohto textu a masoretské štúdium získalo nový impulz.

Do akej miery ovplyvnilo rabínske alebo karaitské presvedčenie masoretov? Odborník na hebrejské biblické manuskripty M. H. Goshen-Gottstein tvrdí: „Masoreti boli presvedčení... že zachovávajú starovekú tradíciu a zámerné zasahovanie do nej by pre nich bolo najhorším možným zločinom.“

Masoreti sa na správne odpisovanie biblického textu pozerali ako na svätú úlohu. Hoci osobne mohli byť silne motivovaní inými náboženskými dôvodmi, zdá sa, že samotné masoretské dielo bolo nad ideologickými spornými otázkami. Veľmi stručné okrajové poznámky ponechávali málo priestoru na teologickú diskusiu. Životným záujmom masoretov bol samotný biblický text; nerobili v ňom žiadne zmeny.

Úžitok z ich práce

Aj keď prirodzený Izrael už nebol Božím vyvoleným ľudom, títo židovskí odpisovači boli plne oddaní presnému uchovávaniu Božieho Slova. (Matúš 21:42–44; 23:37, 38) To, čo dosiahla rodina Ben Ašera a ostatní masoreti, vhodne zhrnul Robert Gordis, ktorý napísal: „Títo pokorní, no nezdolní pracovníci... v tichosti vykonávali svoju herkulovskú úlohu spojenú s ochranou biblického textu pred stratou alebo zmenou.“ (The Biblical Text in the Making) Výsledkom bolo to, že keď sa takí reformátori 16. storočia ako Luther a Tyndale vzopreli autorite cirkvi a začali prekladať Bibliu do bežných jazykov, aby ju mohli čítať všetci, mali dobre zachovaný hebrejský text, ktorý mohli použiť ako základ pre svoje dielo.

Práca masoretov naďalej prináša úžitok i nám dnes. Ich hebrejské texty tvoria základ pre Hebrejské Písma Prekladu nového sveta Svätých písiem. Tento preklad sa ďalej prekladá do mnohých jazykov s tým istým duchom oddanosti a starostlivého záujmu o presnosť, akého prejavovali starovekí masoreti. Robíme dobre, keď prejavujeme podobného ducha v tom, ako venujeme pozornosť Slovu Jehovu Boha. — 2. Petra 1:19.

[Poznámky pod čiarou]

[Rámček/obrázok na strane 28]

Systém hebrejskej výslovnosti

Hľadanie tej najlepšej metódy zaznamenávania samohláskových značiek a znamienok prízvuku trvalo masoretom stáročia. Preto nie je prekvapujúce, že v každej generácii rodiny Ben Ašera pozorujeme neustály vývoj. Existujúce manuskripty reprezentujú štýl a metódy iba posledných dvoch masoretov z rodiny Ben Ašera, Mošeho a Árona.e Porovnávacia štúdia týchto manuskriptov ukazuje, že Áron rozvinul pravidlá pre určité menej významné otázky týkajúce sa výslovnosti a značenia, ktoré sa líšili od pravidiel jeho otca, Mošeho.

Ben Naftali bol súčasníkom Árona ben Ašera. Káhirský kódex Mošeho ben Ašera obsahuje mnoho podaní, ktoré sú pripisované Ben Naftalimu. Preto buď sa Ben Naftali sám učil u Mošeho ben Ašera, alebo obaja zachovávali dajakú starobylejšiu spoločnú tradíciu. Mnohí učenci hovoria o rozdieloch medzi systémami Ben Ašera a Ben Naftaliho, ale M. H. Goshen-Gottstein píše: „Nebolo by príliš ďaleko od pravdy hovoriť o dvoch podsystémoch vnútri rodiny Ben Ašera a označiť rozdiely v podaní ako Ben Ašer verzus Ben Ašer.“ Bolo by teda nepresné hovoriť o jedinej metóde Ben Ašera. Nebolo výsledkom vnútornej nadradenosti, že metódy Árona ben Ašera sa stali konečnou prijatou formou. Textu Árona ben Ašera bola daná prednosť iba preto, že ho pochválil talmudský učenec 12. storočia Moše Maimonides.

[Kresba — hebrejské písmená]

Časť 2. Mojžišovej 6:2 so samohláskovými bodkami a diakritickými znamienkami a bez nich

[Poznámka pod čiarou]

[Obrázok na strane 26]

Tiberias, stredisko masoretskej aktivity v ôsmom až desiatom storočí

[Prameň ilustrácie]

Pictorial Archive (Near Eastern History) Est.