Násilie je všade

VODIČ, ktorý sedel v aute a čakal, kým na semafore zasvieti zelená, si odrazu všimol akéhosi mohutného muža, ako sa približuje k nemu, vykrikuje oplzlosti a hrozí päsťou vo vzduchu. Vodič rýchlo zaistil dvere a zavrel okná, ale chlapisko sa približoval stále viac. Načiahol sa, rozkolísal auto a mykal dverami. Napokon neuspokojený zodvihol svoju veľkú päsť a treskol ňou po čelnom skle, rozbijúc ho na kusy.

Vari scéna z dajakého akčného filmu? Nie! Dopravný konflikt na ostrove Oahu (Havajské ostrovy), známom svojou pokojnou, uvoľnenou atmosférou.

Nie je to nič prekvapujúce. Zámky na dverách, mreže na oknách, bezpečnostný personál v budovách, dokonca nápisy na autobusoch, ktoré oznamujú: „Vodič nemá pri sebe hotovosť“ — to všetko poukazuje na jednu vec: násilie je všade!

Násilie doma

Domov bol dlho považovaný za bezpečný prístav. Táto idylická predstava sa však rýchlo mení. Násilie v rodine, ku ktorému patrí týranie detí, bitie manželského partnera a zabitie, je námetom novinových titulkov po celom svete.

Napríklad „najmenej 750 000 detí v Británii pravdepodobne trpí dlhodobou traumou, pretože sú vystavené násiliu v rodine“, uvádzajú noviny Manchester Guardian Weekly. Táto správa je založená na prieskume, ktorý tiež odhalil, že „tri z každých štyroch opýtaných žien povedali, že ich deti boli svedkami násilných incidentov, a takmer dve tretiny detí videli, ako sú bité ich matky“. Podľa časopisu U.S.News & World Report aj Americký poradný výbor pre problém zneužívania a zanedbávania detí odhaduje, že „2000 detí, zväčša mladších ako štyri roky, každoročne zomiera rukou rodičov alebo opatrovateľov“. To presahuje počet úmrtí zapríčinených dopravnými nehodami, utopením alebo pádom, uvádza táto správa.

K násiliu v rodine patrí aj týranie manželského partnera, počnúc strkaním a sácaním až po zauchá, kopance, škrtenie, bitie, ohrozovanie nožom alebo strelnou zbraňou, či dokonca zabitie. A dnes sa táto forma násilia týka mužov i žien. Podľa jednej štúdie asi štvrtinu oznámených prípadov násilia medzi manželskými partnermi začal muž, ďalšiu štvrtinu začala žena a zvyšok možno najvýstižnejšie opísať ako hádku, za ktorú musia niesť vinu obe strany.

Násilie na pracovisku

Mimo domova bolo pracovisko tradične miestom, kde sa človek stretával s poriadkom, úctou a zdvorilosťou. Ale zdá sa, že to už nie je tak. Napríklad štatistiky vydané Ministerstvom spravodlivosti Spojených štátov ukazujú, že každý rok je viac ako 970 000 ľudí obeťou násilného zločinu na pracovisku. Inými slovami, „pracujúci sa s pravdepodobnosťou jedna ku štyrom môžu stať obeťou nejakej formy násilia v práci“, ako uvádza správa v časopise Professional Safety—​Journal of the American Society of Safety Engineers.

Najznepokojivejšie na tom je, že násilie na pracovisku sa neobmedzuje iba na ostré výmeny názorov a osočovanie. V tej istej správe sa hovorí: „Násilie zamestnancov namierené najmä proti zamestnávateľom a iným zamestnancom je teraz najrýchlejšie rastúcou kategóriou vrážd v Spojených štátoch.“ V roku 1992 bol každý šiesty smrteľný úraz na pracovisku vraždou; v prípade žien to bol takmer každý druhý úraz. Nedá sa poprieť, že kedysi pokojnými pracoviskami sa ženie vlna násilia.

Násilie v športe a zábave

Šport a zábava sa pestovali pre rozptýlenie alebo uvoľnenie, aby človek získal občerstvenie potrebné na spĺňanie vážnejších životných úloh. Dnes je zábava priemyslom s obratom mnoho miliárd dolárov. Aby si producenti zábavy vydobyli pre seba čo najväčšiu časť tohto výnosného trhu, nemajú zábrany použiť akýkoľvek prostriedok, ktorý majú k dispozícii. A jedným takým prostriedkom je násilie.

Napríklad obchodný časopis Forbes uviedol, že istý výrobca videohier má populárnu bojovú hru, v ktorej jeden bojovník odtrháva svojmu protivníkovi hlavu a vytrháva mu chrbticu, zatiaľ čo diváci skandujú: „Doraz ho! Doraz ho!“ Jedna verzia tej istej hry vyrobená pre konkurenčnú spoločnosť však neobsahuje túto krvavú scénu. A výsledok? Násilnejšia verzia sa oproti konkurenčnej videohre predáva lepšie v pomere 3 ku 2. A to znamená veľké peniaze. Keď prišli na trh domáce verzie týchto hier, tieto spoločnosti zarobili na medzinárodnom trhu za prvé dva týždne 65 miliónov dolárov! Keď ide o zisk, násilie je iba ďalšou návnadou pre spotrebiteľov.

Násilie v športe je úplne inou záležitosťou. Hráči sú často hrdí na to, akú škodu môžu spôsobiť. Napríklad v jednom hokejovom zápase v roku 1990 bolo uložených 86 trestov — najvyšší počet vôbec. Zápas bol prerušený násilnosťami, ktoré trvali tri a pol hodiny. Jeden z hráčov si liečil zlomeninu tvárovej kosti, poškriabanú rohovku a reznú ranu. Prečo takéto násilie? Jeden hráč to vysvetľoval: „Keď vyhráte ozaj vzrušujúci zápas s mnohými bitkami, idete domov a cítite sa trochu bližšie svojim spoluhráčom. Nazdával som sa, že bitky z toho urobili ozajstný duchovný zápas.“ V mnohých dnešných športoch to vyzerá tak, že násilie sa stalo nielen prostriedkom na dosiahnutie cieľa, ale cieľom samotným.

Násilie v škole

Školy boli vždy považované za akúsi pevnosť, kde môžu mladí ľudia zabudnúť na všetky ostatné starosti a sústrediť sa na telesný a duševný rozvoj. Avšak dnes už školy nie sú takým bezpečným a istým miestom. Jeden Gallupov prieskum v roku 1994 odhalil, že v štátnych školách v Spojených štátoch je násilie a gangy problémom číslo jeden, predstihujúcim finančné problémy, ktoré boli na vrchole zoznamu predchádzajúci rok. Nakoľko zlá je vlastne táto situácia?

Na otázku „Bol si niekedy obeťou násilného činu, ku ktorému došlo v škole alebo v jej okolí?“ takmer každý štvrtý žiak zahrnutý do prieskumu odpovedal kladne. Viac ako desatina učiteľov tiež odpovedala kladne. Pri tom istom prieskume sa 13 percent žiakov, chlapcov i dievčat, priznalo, že niekedy v minulosti nosili do školy zbraň. Väčšina z nich tvrdila, že to robili iba preto, aby zapôsobili na iných alebo aby sa ochránili. Jeden 17-ročný študent však strelil svojmu učiteľovi do pŕs, keď sa mu učiteľ pokúšal zobrať zbraň.

Násilnícka kultúra

Nemožno poprieť, že násilie je dnes všade. Násilníckej kultúre čelíme doma, v zamestnaní, v škole i pri zábave. Keďže mnohí ľudia sú jej vystavení denne, začali ju prijímať ako niečo normálne — až kým sa nestanú obeťami. Potom sa pýtajú: Skončí sa to niekedy? Chceli by ste aj vy poznať odpoveď? Potom si, prosím, prečítajte nasledujúci článok.