‚Starať sa o svoju domácnosť‘ — zvládanie tejto náročnej úlohy v rozvojových krajinách

„AK SA niekto nestará o tých, ktorí sú jeho vlastní a zvlášť o tých, ktorí sú členmi jeho domácnosti, istotne zaprel vieru a je horší ako človek bez viery,“ povedal apoštol Pavol. (1. Timotejovi 5:8) I keď je aj v bohatých krajinách stále náročnejšie starať sa o rodinu, v rozvojových krajinách je to často oveľa ťažšie.

Napríklad v Afrike sú ekonomické ťažkosti často niečím bežným, nie výnimkou. Pracovných miest je málo a keď sú dostupné, manžel i manželka musia možno obaja pracovať, aby vôbec uživili rodinu. Hlavy rodín možno musia ďaleko cestovať, aby si našli prácu, a nechávajú svoje manželky a deti samy celé mesiace či roky. Aj nájsť primerané bývanie môže byť ťažké. Mnohé africké rodiny sú veľké; preto obytné štvrte bývajú preplnené a chýba im základné vybavenie. Často sú tam nezdravé podmienky.

Okrem toho miestne zvyky, staré tradície a všeobecne rozšírené názory môžu pôsobiť proti duchu Božieho Slova, Biblie. Zamyslime sa nad niektorými prevládajúcimi postojmi týkajúcimi sa manželstva a detí. Niektoré hlavy rodín sú presvedčené, že ich zodpovednosťou je iba platiť nájomné a povinné školské poplatky. Úlohu zaobstarávať také základné veci, ako je potrava a oblečenie, prenechávajú svojim manželkám a niekedy aj starším deťom.

Navyše, niektorí manželia majú takýto názor: „Moje peniaze sú moje peniaze, ale tvoje peniaze sú tiež moje peniaze.“ To často vyvoláva neľúbosť manželiek, ktoré sú tiež zárobkovo činné. Jedna tanzánska žena sa posťažovala: „Peniaze sa míňajú na alkohol, a nie na nás a na deti. Podieľame sa na práci alebo robíme väčšiu časť prác, ale on si berie všetky peniaze a hovorí, že sú jeho — že ich on zarobil.“

Kresťania však dávajú prednosť Božiemu Slovu pred miestnou kultúrou či rozšíreným názorom. Biblia poskytuje užitočný návod v otázke starostlivosti o rodinu. Hovorí napríklad, že „deti nemajú zhromažďovať pre svojich rodičov, ale rodičia pre svoje deti“. (2. Korinťanom 12:14) Preto bohabojní muži, ktorí sú schopní pracovať, neprenechávajú z lenivosti zaobstarávanie potravy a oblečenia svojim manželkám či starším deťom; je to jednoznačne zodpovednosť hlavy rodiny. — 1. Korinťanom 11:3.

Pravda, príjem manžela možno nestačí na krytie všetkých potrieb rodiny. Ak manželka zarába peniaze mimo domu, kresťanský manžel nebude namrzený. Skôr sa k nej bude správať ako k „partnerke“, ktorú si váži. (Malachiáš 2:14) Preto nebude bezcitne brať jej ťažko zarobené peniaze a míňať ich bez ohľadu na jej city. Naopak, bude sa s manželkou ‚radiť‘ a rozhodnú sa, ako môžu byť ich prostriedky najlepšie využité na úžitok celej rodiny. (Príslovia 13:10) Kde je to možné, manžel dokonca poskytne manželke istú mieru ekonomickej slobody, akú mala „schopná manželka“ v biblických časoch. (Príslovia 31:10, 11, 16) Riadiť sa biblickými radami v týchto veciach podporuje rodinné šťastie a spokojnosť.

Vyrovnávať sa s nezamestnanosťou

Pouvažujme o probléme nezamestnanosti. Keď je pracovných miest málo a mzdy sú nízke, veľa hláv rodín v Afrike si hľadá prácu ďaleko od domova — v baniach, v továrňach, na farmách a na plantážach. Ak by kresťanský muž bol v takejto situácii, mohol by byť izolovaný od spoluveriacich a vystavený veľmi zlej spoločnosti. (Príslovia 18:1; 1. Korinťanom 15:33) I keby sa jeho rodina snažila zvládnuť situáciu čo najlepšie, pravdepodobne by trpela preto, že by nemala doma otca, ktorý by ju duchovne viedol či poskytoval jej citovú oporu. Je iróniou, že dlhá neprítomnosť môže mať za následok práve to, čomu mala zabrániť — finančné ťažkosti.

Istá matka hovorí: „Môj manžel išiel kopať zlato. Plánoval, že o mesiac, najviac o dva mesiace bude späť. Ale bol z toho rok! Musela som sa starať o šesť detí. Bolo treba platiť nájomné. Keďže môj zdravotný stav nebol dobrý, musela som platiť nemocničné účty. Potrebovali sme oblečenie a každý deň sme potrebovali jesť. Nemala som zamestnanie. Bolo to ťažké. Najťažšie bolo starať sa o deti po duchovnej stránke — rodinné štúdium, zhromaždenia a kazateľská služba. S Jehovovou pomocou sme to nejako prežili.“

Dokonca aj niektoré matky cítili, že musia od svojich rodín odísť na dlhé mesiace za prácou. Niektoré zarábajú na živobytie ako cestujúce obchodníčky a doma ich vidno len zriedka. Staršie deti sú preto nútené prevziať úlohu rodičov a starať sa o jedlo, o domáce práce, ba i o vedenie mladších súrodencov k disciplíne. Účasť na duchovných činnostiach trpí. Nápor na rodinu môže byť skutočne obrovský!

Samozrejme, keď sú ekonomické podmienky kruté, rodičovi možno neostane nič iné, než ísť ďaleko hľadať zamestnanie, aby sa mohol postarať o svoju rodinu. V biblických časoch Jakobovi synovia zjavne museli odísť od svojich rodín, aby v Egypte obstarali potraviny. (1. Mojžišova 42:1–5) Preto keď dnes vzniknú podobné situácie, hlavy rodín musia zvážiť jednak hmotný úžitok, ktorý by zamestnanie na vzdialenom mieste mohlo priniesť, a jednak duchovnú a citovú škodu z dlhého odlúčenia. Mnohé rodiny radšej znášajú ekonomické ťažkosti, než by sa odlúčili na dlhý čas. Pamätajú na Pavlove slová v 1. Timotejovi 6:8: „Ak máme živobytie a niečo na seba, budeme s tým spokojní.“ — Porovnaj Príslovia 15:17.

Často existujú iné možnosti než cestovať. Prejavením iniciatívy a vynachádzavosti si niektorí dokázali vytvoriť zamestnanie, pri ktorom poskytujú užitočné služby.a (Porovnaj Príslovia 31:24.) Alebo to môže byť otázka prijatia skromných prác, ktoré iní považujú za podradné. (Efezanom 4:28) Sám apoštol Pavol ‚tvrdo pracoval a lopotil sa vo dne i v noci‘, aby nebol finančným bremenom pre druhých. (2. Tesaloničanom 3:8) Kresťanskí muži dnes sa môžu riadiť jeho príkladom.

Problém so školským vzdelávaním

Ďalší problém sa týka školského vzdelávania. V niektorých odľahlých oblastiach je bežné, že rodičia posielajú svoje deti bývať k príbuzným na dlhé obdobia, aby deťom poskytli primerané školské vzdelanie. Tieto deti, oddelené od svojich rodičov, mávajú často ťažkosti s navštevovaním zhromaždení či s účasťou na zvestovateľskej službe. Keďže im chýba potrebné disciplinovanie, ľahko sa stávajú korisťou zlej spoločnosti. Mnohé deti preto opustili kresťanský spôsob života.

Niet pochýb o tom, že svetské vzdelanie má svoje výhody. Ale Biblia prisudzuje väčšiu hodnotu duchovnému vzdelávaniu a Boh poveril rodičov zodpovednosťou poskytovať takéto poučovanie. (5. Mojžišova 11:18, 19; Príslovia 3:13, 14) Keď však rodič posiela dieťa preč na dlhé obdobia, pravdepodobne to podkope jeho úsilie vychovávať ho „v kázni a v Jehovovom myšlienkovom usmerňovaní“. — Efezanom 6:4.b

Keď sa miestne príležitosti na vzdelávanie javia ako nedostatočné, rodičia možno nemajú na výber a musia urobiť, čo môžu, aby naučili svoje deti základným veciam. Pomoc poskytuje aj náš „Vznešený učiteľ“, Jehova. (Izaiáš 30:20) Miestne zbory Jehovových svedkov ponúkajú množstvo vzdelávacích opatrení. V mnohých zboroch sa vedú kurzy čítania a písania. Aj teokratická škola kazateľskej služby je užitočným opatrením, ktoré môže u dieťaťa vybrúsiť schopnosť zreteľne čítať a hovoriť.

Vyrovnaný názor na rodenie detí

Starať sa o deti môže byť mimoriadne náročné, ak ich je veľa. Africkí rodičia často hovoria, že milujú deti; preto ich mávajú toľko, koľko len môžu. I keď deti môžu byť považované za ekonomický zdroj, mnohí rodičia sa o veľký počet detí nedokážu primerane postarať.

Pravda, Biblia hovorí, že „synovia sú dedičstvom od Jehovu“. (Žalm 127:3) Ale všimni si, že tieto slová boli zapísané v období priaznivých podmienok v Izraeli. Neskôr pre krutý hladomor a vojnu boli ťažké časy na rodenie detí. (Plač Jeremiáša 2:11, 20; 4:10) Vzhľadom na ťažkú situáciu, ktorá je dnes v mnohých rozvojových krajinách, zodpovední kresťania by mali vážne uvažovať o tom, koľko detí reálne dokážu živiť, šatiť, ubytovať a vychovať. Mnohé manželské páry sa po spočítaní nákladov rozhodnú, že najlepšie je nedržať sa tradície a mať menej detí.c — Porovnaj Lukáša 14:28.

Je jasné, že teraz sú ‚kritické časy, s ktorými sa dá ťažko vyrovnať‘. (2. Timotejovi 3:1–5) Ako sa tento systém vecí rúti k svojmu nevyhnutnému koncu, tlak na rodiny v rozvojových krajinách bude nepochybne narastať. Ale keď sa hlavy rodín budú tesne pridŕžať zásad Božieho Slova, môžu mať úspech v starostlivosti o telesné i duchovné potreby svojich rodín, pretože Jehova dáva tým, čo mu lojálne slúžia, tento sľub: „Určite ťa neopustím a určite ťa nezanechám.“ (Hebrejom 13:5) Áno, aj v chudobných krajinách kresťania môžu úspešne zvládnuť náročnú úlohu starostlivosti o svoju domácnosť!

[Poznámky pod čiarou]