Hlásatelia Kráľovstva rozprávajú
Rozširovanie semena Kráľovstva pri každej príležitosti
BOŽIE Slovo, Biblia, povzbudzuje k pracovitosti. Kráľ Šalamún povedal: „Zasievaj ráno svoje semeno a nenechaj svoju ruku odpočinúť až do večera, lebo nevieš, kde to bude mať úspech, či tu, či tam alebo či oboje bude rovnako dobré.“ — Kazateľ 11:6.
Jehovovi svedkovia sejú „semeno“ kázaním dobrého posolstva o Božom Kráľovstve pri každej vhodnej príležitosti. Vo vyše 230 krajinách a skupinách ostrovov naďalej ‚bez prestania vyučujú a oznamujú dobré posolstvo o Kristovi, Ježišovi‘. (Skutky 5:42) Nasledujúce skúsenosti ukazujú, ako Jehovovi svedkovia ‚nenechávajú svoje ruky odpočívať‘ v kazateľskom diele.
◻ V Kapverdskej republike bola jedna Jehovova svedkyňa vo zvestovateľskej službe a išla okolo väzenia. Niekoľkí väzni sedeli na strome na dvore väzenia. Keď zbadali dolu svedkyňu, vypýtali si nejaké časopisy. Svedkyňa priviazala k niekoľkým časopisom Strážna veža a Prebuďte sa! kameň a prehodila ich cez múr väzenia. Na základe tohto počiatočného záujmu sa začalo 12 biblických štúdií. Traja väzni oddali svoj život Bohu a dali sa pokrstiť ponorením do vody. Jeden z väzňov už vyše roka slúži ako evanjelista celým časom čiže priekopník. Ako však vykonávajú zvestovateľskú službu vo väzení? Najskôr sa väzenie rozdelí na obvody. Potom sa obvod rozdelí medzi troch svedkov a je opracúvaný z cely do cely. Títo zvestovatelia Kráľovstva rozvíjajú záujem tak ako Jehovovi svedkovia na celom svete — vykonávaním opätovných návštev. Rozdiel je však napríklad v tom, ako často sa vedú biblické štúdiá. Namiesto hodinového štúdia Biblie len raz alebo dva razy do týždňa niektorí väzni študujú každý deň! Okrem toho svedkovia dostali povolenie od generálneho riaditeľa väznice viesť vo väznici všetky zborové zhromaždenia.
◻ Jedna žena v Portugalsku zdedila po smrti svojej starej matky mnoho publikácií spoločnosti Watch Tower. Keďže nebola Jehovovou svedkyňou, nemala záujem ponechať si tie knihy. No nechcela ich zničiť. Jedného dňa povedala o tejto knižnici Jehovovej svedkyni, ktorá k nej prišla v službe od dverí k dverám. Svedkyňa sa spýtala, či má predstavu o skutočnej hodnote tejto knižnice. Žena odpovedala: „Pravdu povediac, ich skutočnú hodnotu nepoznám, ale ako to môžem zistiť?“ Žena súhlasila s biblickým štúdiom a čoskoro si knižnicu starej matky ocenila. Teraz je aj ona pokrstenou Jehovovou svedkyňou. Okrem toho študuje Bibliu aj jej dcéra a blízky rodinný priateľ. Akým cenným dedičstvom bola táto zbierka kníh!