Skrytý poklad vychádza na svetlo
Príbeh Makariovej Biblie
V ROKU 1993 našiel jeden výskumník v Ruskej štátnej knižnici v Sankt Peterburgu hromadu starých, zažltnutých časopisov Pravoslavnoje obozrenije. Na stranách týchto časopisov z rokov 1860 až 1867 je uložený poklad, ktorý bol pred ruskou verejnosťou ukrytý dobre vyše storočia. Bol to preklad celých Hebrejských Písiem čiže „Starého zákona“, Biblie v ruskom jazyku!
Prekladateľmi týchto Písiem boli Michail Jakovlevič Glucharev, známy ako archimandrita Makarij, a Gerasim Petrovič Pavskij. Obaja boli významnými členmi ruskej pravoslávnej cirkvi a tiež jazykovými učencami. V prvej polovici minulého storočia, keď títo muži začali pracovať na svojich prekladoch, v ruštine ešte neexistoval preklad celej Biblie.
Je pravda, že existovala Biblia v staroslovienčine, jazyku, ktorý bol predchodcom novodobej ruštiny. No v polovici 19. storočia sa starosloviensky jazyk už dávno nepoužíval. Výnimkou boli bohoslužby, na ktorých ho používalo duchovenstvo. Podobná situácia bola na Západe, kde sa rímskokatolícka cirkev snažila zachovať Bibliu výlučne v latinčine aj dávno po tom, čo sa latinčina stala mŕtvym jazykom.
Makarij a Pavskij sa pokúšali sprístupniť Bibliu prostému ľudu. Objavenie ich dávno zabudnutého diela teda umožnilo prinavrátiť Rusku významnú súčasť jeho literárneho a náboženského dedičstva.
Ale kto boli Makarij a Pavskij? A prečo ich úsilie preložiť Bibliu do bežného jazyka ľudí narazilo na taký odpor? Ich príbeh je pre všetkých milovníkov Biblie vzrušujúci a zároveň posilňuje vieru.
Potreba ruskej Biblie
Makarij a Pavskij neboli prví, kto si uvedomoval potrebu Biblie v bežnom jazyku. Už sto rokov pred nimi si túto potrebu uvedomil ruský cár Peter I. alebo Peter Veľký. Je pozoruhodné, že na Sväté Písma sa pozeral s úctou a podľa niektorých zdrojov sa vyjadril: „Biblia je kniha, ktorá čnie nad všetky ostatné a obsahuje všetko o povinnostiach človeka voči Bohu i voči blížnemu.“
Preto v roku 1716 Peter prikázal svojmu kráľovskému dvoru, aby dal na jeho náklady vytlačiť v Amsterdame Bibliu. Každá strana mala obsahovať stĺpec ruského textu a stĺpec holandského textu. Už o rok, v roku 1717, boli hotové Kresťanské grécke Písma čiže „Nový zákon“.
Do roku 1721 bola už vytlačená holandská časť štvorzväzkového prekladu Hebrejských Písiem. Jeden stĺpec zostal prázdny, aby mohol byť neskôr zaplnený ruským textom. Peter odovzdal Biblie „Svätej synode“ ruskej pravoslávnej cirkvi — najvyššej náboženskej autorite cirkvi —, aby dokončila tlač a zabezpečila distribúciu. No synoda v tejto činnosti nepokračovala.
O necelé štyri roky bol Peter mŕtvy. Čo sa stalo s jeho Bibliami? Prázdne stĺpce prichystané pre ruský text sa nikdy nezaplnili. Biblie boli vo veľkých kopách uskladnené v podzemí, kde splesniveli — neskôr nebolo možné nájsť ani jedinú nepoškodenú knihu! Rozhodnutie synody znelo: „Všetko, čo zostalo, predať kupcom.“
Prvé snahy o preklad
V roku 1812 prišiel do Ruska John Paterson, člen Britskej a zahraničnej biblickej spoločnosti. Paterson podnietil záujem sanktpeterburskej inteligencie o vytvorenie biblickej spoločnosti. Dňa 6. decembra 1812 — v tom istom roku, keď ruské vojsko zahnalo invázne jednotky Napoleona I. — cár Alexander I. schválil zakladaciu listinu Ruskej biblickej spoločnosti. V roku 1815 cár prikázal predsedovi spoločnosti, kniežaťu Alexandrovi Golicinovi, aby vedúcej synode pripomenul, že „aj Rusi by mali mať možnosť čítať Božie Slovo vo svojej ruskej materčine“.
Čo je chvályhodné, bol daný súhlas na preklad Hebrejských Písiem do ruštiny priamo z pôvodnej hebrejčiny. Predtým bola základom pre preklady Hebrejských Písiem do staroslovienčiny staroveká grécka Septuaginta. Tým, ktorí mali prekladať Bibliu do ruštiny, bolo povedané, že hlavnými zásadami prekladu majú byť presnosť, jasnosť a čistota. Aký výsledok priniesli tieto prvé snahy vytvoriť Bibliu v ruskom jazyku?
Smrteľný úder prekladu Biblie?
Konzervatívne prvky v cirkvi i vo vláde čoskoro začali byť ostražité voči zahraničnému náboženskému a politickému vplyvu. Niektorí cirkevní vodcovia okrem toho tvrdili, že staroslovienčina — liturgický jazyk — vyjadruje posolstvo Biblie lepšie ako ruština.
Preto bola v roku 1826 Ruská biblická spoločnosť rozpustená. Niekoľko tisíc výtlačkov prekladov, ktoré vydala biblická spoločnosť, bolo spálených. Tak sa Biblia stala menej dôležitou ako rituály a tradície. Podľa vzoru rímskokatolíckej cirkvi synoda v roku 1836 vydala rozhodnutie: „Je prípustné, aby každý pobožný laik počúval Písma, ale nie je prípustné, aby si niekto čítal nejaké časti Písiem, najmä Starý zákon, bez vedenia.“ Zdalo sa, že prekladu Biblie bol zasadený smrteľný úder.
Dielo Pavského
Medzitým sa Gerasim Pavskij, profesor hebrejčiny, podujal preložiť Hebrejské Písma do ruštiny. V roku 1821 dokončil preklad Žalmov. Cár ho okamžite schválil a v januári 1822 sa kniha Žalmov dostala na verejnosť. Stretla sa s dychtivým prijatím a 12-krát musela byť urobená dotlač — celkovo 100 000 výtlačkov!
Pavskij si svojou odbornou prácou získal úctu mnohých jazykových učencov a teológov. Je opisovaný ako priamočiary a čestný muž, ktorý sa dokázal povzniesť nad intrigy vo svojom okolí. Napriek odporu cirkvi proti Ruskej biblickej spoločnosti a napriek tomu, že niektorí si mysleli, že táto spoločnosť prezentuje zahraničné záujmy, profesor Pavskij ďalej prekladal biblické verše do ruštiny na svojich prednáškach. Študenti, ktorí ho obdivovali, si ručne zapisovali jeho preklady a po čase sa im podarilo zostaviť celé jeho dielo. V roku 1839 sa osmelili vydať 150 výtlačkov, ktoré urobili na tlačiarenskom stroji akadémie — bez povolenia cenzorov.
Pavského preklad na čitateľov silne zapôsobil a dopyt po ňom stále stúpal. Ale v roku 1841 sa niekto anonymne posťažoval synode na „nebezpečenstvo“ tohto prekladu a tvrdil, že preklad sa odkláňa od pravoslávnej dogmy. O dva roky vydala synoda výnos: „Skonfiškovať všetky existujúce odpisy i litografické kópie prekladu Starého zákona od G. Pavského a zničiť ich.“
Oslava Božieho mena
No Pavskij už roznietil záujem o preklad Biblie. Stanovil aj dôležitý precedens pre budúcich prekladateľov, pokiaľ ide o inú dôležitú otázku — Božie meno.
Ruský bádateľ Korsunskij vysvetlil: ,Samotné Božie meno, najsvätejšie z jeho mien, sa skladalo zo štyroch hebrejských písmen יהוה a teraz sa vyslovuje Jehova.‘ V starovekých odpisoch Biblie sa toto charakteristické Božie meno vyskytuje tisícekrát len v samotných Hebrejských Písmach. No Židia omylom začali veriť, že Božie meno je príliš sväté na to, aby ho písali alebo vyslovovali. Korsunskij k tomu poznamenal: ,V reči alebo pri písaní bolo obyčajne nahrádzané slovom Adonai, ktoré sa bežne prekladá ako „Pán“.‘
Je zrejmé, že príčinou nepoužívania Božieho mena bol poverčivý strach — nie zbožná bázeň. Sama Biblia nikde neodrádza od používania Božieho mena. Boh sám povedal Mojžišovi: „Toto máš povedať synom Izraela: ‚Jehova, Boh vašich predkov... ma poslal k vám.‘ To je moje meno na neurčitý čas a to je moje pamätné meno pre pokolenie za pokolením.“ (2. Mojžišova 3:15) Písma opakovane nabádajú Božích ctiteľov: „Vzdávajte vďaky Jehovovi! Vzývajte jeho meno.“ (Izaiáš 12:4) No väčšina prekladateľov Biblie sa rozhodla držať židovskej tradície a vyhýbala sa používaniu Božieho mena.
Pavskij sa však nedržal týchto tradícií. Len v jeho preklade Žalmov sa meno Jehova vyskytuje viac než 35-krát. Jeho smelosť mala významne ovplyvniť jedného z jeho súčasníkov.
Archimandrita Makarij
Týmto súčasníkom bol archimandrita Makarij, ruský pravoslávny misionár, ktorý mal ohromné jazykovedné znalosti. Už ako malý sedemročný chlapec vedel preložiť krátke ruské texty do latinčiny. Keď mal 20 rokov, ovládal hebrejčinu, nemčinu a francúzštinu. No pokora a silný zmysel pre zodpovednosť pred Bohom mu pomohli vyhnúť sa pasci prílišnej sebadôvery. Opakovane sa obracal na iných lingvistov a učencov o radu.
Makarij chcel reformovať misionársku činnosť v Rusku. Bol toho názoru, že prv ako sa budú môcť moslimovia a Židia v Rusku dozvedieť o kresťanstve, cirkev musí „osvietiť ľudí zakladaním škôl a rozširovaním Biblií v ruskom jazyku“. V marci 1839 prišiel Makarij do Sankt Peterburgu v nádeji, že dostane povolenie na preklad Hebrejských Písiem do ruštiny.
Makarij už predtým preložil biblické knihy Izaiáš a Jób. No synoda odmietla dať mu povolenie na preklad Hebrejských Písiem do ruštiny. Dokonca mu povedali, aby sa na preklad Hebrejských Písiem do ruského jazyka neodvážil ani pomyslieť. Dňa 11. apríla 1841 vydala synoda nariadenie, ktorým Makariovi prikázala „robiť tri až šesť týždňov pokánie v dome biskupa v Tomsku, aby si očistil svedomie modlitbou a pokľakávaním“.
Makariov smelý postoj
Od decembra 1841 do januára 1842 Makarij robil pokánie. Ale keď skončil, okamžite začal prekladať zvyšnú časť Hebrejských Písiem. Zadovážil si odpis prekladu Hebrejských Písiem od Pavského a používal ho na kontrolu svojich prekladov. Podobne ako Pavskij odmietal zakrývať Božie meno. Meno Jehova sa v Makariovom preklade vyskytuje viac než 3500-krát!
Makarij posielal odpisy svojho diela priaznivo nakloneným priateľom. Hoci niekoľko ručne odpisovaných kópií sa dostalo do obehu, cirkev naďalej blokovala vydanie jeho diela. Makarij plánoval publikovať svoju Bibliu v zahraničí. Tesne pred svojím odchodom však ochorel a krátko nato v roku 1847 zomrel. Nedožil sa toho, aby bol jeho preklad Biblie vydaný.
Konečne vydaný!
Politické a náboženské vetry sa napokon zmenili. V krajine zavládol nový liberalizmus a v roku 1856 synoda opäť schválila preklad Biblie do ruštiny. V tejto priaznivejšej atmosfére bola Makariova Biblia vydávaná po častiach v rokoch 1860 až 1867 v časopise Pravoslavnoje obozrenije pod názvom Opyt pereloženija na russkij jazyk (Pokus o preklad do ruského jazyka).
Arcibiskup Filaret z Černigova, odborník na ruskú náboženskú literatúru, ocenil Makariovu Bibliu takto: „Jeho preklad je verný hebrejskému textu a jazyk prekladu je čistý a vhodný.“
No Makariova Biblia sa nikdy nedostala k širokej verejnosti. Dokonca sa na ňu celkom zabudlo. V roku 1876 bola napokon celá Biblia vrátane Hebrejských a Gréckych Písiem so schválením synody preložená do ruštiny. Táto kompletná Biblia sa často nazýva synodálny preklad. Je iróniou, že Makariov preklad a tiež preklad Pavského slúžili ako hlavný zdroj tohto „oficiálneho“ prekladu ruskej pravoslávnej cirkvi. Ale Božie meno bolo použité len na niekoľkých málo miestach z tých, kde sa vyskytuje v hebrejskom jazyku.
Makariova Biblia dnes
Makariova Biblia ležala v zabudnutí až do roku 1993. Ako bolo spomenuté v úvode, vtedy bola nájdená kópia tejto Biblie v starých časopisoch Pravoslavnoje obozrenije v Ruskej štátnej knižnici, v oddelení vzácnych kníh. Jehovovi svedkovia si uvedomili, aké by bolo cenné sprístupniť túto Bibliu verejnosti. Knižnica povolila Náboženskej organizácii Jehovových svedkov v Rusku, aby urobila kópiu Makariovej Biblie a pripravila ju na vydanie.
Jehovovi svedkovia potom zariadili, aby bolo v Taliansku vytlačených takmer 300 000 týchto Biblií, ktoré by sa mohli rozširovať v celom Rusku i v mnohých ďalších krajinách, kde sa hovorí po rusky. Okrem Makariovho prekladu väčšiny Hebrejských Písiem obsahuje toto vydanie Biblie aj preklad Žalmov od Pavského a tiež synodálny preklad Gréckych Písiem povolený pravoslávnou cirkvou.
V januári tohto roku bolo vydanie tejto Biblie oznámené na tlačovej konferencii v Sankt Peterburgu v Rusku. (Pozri stranu 26.) Táto nová Biblia určite prinesie ruským čitateľom osvietenie a poučenie.
Vydanie tejto Biblie je teda náboženský a literárny triumf! Je to aj pripomienka pravdivosti slov Izaiáša 40:8, ktorá posilňuje našu vieru. Tam sa píše: „Zelená tráva uschla, kvet zvädol; ale slovo nášho Boha, to potrvá na neurčitý čas.“
[Rámček/obrázok na strane 26]
Biblia si získava uznanie kritikov
„BOL vydaný ďalší literárny monument: Makariova Biblia.“ Týmito slovami noviny Komsomoľskaja pravda oznámili vydanie Makariovej Biblie.
Po uvedení skutočnosti, že Biblia v ruskom jazyku sa prvýkrát objavila až asi „pred 120 rokmi“, sa tieto noviny posťažovali: „Cirkev sa mnoho rokov stavala proti prekladaniu svätých kníh do zrozumiteľného jazyka. Po tom, čo cirkev zamietla niekoľko prekladov, napokon s jedným z nich v roku 1876 súhlasila a ten sa stal známym ako synodálny preklad. No nedovolila, aby sa používal v kostoloch. Tam sa dodnes uznáva len jediná Biblia, a to v staroslovienčine.“
Noviny Echo Sankt Peterburga takisto poukázali na hodnotu vydania Makariovej Biblie, keď poznamenali: „Uznávaní učenci zo Štátnej univerzity v Sankt Peterburgu, z Herzenovej pedagogickej univerzity a zo Štátneho múzea náboženských dejín vysoko ohodnotili toto nové vydanie Biblie.“ Noviny poukázali na to, že Makarij a Pavskij preložili Bibliu do ruštiny v prvej polovici minulého storočia, a potom napísali: „Až dovtedy bolo možné v Rusku čítať Bibliu len v staroslovienčine, ktorej rozumeli len členovia duchovenstva.“
Vydanie Makariovej Biblie Jehovovými svedkami bolo oznámené na tlačovej konferencii v Sankt Peterburgu začiatkom tohto roku. Miestny denník Nevskoje vremja uviedol: „Uznávaní učenci... zdôraznili, že toto vydanie by malo byť hodnotené ako udalosť nesmiernej dôležitosti v kultúrnom živote Ruska i Sankt Peterburgu. Bez ohľadu na to, čo si niekto myslí o činnosti tejto náboženskej organizácie, vydanie tohto dosiaľ neznámeho prekladu Biblie je nepochybne veľkým prínosom.“
Všetci ľudia, ktorí milujú Boha, sú určite šťastní, keď je jeho písané Slovo sprístupnené v jazyku, v ktorom ho môžu čítať a ktorému môžu rozumieť obyčajní ľudia. Milovníci Biblie všade na zemi sa tešia, že milióny ľudí na celom svete, ktorí hovoria po rusky, dostali k dispozícii ďalší biblický preklad.
[Obrázok]
Vydanie Makariovej Biblie bolo oznámené na tejto tlačovej konferencii
[Obrázok na strane 23]
Ruská štátna knižnica, kde bol nájdený skrytý poklad
[Obrázok na strane 23]
Peter Veľký sa snažil vydať Bibliu v ruštine
[Prameň ilustrácie]
Corbis-Bettmann
[Obrázok na strane 24]
Gerasim Pavskij, ktorý prispel k prekladu Biblie do ruštiny
[Obrázok na strane 25]
Archimandrita Makarij, po ktorom je pomenovaná nová ruská Biblia