Tychikus — dôveryhodný spoluotrok
TYCHIKUS cestoval pri rôznych príležitostiach s apoštolom Pavlom a slúžil ako jeho posol. Bol vyslancom, ktorému mohli byť zverené peniaze i zodpovednosti dozoru. Keďže Písma vyzdvihujú jeho dôveryhodnosť — vlastnosť veľmi dôležitú pre všetkých kresťanov —, možno by si o ňom rád vedel viac.
Pavol opísal Tychika ako svojho ‚milovaného brata a verného služobníka a spoluotroka v Pánovi‘. (Kolosanom 4:7) Prečo sa naňho Pavol takto pozeral?
Jeruzalemská misia s materiálnou pomocou
Okolo roku 55 n. l. nastala medzi kresťanmi v Judei núdza v hmotnom ohľade. Pavol na ich podporu zorganizoval s pomocou zborov v Európe a v Malej Ázii zbierku. Tychikus, ktorý pochádzal z oblasti Ázie, zohral v tejto misii s materiálnou pomocou istú úlohu.
Pavol dal najprv pokyny, ako obstarať tento príspevok, a potom navrhol, aby boli do Jeruzalema poslaní dôveryhodní muži alebo aby tam išli spolu s ním, keď ponesie výťažok zbierky. (1. Korinťanom 16:1–4) Keď sa Pavol vydal na dlhú cestu z Grécka do Jeruzalema, sprevádzalo ho niekoľko mužov, z ktorých jedným bol očividne Tychikus. (Skutky 20:4) Taká veľká skupina bola azda potrebná, pretože niesli peniaze, ktoré im zverilo niekoľko zborov. Dôležitým činiteľom bola možno tiež potreba ochrany, lebo bezpečný priebeh cesty ohrozovali lupiči. — 2. Korinťanom 11:26.
Keďže Aristarchus a Trofimus sprevádzali Pavla do Jeruzalema, niektorí považujú za pravdepodobné, že Tychikus a ďalší išli s nimi. (Skutky 21:29; 24:17; 27:1, 2) Tychikus bol zapojený do tohto programu materiálnej pomoci, a preto je jedným z niekoľkých mužov, o ktorých sa uvažuje, že by mohli byť tým „bratom“, ktorý pracoval s Títom v Grécku, aby zariadil zbierku, a ktorého „zbory... ustanovili, aby bol [Pavlovým] cestujúcim druhom v súvislosti s týmto láskavým darom“. (2. Korinťanom 8:18, 19; 12:18) Ak bolo toto prvé Tychikovo poverenie zodpovedné, nemenej zodpovedné bolo aj druhé poverenie, ktoré dostal.
Z Ríma do Kolos
O päť alebo o šesť rokov neskôr (okolo roku 60–61 n. l.) Pavol dúfal, že bude zo svojho prvého uväznenia v Ríme prepustený. Tychikus bol s ním, stovky kilometrov od domova. Teraz sa Tychikus vracal do Ázie. To Pavlovi umožnilo odoslať listy kresťanským zborom v tej oblasti a poslať Onezima, Filémonovho otroka, ktorý ušiel, naspäť do Kolos. Tychikus a Onezimus niesli najmenej tri listy, ktoré sú teraz zahrnuté do biblického kánonu — jeden Efezanom, jeden Kolosanom a jeden Filémonovi. Jeden list bol možno doručený aj do zboru v Laodicei, v meste vzdialenom asi 18 kilometrov od Kolos. — Efezanom 6:21; Kolosanom 4:7–9, 16; Filémonovi 10–12.
Tychikus nebol len doručovateľom listov. Bol dôveryhodným osobným poslom, lebo Pavol napísal: „Tychikus, môj milovaný brat a verný služobník a spoluotrok v Pánovi, vás oboznámi so všetkými mojimi záležitosťami. Práve preto, aby ste poznali veci, ktoré sa nás týkajú, a aby potešil vaše srdcia, posielam ho k vám.“ — Kolosanom 4:7, 8.
Učenec E. Randolph Richards poukázal na to, že doručovateľ listu „bol často osobným spojovacím článkom medzi autorom a príjemcom, okrem písomného spojenia... [Jedným dôvodom], prečo bol potrebný dôveryhodný doručovateľ, bolo, [že] často prinášal dodatočné informácie. List možno opisoval situáciu stručne, často s hodnotením autora, ale od doručovateľa sa očakávalo, že spresní príjemcovi všetky detaily.“ Hoci list sa mohol zaoberať učením a naliehavými záležitosťami, ostatné veci sa mali tlmočiť ústne, prostredníctvom dôveryhodného posla.
Listy Efezanom, Kolosanom a Filémonovi hovoria málo o tom, ako sa Pavlovi darilo. Tychikus mal teda odovzdať osobné informácie, mal objasniť Pavlove okolnosti v Ríme a oboznámiť sa so skutočným stavom v zboroch, aby mohol poskytnúť povzbudenie. Posolstvá a zodpovednosti tohto druhu boli zverené len tým, na ktorých sa dalo spoľahnúť, že verne zastúpia odosielateľa. Tychikus bol takým mužom.
Dozor v prideleniach na vzdialených miestach
Po tom, čo bol Pavol prepustený z domáceho väzenia v Ríme, zamýšľal poslať Tychika alebo Artema k Títovi na ostrov Kréta. (Títovi 1:5; 3:12) Počas Pavlovho druhého uväznenia v Ríme (pravdepodobne okolo roku 65 n. l.) apoštol opäť poslal Tychika do Efezu, možno aby nahradil Timoteja, ktorý potom mohol odcestovať, aby bol po Pavlovom boku. — 2. Timotejovi 4:9, 12.
Či v tomto období Tychikus išiel na Krétu aj do Efezu, nie je jasné. Napriek tomu takéto zmienky svedčia o tom, že zostal jedným z Pavlových blízkych spoločníkov až do posledných rokov apoštolovej služby. Ak Pavol uvažoval o tom, že ho pošle na závažné a možno náročné misie namiesto Timoteja a Títa, potom je zjavné, že Tychikus sa stal zrelým kresťanským dozorcom. (Porovnaj 1. Timotejovi 1:3; Títovi 1:10–13.) Jeho ochota cestovať a byť používaný vo vzdialených prideleniach ho robila užitočným Pavlovi a celému kresťanskému zboru.
Dnes obetaví kresťania ochotne slúžia Bohu v miestnych zboroch Jehovových svedkov alebo sa dávajú k dispozícii, aby podporovali záujmy Kráľovstva kdekoľvek inde. Tisíce z nich radi prijali pridelenie ako misionári, cestujúci dozorcovia, medzinárodní služobníci, ktorí pracujú na stavebných projektoch, vo svetovom ústredí spoločnosti Watch Tower alebo v niektorej z jej odbočiek. Podobne ako Tychikus nie sú nápadní, ale sú usilovnými pracovníkmi, ‚vernými služobníkmi‘, ktorí sú Bohu drahí a ktorých ostatní kresťania milujú ako dôveryhodných ‚spoluotrokov v Pánovi‘.