Konali Jehovovu vôľu

Ježiš trávil čas s deťmi

JEŽIŠOVA triapolročná služba sa blížila ku koncu. Zakrátko mal vojsť do Jeruzalema a podstúpiť mučivú smrť. Dobre si uvedomoval, čo ho čaká, pretože svojim učeníkom povedal: „Syn človeka má byť vydaný do rúk ľudí a oni ho zabijú.“ — Marek 9:31.

Ježiš určite chcel čo najlepšie využiť každý deň, každú hodinu i každú minútu, ktorá mu zostávala. Jeho učeníci ešte stále potrebovali, aby im venoval pozornosť. Ježiš videl, že ich ešte stále musí prísne napomínať, pokiaľ ide o potrebu prejavovať pokoru vzhľadom na neustále nebezpečenstvo, že sa potknú. (Marek 9:35–37, 42–48) Potrebovali aj poučenie o manželstve, rozvode a slobodnom stave. (Matúš 19:3–12) Keďže Ježiš vedel, že zakrátko bude musieť zomrieť, nepochybne v rozhovoroch so svojimi učeníkmi vyjadroval veci v zhustenej forme a s pocitom naliehavosti. Čas bol veľmi dôležitý — a tým je to, čo potom Ježiš robil, ešte pozoruhodnejšie.

Ježiš víta deti

Biblická správa hovorí: „Ľudia prinášali k nemu malé deti, aby sa ich dotýkal.“ Keď to videli učeníci, ihneď vyjadrili neľúbosť. Ako dôvod možno uvádzali to, že Ježiš je príliš dôležitý alebo príliš zaneprázdnený na to, aby sa zaoberal deťmi. Predstav si, akí boli potom učeníci prekvapení, keď sa Ježiš rozhorčil na nich! „Nechajte malé deti prichádzať ku mne,“ povedal im. „Nepokúšajte sa ich zadržať, lebo takým patrí Božie kráľovstvo.“ Potom dodal: „Pravdivo vám hovorím: Ktokoľvek neprijíma Božie kráľovstvo ako malé dieťa, určite doň nevojde.“ — Marek 10:13–15.

Ježiš videl vynikajúce vlastnosti detí. Deti sú obyčajne zvedavé a dôverčivé. Prijímajú to, čo im rodičia hovoria, a dokonca obhajujú svojich rodičov pred inými deťmi. Ich vnímavosť a učenlivosť sú hodné toho, aby ich všetci, ktorí si želajú vojsť do Božieho Kráľovstva, napodobňovali. Ako povedal Ježiš, „takým patrí Božie kráľovstvo“. — Porovnaj Matúša 18:1–5.

Ale Ježiš nepoužil tieto deti len ako znázornenie. Správa objasňuje, že Ježiš bol s nimi naozaj rád. Marek podáva správu, že Ježiš „bral deti do náručia, žehnal ich a kládol na ne ruky“. (Marek 10:16) Len Markova správa obsahuje aj tento detail svedčiaci o Ježišovej srdečnosti, keď uvádza, že „bral deti do náručia“.a Ježiš tak prevýšil očakávania dospelých, ktorí k nemu privádzali deti, aby sa ich aspoň ‚dotkol‘.

Čo znamená to, že Ježiš „kládol na ne ruky“? Nespomína sa tu žiaden náboženský obrad, akým je napríklad krst. Hoci pri niektorých príležitostiach kladenie rúk znamenalo nejaké vymenovanie, pri iných príležitostiach to znamenalo len požehnanie. (1. Mojžišova 48:14; Skutky 6:6) A tak Ježiš zrejme deti len požehnával.

V každom prípade tu Marek používa silnejší výraz pre „požehnanie“ (kateulogeó), ktorý označuje intenzívnu silu. To naznačuje, že Ježiš požehnával deti vrúcne, nežne a srdečne. Je jasné, že nepovažoval deti za bremeno, ktoré by oberalo človeka o čas.

Poučenie pre nás

Ježiš sa nesprával k deťom ani k dospelým zastrašujúco či ponižujúco. „Určite sa prirodzene usmieval a radostne smial,“ uvádza jedno encyklopedické dielo. Nie div, že ľudia každého veku sa s ním cítili príjemne. Keď uvažujeme o Ježišovom príklade, môžeme si položiť otázky: ‚Považujú ma druhí za prístupného človeka?‘ ‚Alebo robím dojem, že som príliš zaneprázdnený, než aby som sa zaoberal tým, čo robia druhí, či tým, čo druhých znepokojuje?‘ Keď si budeme rozvíjať úprimný záujem o ľudí, podnieti nás to rozdávať sa tak ako Ježiš. Iní si všimnú náš úprimný záujem a bude ich to k nám priťahovať. — Príslovia 11:25.

Ako ukazuje Markova správa, Ježiš sa tešil, keď bol s deťmi. Zjavne venoval čas tomu, aby ich pozoroval pri hre, pretože v jednom z podobenstiev sa zmieňuje o ich hrách. (Matúš 11:16–19) Možno niektoré deti, ktoré Ježiš požehnal, boli príliš malé na to, aby chápali, kým je a čo vyučuje. Ale Ježiš si preto nemyslel, že tým márni čas. Trávil s deťmi čas, lebo ich miloval. Pravdepodobne mnohé z detí, ktoré Ježiš stretol počas svojej služby, boli neskôr podnietené zareagovať na jeho lásku a stali sa jeho učeníkmi.

Ak Ježiš počas svojich rozhodujúcich posledných týždňov života trávil s deťmi čas, určite si môžeme vo svojom naplnenom dennom programe nájsť na ne čas aj my. Mali by sme pamätať najmä na tie, ktoré to zvlášť potrebujú, ako sú napríklad chlapci a dievčatá bez otca. V skutočnosti všetkým deťom sa darí, keď im je venovaná pozornosť, a Jehova si praje, aby sme im prejavovali lásku a pomáhali im, ako len môžeme. — Žalm 10:14.

[Poznámka pod čiarou]