Meno, ktoré vedie k pravej viere

„VY NEVERÍTE v Ježiša a jeho vykupujúcu krv,“ povedala jedna žena Jehovovmu svedkovi. Istý muž tvrdil: „Vy sa nazývate Jehovovými svedkami, ale ja som svedok Ježiša.“

Názor, že Jehovovi svedkovia neveria v Ježiša alebo že ho dostatočne nevyvyšujú, je dosť bežný. Aká je však skutočnosť?

Je pravda, že pre Jehovových svedkov má veľký význam Božie meno, Jehova.a Itamar, svedok z Brazílie, spomína: „Obrat v mojom živote nastal vtedy, keď som sa dozvedel Božie meno. Keď som ho čítal prvýkrát, bolo to, akoby som sa prebudil z hlbokého spánku. Meno Jehova mnou zatriaslo a podnietilo ma konať; dotklo sa najhlbšej časti mojej duše.“ Dodáva však: „Moje srdce prekypuje aj láskou k Ježišovi.“

Áno, Jehovovi svedkovia uznávajú, že na získanie večného života je potrebné uveriť „v meno Božieho Syna“, Ježiša. (1. Jána 5:13) Ale čo znamená výraz ,Ježišovo meno‘?

Čo predstavuje Ježišovo meno

Vyjadrenie „v Ježišovom mene“ a podobné výrazy sa nachádzajú v celých Kresťanských gréckych Písmach čiže „Novom zákone“. Slovo „meno“ v súvislosti s úlohou Ježiša sa tu vyskytuje vyše 80-krát a len v samotnej knihe Skutky asi 30-krát. Kresťania v prvom storočí krstili v Ježišovom mene, uzdravovali v jeho mene, vyučovali v jeho mene, vzývali jeho meno, trpeli pre jeho meno a velebili jeho meno. — Skutky 2:38; 3:16; 5:28; 9:14, 16; 19:17.

Podľa jedného biblického slovníka grécky výraz pre slovo „meno“ sa v Biblii často používa „na všetko, čo určité meno môže vyjadrovať o autorite, charaktere, postavení, majestátnosti, moci, znamenitosti a tak ďalej, na všetko, čo sa za týmto menom skrýva“. Ježišovo meno teda predstavuje majestátnu a obrovskú výkonnú moc, ktorú Ježišovi zveril Jehova Boh. Ježiš sám povedal: „Dostal som všetku moc v nebi a na zemi.“ (Matúš 28:18) Keď Peter a Ján uzdravili chromého človeka, židovskí náboženskí vodcovia sa pýtali: „Akou silou alebo v akom mene ste to urobili?“ Peter potom smelo vyjadril svoju vieru v autoritu a moc, ktorú predstavuje Ježišovo meno, keď oznámil, že „v mene Ježiša Krista Nazaretského... prostredníctvom toho tu stojí tento pred vami zdravý“. — Skutky 3:1–10; 4:5–10.

Viera v Ježiša, alebo v cézara?

Vyznávanie takej viery v Ježišovo meno však nebolo ľahké. Ako predpovedal Ježiš, jeho učeníci mali byť ,predmetom nenávisti všetkých národov pre jeho meno‘. (Matúš 24:9) Prečo? Lebo Ježišovo meno predstavuje jeho postavenie Božieho ustanoveného Panovníka, Kráľa kráľov, pred ktorým by sa mali poddajne skloniť všetky národy. To je však niečo, čo národy nie sú pripravené ani ochotné urobiť. — Žalm 2:1–7.

Ani náboženskí vodcovia v Ježišovej dobe sa nechceli skloniť pred Ježišom. Povedali: „Nemáme kráľa, ale cézara,“ a tým zavrhli Božieho Syna. (Ján 19:13–15) Namiesto toho uverili v meno — moc a autoritu — cézara a jeho cisárskej vlády. Dokonca rozhodli, že Ježiš musí zomrieť, aby si zachovali svoje postavenie. — Ján 11:47–53.

V storočiach po Ježišovej smrti mnohí tí, ktorí tvrdili, že sú kresťanmi, zaujali podobný postoj ako židovskí vodcovia. Títo takzvaní kresťania vkladali vieru v moc a autoritu štátu a zapojili sa do jeho konfliktov. Napríklad v 11. storočí, keď cirkev zorganizovala z nadbytočných vojakov militia Christi čiže kresťanských rytierov, „zodpovednosť za vedenie spravodlivej vojny bola presunutá zo svetských mocí ríše kresťanstva na cirkev cez kresťanských rytierov“. (The Oxford History of Christianity) Správa dodáva, že niektoré pápežské vyhlásenia viedli väčšinu križiakov k viere, že účasťou na križiackych výpravách „urobili zmluvu s Bohom a zaistili si miesto v Raji“.

Niektorí ľudia by mohli tvrdiť, že je možné byť lojálny Ježišovi a zároveň sa zapájať do politických záležitostí a tiež do vojen medzi národmi. Možno sú toho názoru, že povinnosťou kresťana je bojovať proti zlu všade, kde sa nachádza, a že to znamená uchýliť sa v prípade potreby aj k vojne. Ale mali raní kresťania takýto názor?

„Kresťania na začiatku neslúžili v ozbrojených silách,“ uvádza článok v časopise The Christian Century. Vysvetľuje, že neexistujú žiadne doklady o tom, že by pred desaťročím 170–180 n. l. kresťania slúžili v armáde. Článok potom dodáva: „Kresťania sa až postupne vzdali svojho odmietavého postoja k vojenskej službe.“

Aké to malo následky? „Zrejme nič nediskreditovalo kresťanstvo viac ako to, že začalo zastávať taký postoj k vojne, ktorý sa prakticky neodlišuje od postoja nekresťanov,“ uvádza článok v The Christian Century. „To, že kresťania sa na jednej strane zastávajú viery mierumilovného Záchrancu a na druhej strane oduševnene podporujú náboženské alebo nacionalistické vojny, spôsobilo tejto viere veľké škody.“

Napodobňovanie raných kresťanov v dnešnej dobe

Je možné, aby dnes kresťania napodobňovali rýdzi príklad raných kresťanov? Jehovovi svedkovia v tomto storočí ukázali, že to je možné. Vydavateľ publikácie Holocaust Educational Digest o nich poznamenal: „Nikto z Jehovových svedkov nikdy nepôjde do vojny... Keby túto vieru vyznával každý, kto má v tomto svete moc, k [druhej svetovej vojne] by nikdy nedošlo.“

To isté možno povedať o regionálnych konfliktoch, ktoré vznikli v novšej dobe, napríklad o konflikte, ktorý zúri v Severnom Írsku. Pred niekoľkými rokmi kázal jeden Jehovov svedok z domu do domu v protestantskej časti mesta Belfast. Keď domáci pán zistil, že svedok bol predtým katolíkom, opýtal sa: „Keď ste boli katolíkom, podporovali ste IRA [Írsku republikánsku armádu]?“ Svedok si uvedomil, že muž by sa mohol rozzúriť, lebo práve bol prepustený z väzby za to, že bol prichytený, ako ide s puškou zabiť nejakého katolíka. Svedok mu preto odpovedal: „Teraz nie som katolík. Som Jehovov svedok. Ako pravý kresťan by som nikdy nikoho nezabil kvôli nejakej vláde alebo kvôli nejakému človeku.“ Domáci pán mu podal ruku a povedal: „Každé zabíjanie je nesprávne. Robíte dobrú prácu. Vytrvajte v nej.“

Čo znamená uveriť v Ježišovo meno

Uveriť v Ježišovo meno však znamená viac než len dištancovať sa od vojny. Znamená to poslúchať všetky Kristove prikázania. Napokon, Ježiš povedal: „Vy ste mojimi priateľmi, ak robíte to, čo vám prikazujem,“ a jedným z jeho prikázaní je, aby sme sa „navzájom milovali“. (Ján 15:14, 17) Láska sa snaží robiť druhým dobro. Odstraňuje všetky rasové, náboženské a spoločenské predsudky. Ježiš ukázal ako.

Židia v čase Ježiša mali voči Samaritánom silné predsudky. Ježiš sa naproti tomu porozprával s jednou Samaritánkou a to viedlo k tomu, že ona a mnohí ďalší uverili v jeho meno. (Ján 4:39) Ježiš tiež povedal, že jeho učeníci mu budú svedkami „v Jeruzaleme, ako aj v celej Judei a Samárii až do najvzdialenejšej časti zeme“. (Skutky 1:8) Jeho životodarné posolstvo nemalo byť obmedzené iba na Židov. V súlade s tým Peter dostal pokyn navštíviť rímskeho stotníka Kornélia. Hoci pre Žida bolo nezákonné navštíviť niekoho inej rasy, Boh ukázal Petrovi, že nemá „nijakého človeka nazývať poškvrneným alebo nečistým“. — Skutky 10:28.

Jehovovi svedkovia napodobňujú Ježiša v tom, že ochotne pomáhajú všetkým ľuďom — bez ohľadu na ich rasové, náboženské alebo ekonomické zázemie — dozvedieť sa o záchrane, ktorá prichádza prostredníctvom Ježišovho mena. Viera v Ježišovo meno ich podnecuje, aby ,verejne oznamovali, že Ježiš je Pán‘. (Rimanom 10:8, 9) Nabádame vás, aby ste prijali ich pomoc, a tak aby ste aj vy mohli získať vieru v Ježišovo meno.

Ježišovo meno by naozaj malo inšpirovať ľudí k úcte, rešpektu a poslušnosti. Apoštol Pavol napísal, „aby sa v Ježišovom mene skláňalo každé koleno tých v nebi a tých na zemi a tých pod zemou a aby každý jazyk otvorene uznával, že Ježiš Kristus je Pánom na slávu Boha, Otca“. (Filipanom 2:10, 11) Hoci väčšina obyvateľov zeme nie je ochotná podriadiť sa Ježišovej vláde, Biblia ukazuje, že je blízko čas, keď sa všetci ľudia budú musieť rozhodnúť, či to urobia, alebo zahynú. (2. Tesaloničanom 1:6–9) Preto teraz je čas uveriť v Ježišovo meno a dodržiavať všetky jeho príkazy.

[Poznámka pod čiarou]

[Obrázok na strane 6]

V Ježišovom mene milióny ľudí zabíjalo a bolo zabitých

[Obrázok na strane 7]

Ježiš neprechovával rasové predsudky. A čo vy?