Hieronym — kontroverzný priekopník v prekladaní Biblie

DŇA 8. apríla 1546 Tridentský koncil rozhodol, že latinská Vulgáta „je schválená [katolíckou] cirkvou... a nech sa ju nikto neodváži a nepokúsi pod nijakou zámienkou odmietnuť“. Hoci bola Vulgáta dokončená vyše tisíc rokov predtým, spolu so svojím prekladateľom Hieronymom bola dlho predmetom polemík. Kto bol Hieronym? Prečo bol on a jeho preklad Biblie kontroverzný? A ako jeho dielo ovplyvňuje prekladanie Biblie dnes?

Zrod učenca

Hieronymovo latinské meno bolo Eusebius Hieronymus. Narodil sa v Stridone v rímskej provincii Dalmácia okolo roku 346 n. l. neďaleko súčasných hraníc medzi Talianskom a Slovinskom.a Jeho rodičia boli pomerne bohatí a v ranom veku okúsil výhody peňazí, keď v Ríme získal vzdelanie u presláveného gramatika Donata. Ukázalo sa, že Hieronym je nadaným študentom gramatiky, rétoriky i filozofie. V tomto období začal študovať aj gréčtinu.

Po odchode z Ríma v roku 366 n. l. sa Hieronym vydal na púť a napokon skončil v Aquilei v Taliansku, kde sa zoznámil s myšlienkou asketizmu. Priťahovaný týmito názormi krajného sebazapierania, strávil so skupinou priateľov ďalších niekoľko rokov pestovaním asketického spôsobu života.

V roku 373 n. l. sa pre nejakú nezhodu, ktorá nie je známa, táto skupina rozpadla. Hieronym, obratý o ilúzie, putoval na východ naprieč Bitýniou, Galáciou a Cilíciou, až nakoniec prišiel do Antiochie v Sýrii.

Táto cesta si na ňom vyžiadala svoju daň. Hieronym, vyčerpaný a chorý, takmer podľahol horúčke. „Ó, keby ma len Pán Ježiš Kristus náhle preniesol k tebe,“ napísal istému priateľovi. „Moje biedne telo, slabé i vtedy, keď je zdravé, bolo podlomené.“

Akoby choroba, osamelosť a vnútorný boj nestačili, Hieronym bol zakrátko vystavený ďalšej kríze — duchovnej. Vo sne videl, ako je „privlečený pred [Boží] sudcovský stolec“. Keď bol požiadaný, aby povedal, kto je, odvetil: „Som kresťan.“ Ale ten, kto predsedal, ostro povedal: „Luháš, si nasledovník Cicera, a nie Krista.“

Až dovtedy bola Hieronymova vášeň učiť sa zameraná hlavne na štúdium pohanských klasikov, a nie na štúdium Božieho Slova. Povedal: „Bol som mučený ohňom svedomia.“ V nádeji, že veci napraví, Hieronym vo sne sľúbil: „Pane, keby som niekedy opäť vlastnil svetské knihy alebo keby som ich čítal, teba by som zaprel.“

Neskôr Hieronym uviedol, že nemôže byť braný na zodpovednosť za záväzok urobený vo sne. Jednako bol rozhodnutý svoj sľub splniť — prinajmenšom v zásade. A tak Hieronym opustil Antiochiu a hľadal ústranie v Chalkise v Sýrskej púšti. Žijúc ako pustovník, pohrúžil sa do štúdia Biblie a teologickej literatúry. Hieronym povedal: „Čítal som Božie knihy s väčšou horlivosťou než predtým knihy ľudí.“ Naučil sa aj miestny sýrsky jazyk a s pomocou istého Žida, ktorý sa obrátil na kresťanstvo, začal študovať hebrejčinu.

Pápežské poverenie

Približne po piatich rokoch mníšskeho života sa Hieronym vrátil do Antiochie, aby pokračoval v štúdiách. Po príchode však zistil, že v cirkvi sú veľké rozkoly. Vlastne ešte kým bol Hieronym na púšti, prosil pápeža Damasa o radu, keď povedal: „Cirkev je rozdelená na tri frakcie a každá z nich sa ma horlivo snaží zmocniť pre seba.“

Časom sa Hieronym rozhodol pridať k Paulinovi, jednému z troch mužov, ktorí si robili nárok na titul biskup antiochijský. Hieronym súhlasil s tým, aby ho Paulinus vysvätil, mal však dve podmienky. Po prvé, chcel, aby mohol naďalej slobodne sledovať svoje mníšske ciele. A po druhé, trval na tom, že zostane oslobodený od všetkých kňazských povinností a že nebude musieť slúžiť nejakému konkrétnemu cirkevnému zboru.

V roku 381 n. l. sprevádzal Hieronym Paulina na Konstantinopolský koncil a potom s ním šiel ďalej do Ríma. Pápež Damasus rýchlo rozpoznal Hieronymove schopnosti učenca a jazykovedca. Do roka bol Hieronym povýšený do prestížneho postavenia Damasovho osobného tajomníka.

Hieronym sa ako tajomník nevyhýbal polemikám. Naopak, zdá sa, že ich skôr priťahoval. Napríklad uprostred prepychového pápežského dvora žil ďalej ako askét. Navyše si narobil hodne nepriateľov tým, že obhajoval svoj prísny spôsob života, a tým, že sa dôrazne ozýval proti svetskému hýreniu duchovenstva.

Navzdory ohováračom mal však Hieronym plnú podporu pápeža Damasa. Pápež mal dobrý dôvod povzbudzovať Hieronyma, aby pokračoval vo svojom biblickom výskume. V tom čase sa používalo množstvo latinských verzií Biblie. Mnohé z nich boli preložené nedbalo a obsahovali do očí bijúce chyby. Damasa znepokojovalo aj to, že východnú a západnú časť cirkvi rozdeľoval jazyk. Na východe vedelo málo ľudí po latinsky; na západe ešte menej ľudí vedelo po grécky.

Pápež Damasus preto dychtivo túžil po revidovanom latinskom preklade evanjelií. Damasus chcel preklad, ktorý by presne odzrkadľoval pôvodnú gréčtinu, a predsa by mal výstižnú a jasnú latinčinu. Hieronym bol jedným z mála učencov, ktorí taký preklad mohli urobiť. Mal na túto prácu dostatočnú kvalifikáciu, keďže hovoril plynule po grécky, latinsky a sýrsky, a mal primerané poznanie hebrejčiny. A tak Hieronym začal s Damasovým poverením prácu, ktorá mu zabrala viac než 20 nasledujúcich rokov života.

Spory sa zosilňujú

Hoci na preklade evanjelií pracoval Hieronym veľmi rýchlo, preukázal jasný, vedecký prístup. Porovnávaním všetkých gréckych rukopisov, ktoré boli vtedy dostupné, urobil v latinskom texte úpravy štýlu i obsahu, aby ho uviedol do väčšieho súladu s gréckym textom.

Hieronymov preklad štyroch evanjelií bol vo všeobecnosti prijatý dobre, podobne ako jeho latinská revízia Žalmov, ktorá bola založená na texte gréckej Septuaginty. Kritikov mal však stále. „Isté opovrhnutiahodné osoby,“ napísal Hieronym, „ma schválne napadli obvinením, že som sa usiloval opraviť pasáže v evanjeliách, čím som sa postavil proti autorite mužov staroveku a proti názoru celého sveta.“ Po smrti pápeža Damasa v roku 384 n. l. sa také verejné obvinenia zintenzívnili. Hieronymov vzťah s novým pápežom nebol veľmi dobrý, a tak sa rozhodol odísť z Ríma. Opäť zamieril na východ.

Zrod odborníka na hebrejčinu

V roku 386 n. l. sa Hieronym usadil v Betleheme, kde mal zostať po zvyšok života. Sprevádzala ho malá skupina jeho lojálnych nasledovníčok vrátane Pauly, bohatej aristokratky z Ríma. Paula prijala na základe Hieronymovho kázania asketický spôsob života. S jej finančnou podporou bol pod Hieronymovým vedením založený kláštor. Tam Hieronym pokračoval vo svojej vedeckej činnosti a dokončil najväčšiu prácu svojho života.

To, že Hieronym žil v Palestíne, mu umožňovalo zlepšiť si porozumenie hebrejčiny. Platil si niekoľko židovských súkromných učiteľov, aby mu pomáhali pochopiť niektoré ťažšie stránky tohto jazyka. Ale ani so súkromnými učiteľmi to nebolo ľahké. O jednom učiteľovi, Baraninasovi Tiberiaskom, Hieronym povedal: „Koľko problémov s tým bolo a koľko výdavkov ma to stálo, kým som dosiahol, aby ma Baraninas pod rúškom noci vyučoval.“ Prečo museli študovať v noci? Lebo Baraninas sa obával, ako sa bude pozerať židovská komunita na jeho styk s „kresťanom“!

V Hieronymových dňoch sa Židia často vysmievali hebrejsky hovoriacim pohanom, lebo nevedeli správne vyslovovať hrdelné hlásky. Ale Hieronym po vynaložení veľkého úsilia dokázal tieto hlásky zvládnuť. Veľké množstvo hebrejských slov aj prepísal do latinskej abecedy. Tento krok nielenže jemu samému pomohol zapamätať si slová, ale uchoval aj hebrejskú výslovnosť tej doby.

Hieronymov najväčší spor

Nie je jasné, akú časť Biblie mal Hieronym podľa želania pápeža Damasa preložiť. Ale niet pochýb o tom, čo si o veci myslel Hieronym. Bol plne sústredený a odhodlaný. Jeho vrúcnou túžbou bolo urobiť niečo „užitočné pre cirkev, hodné všetkých budúcich generácií“. Rozhodol sa teda urobiť revidovaný latinský preklad celej Biblie.

Prácu na Hebrejských Písmach mal Hieronym v úmysle založiť na Septuaginte. Táto grécka verzia Hebrejských Písiem bola pôvodne preložená v treťom storočí pred n. l. a mnohí sa na ňu pozerali ako na priamo inšpirovanú Bohom. Septuaginta bola preto veľmi rozšírená medzi grécky hovoriacimi kresťanmi tých čias.

Ako však Hieronym vo svojej práci pokračoval, objavil v gréckych rukopisoch rozpory podobné tým, na ktoré narazil v latinčine. Hieronymov pocit frustrácie sa zväčšoval. Napokon dospel k záveru, že na to, aby mohol urobiť spoľahlivý preklad, bude musieť vynechať grécke rukopisy vrátane veľmi váženej Septuaginty a ísť priamo do pôvodného hebrejského textu.

Toto rozhodnutie vyvolalo protest. Niektorí označili Hieronyma za falšovateľa textu, za zneuctievateľa Boha, ktorý v prospech Židov opúšťa tradície cirkvi. Aj Augustín — vtedajší popredný teológ cirkvi — naliehal na Hieronyma, aby sa vrátil k textu Septuaginty, keď povedal: „Ak sa tvoj preklad začne bežne čítať v mnohých cirkevných zboroch, bude bolestné, že pri čítaní Písma vzniknú medzi latinskými a gréckymi cirkevnými zbormi rozdiely.“

Augustín sa obával, že cirkev by sa mohla rozštiepiť, ak by cirkevné zbory na západe používali Hieronymov latinský text — založený na hebrejských textoch —, zatiaľ čo grécke zbory na východe by ďalej používali Septuagintu.b Navyše, Augustín vyslovil obavy, že by Septuaginta mohla byť odsunutá v prospech prekladu, ktorý mohol obhájiť len Hieronym.

Ako Hieronym reagoval na všetkých týchto odporcov? V súlade so svojou povahou kritikov ignoroval. Ďalej prekladal priamo z hebrejčiny a v roku 405 n. l. svoju latinskú Bibliu dokončil. Po rokoch bol jeho preklad nazvaný Vulgáta, čo označuje všeobecne prijímaný preklad (latinské slovo vulgatus znamená „bežný, ľudový“).

Dlhodobé úspechy

Hieronymov preklad Hebrejských Písiem bol oveľa viac než len revíziou nejakého jestvujúceho textu. Pre nasledujúce generácie zmenil spôsob štúdia a prekladania Biblie. „Vulgáta,“ povedal historik Will Durant, „zostáva najväčším a najvplyvnejším literárnym dielom štvrtého storočia.“

Hoci mal Hieronym ostrý jazyk a škriepnu povahu, sám presmeroval biblický výskum späť na inšpirovaný hebrejský text. Bystrým zrakom študoval a porovnával staroveké hebrejské a grécke rukopisy Biblie, ktoré už dnes nemáme. Jeho práca predchádzala tiež prácu židovských masoretov. Vulgáta je teda hodnotné referenčné dielo na porovnávanie alternatívnych podaní biblického textu.

Bez toho, aby tí, ktorí milujú Boha, ospravedlňovali Hieronymovo extrémne správanie alebo náboženské názory, môžu si oceňovať usilovnú snahu tohto kontroverzného priekopníka v prekladaní Biblie. Áno, Hieronym dosiahol svoj cieľ — urobil niečo „hodné všetkých budúcich generácií“.

[Poznámky pod čiarou]

[Obrázok na strane 28]

Hieronymova socha v Betleheme

[Prameň ilustrácie]

Garo Nalbandian

[Pramene ilustrácií na strane 26]

Vľavo hore, hebrejský rukopis: S láskavým dovolením Shrine of the Book, Israel Museum, Jeruzalem; vľavo dole, sýrsky rukopis: Reprodukované s láskavým dovolením The Trustees of the Chester Beatty Library, Dublin; hore uprostred, grécky rukopis: S láskavým dovolením Israel Antiquities Authority