Žiada Jehova od nás priveľa?
„Čo od teba Jehova vyžaduje, než aby si uplatňoval právo a miloval láskavosť a bol skromný, keď chodíš so svojím Bohom?“ — MICHEÁŠ 6:8.
1. Čo je zrejme jedným z dôvodov, prečo niektorí neslúžia Jehovovi?
JEHOVA od svojho ľudu niečo vyžaduje. Ale po prečítaní uvedených slov z Micheášovho proroctva zrejme prídeš k záveru, že Božie požiadavky sú rozumné. Mnohí však neslúžia nášmu Vznešenému Stvoriteľovi a niektorí z tých, čo mu kedysi slúžili, mu prestali slúžiť. Prečo? Lebo si myslia, že Boh od nás žiada priveľa. Je to pravda? Alebo by problém mohol byť v postoji človeka voči tomu, čo Jehova vyžaduje? Jedna historická správa nám umožní lepšie pochopiť túto otázku.
2. Kto bol Naaman a čo od neho žiadal Jehovov prorok?
2 Sýrsky vojenský veliteľ Naaman bol postihnutý malomocenstvom. Dozvedel sa však, že v Izraeli je Jehovov prorok, ktorý by ho mohol vyliečiť. Preto sa Naaman so sprievodom vydal na cestu do Izraela a nakoniec prišiel k domu Božieho proroka Elizea. Elizeus však nevyšiel z domu privítať svojho významného hosťa, ale poslal sluhu, aby Naamanovi povedal: „Sedem ráz sa vykúpeš v Jordáne, aby sa ti vrátilo tvoje telo; a buď čistý.“ — 2. Kráľov 5:10.
3. Prečo Naaman spočiatku odmietal urobiť to, čo žiadal Jehova?
3 Keby Naaman splnil požiadavku Božieho proroka, bol by uzdravený z odpornej choroby. Žiadal Jehova od neho priveľa? Nie. No Naaman nebol ochotný to urobiť. „Či nie sú damašské rieky Abanah a Parpar lepšie ako všetky izraelské vody?“ protestoval. „Nemôžem sa vykúpať v nich a istotne byť čistý?“ S tým Naaman v zúrivom hneve odišiel. — 2. Kráľov 5:12.
4, 5. a) Ako bol Naaman odmenený za poslúchnutie pokynu a ako potom reagoval? b) O čom budeme teraz uvažovať?
4 V čom spočíval Naamanov problém? Problém nebol v tom, že by požiadavka bola natoľko ťažká, že Naaman by ju nemohol splniť. Jeho sluhovia mu taktne povedali: „Keby to bolo bývalo niečo veľké, čo ti ten prorok hovoril, neurobil by si to? O čo skôr teda, keď ti povedal: ‚Vykúp sa a buď čistý‘?“ (2. Kráľov 5:13) Problém spočíval v Naamanovom postoji. Naaman mal pocit, že Elizeus s ním nezaobchádzal s dôstojnosťou, ktorú si zaslúžil, a že sa od neho žiada niečo, čo zjavne považoval za zbytočné a ponižujúce. Naaman však zareagoval na taktnú radu svojich sluhov a sedemkrát sa ponoril do rieky Jordán. Predstav si, akú musel mať radosť, keď „sa mu vrátilo telo podobné telu malého chlapca a stal sa čistým“! Bol naplnený vďačnosťou. Okrem toho vyhlásil, že odteraz nebude uctievať nijakého iného boha okrem Jehovu. — 2. Kráľov 5:14–17.
5 V priebehu ľudských dejín Jehova žiadal ľudí, aby vyhoveli rôznym nariadeniam. Pozrime sa teraz spolu na niektoré z nich. Keď budeme o nich uvažovať, polož si otázku, ako by si reagoval, keby Jehova žiadal tieto veci od teba. Neskôr sa pozrieme na to, čo Jehova od nás vyžaduje dnes.
Čo Jehova požadoval v minulosti
6. O čo bol požiadaný prvý ľudský pár a ako by si na také pokyny reagoval ty?
6 Prvému ľudskému páru, Adamovi a Eve, dal Jehova pokyn, aby vychovávali deti, podmanili si zem a mali v podriadenosti zvieratá. Tento muž a jeho manželka boli tiež požehnaní rozľahlým domovom podobným parku. (1. Mojžišova 1:27, 28; 2:9–15) Ale mali jedno obmedzenie. Z istého stromu, jedného spomedzi mnohých ovocných stromov v záhrade Eden, nemali jesť. (1. Mojžišova 2:16, 17) To nebola príliš náročná požiadavka, však? Netešil by si sa, keby si mohol plniť takú úlohu od Boha s vyhliadkou na večný život v dokonalom zdraví? A keby sa aj v záhrade objavil pokušiteľ, neodmietol by si jeho argumenty? A nesúhlasil by si s tým, že Jehova má právo uložiť jedno také jednoduché obmedzenie? — 1. Mojžišova 3:1–5.
7. a) Akú úlohu dostal Noach a akému odporu čelil? b) Ako sa pozeráš na to, čo Jehova žiadal od Noacha?
7 Neskôr Jehova požiadal Noacha, aby postavil koráb ako prostriedok na záchranu v celosvetovej potope. Vzhľadom na ohromnú veľkosť korábu táto práca nebola ľahká a pravdepodobne bola vykonávaná zoči-voči veľkému posmechu a nepriateľstvu. No akou výsadou bolo to, že Noach mohol zachrániť svoju domácnosť, nehovoriac už o množstve zvierat! (1. Mojžišova 6:1–8, 14–16; Hebrejom 11:7; 2. Petra 2:5) Keby si dostal takú úlohu, pracoval by si usilovne na jej splnení? Alebo by si prišiel k záveru, že Jehova od teba žiada priveľa?
8. O čo bol požiadaný Abrahám a čo bolo znázornené jeho ochotou urobiť to?
8 Od Abraháma žiadal Boh niečo veľmi ťažké, keď mu povedal: „Vezmi, prosím, svojho syna, svojho jediného syna, ktorého tak miluješ, Izáka, a vydaj sa na cestu do krajiny Mória a tam ho obetuj ako zápalnú obeť.“ (1. Mojžišova 22:2) Keďže Jehova sľúbil, že vtedy ešte bezdetný Izák bude mať potomstvo, bola vyskúšaná Abrahámova viera v Božiu schopnosť priviesť Izáka späť k životu. Keď sa Abrahám pokúsil obetovať Izáka, Boh tohto mladého muža zachránil. Táto príhoda názorne ukázala, že Boh obetuje svojho Syna pre ľudstvo a neskôr ho vzkriesi. — 1. Mojžišova 17:19; 22:9–18; Ján 3:16; Skutky 2:23, 24, 29–32; Hebrejom 11:17–19.
9. Prečo Jehova nežiadal od Abraháma priveľa?
9 Niektorí si možno myslia, že Jehova Boh žiadal od Abraháma priveľa. Ale je to tak? Naozaj je od nášho Stvoriteľa, ktorý môže vzkriesiť mŕtvych, neláskavé žiadať od nás poslušnosť, aj keby to malo viesť k dočasnému usnutiu v smrti? Ježiš Kristus ani jeho raní nasledovníci si to nemysleli. Boli ochotní zniesť fyzické týranie, dokonca i smrť, aby mohli konať Božiu vôľu. (Ján 10:11, 17, 18; Skutky 5:40–42; 21:13) Keby si to vyžadovali okolnosti, bol by si ochotný urobiť to isté? Pouvažujme o niektorých veciach, ktoré Jehova vyžadoval od tých, ktorí súhlasili, že sa stanú jeho ľudom.
Jehovov Zákon pre Izrael
10. Kto sľúbil, že bude konať všetko, čo Jehova žiada, a čo im Jehova dal?
10 Abrahámovi potomkovia prostredníctvom jeho syna Izáka a vnuka Jakoba, čiže Izraela, sa rozrástli na národ Izrael. Jehova vyslobodil Izraelitov z otroctva v Egypte. (1. Mojžišova 32:28; 46:1–3; 2. Samuelova 7:23, 24) Krátko nato sľúbili, že budú konať všetko, čo Boh od nich požaduje. Povedali: „Všetko, čo hovoril Jehova, sme ochotní robiť.“ (2. Mojžišova 19:8) V súlade s túžbou Izraelitov nechať sa viesť Bohom Jehova dal tomuto národu vyše 600 zákonov vrátane Desiatich prikázaní. Časom sa tieto Božie zákony dané prostredníctvom Mojžiša stali známymi iba ako Zákon. — Ezdráš 7:6; Lukáš 10:25–27; Ján 1:17.
11. Čo bolo jedným z cieľov Zákona a aké pravidlá slúžili na tento účel?
11 Jedným z cieľov Zákona bolo chrániť Izraelitov užitočnými pravidlami týkajúcimi sa takých vecí ako sexuálna morálka, obchodné transakcie a starostlivosť o deti. (2. Mojžišova 20:14; 3. Mojžišova 18:6–18, 22–24; 19:35, 36; 5. Mojžišova 6:6–9) Pravidlá sa dotýkali aj toho, ako zaobchádzať s blížnymi a tiež so zvieratami. (3. Mojžišova 19:18; 5. Mojžišova 22:4, 10) Požiadavky, ktoré sa týkali každoročných sviatkov a zhromaždení za účelom uctievania, pomáhali chrániť ľud po duchovnej stránke. — 3. Mojžišova 23:1–43; 5. Mojžišova 31:10–13.
12. Čo bolo hlavným cieľom Zákona?
12 O hlavnom cieli Zákona sa zmienil apoštol Pavol, ktorý napísal: „Bol pripojený, aby zjavil priestupky, kým by neprišlo semeno [Kristus], ktorému bol daný sľub.“ (Galaťanom 3:19) Zákon pripomínal Izraelitom, že sú nedokonalí. Logicky teda potrebovali dokonalú obeť, ktorá by mohla úplne odstrániť ich hriechy. (Hebrejom 10:1–4) Účelom Zákona bolo pripraviť ľudí na to, aby prijali Ježiša, ktorý bol Mesiášom, čiže Kristom. Pavol napísal: „Zákon sa teda stal naším vychovávateľom vedúcim ku Kristovi, aby sme boli vyhlásení za spravodlivých na základe viery.“ — Galaťanom 3:24.
Bol Jehovov Zákon bremenom?
13. a) Ako sa nedokonalí ľudia pozerali na Zákon a prečo? b) Bol Zákon naozaj bremenom?
13 Hoci tento Zákon bol ‚svätý a spravodlivý a dobrý‘, mnohí ho považovali za zaťažujúci. (Rimanom 7:12) Keďže Zákon bol dokonalý, Izraeliti nemohli splniť jeho vysoké normy. (Žalm 19:7) Práve preto ho apoštol Peter označil za „jarmo, ktoré neboli schopní niesť ani naši predkovia, ani my“. (Skutky 15:10) Samozrejme, Zákon sám osebe nebol bremenom a poslušnosť jeho nariadeniam prinášala ľuďom úžitok.
14. Aké príklady ukazujú, že Zákon prinášal Izraelitom veľký úžitok?
14 Napríklad pod Zákonom zlodej nebol uväznený, ale musel pracovať, aby mohol zaplatiť dvojnásobok alebo viac ako náhradu za to, čo ukradol. Obeť tak neutrpela stratu a tvrdo pracujúci ľudia nemuseli podporovať väzenský systém. (2. Mojžišova 22:1, 3, 4, 7) Nebezpečné potraviny boli zakázané. Nedostatočne uvarené bravčové mäso môže spôsobiť trichinózu a králiky môžu prenášať tularémiu. (3. Mojžišova 11:4–12) Zákon bol na ochranu aj tým, že zakazoval dotýkať sa mŕtvych tiel. Ak sa človek dotkol mŕtveho tela, musel sa vykúpať a vyprať si oblečenie. (3. Mojžišova 11:31–36; 4. Mojžišova 19:11–22) Výkaly sa mali zakopať, čo chránilo ľudí pred šírením choroboplodných zárodkov, ktorých existenciu vedci objavili až v posledných storočiach. — 5. Mojžišova 23:13.
15. Čo bolo pre Izraelitov v skutočnosti bremenom?
15 Zákon nevyžadoval od ľudí priveľa. Ale to už nemožno povedať o ľuďoch, ktorí si privlastnili úlohu vykladačov Zákona. Pokiaľ ide o pravidlá, ktoré vytvárali, slovník A Dictionary of the Bible od Jamesa Hastingsa uvádza: „Každé biblické prikázanie bolo obklopené sieťou malicherných nariadení... Bol to vlastne pokus uplatniť Zákon na každú situáciu, akú si len možno predstaviť, a s nemilosrdnou logikou ovládať celé ľudské správanie na základe prísnych pravidiel... Hlas svedomia bol potlačený, živá moc Božského slova bola oslabená a udusená pod hromadou nepodstatných predpisov.“
16. Čo povedal Ježiš o zaťažujúcich pravidlách a tradíciách náboženských vodcov?
16 Ježiš Kristus verejne odsúdil náboženských vodcov, ktorí ľuďom ukladali množstvo pravidiel. Povedal: „Zväzujú ťažké bremená a kladú ich na plecia ľudí, ale sami ich ani prstom nechcú pohnúť.“ (Matúš 23:2, 4) Poukázal na to, že ich zaťažujúce ľudské pravidlá a tradície vrátane úzkostlivého očisťovania sa robia „Božie slovo neplatným“. (Marek 7:1–13; Matúš 23:13, 24–26) No už predtým ako prišiel Ježiš na zem, náboženskí učitelia v Izraeli nesprávne vysvetľovali to, čo Jehova naozaj vyžaduje.
Čo Jehova naozaj vyžaduje
17. Prečo sa Jehovovi nepáčili zápalné obete neverných Izraelitov?
17 Prostredníctvom proroka Izaiáša Jehova povedal: „Už mám dosť úplných zápalných obetí baranov a tuku vykŕmených zvierat; a nenašiel som nijaké potešenie v krvi mladých býkov a baránkov a capov.“ (Izaiáš 1:10, 11) Prečo sa Bohu nepáčili obete, ktoré sám v Zákone vyžadoval? (3. Mojžišova 1:1–4:35) Lebo ľud sa k nemu správal neúctivo. Preto dostali napomenutie: „Umyte sa; očistite sa; odstráňte od mojich očí zlo svojho počínania; prestaňte konať zlé. Učte sa konať dobré; skúmajte právo; usmernite utláčateľa; vykonajte súd pre chlapca bez otca; obhajujte prípad vdovy.“ (Izaiáš 1:16, 17) Nepomáha nám to pochopiť, čo Jehova chce od svojich služobníkov?
18. Čo Jehova v skutočnosti vyžadoval od Izraelitov?
18 Ježiš ukázal, čo Boh od nás naozaj chce. Bolo to vtedy, keď dostal otázku: „Ktoré je najväčšie prikázanie v Zákone?“ Ježiš odpovedal: „‚Budeš milovať Jehovu, svojho Boha, celým svojím srdcom a celou svojou dušou a celou svojou mysľou.‘ Toto je najväčšie a prvé prikázanie. Druhé, jemu podobné, je toto: ‚Budeš milovať svojho blížneho ako sám seba.‘ Od týchto dvoch prikázaní závisí celý Zákon a Proroci.“ (Matúš 22:36–40; 3. Mojžišova 19:18; 5. Mojžišova 6:4–6) Prorok Mojžiš poukázal na to isté, keď sa opýtal: „Čo od teba žiada Jehova, tvoj Boh, iba aby si sa tak bál Jehovu, svojho Boha, že by si chodil po všetkých jeho cestách a miloval ho a slúžil Jehovovi, svojmu Bohu, celým svojím srdcom a celou svojou dušou, aby si dodržiaval Jehovove prikázania a jeho ustanovenia?“ — 5. Mojžišova 10:12, 13; 15:7, 8.
19. Ako sa Izraeliti snažili pôsobiť dojmom svätosti, ale čo im povedal Jehova?
19 Izraeliti napriek svojim zlým skutkom chceli pôsobiť dojmom svätosti. Hoci Zákon vyžadoval pôst iba na výročný Deň zmierenia, začali sa postiť často. (3. Mojžišova 16:30, 31) Ale Jehova ich pokarhal slovami: „Či nie je toto pôst, ktorý si volím? Uvoľniť okovy zla, putá jarma rozviazať a poslať zdrvených na slobodu a zlomiť vo dvoje každú tyč jarma? Či to nie je to, aby si rozdelil svoj chlieb hladnému a aby si priviedol do svojho domu strápených ľudí bez domova? A ak by si videl niekoho nahého, aby si ho prikryl a aby si sa neskrýval pred vlastným telom?“ — Izaiáš 58:3–7.
20. Za čo Ježiš pokarhal náboženských pokrytcov?
20 Títo samospravodliví Izraeliti mali podobný problém ako náboženskí pokrytci, ktorým Ježiš povedal: „Dávate desiatky z mäty, kôpru, rasce, ale nedbáte na závažnejšie veci Zákona, totiž na právo a milosrdenstvo a vernosť. Toto bolo treba konať, ale to ostatné sa nemalo zanedbávať.“ (Matúš 23:23; 3. Mojžišova 27:30) Nepomáhajú nám Ježišove slová pochopiť, čo od nás Jehova naozaj chce?
21. Ako prorok Micheáš zhrnul to, čo Jehova od nás vyžaduje a čo nevyžaduje?
21 Boží prorok Micheáš objasnil, čo Jehova od nás vyžaduje a čo nie, keď položil otázku: „S čím mám predstúpiť pred Jehovu? S čím sa mám pokloniť Bohu vo výške? Mám pred neho predstúpiť s úplnými zápalnými obeťami, s ročnými teľatami? Potešia Jehovu tisíce baranov, desaťtisíce prúdov oleja? Mám dať za svoju vzburu svojho prvorodeného syna, plod svojho brucha za hriech svojej duše? Povedal ti, ó, pozemský človek, čo je dobré. A čo od teba Jehova vyžaduje, než aby si uplatňoval právo a miloval láskavosť a bol skromný, keď chodíš so svojím Bohom?“ — Micheáš 6:6–8.
22. Čo Jehova zvlášť vyžadoval od tých, ktorí žili pod Zákonom?
22 Čo teda Jehova zvlášť vyžadoval od tých, ktorí žili pod Zákonom? Samozrejme, mali milovať Jehovu Boha. Apoštol Pavol tiež povedal: „Celý Zákon je naplnený v jednom výroku: ‚Budeš milovať svojho blížneho ako seba.‘“ (Galaťanom 5:14) Niečo podobné povedal Pavol kresťanom v Ríme: „Ten, kto miluje druhého, naplnil zákon... Láska [je] naplnením zákona.“ — Rimanom 13:8–10.
Nie je to priveľa
23, 24. a) Prečo by sme si nikdy nemali myslieť, že Jehova od nás žiada priveľa? b) O čom budeme ďalej uvažovať?
23 Nepôsobí na nás hlboko to, akým milujúcim, starostlivým a milosrdným Bohom je Jehova? Jeho jednosplodený Syn, Ježiš Kristus, prišiel na zem, aby vo väčšej miere ukázal Božiu lásku — aby ľudia spoznali, akí sú pre Jehovu drahocenní. Ježiš znázornil Božiu lásku, keď hovoril o obyčajných vrabcoch: „Ani jeden z nich nespadne na zem bez vedomia vášho Otca.“ Na záver povedal: „Nebojte [sa]: Máte väčšiu cenu ako mnoho vrabcov.“ (Matúš 10:29–31) Teda nech od nás taký milujúci Boh žiada čokoľvek, nikdy by sme si nemali myslieť, že žiada priveľa!
24 Čo však od nás Jehova žiada dnes? A prečo si niektorí zrejme myslia, že od nás žiada priveľa? Preskúmanie týchto otázok by nám malo pomôcť pochopiť, prečo je úžasnou výsadou robiť čokoľvek, čo od nás Jehova žiada.
Vieš odpovedať?
◻ Prečo možno niektorí prestávajú slúžiť Jehovovi?
◻ Aké rôzne požiadavky mal Jehova na ľudí v priebehu rokov?
◻ Akým cieľom slúžil Zákon?
◻ Prečo Jehova od nás nežiada priveľa?
[Obrázok na strane 18]
Ľudské pravidlá, ako bolo úzkostlivé očisťovanie sa, urobili uctievanie Boha bremenom