Evanjeliá — dejiny, alebo mýty?

PRÍBEH o Ježišovi Nazaretskom — mladom mužovi, ktorý zmenil beh ľudských dejín — sa na celom svete stal neoddeliteľnou súčasťou života spoločnosti. Je súčasťou formálneho i neformálneho vzdelávania ľudí. Mnohí považujú evanjeliá za zdroj večných právd a porekadiel, ako napríklad: „Nech vaše slovo áno znamená áno, vaše nie, nie.“ ​(Matúš 5:37) Možno boli evanjeliá tiež základom poučenia, ktoré vám dávali vaši rodičia, či už boli kresťanmi, alebo nie.

Miliónom úprimných Kristových nasledovníkov poskytujú evanjeliá opis človeka, pre ktorého sú ochotní trpieť i zomrieť. Evanjeliá tiež poskytujú základ a inšpiráciu pre odvahu, vytrvalosť, vieru a nádej. Nesúhlasili by ste teda s tým, že kým človek zamietne tieto správy ako obyčajný výmysel, mal by mať na to nevyvrátiteľné dôkazy? Keď vezmeme do úvahy obrovský vplyv, ktorý mali evanjeliá na ľudské myslenie a správanie, nepožadovali by ste presvedčivé dôkazy, keby niekto chcel spochybniť ich vierohodnosť?

Pozývame vás, aby ste porozmýšľali o niekoľkých podnetných otázkach týkajúcich sa evanjelií. Sami sa pozrite, čo si určití bádatelia evanjelií myslia o týchto otázkach, hoci podaktorí sa ani nehlásia ku kresťanstvu. Potom si z toho môžete ako informovaný človek vyvodiť vlastné závery.

OTÁZKY, O KTORÝCH JE DOBRÉ POROZMÝŠĽAŤ

◆ Mohli by byť evanjeliá výsledkom skvelej predstavivosti?

Robert Funk, zakladateľ Seminára o Ježišovi, hovorí: „Matúš, Marek, Lukáš a Ján ‚skomercializovali Mesiáša‘, aby vyhovoval kresťanským náukám, ktoré vznikli po Ježišovej smrti.“ V čase, keď sa evanjeliá písali, však boli ešte nažive mnohí, ktorí počuli Ježišove výroky, pozorovali jeho skutky a videli ho po vzkriesení. No pisateľov evanjelií neobvinili zo žiadneho podvodu.

Zamyslime sa nad smrťou a vzkriesením Krista. Spoľahlivú správu o Ježišovej smrti a vzkriesení obsahujú nielen evanjeliá, ale aj prvý kánonický list kresťanom v starovekom Korinte od apoštola Pavla. Pavol im napísal: „Odovzdal [som vám] medzi prvými vecami, čo som aj ja prijal, že Kristus podľa Písma zomrel za naše hriechy; a že bol pochovaný, áno, že bol tretieho dňa vzkriesený podľa Písiem; a že sa zjavil Kéfasovi, neskôr dvanástim. Potom sa zjavil viac než päťsto bratom naraz, z ktorých je tu väčšina až doteraz, ale niektorí zosnuli. Nato sa zjavil Jakubovi, potom všetkým apoštolom, ale poslednému zo všetkých sa zjavil aj mne, akoby nedochôdčaťu.“ ​(1. Korinťanom 15:3–8) Takíto očití svedkovia boli strážcami historických skutočností o živote Ježiša.

V Kresťanských gréckych Písmach nemožno nájsť stopy autorskej predstavivosti, o ktorej hovoria súčasní kritici. Objavuje sa skôr v dokumentoch z druhého storočia n. l. Vtedy došlo medzi komunitami vzdialenými od apoštolského zboru k odpadnutiu od pravého kresťanstva, a tak vznikli niektoré nebiblické príbehy o Kristovi. — Skutky 20:28–30.

◆ Mohli by byť evanjeliá legendami?

Podľa spisovateľa a kritika C. S. Lewisa sa evanjeliá nedajú považovať za legendy. „Ako literárny historik som úplne presvedčený, že nech sú evanjeliá čímkoľvek, nie sú to legendy,“ napísal. „Na legendy nie sú dostatočne umelecky spracované... Väčšinu z Ježišovho života nepoznáme a to by ľudia tvoriaci legendu nedopustili.“ Je tiež zaujímavé, že hoci známy historik H. G. Wells netvrdil, že je kresťanom, uznal: „Všetci štyria [pisatelia evanjelií] nám zhodne predkladajú obraz veľmi konkrétnej osobnosti; poskytujú... presvedčivé svedectvo o skutočnosti.“

Vezmime si prípad, keď sa vzkriesený Ježiš zjavil svojim učeníkom. Dobrý tvorca legendy by pravdepodobne zobrazil Ježiša, ako slávi veľkolepý návrat, prednesie významnú reč alebo sa zjaví zaliaty svetlom a nádherou. Pisatelia evanjelií ho naproti tomu opisujú, iba ako stojí pred svojimi učeníkmi. Potom sa opýtal: „Deti, nemáte niečo na jedenie?“ ​(Ján 21:5) Učenec Gregg Easterbrook prichádza k záveru: „Toto sú detaily, ktoré naznačujú pravdivý opis udalostí, nie vytváranie mýtu.“

Obvinenie, že evanjeliá sú legendy, sa tiež nedá dobre skĺbiť s prísnou rabínskou metódou vyučovania, ktorá bola v móde v čase písania evanjelií. Súčasťou tejto metódy bolo mechanické učenie sa viet naspamäť — pomocou sústavného opakovania. To hovorí v prospech presného a starostlivého interpretovania Ježišových výrokov a skutkov a odporuje to myšlienke vytvorenia nejakej prikrášlenej verzie.

◆ Keby evanjeliá boli legendami, mohli by byť zostavené tak rýchlo po Ježišovej smrti?

Podľa dostupných dokladov boli evanjeliá napísané v rokoch 41 až 98 n. l. Ježiš zomrel v roku 33 n. l., čo znamená, že správy o jeho živote boli zostavené pomerne krátko po skončení jeho služby. To predstavuje obrovskú prekážku pre argument, že príbehy v evanjeliách sú iba legendy. Na vznik legiend je potrebný čas. Vezmime si napríklad Iliadu a Odyseu, ktoré napísal staroveký grécky básnik Homér. Niektorí sú toho názoru, že text týchto dvoch epických legiend sa vyvíjal a ustaľoval v priebehu niekoľkých storočí. Ako to bolo s evanjeliami?

Historik Will Durant v knihe Caesar and Christ píše: „Keby niekoľko jednoduchých ľudí... vymyslelo takú silnú a príťažlivú osobnosť, takú vznešenú morálku a takú podnetnú predstavu o ľudskom bratstve, bol by to zázrak oveľa neuveriteľnejší ako akýkoľvek zázrak zaznamenaný v evanjeliách. Po dvoch storočiach vyššej kritiky zostávajú hlavné rysy Kristovho života, jeho povahy a učenia dostatočne jasné a tvoria najúchvatnejšiu súčasť dejín západného človeka.“

◆ Bol text evanjelií neskôr upravený tak, aby vyhovoval potrebám raných kresťanov?

Niektorí kritici tvrdia, že politika ranej kresťanskej komunity viedla pisateľov evanjelií k tomu, aby príbeh o Ježišovi upravili alebo doň vložili ďalšie informácie. No dôkladné štúdium evanjelií ukazuje, že k žiadnej takej zmene textu nedošlo. Keby bol text evanjelií o Ježišovi následkom kresťanských intríg v prvom storočí zmenený, prečo by sa potom v texte stále vyskytovali negatívne poznámky o Židoch i o Nežidoch?

Jeden taký príklad sa nachádza v Matúšovi 6:5–7, kde je uvedený Ježišov výrok: „Keď sa modlíte, nebuďte ako pokrytci; pretože sa radi modlia, stojac v synagógach a na rohoch širokých ulíc, aby ich ľudia videli. Pravdivo vám hovorím: Majú svoju plnú odmenu.“ To bolo zjavne odsúdenie židovských náboženských vodcov. Ježiš ďalej povedal: „Keď sa modlíte, nehovorte znovu a znovu to isté, ako to robia ľudia z národov [Nežidia], domnievajúc sa, že budú vypočutí, lebo používajú mnoho slov.“ To, že pisatelia evanjelií takto citovali Ježiša, ukazuje, že sa nesnažili získať konvertitov. Jednoducho zaznamenávali výroky, ktoré Ježiš Kristus naozaj vyslovil.

Všimnime si v evanjeliách tiež správy o ženách, ktoré navštívili Ježišovu hrobku a videli, že je prázdna. (Marek 16:1–8) Podľa Gregga Easterbrooka „v sociológii starovekého Blízkeho východu bolo svedectvo žien prirodzene považované za nespoľahlivé. Napríklad na usvedčenie ženy z cudzoložstva stačili dvaja mužskí svedkovia, no muža nemohlo usvedčiť svedectvo žiadnej ženy.“ A ani Ježišovi učeníci týmto ženám neverili! (Lukáš 24:11) Je teda veľmi nepravdepodobné, že by taký príbeh niekto naschvál vymyslel.

Neprítomnosť podobenstiev v epištolách a v knihe Skutky je tiež silným argumentom, že podobenstvá, ktoré sú v evanjeliách, tam nevložili raní kresťania, ale vyslovil ich sám Ježiš. Okrem toho, pozorné porovnanie evanjelií s epištolami ukazuje, že ani Pavlove slová, ani slová iných pisateľov Gréckych Písiem neboli pozmenené a pripísané Ježišovi. Keby raní kresťania niečo také urobili, mohli by sme očakávať, že aspoň niečo z textu epištol nájdeme v evanjeliách. Keďže to tak nie je, môžeme prísť k jasnému záveru, že text evanjelií je originálny a hodnoverný.

◆ Ako je to so zdanlivými rozpormi v evanjeliách?

Kritici už dlho tvrdia, že evanjeliá sú plné rozporov. Historik Durant sa snažil preskúmať text evanjelií z čisto objektívneho hľadiska — ako historické dokumenty. I keď hovorí, že sú v nich zdanlivé rozpory, prichádza k záveru: „Rozpory sa týkajú drobností [nezávažných detailov], nie podstaty; v hlavných veciach sa synoptické evanjeliá pozoruhodne zhodujú a vytvárajú konzistentný obraz Krista.“

Zdanlivé rozpory v evanjeliách sa často dajú ľahko objasniť. Uveďme si príklad: Matúš 8:5 hovorí, že „prišiel k [Ježišovi] istý dôstojník a naliehavo ho prosil“, aby uzdravil jeho sluhu. V Lukášovi 7:3 čítame, že tento dôstojník „poslal k [Ježišovi] židovských starších s prosbou, aby prišiel a zachránil jeho otroka“. Dôstojník poslal starších ako svojich zástupcov. Matúš hovorí, že Ježiša prosil dôstojník, preto, lebo tento muž vyslovil svoju prosbu prostredníctvom starších, ktorí slúžili ako jeho hovorcovia. To je len jeden príklad, ktorý ukazuje, že údajné nezrovnalosti v evanjeliách možno objasniť.

Ako je to s tvrdeniami vyššej kritiky, že evanjeliá nespĺňajú kritériá skutočného historického záznamu? Durant pokračuje: „Vyššia kritika nadšená svojimi objavmi uplatnila na Nový zákon také prísne kritériá autentickosti, že podľa nich by sa mnoho slávnych mužov staroveku — napríklad Chammurapi, Dávid, Sokrates — zmenilo iba na legendárne postavy. Evanjelisti napriek svojim predsudkom a teologickým názorom zaznamenali mnohé veci, ktoré by autori vymyslených príbehov zatajili — súperenie medzi apoštolmi o významné miesta v Kráľovstve, ich útek po zatknutí Ježiša, Petrovo zapretie... Nikto, kto číta tieto správy, nemôže pochybovať o reálnosti postavy, ktorá je za nimi.“

◆ Predstavuje novodobé kresťanstvo Ježiša takého, akého ho zobrazujú evanjeliá?

Seminár o Ježišovi vyhlásil, že jeho výskum evanjelií „nie je zväzovaný diktátom cirkevných koncilov“. Ale historik Wells si uvedomoval, že medzi učením Ježiša, ako je uvedené v evanjeliách, a učením cirkví kresťanstva je obrovská priepasť. Napísal: „Nejestvuje doklad o tom, že by Ježišovi apoštoli niekedy počuli o Trojici — v žiadnom prípade nie od neho... [Ježiš] nepovedal nič ani o uctievaní svojej matky Márie v prestrojení za Izis, Kráľovnú nebies. To, čo je dnes najtypickejšie pre kresťanské bohoslužby a zvyky, Ježiš ignoroval.“ Človek teda nemôže posudzovať hodnotu evanjelií na základe učenia cirkví kresťanstva.

AKÝ JE VÁŠ ZÁVER?

Čo si o tom po zvážení uvedených faktov myslíte vy? Existujú reálne, presvedčivé dôkazy toho, že evanjeliá sú len mýty? Mnohí zistili, že otázky a pochybnosti o vierohodnosti evanjelií sú neisté a nepresvedčivé. Na vytvorenie osobného názoru by ste si evanjeliá mali s otvorenou mysľou prečítať. (Skutky 17:11) Keď si všimnete konzistentnosť, čestnosť a presnosť, s akou evanjeliá predstavujú Ježišovu osobnosť, uvedomíte si, že tieto správy rozhodne nie sú zbierkou bájok.a

Ak pozorne preskúmate Bibliu a uplatníte jej rady, uvidíte, ako môže zmeniť váš život k lepšiemu. (Ján 6:68) To platí najmä o Ježišových výrokoch zaznamenaných v evanjeliách. Navyše, môžete sa tam dozvedieť o nádhernej budúcnosti, ktorá čaká poslušné ľudstvo. — Ján 3:16; 17:3, 17.

[Poznámka pod čiarou]

[Rámček na strane 7]

Dôkazy hodnovernej reportáže

PRED niekoľkými rokmi istý austrálsky scenárista a bývalý kritik Biblie priznal: „Prvýkrát v živote som urobil to, čo je prvou povinnosťou reportéra: overil som si fakty... A bol som otrasený, lebo to, čo som čítal [v evanjeliách], nebola legenda ani naturalistická próza. Bola to reportáž. Správy z prvej a druhej ruky o neobyčajných udalostiach... Reportáž má svoju príchuť, a túto príchuť majú aj evanjeliá.“

E. M. Blaiklock, profesor klasickej literatúry na Aucklandskej univerzite, tvrdí niečo podobné: „Považujem sa za historika. Môj prístup ku klasickým dielam je historický. A poviem vám, že dôkazy o živote, smrti a vzkriesení Krista sú doložené lepšie ako väčšina faktov zo starovekej histórie.“

[Mapa/obrázky na stranách 8, 9]

(Úplný, upravený text — pozri publikáciu)

FENÍCIA

GALILEA

Jordán

JUDEA

[Obrázky]

„Dôkazy o živote, smrti a vzkriesení Krista sú doložené lepšie ako väčšina faktov zo starovekej histórie.“ — PROFESOR E. M. BLAIKLOCK

[Prameň ilustrácií]

Mapy v pozadí: Na základe mapy, na ktorú má autorské právo Pictorial Archive (Near Eastern History) Est. and Survey of Israel.