Apokryfné evanjeliá — skryté pravdy o Ježišovi?

„TO JE obrovský objav. Mnohí ľudia budú šokovaní.“ „Týmto sa mení história raného kresťanstva.“ Takýmito dramatickými vyjadreniami niektorí učenci vítali vydanie „Judášovho evanjelia“, textu, ktorý sa viac ako šestnásť storočí považoval za stratený (na obrázku hore).

Apokryfné evanjeliá sa opäť tešia veľkému záujmu. Niektorí tvrdia, že tieto texty odhaľujú doteraz nepoznané učenie Ježiša Krista a dôležité udalosti z jeho života, ktoré boli dlho udržiavané v tajnosti. Ale čo sú vlastne apokryfné evanjeliá? Naozaj sa z nich môžeme dozvedieť pravdivé informácie o Ježišovi a kresťanstve, ktoré sa nedajú nájsť v Biblii?

Kánonické a apokryfné evanjeliá

V priebehu rokov 41 až 98 n. l. Matúš, Marek, Lukáš a Ján napísali záznam o živote a ‚pôvode Ježiša Krista‘. (Matúš 1:1) Tieto správy sú niekedy nazývané evanjeliá, čiže „dobré posolstvo“ o Ježišovi Kristovi. (Marek 1:1)

Hoci mohli existovať aj ústne tradované správy a ďalšie spisy o Ježišovi, iba tieto štyri evanjeliá boli považované za inšpirované Bohom a za hodné byť súčasťou Svätých Písiem a dávajú „istotu o tom“, ako Ježiš tu na zemi žil a čo učil. (Lukáš 1:1–4; Skutky 1:1, 2; 2. Timotejovi 3:16, 17) Tieto štyri evanjeliá sú spomínané vo všetkých starovekých zoznamoch Kresťanských gréckych Písiem. Nie je dôvod spochybňovať ich kanonicitu — ich oprávnené zaradenie do inšpirovaného Božieho Slova.

Po čase sa však začali objavovať aj ďalšie spisy, ktoré boli takisto označené za evanjeliá. Tieto ďalšie evanjeliá boli nazvané apokryfné.a

Koncom druhého storočia Ireneus Lyonský napísal, že tí, ktorí odpadli od kresťanstva, mali „neslýchané množstvo apokryfov a podvrhov“ vrátane evanjelií, „ktoré oni sami vymysleli, aby zmiatli myseľ pochabých ľudí“. Teda apokryfné evanjeliá boli napokon odsúdené ako spisy, ktoré je nebezpečné nielen čítať, ale dokonca aj vlastniť.

Stredovekí mnísi a odpisovači však tieto diela uchovávali, a tak neupadli do zabudnutia. V 19. storočí záujem o ne veľmi vzrástol a mnohé zbierky apokryfných textov a ich kritické vydania, vrátane niekoľkých evanjelií, vyšli na svetlo. Dnes sú niektoré z nich preložené do mnohých súčasných jazykov.

Apokryfné evanjeliá — výplod fantázie

Apokryfné evanjeliá sa často zameriavajú na ľudí, o ktorých kánonické evanjeliá hovoria len málo alebo vôbec. Niektoré opisujú údajné príhody z Ježišovho detstva. Pouvažujte o niekoľkých príkladoch.

◼ „Jakubovo protoevanjelium“, nazývané tiež „Evanjelium o narodení Panny Márie“, opisuje Máriino narodenie a detstvo, ako aj jej manželstvo s Jozefom. Bolo právom opísané ako náboženská fikcia a legenda. Podporuje myšlienku večného panenstva Márie a zjavne bolo napísané s cieľom osláviť ju. (Matúš 1:24, 25; 13:55, 56)

◼ „Tomášovo evanjelium detstva“ sa zameriava na Ježišovo detstvo medzi jeho piatym a dvanástym rokom a pripisuje mu celý rad podivných zázrakov. (Pozri Jána 2:11.) Ježiš je tu vykreslený ako neposlušné, zlostné a pomstychtivé dieťa, ktoré používa svoje zázračné schopnosti na to, aby sa pomstilo učiteľom, susedom a iným deťom, pričom niektorých z nich oslepí, zmrzačí alebo dokonca zabije.

◼ Niektoré apokryfné evanjeliá, napríklad „Petrovo evanjelium“, sa venujú udalostiam spojeným s Ježišovým súdnym procesom, smrťou a vzkriesením. Iné, ako napríklad „Skutky Pilátove“, ktoré sú súčasťou „Nikodémovho evanjelia“, sústreďujú pozornosť na ľudí, ktorí boli do týchto udalostí zapojení. Skutočnosť, že tieto spisy obsahujú vymyslené údaje a dokonca vymyslené postavy, ich úplne diskredituje. „Petrovo evanjelium“ sa snaží zbaviť viny Pontského Piláta a podáva bizarný opis Ježišovho vzkriesenia.

Apokryfné evanjeliá a odpadnutie od kresťanstva

V decembri 1945 našli roľníci blízko Nag-Hammádí v Hornom Egypte 13 papyrusových rukopisov obsahujúcich 52 textov. Tieto náhodne objavené dokumenty zo štvrtého storočia boli pripísané nábožensko-filozofickému hnutiu, takzvaným gnostikom. Gnosticizmus spájal prvky mystiky s prvkami pohanstva, gréckej filozofie, judaizmu a kresťanstva a na niektorých kresťanov mal zhubný vplyv. (1. Timotejovi 6:20, 21)

„Tomášovo evanjelium“, „Filipovo evanjelium“ a „Evanjelium pravdy“, nájdené medzi „rukopismi z Nag-Hammádí“, predkladajú rôzne mystické myšlienky gnosticizmu tak, akoby pochádzali od Ježiša. Medzi gnostické evanjeliá patrí aj nedávno objavené „Judášovo evanjelium“. Tento spis zobrazuje Judáša v pozitívnom svetle; naznačuje, že Judáš bol jediným apoštolom, ktorý naozaj chápal, kto bol Ježiš. A jeden odborník na toto evanjelium uvádza, že Ježiš je v ňom opísaný ako „učiteľ a zjavovateľ múdrosti a poznania, nie ako spasiteľ, ktorý zomiera za hriechy sveta“. Inšpirované evanjeliá však učia, že Ježiš svojou smrťou priniesol obeť za hriechy sveta. (Matúš 20:28; 26:28; 1. Jána 2:1, 2) Cieľom gnostických evanjelií je teda očividne podkopať, nie posilniť vieru v Bibliu. (Skutky 20:30)

Nadradenosť kánonických evanjelií

Bližší pohľad na apokryfné evanjeliá umožňuje zistiť, o aké texty v skutočnosti ide. Keď ich porovnáme s kánonickými evanjeliami, je nám úplne jasné, že nie sú inšpirované Bohom. (2. Timotejovi 1:13) Keďže ich napísali ľudia, ktorí nepoznali Ježiša ani jeho apoštolov, neodhaľujú žiadne skryté pravdy o Ježišovi ani o kresťanstve. Naopak, obsahujú nepresné, vymyslené príbehy, ktoré nám nijako nemôžu pomôcť spoznať Ježiša a jeho učenie. (1. Timotejovi 4:1, 2)

Naproti tomu Matúš a Ján patrili k dvanástim apoštolom, Marek bol blízkym spoločníkom apoštola Petra a Lukáš zas blízkym spoločníkom apoštola Pavla. Keď písali svoje evanjeliá, boli vedení Božím svätým duchom. (2. Timotejovi 3:14–17) Preto štyri evanjeliá obsahujú všetko, čo človek potrebuje, aby uveril, že „Ježiš je Kristus, Boží Syn“. (Ján 20:31)

[Poznámka pod čiarou]

[Prameň ilustrácie na strane 18]

Kenneth Garrett/National Geographic Stock