Prečo mnohí pochybujú, že by náboženstvo mohlo zjednotiť ľudstvo
„BUDEŠ milovať svojho blížneho.“ (Matúš 22:39) Toto základné pravidlo správania hlásajú mnohé náboženstvá. Keby boli úspešné vo vyučovaní svojich členov, aby milovali svojich blížnych, ich stáda by boli zomknuté a zjednotené. No je to dnes tak? Sú náboženstvá zjednocujúcou silou? V Nemecku sa pri nedávnom prieskume pýtali ľudí: „Zjednocujú náboženstvá ľudí, alebo ich skôr rozdeľujú?“ Dvadsaťdva percent opýtaných zastávalo názor, že náboženstvá ľudí zjednocujú, no 52 percent sa vyjadrilo, že podľa nich ich skôr rozdeľujú. Možno aj vo vašej krajine to ľudia vidia podobne.
Prečo mnohí silne pochybujú, že by náboženstvo mohlo zjednotiť ľudstvo? Možno na základe toho, čo poznajú z histórie. Namiesto toho, aby náboženstvo ľudí spájalo, často bolo príčinou rozdelenia medzi nimi. V niektorých prípadoch boli tie najhroznejšie ukrutnosti spáchané práve pod pláštikom náboženstva. Zamyslime sa nad niektorými prípadmi, ktoré sa udiali za posledných 100 rokov.
Konflikty ovplyvnené náboženstvom
Počas druhej svetovej vojny vznikol na Balkáne medzi rímskokatolíckymi Chorvátmi a pravoslávnymi Srbmi konflikt. Obe tieto skupiny tvrdili, že nasledujú Ježiša, ktorý svojich nasledovníkov učil milovať svojich blížnych. No ich konflikt viedol podľa slov jedného odborníka k „jednej z najšokujúcejších občianskych masakier, aké z histórie poznáme“. Svet bol zhrozený, keď sa dozvedel, že v tejto masakre prišlo o život viac ako pol milióna mužov, žien a detí.
V roku 1947 bol indický subkontinent domovom približne 400 miliónov ľudí — asi pätiny ľudstva —, a to najmä hinduistov, moslimov a sikhov. Keď bola India rozdelená, zrodil sa islamský Pakistan. V tomto období bolo počas viacerých náboženských masakier státisíce utečencov z oboch krajín upálených, ubitých, umučených alebo zastrelených.
Akoby toho bolo ešte málo, na prelome storočí sa dostala do popredia hrozba terorizmu. Dnes je pre túto hrozbu celý svet v strehu. Mnohé teroristické skupiny sa pritom hlásia k nejakému náboženstvu. Preto ľudia nepovažujú náboženstvo za zjednocujúci činiteľ, skôr ho často spájajú s násilím a nejednotou. Niet sa čo diviť, že nemecký spravodajský časopis FOCUS prirovnal hlavné náboženstvá sveta — budhizmus, hinduizmus, islam, judaizmus, konfucianizmus, kresťanstvo a taoizmus — k sudu s pušným prachom.
Vnútorné nezhody
Zatiaľ čo niektoré náboženstvá bojujú medzi sebou, iné sa boria s vnútornými nezhodami. Napríklad v posledných rokoch sú kresťanské cirkvi rozdelené neustálymi debatami o náukových otázkach. Duchovní i laici sa pýtajú: Je kontrola pôrodnosti prípustná? Ako je to s potratom? Môžu byť ženy vysväcované za kňazov? Ako by sa mala cirkev pozerať na homosexualitu? Môže náboženstvo posvätiť vojnu? Vzhľadom na nejednotu v týchto otázkach mnohí uvažujú: ‚Ako by mohlo náboženstvo zjednotiť ľudstvo, keď nedokáže zjednotiť ani vlastných členov?‘
Je zjavné, že náboženstvo sa vo všeobecnosti nepreukázalo ako zjednocujúca sila. Ale sú všetky náboženstvá rozdelené? Neexistuje nejaké náboženstvo, ktoré sa v tomto líši — náboženstvo, ktoré by mohlo zjednotiť ľudstvo?
[Obrázok na strane 3]
Policajti zranení pri zrážke náboženských skupín v Indii v roku 1947
[Prameň ilustrácie]
Photo by Keystone/Getty Images