Víťazstvo na Európskom súde pre ľudské práva
EURÓPSKY súd pre ľudské práva vo francúzskom Štrasburgu 11. januára 2007 jednomyseľne rozhodol v prospech Jehovových svedkov v Rusku v prípade vedenom proti Ruskej federácii. Toto rozhodnutie potvrdilo právo Jehovových svedkov na slobodu vyznania a právo na spravodlivé súdne konanie. Pozrime sa, čo viedlo k tomuto súdnemu procesu.
Zbor Jehovových svedkov v ruskom meste Čeľabinsk tvoria prevažne nepočujúci. Na svoje zhromaždenia si prenajali priestory technickej školy. V nedeľu 16. apríla 2000 prerušila ich zhromaždenie komisárka regionálnej Komisie pre ľudské práva spolu s dvoma vyššími policajnými dôstojníkmi a jedným tajným policajtom. Pre zaujatosť, hlavne zo strany komisárky, bolo zhromaždenie rozpustené na základe vykonštruovaných obvinení z konania zhromaždení bez zákonného povolenia. K 1. máju 2000 bola zmluva o prenájme sály vypovedaná.
Jehovovi svedkovia podali sťažnosť mestskému prokurátorovi, ale bezvýsledne. Ruská ústava, ako aj Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd zaručuje slobodu vierovyznania a slobodu zhromažďovania. A tak svedkovia podali občiansku sťažnosť na okresný súd a neskôr sa odvolali na krajský súd. Tieto sťažnosti však boli zamietnuté, hoci už 30. júla 1999 Najvyšší súd v inom prípade rozhodol, že „podľa ruského zákona o slobode svedomia a náboženských spoločnostiach znamenajú slová ‚bez bránenia‘, že na vykonávanie náboženských obradov v priestoroch zaobstaraných [na tento účel] nie je potrebný súhlas svetských úradov, ani im nie je potrebné záležitosť vysvetľovať“. (Zátvorky od autorov.)
Dňa 17. decembra 2001 sa prípad dostal na Európsky súd pre ľudské práva. Pojednávanie sa konalo 9. septembra 2004. Uvádzame niektoré výňatky z konečného rozsudku:
„Súd zistil, že štátni úradníci bránili žiadateľom v práve na slobodu náboženstva, a to tým, že 16. apríla 2000 predčasne ukončili ich náboženské zhromaždenie.“
„Je očividné, že neexistovalo právne opodstatnenie na prerušenie náboženského stretnutia, ktoré sa konalo v priestoroch zákonne prenajatých na tento účel.“
„[Súd] berie na vedomie dôsledné precedenčné právo ruského Najvyššieho súdu v tom zmysle, že na konanie náboženských zhromaždení nie je potrebné vopred získať povolenie od úradov ani upovedomiť ich o takomto zhromaždení.“
„Vzhľadom na to, že 16. apríla 2000 komisárka a jej spolupracovníci prerušili náboženské stretnutie žiadateľov, došlo k porušeniu článku 9 [sloboda náboženstva] Dohovoru.“
„Súd zistil, že domáce súdy si nesplnili povinnosť... a nepreukázali, že obe strany boli vypočuté nestranne a spravodlivo. Porušili... článok 6 [právo na spravodlivé súdne konanie] Dohovoru.“
Jehovovi svedkovia sú vďační Bohu, že im pomohol k víťazstvu na Európskom súde pre ľudské práva. (Žalm 98:1) Aký ďalekosiahly význam bude mať rozhodnutie tohto súdu? Joseph K. Grieboski, prezident Inštitútu pre náboženstvo a verejnú politiku, hovorí: „Toto je ďalšie významné a dôležité rozhodnutie, ktoré sa dotýka slobody vierovyznania v celej Európe, pretože bude mať vplyv na náboženské práva vo všetkých štátoch podliehajúcich Európskemu súdu pre ľudské práva.“