Jeden mýtus plodí ďalší

„DAJTE si pozor,“ napísal apoštol Pavol kresťanom, ktorí žili v druhej polovici prvého storočia n. l. Pred čím ich varoval? Vysvetlil: „Aby vás azda niekto neodviedol ako svoju korisť filozofiou a prázdnym klamom podľa ľudskej tradície.“ ​(Kolosanom 2:8)

Napriek Pavlovmu varovaniu začali niektorí kresťania od polovice druhého storočia n. l. pri vysvetľovaní svojho presvedčenia používať myšlienky prevzaté od starovekých filozofov. Prečo? Chceli byť uznávaní vzdelanými ľuďmi Rímskej ríše, a tak obrátiť viac ľudí na svoju vieru.

K najznámejším z týchto kresťanov patril Justín Mučeník. Bol presvedčený, že Boží Hovorca osvecoval gréckych filozofov dávno predtým, než prišiel na zem ako Ježiš. Justín a ďalší podobne zmýšľajúci učitelia zastávali názor, že keď sa ku kresťanstvu pridala filozofia a mytológia, stalo sa z neho skutočne univerzálne náboženstvo.

Forma kresťanstva, ktorú hlásal Justín Mučeník, mala veľký úspech v získavaní konvertitov. No prijatie jedného mýtu viedlo k vytvoreniu ďalších a napokon vzniklo to, čo je dnes všeobecne považované za kresťanské učenie. Porovnajme teraz to, čo sa píše v niektorých odborných dielach, s tým, čo naozaj učí Biblia, a odhalíme niektoré z týchto mýtov.