Naši čitatelia sa pýtajú

Patria Jehovovi svedkovia k protestantským náboženstvám?

Jehovovi svedkovia na túto otázku odpovedajú nie. Prečo?

Protestantizmus vznikol v Európe v 16. storočí v snahe reformovať rímskokatolícku cirkev. Slovo „protestant“ bolo prvýkrát použité na ríšskom sneme v Speyeri v roku 1529, a to v súvislosti s nasledovníkmi Martina Luthera. Odvtedy sa tento pojem všeobecne používa na opis všetkých tých, ktorí sa pridržiavajú princípov a cieľov reformácie. V 11. vydaní slovníka Merriam-Webster’s Collegiate Dictionary je preto „protestant“ definovaný ako „člen niektorej z rôznych cirkevných denominácií, ktoré odmietajú univerzálnu autoritu pápeža a držia sa princípov reformácie o spasení samotnou vierou, kňazstve všetkých veriacich a výhradnej autorite Biblie ako jediného zdroja zjavenej pravdy“.

Hoci Jehovovi svedkovia odmietajú univerzálnu autoritu pápeža a plne uznávajú výhradnú autoritu Biblie, v mnohých podstatných veciach sa od protestantských náboženstiev líšia. The Encyclopedia of Religion píše o Jehovových svedkoch, že sú „špecifickou skupinou“. Uvažujme o troch veciach, v ktorých sa odlišujú.

Po prvé, hoci protestantské denominácie odmietajú určité prvky katolicizmu, vodcovia reformácie ponechali niektoré katolícke dogmy, ako je napríklad viera v Trojicu, peklo a nesmrteľnosť ľudskej duše. No Jehovovi svedkovia sú presvedčení, že tieto náuky nielenže protirečia Biblii, ale podporujú tiež skreslený pohľad na Boha. (Pozri 4. – 7. stranu tohto časopisu.)

Po druhé, náboženstvo, ktoré hlásajú Jehovovi svedkovia, nemá charakter negatívneho protestu, ale pozitívneho vyučovania. Berú vážne túto biblickú radu: „Pánov služobník sa nemá vadiť, ale má byť ku každému prívetivý, schopný učiť a byť trpezlivý. Tých, čo odporujú, má mierne karhať.“ ​(2. Timotejovi 2:24, 25, Katolícky preklad) Je pravda, že Jehovovi svedkovia poukazujú na rozdiely medzi učením Biblie a tým, čo učia mnohé náboženské skupiny. Ale ich cieľom nie je reformovať iné náboženské organizácie. Ich cieľom je pomôcť úprimným jednotlivcom, aby získali presné poznanie Boha a jeho Slova, Biblie. (Kolosanom 1:9, 10) Keď Jehovovi svedkovia stretnú ľudí iného náboženského presvedčenia, ktorí neústupčivo trvajú na svojom názore, nenechajú sa zatiahnuť do neplodných debát. (2. Timotejovi 2:23)

Po tretie, na rozdiel od protestantského hnutia, ktoré sa roztrieštilo na stovky denominácií, Jehovovi svedkovia si zachovávajú zjednotené celosvetové bratstvo. Pokiaľ ide o biblické náuky, hoci pôsobia vo vyše 230 krajinách, držia sa rady apoštola Pavla a ‚hovoria súhlasne‘. Nie sú medzi nimi rozdelenia. Je medzi nimi skutočná jednota a sú „spojení rovnakou mysľou, rovnakým spôsobom myslenia“. (1. Korinťanom 1:10) Jehovovi svedkovia sa vo svojich radoch snažia „o zachovanie jednoty ducha v zjednocujúcom zväzku pokoja“. (Efezanom 4:3)