Naši čitatelia sa pýtajú...
Považuje Boh niektorú rasu za nadradenú?
▪ Nie, nepovažuje. Biblia jasne hovorí: „Boh nie je predpojatý, ale v každom národe je mu prijateľný ten, kto sa ho bojí a koná spravodlivosť.“ (Skutky 10:34, 35)
Boží názor na rasy je oveľa ušľachtilejší než názor nedokonalých ľudí. Mnohí sú presvedčení, že jedna rasa (obyčajne tá ich) je iným rasám nadradená. Takéto zaujaté názory odrážajú myslenie Charlesa Darwina, ktorý napísal: „V nie príliš vzdialenej budúcnosti... civilizované ľudské rasy takmer určite vyhladia a nahradia divošské rasy.“ Žiaľ, mnohí sa naozaj stali obeťou príslušníkov iných rás, ktorí sami seba považovali za nadradených.
Sú pocity rasovej nadradenosti opodstatnené? Napríklad dokázala veda, že niektoré rasy sú geneticky nadradené iným rasám? Práve naopak. Profesor genetiky z Oxfordskej univerzity Bryan Sykes hovorí: „Žiadny genetický základ pre nejakú pevnú etnickú alebo rasovú klasifikáciu neexistuje... Stále sa ma niekto pýta, či existuje grécka DNA alebo taliansky gén, ale, samozrejme, nič také nie je... Všetci sme veľmi blízki príbuzní.“
Takéto vedecké objavy sú v súlade s tým, čo čítame v Biblii. V nej sa píše, že Boh stvoril iba jedného muža a jednu ženu a z nich pochádzajú všetci ostatní ľudia. (1. Mojžišova 3:20; Skutky 17:26) Z Božieho pohľadu teda existuje len jedna rasa — ľudská.
Jehova nepripisuje žiaden význam farbe pleti alebo črtám tváre. Cení si na nás niečo oveľa dôležitejšie — naše obrazné srdce, čiže to, akí sme vo svojom vnútri. Sám hovorí: „Ľudia posudzujú druhých podľa toho, ako vyzerajú, ale ja posudzujem ľudí podľa toho, čo je v ich srdci.“ (1. Samuelova 16:7, Contemporary English Version) Tento fakt môže byť pre nás veľkým povzbudením. Prečo?
Mnohí z nás, bez ohľadu na to, akej sme rasy, sú nespokojní so svojím telesným vzhľadom, ale s týmito vecami veľa nenarobíme. Môžeme však zmeniť niečo, čo je dôležitejšie — naše myšlienky a pocity. (Kolosanom 3:9–11) Ak sme k sebe úprimní, možno si uvedomíme, že máme sklon cítiť sa prinajmenšom trochu nadradení alebo, naopak, menejcenní voči ľuďom nejakej inej rasy. Keďže ani jeden z týchto postojov nie je v súlade s Božím názorom, mali by sme sa veľmi usilovať vykoreniť takéto pocity zo svojho srdca. (Žalm 139:23, 24)
Keď sa budeme snažiť vidieť sami seba aj iných tak, ako nás vidí Jehova, môžeme si byť istí jeho pomocou. Jeho Slovo nám pripomína: „Jehovove oči chodia sem a tam po celej zemi, aby ukázal svoju silu v prospech tých, ktorých srdce je celé voči nemu.“ (2. Paralipomenon 16:9) A to platí bez ohľadu na to, k akej rase patríme.