Komunikuj!
1 Ak si chceme plniť úlohu kázať a robiť učeníkov, musíme iným ľuďom odovzdávať informácie. (Mat. 24:14; 28:19, 20) Komunikovať môže byť náročné aj medzi priateľmi. Čo nám pomôže účinne odovzdávať dobré posolstvo cudzím ľuďom?
2 Z neznámeho človeka priateľ: Snaž sa vžiť do situácie ľudí, ktorých v službe oslovuješ. Vzhľadom na situáciu vo svete je pochopiteľné, že niektorí ľudia sú k tým, ktorých nepoznajú, podozrievaví alebo sa ich dokonca boja. To môže brániť v komunikácii. Ako môžeš prekonať počiatočné obavy ľudí, s ktorými sa stretávaš? Skôr než niečo povieme, už určitým spôsobom komunikujeme — svojím slušným osobným vzhľadom. Zmierniť obavy pomáha naše upravené oblečenie a dôstojné držanie tela. — 1. Tim. 2:9, 10.
3 Ďalšou pomocou v komunikovaní je uvoľnené, priateľské vystupovanie. To pomáha druhým ľuďom uvoľniť sa a podnecuje ich to ochotnejšie počúvať. V súvislosti s tým je nevyhnutná dobrá príprava. Keď budeme presne vedieť, čo chceme povedať, budeme menej nervózni. A to, že sme pokojne naladení, môže iných ľudí pritiahnuť k nášmu posolstvu. Istá žena povedala o návšteve jednej svedkyne toto: „Spomínam si na pokoj v jej usmiatej tvári. Zaujal ma.“ Žena vďaka tomu začala počúvať dobré posolstvo.
4 Vlastnosti, ktoré priťahujú: Je potrebné, aby sme sa úprimne osobne zaujímali o iných ľudí. (Fil. 2:4) Jedným zo spôsobov, ako to robiť, je nemať stále v rozhovore hlavné slovo. Napokon, ku komunikácii patrí aj počúvanie. Keď poslucháča vyzveme, aby sa vyjadril, a keď ho so záujmom počúvame, cíti, že sa oňho zaujímame. Takže keď poslucháč hovorí, nesnaž sa za každú cenu vrátiť k pripravenej ponuke. Ak ho môžeš úprimne pochváliť, urob to, a usiluj sa stavať na tom, čo povedal. Ak povie niečo, čo ho veľmi znepokojuje, prispôsob svoju ponuku tak, aby sa týkala jeho ťažkostí.
5 Ak má byť komunikácia plynulá, je potrebná skromnosť a pokora mysle. (Prísl. 11:2; Sk. 20:19) Ježiš priťahoval ľudí, lebo bol „miernej povahy a pokorného srdca“. (Mat. 11:29) Na druhej strane povýšenecký postoj odrádza. Preto hoci sme pevne presvedčení, že máme pravdu, je múdre nehovoriť dogmaticky.
6 Čo ak sa v slovách človeka, ktorého sme oslovili, prejavuje presvedčenie, ktoré nie je v súlade s tým, čo učí Biblia? Sme povinní opraviť ho? V správnom čase áno, ale nemusíme sa o to pokúšať hneď na úvodnej návšteve. Často je vhodné stavať na myšlienkach, ktoré máme s poslucháčom spoločné, a až potom hovoriť o biblických náukách, ktoré mu môžu byť ťažšie prijateľné. Na to treba trpezlivosť a takt. V tomto ohľade dal vynikajúci príklad Pavol, keď vydával svedectvo sudcom na Areopágu. — Sk. 17:18, 22–31.
7 Byť účinnými v komunikovaní nám pomôže predovšetkým nesebecká láska. Podobne ako Ježiš, aj my musíme pociťovať ľútosť voči ľuďom, ktorí sú „zodratí a... zmietaní sem a tam ako ovce bez pastiera“. (Mat. 9:36) To nás podnecuje prinášať im dobré posolstvo a pomáhať im vydať sa na cestu k životu. Máme posolstvo lásky, a preto ho ďalej odovzdávajme s láskou. Tak napodobníme Jehovu Boha a Ježiša Krista — tých, ktorí sú v komunikovaní najlepšími príkladmi.