Vedeli ste?

Prečo sa v starovekom Izraeli platila cena za nevestu?

V BIBLICKÝCH časoch sa cena za nevestu platila rodine nevesty, keď sa rodiny dohodli na uzavretí manželstva svojich detí. Za nevestu sa dalo zaplatiť cennými predmetmi, zvieratami alebo peniazmi. Niekedy mohol ženích zaplatiť cenu za nevestu vlastnou prácou. Tak to bolo v prípade Jakoba, ktorý sľúbil Lábanovi, že bude sedem rokov slúžiť za jeho dcéru Ráchel. (1. Mojž. 29:17, 18, 20) Prečo mali Izraeliti tento zvyk?

Profesorka Carol Meyersová napísala: „Cena za nevestu predstavovala pre rodinu nevesty akúsi kompenzáciu za stratu jej práce, čo bolo dôležité pre rodiny, ktoré sa živili poľnohospodárstvom.“ Zaplatením ceny za nevestu sa mohli posilniť vzťahy medzi oboma rodinami. Vďaka tomu sa rodiny mali na koho obrátiť, keď sa ocitli v ťažkostiach. Okrem toho cena za nevestu bola potvrdením, že žena je zasnúbená a už sa o ňu nebude starať a chrániť ju jej otec, ale manžel.

To, že sa platila cena za nevestu, neznamenalo, že žena je majetok, s ktorým sa môže obchodovať. Kniha Ancient Israel—​Its Life and Institutions (Staroveký Izrael – jeho život a inštitúcie) uvádza: „Táto povinnosť zaplatiť určitú sumu peňazí alebo jej protihodnotu rodine dievčaťa zjavne dáva izraelskému manželstvu vonkajšie zdanie kúpy. Zdá sa však, že [cena za nevestu] nebola ani tak cenou zaplatenou za ženu ako kompenzáciou danou [jej] rodine.“

V niektorých krajinách sa cena za nevestu platí aj dnes. Rodičia, ktorí sú Jehovovi svedkovia, chcú, aby „všetci ľudia [videli], že [sú] rozumní“, a preto nepožadujú príliš vysokú cenu. (Fil. 4:5; 1. Kor. 10:32, 33) Zároveň tým dávajú najavo, že nie sú chamtiví. (2. Tim. 3:2) Vďaka tomu ich budúci zať nebude musieť odkladať sobáš, prípadne nebude nútený prestať s priekopníckou službou a pracovať na plný úväzok, aby si zarobil dosť peňazí a mohol zaplatiť vysokú cenu za nevestu.

Cena za nevestu je v niektorých častiach sveta upravovaná zákonom. V takom prípade kresťania poslúchajú tieto zákony. Prečo? Lebo Boh od kresťanov vyžaduje, aby sa podriaďovali „vládnucej moci“ a poslúchali zákony, ktoré nie sú v rozpore s jeho zákonmi. (Rim. 13:1; Sk. 5:29)