Ochotne sa ponúkli — Mikronézia

KATHERINE vyrastala v Spojených štátoch a keď mala 16 rokov, dala sa pokrstiť. V službe sa veľmi snažila, ale tam, kde žila, posolstvo o Kráľovstve ľudí príliš nezaujímalo. Hovorí: „V našich publikáciách som čítavala o ľuďoch, ktorí chceli spoznať Boha a modlili sa, aby im poslal niekoho, kto by im v tom pomohol. Často som si priala, aby som aj ja našla takého človeka, ale nikdy sa mi to nestalo.“

Po rokoch služby v takomto obvode začala Katherine premýšľať, že by sa presťahovala niekam, kde majú ľudia väčší záujem o pravdu. Nebola si však istá, či by to zvládla. Od rodiny bola preč iba raz — aj to len na dva týždne —, a každý deň sa jej cnelo za domovom. No jej vrúcna túžba pomáhať druhým spoznať Jehovu nakoniec zvíťazila. Rozhodovala sa medzi viacerými miestami. Napokon napísala do odbočky na Guame a dostala potrebné informácie. V júli 2007, keď mala 26 rokov, sa presťahovala na tichomorský ostrov Saipan, skoro 10 000 kilometrov od domova. Čo ju tam čakalo?

ODPOVEĎ NA DVE MODLITBY

Krátko po príchode do nového domova Katherine stretla Doris, asi 45-ročnú ženu, ktorá chcela študovať Bibliu. Keď preštudovali prvé tri kapitoly z knihy Čo učí Biblia?, Katherine začala mať obavy. Rozpráva: „Doris bola vynikajúca študentka a ja som to nechcela pokaziť. Nikdy predtým som neviedla biblické štúdium a myslela som si, že s Doris by mala študovať nejaká skúsenejšia sestra, možno v jej veku.“ Katherine sa modlila k Jehovovi, aby jej pomohol nájsť takúto sestru. Potom chcela Doris povedať, že s ňou bude študovať niekto iný.

Katherine pokračuje: „Skôr ako sme sa k tomu dostali, Doris sa chcela so mnou porozprávať o jednom probléme, ktorý ju trápil. Vypočula som si ju a potom som jej porozprávala, ako mne Jehova pomohol zvládnuť podobnú situáciu. Bola mi za to veľmi vďačná a povedala: ‚Jehova ťa používa, aby mi pomáhal. V ten deň, keď si prišla ku mne prvýkrát, som si hodiny čítala Bibliu. Plakala som a prosila Boha, aby mi poslal niekoho, kto mi pomôže rozumieť Biblii. Potom si zaklopala ty. Jehova vypočul moju modlitbu!‘“ Vždy, keď si Katherine spomenie na tento dojímavý okamih, oči sa jej zalejú slzami. Hovorí: „Slová Doris boli odpoveďou na moju modlitbu. Jehova mi ukázal, že dokážem viesť štúdium.“

Doris sa v roku 2010 dala pokrstiť a dnes sama vedie niekoľko biblických štúdií. Aké pocity má Katherine? „Nedokážem ani opísať, aká som vďačná, že sa mi splnil sen a niekomu som pomohla stať sa Jehovovým služobníkom!“ Katherine teraz s radosťou slúži ako zvláštna priekopníčka na tichomorskom ostrove Kosrae.

TRI NÁROČNÉ ÚLOHY

Do Mikronézie sa presťahovalo vyše sto bratov a sestier vo veku od 19 do 79 rokov a slúžia na miestach, kde je potrebných viac zvestovateľov. Pocity týchto horlivých služobníkov výstižne vyjadruje Erica, ktorá v roku 2006 prišla na Guam ako 19-ročná. Hovorí: „Priekopníčiť v obvode, kde sú ľudia hladní po pravde, je fantastické. Veľmi ďakujem Jehovovi, že mi umožnil takto slúžiť. Je to najlepší spôsob života!“ V súčasnosti sa Erica teší z toho, že slúži ako zvláštna priekopníčka na Ebeye, jednom z Marshallových ostrovov. Život v cudzej krajine je však spojený aj s určitými náročnými situáciami. Pouvažujme o troch z nich a pozrime sa, ako sa s nimi vyrovnali kresťania, ktorí prišli slúžiť do Mikronézie.

Prispôsobiť sa nižšej životnej úrovni. V roku 2007 prišiel na súostrovie Palau 22-ročný Simon. Zakrátko zistil, že tam zarobí iba zlomok toho, čo zarábal doma v Anglicku. „Musel som si zvyknúť, že si nemôžem kúpiť všetko, čo chcem. Teraz si dobre premyslím, aké potraviny si kúpim, a snažím sa nakupovať čo najvýhodnejšie. Keď sa mi nejaká vec pokazí, zháňam použité náhradné diely a snažím sa nájsť niekoho, kto mi to pomôže opraviť.“ Ako to hodnotí, že sa musel prispôsobiť nižšej životnej úrovni? Hovorí: „Naučil som sa, čo je pre život naozaj potrebné a ako vystačiť aj s málom. Viackrát som zažil, ako mi Jehova pomohol. Za tých sedem rokov, čo som tu, som vždy mal čo jesť a kde spať.“ Jehova teda nepochybne podporuje tých, ktorí žijú jednoducho, lebo chcú dávať záujmy Kráľovstva na prvé miesto. (Mat. 6:32, 33)

Prekonať smútok za domovom. Erica rozpráva: „V rodine máme veľmi blízke vzťahy, preto som sa bála, že smútok za domovom negatívne ovplyvní moju službu.“ Ako prekonala svoje obavy? „Skôr ako som sa presťahovala, čítala som si články v Strážnej veži na túto tému. To mi pomohlo, aby som to neskôr zvládla. V jednom článku sa písalo o mame, ktorá utešovala svoju dcéru slovami: ‚Jehova sa o teba postará lepšie ako ja.‘ To mi dodalo silu.“ Hannah a jej manžel Patrick slúžia na atole Majuro na Marshallových ostrovoch. Hannah prekonáva smútok za domovom tak, že sa venuje bratom a sestrám v zbore. Hovorí: „Stále ďakujem Jehovovi za naše celosvetové bratstvo, lebo vďaka nemu mám rodinu aj tu. Bez ich láskyplnej podpory by som nikdy nemohla slúžiť tam, kde je málo zvestovateľov.“

Nájsť si nových priateľov. „Keď prídete do inej krajiny, zistíte, že v podstate všetko tam funguje inak,“ poznamenáva Simon. „Niekedy ma mrzí, že neviem povedať niečo vtipné tak, aby tomu druhí rozumeli.“ Erica spomína: „Zozačiatku som sa cítila ako piate koleso na voze, ale aspoň som si uvedomila, prečo som sa presťahovala. Nebolo to zo sebeckých dôvodov, ale aby som robila viac pre Jehovu.“ A dodáva: „Časom som si vytvorila krásne priateľstvá, ktoré si veľmi cením.“ Simonovi robila problém palaučina, ale tvrdo pracoval na tom, aby sa ju naučil. Tým si získal miestnych bratov a sestry a priblížil sa k nim. (2. Kor. 6:13) Keď bratia zo zahraničia slúžia bok po boku s miestnymi bratmi, môžu vzniknúť hlboké priateľstvá a v zbore vládne príjemná atmosféra. Akú ďalšiu odmenu dostávajú tí, ktorí sa ochotne ponúkli a slúžia na miestach, kde je potrebných viac zvestovateľov?

ŠTEDRÁ ÚRODA

Apoštol Pavol napísal: „Ten, kto seje štedro, bude aj štedro žať.“ ​(2. Kor. 9:6) Zásada vyjadrená v týchto slovách sa určite vzťahuje na všetkých, ktorí rozšírili svoju službu. Akú úrodu žnú tí, čo sa presťahovali do Mikronézie?

V tejto oblasti je stále veľa príležitostí zaviesť biblické štúdiá a na vlastné oči vidieť, ako ľudia spoznávajú pravdu, uplatňujú biblické zásady a robia duchovné pokroky. Patrick a Hannah zvestovali dobré posolstvo aj na malom ostrovčeku Angaur, ktorý má 320 obyvateľov. Po dvoch mesiacoch stretli jednu slobodnú matku. Okamžite súhlasila s biblickým štúdiom, dychtivo prijímala pravdu a urobila veľké zmeny vo svojom živote. Hannah spomína: „Po každom štúdiu, keď sme od nej na bicykli odchádzali, sme sa na seba s manželom pozreli a povedali: ‚Ďakujeme ti, Jehova!‘“ Dodáva: „Viem, že Jehova by túto ženu pritiahol k sebe tak či tak, ale vďaka tomu, že slúžime tam, kde je to potrebnejšie, sme ju mohli nájsť a pomôcť jej spoznať Jehovu. Je to jedna z najkrajších vecí, aké sme doteraz zažili!“ Ako hovorí Erica: „Keď niekomu pomáhate spoznávať Jehovu, zažívate nevýslovnú radosť!“

MÔŽEŠ SA PRIDAŤ AJ TY?

Je ešte veľa krajín, kde je potrebných viac zvestovateľov Kráľovstva. Mohol by si sa na také miesto presťahovať? Pros Jehovu, aby posilnil tvoju túžbu slúžiť viac. Porozprávaj sa o tom so staršími vo svojom zbore, s krajským dozorcom alebo s tými, ktorí už v cudzej krajine slúžili. Keď tvoje predstavy nadobudnú konkrétnejšiu podobu, napíš do odbočky, ktorá má na starosti dané územie, a požiadaj o viac informácií.a Možno sa aj ty pridáš k tisíckam bratov a sestier — mladých i starších, slobodných aj v manželstve —, ktorí sa ochotne ponúkli a teraz žnú štedrú úrodu.