Opakovanie na zdôraznenie

K DOBRÉMU vyučovaniu patrí aj opakovanie. Keď sa dôležitá myšlienka vyjadrí viac ako raz, poslucháči si ju skôr zapamätajú. Ak sa pri opakovaní vyjadrí trochu iným spôsobom, možno ju dokonca lepšie pochopia.

Ak si poslucháči nezapamätajú, čo hovoríš, tvoje slová neovplyvnia to, čomu veria, ani to, ako žijú. Pravdepodobne však budú uvažovať o myšlienkach, ktoré zvlášť zdôrazníš.

Jehova, náš Vznešený Učiteľ, nám dáva príklad v používaní opakovania. Izraelskému národu dal Desať prikázaní. Prostredníctvom anjelského hovorcu spôsobil, aby národ počul tieto prikázania pri vrchu Sinaj. Neskôr ich dal Mojžišovi v písomnej podobe. (2. Mojž. 20:1–17; 31:18; 5. Mojž. 5:22) Na Jehovov pokyn Mojžiš zopakoval tieto prikázania národu pred vstupom do Zasľúbenej krajiny a pod vedením svätého ducha Mojžiš urobil o tom záznam, ktorý nachádzame v 5. Mojžišovej 5:6–21. Medzi prikázaniami danými Izraelu bola požiadavka, aby milovali Jehovu a slúžili mu celým srdcom, dušou a životnou silou. I táto požiadavka bola znova a znova opakovaná. (5. Mojž. 6:5; 10:12; 11:13; 30:6) Prečo? Lebo ako povedal Ježiš, je to „najväčšie a prvé prikázanie“. (Mat. 22:34–38) Jehova prostredníctvom proroka Jeremiáša viac ako 20-krát pripomenul obyvateľom Judska, aké je dôležité, aby ho poslúchali vo všetkom, čo im prikázal. (Jer. 7:23; 11:4; 12:17; 19:15) A prostredníctvom Ezechiela viac ako 60-krát povedal, že národy „budú musieť poznať, že som Jehova“. — Ezech. 6:10; 38:23.

Aj v správe o Ježišovej službe si môžeme všimnúť pôsobivé opakovanie. Sú tu napríklad štyri evanjeliá — každé z nich obsahuje dôležité udalosti, ktoré sú zaznamenané aj v niektorom inom evanjeliu alebo aj vo viacerých, ale vždy sú opísané z trocha odlišného uhla pohľadu. Ježiš sám vyslovil to isté základné poučenie niekoľkokrát, ale vždy iným spôsobom. (Mar. 9:34–37; 10:35–45; Ján 13:2–17) A keď bol niekoľko dní pred svojou smrťou na Olivovom vrchu, znovu zopakoval, a tým zdôraznil túto životne dôležitú radu: „Zostaňte bdelí, lebo neviete, v ktorý deň príde váš Pán.“ — Mat. 24:42; 25:13.

Vo zvestovateľskej službe. Keď vydávaš svedectvo, dúfaš, že si ľudia zapamätajú, čo povieš. Dosiahnuť tento cieľ ti pomôže vhodné opakovanie.

Opakovanie priamo počas rozoberania určitej veci často pomôže vštepiť danú myšlienku do mysle človeka. Napríklad po prečítaní biblického textu môžeš vyzdvihnúť dôležitú myšlienku tak, že poukážeš na kľúčovú časť textu a opýtaš sa: „Všimli ste si, aké slová sú použité v tomto texte?“

Využiť môžeš aj záverečné vety rozhovoru. Napríklad môžeš povedať: „Bol by som rád, keby ste si z nášho rozhovoru odniesli ako hlavnú myšlienku to, že...“ Potom ju jednoducho zopakuj. Môže to byť niečo ako: „Božím predsavzatím je, aby zem bola pretvorená na raj. Toto predsavzatie sa určite uskutoční.“ Alebo: „Biblia jasne ukazuje, že žijeme v posledných dňoch tohto systému. Ak chceme prežiť jeho koniec, musíme zistiť, čo od nás Boh vyžaduje.“ Alebo: „Ako sme videli, Biblia dáva praktické rady, ako riešiť ťažkosti v rodine.“ V niektorých prípadoch stačí ako myšlienku, ktorú by si mali zapamätať, zopakovať citát z Biblie. Samozrejme, pôsobivé opakovanie si vyžaduje premýšľať o ňom už vopred.

Na opätovných návštevách a biblických štúdiách môžeš opakovanie urobiť vo forme opakovacích otázok.

Keď je pre niekoho ťažké pochopiť alebo uplatniť určitú biblickú radu, možno sa budeš musieť k tomuto námetu viackrát vrátiť. Snaž sa ho rozobrať z rôznych uhlov. Také rozhovory nemusia byť dlhé, ale mali by záujemcu podnietiť, aby o veci ďalej uvažoval. Pamätaj, že takéto opakovanie použil Ježiš, keď chcel svojim učeníkom pomôcť prekonať túžbu po prednostnom postavení. — Mat. 18:1–6; 20:20–28; Luk. 22:24–27.

V prednáškach. Ak máš prejav z pódia, tvojím cieľom nie je len predniesť informácie. Chceš, aby ich tvoji poslucháči pochopili, aby si ich zapamätali a aby ich uplatňovali. Tento cieľ môžeš dosiahnuť pomocou účinného opakovania.

No ak príliš často opakuješ hlavné myšlienky, môžeš stratiť pozornosť publika. Starostlivo si vyber myšlienky, ktoré si zasluhujú zvláštny dôraz. Zvyčajne to budú hlavné body, na ktorých je postavený celý prejav, ale môžu k nim patriť aj iné myšlienky, ktoré majú pre poslucháčov mimoriadnu hodnotu.

Ak chceš použiť opakovanie, najprv môžeš stručne vyjadriť hlavné body v úvode. Zhrň ich do krátkych viet, ktoré poskytnú celkový prehľad toho, o čom budeš hovoriť, do otázok alebo do stručných príkladov, ktoré uvedú problémy, ktoré budeš riešiť. Môžeš tiež povedať, koľko je v prejave hlavných bodov, a zaradom ich vymenovať. Potom každý z týchto bodov v jadre prejavu rozviň. V jadre prejavu môžeš dôraz zosilniť tak, že každý hlavný bod zopakuješ, skôr ako prejdeš k ďalšiemu bodu. Alebo môžeš uviesť príklad, ktorý poukáže na praktické použitie hlavného bodu. Okrem toho môžeš hlavné body zdôrazniť v závere, a to tak, že ich zopakuješ, vyzdvihneš pomocou protikladov, odpovieš na otázky, ktoré boli vznesené, alebo stručne načrtneš riešenie predložených problémov.

Skúsený rečník si okrem toho pozorne všíma jednotlivcov, ktorí tvoria jeho publikum. Ak niektorí z nich určitú myšlienku ťažko chápu, rečník si to všimne. Ak je to dôležitá myšlienka, znova ju rozoberie. No jeho cieľu by asi nepomohlo, keby len zopakoval tie isté slová. Vyučovanie si vyžaduje niečo viac. Musí byť pružný. Možno bude potrebné doplniť prejav myšlienkami, ktoré neplánoval uviesť. Keď sa naučíš takto reagovať na potreby poslucháčov, výrazne to ovplyvní účinnosť tvojho vyučovania.