Oznamovali „dobrú správu o Ježišovi“

1., 2. Aký nečakaný účinok malo úsilie zastaviť šírenie dobrej správy v prvom storočí?

DVÍHA sa vlna krutého prenasledovania. Saul sa usiluje „zničiť zbor“. Slovo preložené ako „zničiť“ v pôvodnom jazyku opisuje neľútostnú krutosť. (Sk. 8:3) Učeníci sa dávajú na útek a niektorým sa možno zdá, že Saulovi sa jeho cieľ vyhladiť kresťanstvo z povrchu zeme podarí uskutočniť. Rozptýlenie kresťanov však vedie k niečomu nečakanému. K čomu?

² Tí, ktorí boli rozptýlení, začínajú „oznamovať Božie slovo“ v oblastiach, do ktorých utiekli. (Sk. 8:4) Len si to predstav! Prenasledovanie nielenže šírenie dobrej správy nezastavilo, ale ešte k nemu prispelo! Tým, že prenasledovatelia prinútili učeníkov utiecť, nechtiac umožnili, aby sa dielo zvestovania o Kráľovstve rozšírilo aj na odľahlé územia. Ako uvidíme, niečo podobné sa deje aj v našich časoch.

„Tí, ktorí sa rozpŕchli“ (Skutky 8:4–8)

3. a) Kto bol Filip? b) Prečo bola Samária takmer nedotknutým územím, ale čo Ježiš o tomto území predpovedal?

³ Jedným z tých, „ktorí sa rozpŕchli“, bol Filip.a (Sk. 8:4; pozri rámček „‚Evanjelista‘ Filip“) Ten išiel na takmer nedotknuté územie – do mesta Samária, kde väčšina ľudí ešte nepočula dobrú správu, lebo Ježiš svojim apoštolom kedysi nariadil: „Nevstupujte do samaritánskych miest, ale choďte k strateným ovciam izraelského národa.“ (Mat. 10:5, 6) Ježiš však vedel, že po čase bude Samárii vydané dôkladné svedectvo, lebo predtým ako vystúpil do neba, povedal: „Budete mi svedkami v Jeruzaleme, v celej Judei a Samárii a až v najvzdialenejších končinách zeme.“ (Sk. 1:8)

4. Ako Samaritáni reagovali na Filipovo zvestovanie a čo možno prispelo k ich reakcii?

⁴ Filip zistil, že polia Samárie sú „zrelé na žatvu“. (Ján 4:35) Jeho posolstvo bolo pre obyvateľov Samárie ako závan sviežeho vzduchu a nie je ťažké pochopiť prečo. Židia sa so Samaritánmi nestýkali; mnohí im dokonca dávali najavo, že nimi pohŕdajú. Samaritáni však mohli vidieť, že dobrá správa ponúka nádej všetkým, bez ohľadu na to, k akej spoločenskej triede kto patrí, a tak je úplne odlišná od úzkoprsého postoja farizejov. Tým, že Filip Samaritánom horlivo a nestranne vydával svedectvo, ukázal, že nie je ovplyvnený predsudkami ľudí, ktorí sa na nich pozerali zhora. Vôbec teda neprekvapuje, že zástupy Samaritánov ho „veľmi pozorne“ počúvali. (Sk. 8:6)

5. – 7. Uveď príklady toho, ako rozptýlenie kresťanov následkom prenasledovania viedlo k šíreniu dobrej správy.

⁵ Tak ako to bolo v prvom storočí, ani v dnešnej dobe prenasledovanie nemôže umlčať Boží ľud. Opakovane sa stáva, že keď sú kresťania nútení odísť – buď do väzenia, alebo do inej krajiny –, len to prispeje k tomu, že sa správa o Kráľovstve dostane tam, kde o nej ľudia ešte nepočuli. Napríklad počas druhej svetovej vojny mohli Jehovovi svedkovia vydať vynikajúce svedectvo v nacistických koncentračných táboroch. Jeden Žid, ktorý sa tam stretol so svedkami, hovorí: „Mravná sila väzňov, ktorí boli Jehovovými svedkami, ma presvedčila, že ich viera je založená na Písme – a ja som sa stal svedkom tiež.“

⁶ V niektorých prípadoch bolo svedectvo vydané dokonca aj prenasledovateľom a oni naň priaznivo zareagovali. Napríklad keď bol brat Franz Desch premiestnený do koncentračného tábora v rakúskom Gusene, mohol študovať Bibliu s jedným dôstojníkom SS. Predstav si, akú radosť mali títo dvaja muži, keď sa po rokoch znovu stretli na jednom zjazde Jehovových svedkov a obaja boli zvestovateľmi dobrej správy!

⁷ Niečo podobné sa stáva, keď sú kresťania pre prenasledovanie nútení utiecť z jednej krajiny do inej. Napríklad v 70. rokoch 20. storočia bolo vydané veľké svedectvo v Mozambiku, kam boli nútení utiecť svedkovia z Malawi. A hoci neskôr nastal odpor aj v Mozambiku, zvestovateľské dielo to nezastavilo. „Niekoľkých z nás za kazateľskú činnosť viackrát zatkli a uväznili,“ hovorí Francisco Coana, ale „keď napriek tomu mnoho ľudí reagovalo na správu o Kráľovstve, mali sme dôveru, že Boh nám pomáha rovnako ako kresťanom v prvom storočí.“

8. Aký vplyv mali politické a ekonomické zmeny na zvestovateľské dielo?

⁸ Samozrejme, k šíreniu kresťanstva neprispieva len prenasledovanie. V posledných desaťročiach aj politické a ekonomické zmeny umožnili, aby sa správa o Kráľovstve dostala k ľuďom z rôznych jazykových a národnostných skupín. Niektorí ľudia z oblastí postihnutých vojnou či ťažkou ekonomickou situáciou utiekli na miesta, kde sú pomery stabilnejšie, a tam začali študovať Bibliu. Prílev utečencov viedol k otvoreniu cudzojazyčných obvodov. Snažíš sa vydávať svedectvo ľuďom „zo všetkých národov, kmeňov, rás a jazykov“, ktorí sú v tvojom obvode? (Zjav. 7:9)

„Dajte aj mne takú moc“ (Skutky 8:9–25)

9. Kto bol Šimon a čo ho na Filipovi zjavne zaujalo?

⁹ Filip konal v Samárii mnoho zázrakov. Napríklad uzdravoval ľudí, ktorí mali rôzne postihnutia, a dokonca vyháňal zlých duchov. (Sk. 8:6–8) Jeho zázračné dary zvlášť zapôsobili na istého Šimona, čarodejníka, ktorý bol medzi ľuďmi taký uznávaný, že o ňom hovorili: „V tomto mužovi je veľká Božia moc.“ Teraz Šimon na vlastné oči videl skutočnú Božiu moc, ktorá sa prejavovala v zázrakoch, ktoré konal Filip, a stal sa veriacim. (Sk. 8:9–13) Neskôr však boli jeho pohnútky vyskúšané. Ako?

10. a) Čo urobili Peter a Ján v Samárii? b) Čo urobil Šimon, keď videl, ako noví učeníci dostávajú svätého ducha po tom, čo na nich Peter a Ján položili ruky?

¹⁰ Keď sa apoštoli dozvedeli o vzraste v Samárii, poslali tam Petra a Jána. (Pozri rámček „Peter používa ‚kľúče od Kráľovstva‘“.) Keď tam títo dvaja apoštoli prišli, kládli ruky na nových učeníkov a hneď nato každý z nich dostal svätého ducha.b Keď to Šimon videl, bol fascinovaný. Povedal apoštolom: „Dajte aj mne takú moc, aby každý, na koho položím ruky, dostal svätého ducha.“ Šimon im dokonca ponúkol peniaze v domnení, že si túto posvätnú výsadu môže kúpiť! (Sk. 8:14–19)

11. Ako Peter napomenul Šimona a ako na to Šimon reagoval?

¹¹ Peter odpovedal Šimonovi rázne: „Nech sa pominie tvoje striebro s tebou, lebo si si myslel, že Boží dar si môžeš kúpiť za peniaze. Na tejto veci nebudeš mať účasť ani podiel, lebo Boh vidí, že tvoje srdce nie je úprimné.“ Potom Šimona nabádal, aby sa kajal a modlil sa o odpustenie. Povedal mu: „Pokorne pros Jehovu, aby ti odpustil tvoje zlé úmysly, ak je to vôbec možné.“ Šimon očividne nebol zlý človek. Chcel robiť to, čo je správne, ale v tej chvíli uvažoval mylne. A tak apoštolov prosil: „Modlite sa za mňa a proste Jehovu, aby ma nepostihlo nič z toho, čo ste povedali.“ (Sk. 8:20–24)

12. Čo je „simónia“ a ako sa do tohto osídla chytilo takzvané kresťanstvo?

¹² Napomenutie, ktoré dal Peter Šimonovi, je varovaním aj pre dnešných kresťanov. Slovo „simónia“ vzniklo práve na základe tohto prípadu. Vzťahuje sa na kúpu alebo predaj postavenia za peniaze, najmä v náboženskom kontexte. Dejiny odpadlíckeho kresťanstva sú plné prípadov simónie. Deviate vydanie diela The Encyclopædia Britannica (1878) poznamenáva: „Štúdium histórie pápežských konkláve vedie človeka k presvedčeniu, že ešte nikdy sa neuskutočnila žiadna voľba, ktorá by nebola poškvrnená simóniou, pričom simónia, ku ktorej dochádzalo v konkláve, bola v mnohých prípadoch toho najhoršieho a najhanebnejšieho druhu a diala sa úplne otvorene.“c

13. V akých situáciách si kresťania musia dávať pozor na simóniu?

¹³ Kresťania si musia dávať pozor na hriech v podobe simónie. Napríklad by sa nemali štedrými darmi alebo prehnanou chválou usilovať získať si priazeň tých, o ktorých si myslia, že im môžu dať nejaké ďalšie výsady v zbore. A zas tí, ktorí majú také postavenie, by si mali dávať pozor, aby nezvýhodňovali bohatých. V oboch prípadoch by išlo o simóniu. Všetci Boží služobníci by sa mali správať „ako menší“ a čakať, kým im Jehovov duch neudelí výsady služby. (Luk. 9:48) V Božej organizácii niet miesta pre ľudí, ktorí sa „usilujú o vlastnú slávu“. (Prísl. 25:27)

„Rozumieš tomu, čo čítaš?“ (Skutky 8:26–40)

14., 15. a) Kto bol „etiópsky eunuch“ a ako ho Filip našiel? b) Ako tento Etiópčan zareagoval na posolstvo, ktoré mu Filip oznámil, a prečo jeho krst nebol impulzívnym rozhodnutím? (Pozri poznámku pod čiarou na strane 58.)

¹⁴ Jehovov anjel teraz povedal Filipovi, aby sa vydal cestou, ktorá viedla z Jeruzalema do Gazy. Ak si Filip kládol otázku, prečo má ísť práve tadiaľ, zakrátko sa to dozvedel. Keď zbadal etiópskeho eunucha, ktorý si „nahlas čítal proroka Izaiáša“, Jehovov svätý duch ho podnietil, aby dobehol voz, na ktorom sa tento muž viezol. (Pozri rámček „‚Eunuch‘ – v akom zmysle?“.) „Rozumieš tomu, čo čítaš?“ opýtal sa Etiópčana, kým bežal vedľa jeho voza. Ten mu odpovedal: „Ako by som mohol, keď mi to nikto nevysvetlí?“ (Sk. 8:26–31)

¹⁵ Etiópčan povedal Filipovi, aby nastúpil k nemu do voza. Predstav si, aký vzrušujúci rozhovor nasledoval! Totožnosť „ovce“ čiže „služobníka“ z Izaiášovho proroctva bola dlho tajomstvom. (Iz. 53:1–12) No cestou Filip etiópskemu eunuchovi vysvetlil, že toto proroctvo sa splnilo na Ježišovi Kristovi. Podobne ako tí, ktorí boli pokrstení na Letnice 33 n. l., aj tento Etiópčan – ktorý už bol židovským prozelytom – okamžite pochopil, čo má robiť. Povedal Filipovi: „Pozri, voda. Čo mi bráni, aby som sa dal pokrstiť?“ A Filip ho bez meškania pokrstil.d (Pozri rámček „Krst vo vode“.) Duch potom viedol Filipa na nové miesto, kde mal slúžiť – do Ašdódu. Tam Filip ďalej oznamoval dobrú správu. (Sk. 8:32–40)

16., 17. Ako sú dnes anjeli zapojení do zvestovateľského diela?

¹⁶ Dnes majú kresťania česť zúčastňovať sa na podobnej činnosti ako Filip. Často sa môžu podeliť o dobrú správu o Kráľovstve s ľuďmi, ktorých stretnú pri neformálnych príležitostiach, napríklad pri cestovaní. V mnohých prípadoch je zjavné, že ich stretnutie s úprimným človekom nebola náhoda. To by nás vôbec nemalo prekvapovať, lebo Biblia objasňuje, že zvestovateľské dielo vedú anjeli s tým cieľom, aby sa dobrá správa dostala ku „všetkým národom, kmeňom, jazykom a rasám“. (Zjav. 14:6) Túto úlohu anjelov vo zvestovateľskom diele predpovedal aj Ježiš. Vo svojom podobenstve o pšenici a burine povedal, že v čase žatvy – záveru tohto usporiadania sveta – „ženci sú anjeli“, a dodal, že títo duchovní tvorovia „zozbierajú z jeho Kráľovstva všetkých, ktorí zvádzajú iných na hriech, a tých, ktorí páchajú zlo“. (Mat. 13:37–41) Zároveň mali zhromaždiť budúcich dedičov nebeského Kráľovstva (a neskôr aj „veľký zástup“ „iných oviec“), ktorých chce Jehova pritiahnuť do svojej organizácie. (Zjav. 7:9; Ján 6:44, 65; 10:16)

¹⁷ Dôkazom anjelského vedenia je to, že niektorí z ľudí, ktorých oslovíme v službe, hovoria, že prosili Boha o pomoc. Zamysli sa nad jednou skúsenosťou. Dve zvestovateľky Kráľovstva boli v službe aj s malým chlapcom. Keď sa blížilo poludnie, sestry chceli skončiť, ale chlapec neobvykle nástojil na tom, aby išli ešte do jedného domu. Napokon šiel sám a zaklopal. Otvorila mladá žena, a tak k nej sestry podišli a začali sa s ňou rozprávať. Na ich prekvapenie žena vysvetlila, že sa práve modlila, aby za ňou niekto prišiel a pomohol jej porozumieť Biblii. S touto ženou bolo zavedené biblické štúdium!

18. Prečo by sme si našu službu nikdy nemali prestať vážiť?

¹⁸ Keď patríš ku kresťanskému zboru, máš česť spolupracovať s anjelmi na zvestovateľskom diele, ktoré sa dnes vykonáva v nebývalom rozsahu. Nikdy si túto možnosť neprestaň vážiť. Keď budeš vytrvávať v úsilí ďalej oznamovať „dobrú správu o Ježišovi“, budeš zažívať nesmiernu radosť. (Sk. 8:35)