LAHATSORATSY FIANARA 42
“Sambatsy Ze Tsy Mivaliky” amy Jehovah
“Sambatsy ze tsy mivaliky ..., zany hoe ze manoriky ty lalànani-Jehovah.”—SAL. 119:1, f.a.p.
HIRA 124 Aza Mivadika Mihitsy!
HO HITANAO ATOa
Nigadrà rahalahy noho anabavintsika be herim-po reo, satria tsy mivaliky amy Jehovah noho manoha ty fanjakàny. Ty sisany fa bototsy, fa ty sisany mbo gadra (Fehintsoratsy 1-2)
1-2. a) Ataoni-fanjakà sisany akory ty mpanomponi-Jehovah, fe ino ty ataoni-mpanomponi-Jehovah reo? b) Manino tsika ro afaky ho falifaly avao ndre enjehy? (Resaho koa sary amy fononi-gazety toy.)
MISY tany 30 mahery henanizao manakantsaka na mandrara ty asantsika mihintsy. Gadràni-manam-pahefà mihintsy aza ty rahalahy noho anabavintsika amy tany sisany. Fa ino ty raha raty nataon-drozy? Laha Jehovah ro nametraha ani-fanontanea zay le ho namaly ie hoe: ‘Tsy misy!’ Zista namaky noho nianatsy Baiboly avao rozy, niresaky ty raha inoan-drozy amin’olo, le nivory niaraky amy mpiara-manompo amin-drozy. Tsy nety nanao politiky koa rozy. Ndre nisy fanohera mafy aza, le tsy nivaliky tamy Ndranahary mihintsy mpanompony reo.b Natoron-drozy hoe fa natokan-drozy ho ani-Jehovah ty vatan-drozy. Le tena mahafalifaly an-drozy raha zay!
2 Mety fa nahita sarini-Vavolombelo be herim-po reo vasa iha. Tsy hitanao amy ty tarehin-drozy va hoe falifaly avao rozy? Fa manino? Satria hain-drozy hoe mahafalifaly ani-Jehovah ty mahita an-drozy tsy mivaliky aminy. (1 Tan. 29:17a) Hoy Jesosy: “Sambatsy ze enjehy amy fahamarina ... Mifalifalea noho manitranitrà satria bevata ty valisoanareo.”—Mat. 5:10-12.
MODELY HO ANTSIKA
Modely ho ani-Kristiana tsy maintsy miatriky fitsarà noho miaro ty finoany, Petera noho Jaona (Fehintsoratsy 3-4)
3. Laha hentea ty Asan’ny Apostoly 4:19, 20, ino ty nataoni-apostoly rey lafa rozy nenjehy, le nanino rozy ro nanao ani-zay?
3 Enjehy rahalahy noho anabavintsika reo satria mitory mikasiky ani-Jesosy. Manahaky nahazo ani-apostolini-Jesosy tamy taonjato voalohany rey mihintsy ty mahazo an-drozy. Matetiky apostoly rey ro niraràni-mpitsara tamy Fitsarà Anabo Jiosy tao mba “tsy hivola amy anarani-Jesosy sasy.” (Asa. 4:18; 5:27, 28, 40) Ino ty nataoni-apostoly rey? (Vakio Asan’ny Apostoly 4:19, 20.) Hain-drozy hoe misy manam-pahefà anabo mandilatsy ani-mpitsara reo ‘nandidy an-drozy mba hitory amin’olo noho hanazava soa’ mikasiky ani-Kristy. (Asa. 10:42) Farany Petera noho Jaona, nisolo tena ani-apostoly iaby rey nivola hoe Ndranahary ro tsy maintsy orihin-drozy safà fa tsy mpitsara rey. Tsy hieny rozy hoasan-drozy fa hiresaky mikasiky ani-Jesosy avao. Tena nahasaky aloha rozy. Sahala nivola tamy mpitsara rey rozy tamy zay hoe: ‘Sakinareo va ty hivola hoe mbo anaboni-raha nivolani-Ndranahary iny raha volaninareo zao?’
4. Laha hentea ty Asan’ny Apostoly 5:27-29, ino ty modely nengani-apostoly rey ho ani-tena Kristiana iaby, le akory ty azontsika anahafa an-drozy?
4 Tena modely soa ho ani-tena Kristiana iaby raha nataoni-apostoly rey. Tapa-kevitsy rozy hoe hanoriky ty safà-Ndranahary sady resy lahatsy hoe Ie ro mpanday an-drozy. (Vakio Asan’ny Apostoly 5:27-29.) Tsy nivaliky mihintsy rozy, farany nikabokabohy. “Nifalifaly” rozy lafa niala tanatrehani-Fitsarà Anabo Jiosy teo, “satria natao maeva ho afa-baraka amy anarani-[Jesosy].” Tsy nieny rozy fa nitory avao!—Asa. 5:40-42.
5. Ino ty fanontanea mila haintsika ty valiny?
5 Lafa mandiniky ty modelini-apostoly rey tsika le mety hieritseritsy hoe: ‘Akory ty nahavitan-drozy nanoriky ty safà-Ndranahary no sady nanoriky ani-didy amy Soratsy Masy ao iny hoe “maneky ty manam-pahefà”? (Rom. 13:1) Akory ty hahavitantsika hoe tsy hivaliky amy azy Ndranahary tena Mpanday antsika iny sady “hanoriky ty safàni-fanjakà noho ty manam-pahefà” manahaky nivolanini-apostoly Paoly iny?’—Tit. 3:1.
“TY MANAM-PAHEFÀ”
6. a) Manondro an’ia “manam-pahefà” resahy amy Romanina 13:1 ao io, le ino ty tokony hataontsika amin-drozy? b) Manao akory ty fahefà ananani-mpanday olombelo iaby?
6 Vakio Romanina 13:1. Amy andinin-teny io, ty safà hoe “manam-pahefà” le manondro ze mpanday olombelo mana fahefà amin’olo hafa. Tsy maintsy manoriky ty safàni-mpanday olombelo reo ty Kristiana, satria miezaky rozy mba hampisy filamina. Ataon-drozy azo antoky koa hoe manoriky ty lalàna apetrakin-drozy ty olo, le kindraiky aza rozy miaro ty vahoakini-Jehovah. (Apok. 12:16) Tokony handoa hetra amin-drozy zany tsika, handoa haba, hanaja noho hatahotsy an-drozy. (Rom. 13:7) Fe tsy ho nana ani-fahefà zay mpanday fanjakà reo laha tsy nengani-Jehovah hana ani-zay. Nivolanini-Jesosy mazava soa raha zay lafa nanao ankety azy Pontio Pilato, Governera Romanina. Lafa nivola Pilato hoe nana fahefà hanafaky noho hamono ani-Jesosy ie, le hoy Jesosy: “Tsy ho nana fahefà tamiko mihintsy iha laha tsy namea anao baka anabo any raha zay.” (Jaona 19:11) Nisy fetrany avao zany ty fahefà nananani-Pilato. Voafetra manahaky ani-zay koa ty fahefàni-mpanday olombelo noho mpanao politiky henanizao.
7. Amy raha manao akory tsika ro tsy manoriky ty raha volanini-mpanday olombelo, le ino ty tokony hotiarovin-drozy?
7 Tsy maintsy manoriky ty lalàna iaby apetrakini-fanjakàn’olombelo ty Kristiana, laha mbo tsy mifanohitsy amy lalàna-Ndranahary raha rey. Fe tsy manoriky tsika laha ampanaovin-drozy raha andrarà-Ndranahary na raran-drozy tsy hanao ze raha volani-Ndranahary. Mety hametraky lalàna rozy hoe tsy maintsy manao maramila ty lahilahy tanora le mandeha mialy.c Na mety ho raran-drozy ty Baiboly noho ty boky noho gazetintsika, le hovolanin-drozy tsika hoe tsy mahazo mitory noho miaraky mivory. Tsy maintsy hataoni-Jehovah ankety ty manam-pahefà lafa mampiasa ty fahefàny amy fomba raty, ohatsy hoe manenjiky ty mpianatsini-Kristy. Mandiniky ty raha ataon-drozy avao Jehovah!—Mpito. 5:8.
8. Ino ty tsy mampitovy ani-Jehovah amy mpanday olombelo, le manino tsika ro mila mahay ani-zay?
8 Mana fahefà amin’olo hafa “ty manam-pahefà”, sady manao raha soa maro. Fe tsy midika zay hoe lavorary rozy sady anabo mandilatsy ty olo hafa. Jehovah Ndranahary raiky avao ro tena lavorary noho anabo mandilatsy ty olo iaby. Inefatsy mihintsy ty Baiboly ro mikaiky azy hoe “Ndranahary Fara Tampony.”—Dan. 7:18, 22, 25, 27.
“NDRANAHARY FARA TAMPONY”
9. Ino ty raha nihitani-Daniela mpaminany?
9 Nahita fahità Daniela mpaminany. Nasehoni-raha io hoe anabo mandilatsy ty manam-pahefà iaby Jehovah. Nahita biby efatsy bevata biby tse Daniela tamy voalohany. Mampiseho ty fanjakà matanjaky taloha noho henanizao raha reo, zany hoe Babylona, Media-Persa, Gresy, Roma, noho ty Anglè-Amerikein. (Dan. 7:1-3, 17) Bakeo Daniela nahita ani-Jehovah Ndranahary nipetraky tamy sezi-mpanjakà an-danitsy any. (Dan. 7:9, 10) Nisy raha hafa koa nihitani-mpaminany tsy nivaliky io. Fampitandrema ho ani-manam-pahefà amy henanizao reo raha io.
10. Laha hentea ty Daniela 7:13, 14, 27, hameani-Jehovah an’ia ty fahefà iaby an-tany etoy, le manaporofo ino mikasiky Azy raha zay?
10 Vakio Daniela 7:13, 14, 27. Halà-Ndranahary amy fanjakàn’olombelo ty fahefà iaby, bakeo hameany olo hafa tena maeva azy noho mahery mandilatsy an-drozy. Ia olo reo? Tsy ia reo fa azy “manahaky anak’olo” iny, zany hoe Jesosy Kristy, noho “ty olo masini-azy Ndranahary Fara Tampony iny”, zany hoe ty 144 000. Hanjaka “mandrakizay, mandrakizay” rozy. (Dan. 7:18) Jehovah ro “Ndranahary Fara Tampony” ka ie raiky avao ro mana fahefà hanao ani-zay.
11. Ino koa ty raha nisoratini-Daniela ka mampiseho hoe anabo mandilatsy ty firenena iaby Jehovah?
11 Manamafy ty raha fa nivolanini-Daniela taloha tany raha nihitany io. Fa nivola Daniela hoe: ‘Manonga mpanjaka noho mametraky mpanjaka amy pilasiny, azy Ndranaharini-lanitsy iny.’ Mbo nivola koa ie hoe: “Azy Farani-Anabo iny ro Mpanday amy fanjakàn’olombelo eo, ka ze teany hamea fahefà ro ameany ani-zay.” (Dan. 2:19-21; 4:17) Fa nisy fotoa va Jehovah nanonga mpanjaka, na nametraky mpanjaka amy pilasiny? Eka!
Nalàni-Jehovah tamy Belsazara ty fanjakàny, le nameany ty Medianina noho Persianina (Fehintsoratsy 12)
12. Ino ty nataoni-Jehovah taloha tany mba hangalà mpanjaka tamy sezi-mpanjakàn-drozy eo? Manomeza ohatsy. (Henteo sary io.)
12 Nasehoni-Jehovah mazava soa hoe mana fahefà anabo mandilatsy “ty manam-pahefà” Ie. Retoa misy ohatsy telo mampiseho ani-zay. Farao Mpanjakani-Ejipta zao, nanandevo ty vahoakini-Jehovah, le nizizo avao ie matetiky fa tsy nety nanafaky an-drozy. Fe navota-Ndranahary rozy le Farao nivonoany tamy Riaky Mena ao. (Eks. 14:26-28; Sal. 136:15) Teo koa Belsazara Mpanjakani-Babylona. Nanao fety be ie ndraiky zay le “nirengirengy hanohitsy ani-Tomponi-lanitsy” iny, ka ‘ndranahary volafoty noho volamena rey ro nideràny’ fa tsy Jehovah. (Dan. 5:22, 23) Fe natao-Ndranahary ze hahavy ani-lahilahy manambony tena io lasa tsy nisy dikany. “Tamy haliky iny avao”, le nisy namono Belsazara. Namea ani-Medianina noho Persianina rey amy zay ty fanjakàny. (Dan. 5:28, 30, 31) Heroda Agripa I koa raiky. Mpanjaka ta Palestiny tany ie. Nivonoany apostoly Jakoba, bakeo nigadràny koa apostoly Petera sady teany hovonoa. Fe nisakanani-Jehovah Heroda mba tsy hanatanteraky ani-raha zay. ‘Nasiani-anjelini-Jehovah iny Heroda’, le nimaty.—Asa. 12:1-5, 21-23.
13. Manomeza ohatsy mampiseho hoe mahavita mandresy mpanjakani-firenena maromaro mitambatsy Jehovah.
13 Nasehoni-Jehovah koa hoe mbo anabo mandilatsy ty ahini-mpanjakani-firenena maromaro mitambatsy ty fahefàny. Nialy ho ani-Israelita rey ie. Nampeany rozy handripaky mpanjaka 31 ta Kanana tany noho handresy tanà maro tamy Tany Nampitamany iny any. (Jos. 11:4-6, 20; 12:1, 7, 24) Mbo nampeani-Jehovah koa ty Israelita mba handresy tanteraky ani-Beni-hadada Mpanjaka noho mpanjaka hafa 32 ta Syria any lafa rozy nanafiky ani-Israely.—1 Mpanj. 20:1, 26-29.
14-15. a) Ino ty raha nivolanini-Nebokadnezara Mpanjaka noho Dariosy Mpanjaka mikasiky ty fahefàni-Jehovah? b) Ino ty raha nivolanini-mpanao salamo iny mikasiky ani-Jehovah noho ty vahoakiny?
14 Fa imaro mihintsy Jehovah ro nampiseho hoe ie ro Ndranahary Fara Tampony! Diniho, ohatsy, Nebokadnezara Mpanjakani-Babylona. Tsy niambany ie ndre nihainy aza hoe Jehovah raiky avao ro maeva ho derà. Vomaiky ie nirengirengy hoe matanjaky noho be voninahitsy. Tamy fotoa zay mihintsy, le nataoni-Jehovah lasa adala ie. Lafa nimpoly ty saini-Nebokadnezara, le “nidera ani-azy Farani-Anabo iny” ie sady nieky hoe ‘haharitsy zisiky farany ty fandaisani-Jehovah.’ Mbo nivola koa ie hoe: “Tsy misy mahasaka azy.” (Dan. 4:30, 33-35) Nisy fotoa koa Daniela niatriky raha sarotsy mety ho nahavy azy hivaliky tamy Ndranahary. Natoraky tan-davakini-liona ao ie, fe narovani-Jehovah. Tafarani-zay, le nivola Dariosy Mpanjaka hoe: “Tokony hangitikitiky noho hatahotsy ani-Ndranaharini-Daniela iny ty olo. ... Satria ie ro Ndranahary velo noho maharitsy mandrakizay. Tsy ho rava mihintsy ty fanjakàny, sady tsy ho tampitampitsy ty fandaisany.”—Dan. 6:7-10, 19-22, 26, 27.
15 Nivola mpanao salamo raiky zay hoe: “Ataoni-Jehovah tsy vano ty tetikini-firenena reo; ataony tsy tanteraky ty fikasàni-vahoaky.” Mbo nivola koa ie hoe: “Sambatsy ty firenena mana ani-Jehovah ho Ndranahariny, zany hoe ty vahoaky nifiliny ho fananany.” (Sal. 33:10, 12) Tsy hitanao baka amy zay va hoe tsy tokony hivaliky amy Jehovah mihintsy tsika?
ALY FARANY
Tsy hisy dikany amy tafikini-Jehovah rey ty handresy ty firenena maromaro mitambatsy (Fehintsoratsy 16-17)
16. Ino ty raha azontsika antoky amy “fijalea bevata”, le ino ty antony? (Henteo sary io.)
16 Fa nihitantsika ty raha nataoni-Jehovah taloha tany. Ino koa zany ty raha tamanintsika hiseho amy hoavy? Afaky matoky tsika fa hanavotsy ty mpanompony tsy mivaliky Jehovah amy “fijalea bevata” ho avy io. (Mat. 24:21; Dan. 12:1) Hanao ani-zay ie lafa hanafiky an-drozy ty firenena maromaro mitambatsy, kaihy hoe Goga baka a Magoga. Misy 193 ty isakini-firenena miharo anatini-Firenena Mikambana ao. Fe ndre zay, le tsy ho vitan-drozy mihintsy ty hialy amy Ndranahary Fara Tampony iny miaraky amy ty tafikini-lanitsy. Mampitamà Jehovah hoe: “Ho zao ty hataoko amasoni-firenena maro eo: Tena hameako voninahitsy noho hohamasiniko ty vatako, sady hataoko ze hahaizan-drozy ahy. Le tsy maintsy ho hain-drozy fa zaho ro Jehovah.”—Ezek. 38:14-16, 23; Sal. 46:10.
17. Ino ty raha volanini-Baiboly mikasiky ty mpanjaka amy tany iaby, le ino ty raha volaniny mikasiky ze olo tsy mivaliky amy Jehovah?
17 Ty fanafihani-Goga ro hitariky ty aly Aramagedona, le amin’io ro handripahani-Jehovah “ty mpanjaka amy tany iaby.” (Apok. 16:14, 16; 19:19-21) Fa “ty olo marina avao ro hipetraky an-tany eto, le ze tsy mivaliky ro hipetraky eto avao.”—Ohab. 2:21, f.a.p.
KA MIVALIKY MIHINTSY
18. Parè hanao ino ty tena Kristiana, le ino ty antony? (Daniela 3:28)
18 Maro ty Kristiana nahafoy ty fahafaha nananany, le misy nahafoy ty ainy mihintsy satria tean-drozy Jehovah, azy Mpanjakan-drozy iny. Tapa-kevitsy tsy hivaliky amy Jehovah mihintsy Kristiana reo. Manahaky Hebreo telo lahy rey rozy. Tsy nivaliky tamy Ndranahary Fara Tampony iny rozy telo lahy, ka navotany baka anaty laforo mirehitsy tao.—Vakio Daniela 3:28.
19. Ino ty raha hitsaràni-Jehovah ty vahoakiny, le ino ty tokony hataontsika henanizao?
19 Haini-Davida mpanao salamo fa tena vatan-draha ty hoe tsy mivaliky amy Ndranahary. Hoy ty asany: “Hampiboaky didim-pitsarà hampihary amy firenena reo Jehovah. Nao lahy Jehovah, tsarao mifanaraky amy ty fahamarinako noho ty tsy fivalihako aho.” (Sal. 7:8) Nivola koa Davida hoe: “Enga ane aho mba ho voaaro satria tsy mivaliky noho manao ze mahity.” (Sal. 25:21) Tena soa zany tsika laha tsy mivaliky noho tsy miala ani-Jehovah mihintsy ndre ino ino miseho! Laha manao ani-zay tsika, le hahatsapa manahaky ani-mpanao salamo iny hoe: “Sambatsy ze tsy mivaliky, ... zany hoe ze manoriky ty lalànani-Jehovah.”—Sal. 119:1, f.a.p.
HIRA 122 Hatanjaho ny Finoanao!
a Mampirisiky ty Kristiana ty Baiboly mba hanoriky ty safàni-manam-pahefà, zany hoe ty fanjakàn’olombelo. Fe misy fanjakà sisany manohitsy ani-Jehovah noho ty mpanompony. Ka akory ty hahavitantsika tsy hivaliky amy Jehovah sady hanoriky ty safàni-manam-pahefà reo?
b FANAZAVÀ: Tsy mivaliky amy Jehovah tsika laha tsy miala azy mihintsy ndre misy raha sarotsy, fa manoha ty fahefàny avao.
c Henteo amy gazety toy ato ty lahatsoratsy hoe “Manino Tsika ro Tsy Mandeha Mialy Kanefa Israelita Taloha rey Nialy?”