LAHATSORATSY FIANARA 43
Mikaikaiky ty Tena Fahendrea
“Mikaikaiky an-dala eny ty tena fahendrea, sady mampiakatsy ty feony amy tany malalaky an-tanà eny.”—OHAB. 1:20.
HIRA 88 Ampahafantaro Ahy ny Lalanao
HO HITANAO ATOa
1. Akory ty fahitan’olo maro ty torohevitsy feno fahendrea baka amy Baiboly ao? (Ohabolana 1:20, 21)
MATETIKY tsika mahita rahalahy noho anabavy manao fitoria anjavalala amy tany maro. Mitsanga amy pilasy fandalovan’olo maro rey rozy sady mitsikitsiky, le amean-drozy raha hovakỳ ze olo mandalo eo. Fa nanao manahaky ani-zay koa va iha? Laha fa nandramby anjara tamy fitoria anjavalala rey iha, le mety fa niavy an-tsainao ao sarin-teny amy bokini-Ohabolana ao iny. Volaniny ao hoe mikaikaiky amy pilasy maro olo rey ty fahendrea soa ho ren’olo ty torohevitsiny. (Vakio Ohabolana 1:20, 21.) Baka amy Jehovah “ty tena fahendrea” ka amy Baiboly ao noho amy boky noho gazetintsika rey ty ahitantsika azy. Tena mila ani-raha io ty olo laha ta hiay mandrakizay. Falifaly tsika lafa misy olo mandramby ty boky noho gazetintsika. Fe tsy ty olo iaby ro tea ani-raha rey. Misy, ohatsy, tsy ta hahay ty raha volanini-Baiboly mihintsy. Ty sisany mikizaky antsika. Boky fa lany daty hoasan-drozy Baiboly zao. Mikinokino ty raha ampianarini-Baiboly mikasiky fandaisam-bata koa rozy, ka manao ho zao hoe tsy soa fanahy noho tea mitsaratsara olo ty olo manoriky ty raha volaniny. Fe be fitiava Jehovah le tsy mieny ie fa ameany ty fahendreany avao ty olo iaby. Akory ty nanaovany ani-zay?
2. Aia ty ahità ty tena fahendrea henanizao, fe ino ty teani-ankamaroan’olo?
2 Maro ty fomba anomezani-Jehovah fahendrea antsika, le raiky amy zay ty Safàny, zany hoe ty Baiboly. Presky mana ani-boky io iaby ty ankamaroan’olo. Ka manao akory boky noho gazetintsika rey? Fa misy amy fivolana 1 000 mahery raha reo henanizao satria manampy antsika Jehovah. Mandramby soa ze mamaky noho manoriky ty raha volaniny anatiny ao. Fe ndre zay, le maro ty olo tsy ta hijanjy ani-Jehovah. Lafa mandramby fanapahan-kevitsy rozy, le aleon-drozy manao ze hitan-drozy fa mety na mijanjy torohevitsin’olombelo avao. Mety hanambany antsika rozy satria mifily hanoriky ty raha volanini-Baiboly tsika. Horesahy amy lahatsoratsy toy ato hoe manino ty olo ro manao ani-zay. Fe ndao hodinihintsika tse hoe ino ty azontsika atao mba hahazoantsika ty fahendrea baka amy Jehovah.
HO HENDRY IHA LAHA MAHAY ANI-JEHOVAH
3. Ino ty tokony hataontsika laha tena ta ho hendry tsika?
3 Ty hoe fahendrea le ty fahaizantsika mampiasa ty raha haintsika mba hahavy antsika hahay hanapa-kevitsy. Fe tsy zay avao ty tena fahendrea. Hoy ty Baiboly: “Ty fatahora ani-Jehovah ro fanombohani-fahendrea, le ze mahay ani-azy Farany Masy iny ro mahihitsy.” (Ohab. 9:10) Ka ino zany ty tokony hataontsika lafa misy fanapahan-kevitsy bevata horambesintsika? Mila mahay ty fomba fihevitsini-Jehovah mikasiky ani-raha iny tsika. Afaky manao ani-zay tsika lafa mianatsy ty Baiboly noho boky noho gazetintsika rey. Tena hendry tsika laha manao ani-zay.—Ohab. 2:5-7.
4. Manino Jehovah raiky avao ro afaky manome tena fahendrea antsika?
4 Jehovah raiky avao ro afaky manome tena fahendrea antsika. (Rom. 16:27) Manino tsika ro afaky mivola hoe baka amy Jehovah ty fahendrea? Voalohany, Jehovah ro Mpamoro le hainy soa ty raha iaby mikasiky ty raha niforoniny. (Sal. 104:24) Faharoe, hita amy ty raha iaby ataoni-Jehovah hoe hendry ie. (Rom. 11:33) Fahatelo, tozoro mandramby soa avao ze olo manoriky ty torohevitsini-Jehovah. (Ohab. 2:10-12) Laha tena ta ho hendry tsika, le tsy maintsy ekentsika raha telo reo sady engantsika hitariky antsika ty fahendreani-Jehovah lafa manapa-kevitsy tsika na misy raha ataontsika.
5. Ino ty vokany lafa tsy eken’olo hoe baka amy Jehovah raiky avao ty tena fahendrea?
5 Mieky ty ankamaroan’olo hoe tena soasoa ty zavaboary manodidy an-drozy. Fe mivola rozy hoe nisinisy ho azy avao raha rey. Misy koa manao hoe mino a Ndranahary, kanefa mivola hoe fa lany daty ty raha ampianarini-Baiboly, ka manao ze tean-drozy hatao avao rozy. Ino ty vokany? Mihasoa va tontolo toy satria hoe manao ze hitan-drozy fa mety avao ty olo fa tsy manoriky ty fahendreani-Jehovah? Tena sambatsy va rozy na mana raha tamany azo antoky amy hoavy? Lafa mandiniky ty raha manodidy antsika tsika le resy lahatsy hoe tena marina safà toy: “Tsy misy fahendrea, na fahaiza mandiniky, na torohevitsy mahavita manohitsy ani-Jehovah.” (Ohab. 21:30) Tsy hitantsika baka amy zay va hoe tena tokony tsy hieny hila ty fahendrea baka amy Jehovah avao tsika? Mampalahelo fa maro ty olo tsy manao ani-zay. Fa manino?
MANINO TY OLO RO MANDÀ TY TENA FAHENDREA?
6. Laha hentea ty Ohabolana 1:22-25, ia ty olo tsy ta hijanjy ty fahendrea baka amy Jehovah?
6 Maro ty tsy ta hijanjy lafa “mikaikaiky an-dala eny” ty tena fahendrea. Laha hentea ty raha volanini-Baiboly, le misy antokon’olo telo retoa tsy ta hahazo fahendrea: Ty olo “tsy de nandia fiaina”, ty olo “mpikizaky”, noho ty olo “tsy mahihitsy.” (Vakio Ohabolana 1:22-25.) Ndao hodinihintsika soa hoe manino olo reo ro mandà ty fahendrea baka amy Ndranahary, le ino ty azontsika atao mba tsy hanahaky an-drozy.
7. Manino ty olo “tsy de nandia fiaina” ro tsy ta hiova?
7 Tsy ia olo “tsy de nandia fiaina” io fa ze olo mino ze raha iaby reny sady mora fitahy. (Ohab. 14:15, f.a.p.) Matetiky tsika tojiky olo manahaky ani-zay lafa manompo. Mba eritsereto, ohatsy, hoe an-tapitrisany ty olo voafitakini-mpitariky fivavaha na ty mpanao politiky. Lagìny ty olo sisany lafa hain-drozy hoe voafitaky rozy. Fe olo resahy amy Ohabolana 1:22 ao io tsy ta hiala amy famitahan’olo azy iny satria teany raha iny. (Jer. 5:31) Manao ze tean-drozy hatao avao rozy. Tsy tean-drozy koa ty hianatsy ty raha volanini-Baiboly noho hanoriky ty fitsipiky ao. Maro ty olo manahaky ani-ampela mpivavaky be a Kanadà any toy. Nivola tamy Vavolombeloni-Jehovah raiky zay ie hoe: “Laha namitaky anay pasiteranay, le ie zany ro diso, fa tsy zahay!” Tsy teantsika mihintsy ty hanahaky ani-olo mandà an-tsitrapo ty fahendrea baka amy Jehovah rey!—Ohab. 1:32; 27:12.
8. Ino ty hanampy antsika ho hendry?
8 Mampirisiky antsika ty Baiboly mba tsy hijano ho ajà avao fa mba ho lasa “olobe laha ty amy fahaiza mandiniky.” (1 Kor. 14:20) Ho hendry tsika laha manoriky ty torolalani-Baiboly. Laha manao ani-zay tsika, le ho hitantsika hoe manampy antsika tsy ho tratsini-problemo ty Baiboly sady manampy antsika hahay hanapa-kevitsy. Soa laha dinihintsika soa ndraiky ze fanapahan-kevitsy fa nataontsika. Laha fa elaela, ohatsy, ty nianaranao Baiboly noho nanatrehanao fivoria, fe mbo tsy nanokam-bata ho ani-Jehovah noho mbo tsy natao batisa iha, le tokony hodinihinao hoe ino ty mbo misaka anao. Laha fa vita batisa iha, afaky miezaky va iha mba hahay hitory noho hampianatsy ty vaovao soa? Hita amy fanapahan-kevitsy ataonao va hoe manoriky ty raha ianaranao amy Baiboly ao iha? Mampiseho toetsy kristiana va iha lafa mifandramby amin’olo? Lafa hitantsika hoe misy raha mila ovantsika, le tokony hodinihintsika soa ty fampitiarova baka amy Jehovah satria ‘maha hendry ani-ze mbo tsy de nandia fiaina.’—Sal. 19:7.
9. Akory ty ampisehoan’olo “mpikizaky” hoe tsy maneky ty fahendrea baka amy Jehovah rozy?
9 Olo manao akory koa ro tsy maneky ty fahendrea baka amy Jehovah? Ty olo “mpikizaky.” Misy fotoa tsika tojiky olo manahaky ani-zay lafa mitory. Tea kizakizaky olo rozy. (Sal. 123:4) Fa nivola ty Baiboly hoe amy andro farany le ho maro biby ty olo mpikizakizaky. (2 Pet. 3:3, 4) Manahaky vinantolahini-Lota rey ty olo sisany amy zao ka tsy mijanjy ty fampitandrema-Ndranahary. (Gen. 19:14) Ihehezan-drozy ze olo manoriky ty raha volanini-Baiboly. Manao ani-zay rozy satria ta “hanatanteraky ty faniriany hanao raty.” (Joda 7, 17, 18) Ampitovizini-Baiboly amy toe-tsaini-mpivadi-pinoa noho amin’olo nandà ani-Jehovah rey ty olo mpikizakizaky olo!
10. Laha hentea ty Salamo 1:1, ino ty azontsika atao mba tsy hanahaky mpikizaky olo rey?
10 Ino ty azontsika atao mba tsy hanahaky ani-mpikizaky olo rey tsika? Misy fomba raiky toy afaky manampy antsika: Tsy tokony hinama amin’olo tea kinokino rey tsika. (Vakio Salamo 1:1.) Tsy mijanjy na mamaky ty raha baka amy mpivadi-pinoa zany tsika. Mila mitandrina tsika mba tsy ho tea kinokino, satria laha tsy manao ani-zay tsika le mety tsy hatòky ani-Jehovah noho ty toromariky ameani-fandaminany antsika. Tokony hieritseritsy manahaky ani-zao tsika: ‘Mimenimeny va aho lafa mahazo toromariky vaovao na fanazavà vaovao? Mahita raha hokinokinoe amy azy mitariky reo avao va aho?’ Laha avy le ajanontsika raha reo, le ho falifaly amintsika Jehovah.—Ohab. 3:34, 35.
11. Manao akory ty fahitan’olo “tsy mahihitsy” ty fitsipikini-Jehovah?
11 Ia koa ty antokon’olo fahatelo tsy maneky ty fahendrea baka amy Jehovah? Ty olo “tsy mahihitsy.” Tsy mahihitsy rozy satria tsy maneky hanoriky ty fitsipiki-Ndranahary mikasiky fandaisam-bata. Manao ze hitan-drozy fa mety avao rozy. (Ohab. 12:15) Mandà ani-Jehovah, azy Loharanoni-fahendrea iny ty olo manahaky ani-zay. (Sal. 53:1) Lafa tojiky antsika rozy lafa tsika mitory le avy le mikinokino antsika rozy satria manaja ty fitsipikini-Baiboly tsika. Fe tsy afaky manome fiaina soa ho antsika rozy. Hoy ty Baiboly: “Tsy ho takatsin’olo tsy mahihitsy ty tena fahendrea, sady tsy hahita hovolany ie am-bavahadini-tanà eo.” (Ohab. 24:7) Tsy mana fahendrea ty olo tsy mahihitsy ka tsy afaky manome torohevitsy soa. Zay ty antony mahavy ani-Jehovah mampitandrina antsika hoe: “Ialao ty olo tsy mahihitsy”!—Ohab. 14:7.
12. Ino ty hanampy antsika tsy hanao raha manahaky ty ataon’olo tsy mahihitsy rey?
12 Tsy manahaky olo malay ty torohevitsi-Ndranahary rey tsika fa miezaky ho tea ty hevitsi-Ndranahary, anisani-zay ze raha voaresaky anaty lalànany rey. Vomaiky hitombo ty fitiavantsika ani-lalànany reo laha dinihintsika hoe hanao akory ty vokany laha orihintsika raha rey, le ino ty vokany laha tsy orihintsika. Diniho hoe ino iaby ty olana mahazo ty olo tsy mahihitsy fa mandà ty torohevitsy feno fahendrea baka amy Jehovah. Bakeo diniho hoe manao akory ty fiainanao satria manoriky ty safà-Ndranahary iha.—Sal. 32:8, 10.
13. Forosevani-Jehovah hanoriky ty torohevitsiny va tsika?
13 Ameani-Jehovah ty olo iaby ty fahendreany, fe tsy forosevany haneky ani-zay rozy. Fe ndre zay, le atorony mazava soa hoe hanao akory ze olo tsy mijanjy ty fahendreany. (Ohab. 1:29-32) “Hibaby ty vokatsini-nataony” ze olo mifily tsy hanoriky ty raha volanini-Jehovah. Afarafara ao, le hitaray mafy rozy sady hijalijaly vokatsini-raha ataon-drozy. Le amy farany, haripakini-Jehovah rozy. Fe tsy manahaky ani-zay ty olo mijanjy ty torohevitsini-Jehovah noho manoriky ani-raha zay. Ho zao ty raha ampitamaniny an-drozy: “Ze mijanjy ahy hilamy, sady tsy mba hiasa loha satria tsy matahotsy loza.”—Ohab. 1:33.
MAHASOA ANTSIKA TY TENA FAHENDREA
Vomaiky hifandramby soa amy Jehovah tsika laha manome valin-teny lafa am-pivoria any (Fehintsoratsy 15)
14-15. Ino ty ianarantsika baka amy raha volanini-Ohabolana 4:23?
14 Mandramby soa tsika lafa orihintsika ty fahendrea baka amy Ndranahary. Nidinihintsika tato fa ataoni-Jehovah ze hahavy ty olo hahita torohevitsy feno fahendrea. Amy bokini-Ohabolana ao, ohatsy, le ameani-Jehovah torohevitsy tena afaky manampy antsika tsika. Ndao tsika handiniky ty efatsy amy torohevitsy feno fahendrea rey.
15 Arovo ty fonao an’ohatsy. Hoy ty Baiboly: “Arovo ty fonao, mandilatsy ty raha iaby tokony harova, fa baka aminy ao ty loharanon’ay.” (Ohab. 4:23) Eritsereto hoe ino ty raha mila ataontsika mba hiarova ty fontsika ara-bakiteny. Mila mihina hany mahasalama tsika, manao sporo, noho manalavitsy fahazaran-draty. Manao raha manahaky ani-zay koa tsika mba hiarova ty fontsika an’ohatsy. Mila mamaky noho mianatsy ty Safà-Ndranahary tsika sanandro. Manoma tsika lafa mivory sady manome valin-teny. Mandramby anjara tsy tampaky amy fanompoa tsika. Manalavitsy fahazaran-draty koa tsika, le ialàntsika lavitsy ze raha hanimba ty saintsika, ohatsy hoe fialam-boly misy fandaisam-bata maloto noho naman-draty.
Ho afa-po amy ze raha ananantsika tsika laha mahay mandanjalanja amy resaky drala noho hanana (Fehintsoratsy 16)
16. Manino ty Ohabolana 23:4, 5 ro tena manampy antsika henanizao?
16 Miezaha ho afa-po amy ze raha anananao. Manoro hevitsy antsika ty Baiboly hoe: “Ka mandreraky ty vatanao hila hanana ... Laha engànao hifantoky amy hanana ty masonao, le tsy ho hitanao zao ie. Fa hitiry elatsy ie ka hitily amy lanitsy eny manahaky voromahery io.” (Ohab. 23:4, 5) Mora rava ty drala noho ty hanana. Fe samby miasa loha marè mikasiky ty fomba hahità drala ndre ty mpanarivo ndre ty mahantra. Ino ty vokany? Lasa manao raha manimba ty lazan-drozy, ty fifandrambesan-drozy amin’olo, noho ty fahasalaman-drozy mihintsy rozy. (Ohab. 28:20; 1 Tim. 6:9, 10) Fe tsy manahaky ani-zay ty fahendrea, satria manampy antsika tsy hiasa loha marè amy resaky drala. Lasa tsy matimatin-drala noho hanana tsika fa afa-po noho falifaly amy ze raha ananantsika.—Mpito. 7:12.
Tsy hanao safà maharary olo tsika laha mieritseritsy soa tse alohani-hivola (Fehintsoratsy 17)
17. Laha hentea ty Ohabolana 12:18, ino ty hanampy antsika hanao ‘safàn’olo hendry’?
17 Mieritsereta soa tse alohani-hivola. Laha tsy mitandrina tsika le mety handratsy olo ty raha volanintsika. Hoy ty Baiboly: “Mitsiboky manahaky sabatsy ty safà tsy voadiniky, fa ty safàni-hendry mahajanga.” (Ohab. 12:18) Hilongo soa amin’olo avao tsika laha tsy miresadresaky ty hadisoan’olo hafa. (Ohab. 20:19) Laha teantsika hampahery olo ty raha volanintsika fa tsy hampalahelo olo, le tokony hamaky noho hametsivetsy tsy tampaky ty Safà-Ndranahary tsika. (Lioka 6:45) Laha mametsivetsy ty raha volanini-Baiboly tsika, le hanahaky “loharanom-pahendrea” io ty raha volanintsika satria hampahery olo.—Ohab. 18:4.
Hahay hitory noho hampianatsy tsika laha manoriky soa ty tari-dala baka amy fandaminani-Jehovah (Fehintsoratsy 18)
18. Manino ty fanoriha ty raha volanini-Ohabolana 24:6 ro manampy antsika hahita vokatsy lafa manompo?
18 Oriho ty toromariky baka amy fandamina. Manome torohevitsy soa manahaky ani-zao ty Baiboly: “Tari-dala feno fahendrea ro ilànao lafa handeha hialy, le handresy ze mana mpanoro hevitsy maro.” (Ohab. 24:6, f.a.p.) Akory ty anampeani-andininy io antsika hahay hitory noho hampianatsy? Soa laha miezaky manoriky ze soso-kevitsy ameani-fandamina tsika fa tsy manao ze hitantsika fa mety avao lafa manompo. Mahazo tari-dala soa tsika lafa am-pivoria any, satria misy olo azontsika tahafy ty any. Mahay mampiasa Baiboly rozy lafa mampianatsy. Ankoatsini-zay, manome antsika boky noho video ty fandaminani-Jehovah mba hanampea olo hahay ty raha volanini-Baiboly. Mianatsy mampiasa ani-fitaova rey va iha?
19. Manao akory ty fahitanao ty fahendrea ameani-Jehovah? (Ohabolana 3:13-18)
19 Vakio Ohabolana 3:13-18. Falifaly biby tsika satria misy torohevitsy soa anaty Safà-Ndranahary ao! Ho nanao akory hoasanao zay tsika laha tsy nisy an’io? Tamy lahatsoratsy toy tsika nandiniky ohatsy vitsivitsy mikasiky torohevitsy mahasoa amy bokini-Ohabolana ao. Mazava ho azy fa feno torohevitsy soa baka amy Jehovah amy Baiboly ao. Enga anè tsika mba hanoriky ty torohevitsiny avao amy ty fiainantsika. Maro ty olo tsy midary ty fahendrea baka amy Ndranahary, fe tsy manahaky ani-zay tsika. Matoky tsika fa ‘ze mivahatsy marè amy fahendrea ro atao hoe sambatsy.’
HIRA 36 Arovy ny Fonao
a Hafa mihintsy ty fahendrea baka amy Jehovah! Mbo engàny lavitsy ze raha mety hameani-tontolo toy antsika. Handiniky sarin-teny raiky baka amy bokini-Ohabolana ao tsika amy lahatsoratsy toy ato. Volaniny ao hoe mikaikaiky amy tany malalaky eny ty fahendrea. Hodinihintsika koa hoe ino ty azontsika atao mba hahavy antsika ho hendry, manino ty olo sisany ro tsy ta hijanjy ty fahendrea baka amy Jehovah, le manino tsika ro tokony hijanjy ty fahendreany.