FANAJARIA BOKY ahi-ty Vavolombeloni-Jehovah
FANAJARIA BOKY
ahi-ty Vavolombeloni-Jehovah
Vezo
  • BAIBOLY
  • BOKY
  • FIVORIA
  • w23 Ziein p. 20-25
  • Handramby Soa Tsika Laha Miezaky Hatahotsy a Ndranahary Avao

Tsy misy video mikasiky an'io ty atoa.

Miala tsiny, misy tsy mety amy fandefasa video io.

  • Handramby Soa Tsika Laha Miezaky Hatahotsy a Ndranahary Avao
  • Tilikambo Fiambena Manambara ty Fanjakàni-Jehovah (Fianara)—2023
  • Lohatenikely
  • Mitovitovy Aminy
  • MIARO ANTSIKA TY TAHOTSY A NDRANAHARY
  • KA EKÈ TY FANASÀNI-AMPELA TSY AMPY SAY INY
  • EKEO TY FANASÀNI-AMPELA HENDRY INY
  • Mikaikaiky ty Tena Fahendrea
    Tilikambo Fiambena Manambara ty Fanjakàni-Jehovah (Fianara)—2022
Tilikambo Fiambena Manambara ty Fanjakàni-Jehovah (Fianara)—2023
w23 Ziein p. 20-25

LAHATSORATSY FIANARA 28

Handramby Soa Tsika Laha Miezaky Hatahotsy a Ndranahary Avao

“Matahotsy ani-Jehovah ty olo manao raha mahity.”—OHAB. 14:2.

HIRA 122 Hatanjaho ny Finoanao!

HO HITANAO ATOa

1-2. Ino ty raha sarotsy atrehintsika ka itovizantsika amy Lota?

TENA raty fandaisam-bata ty olo henanizao. Lafa mahita ani-raha rey tsika le lasa mahatsapa ty raha nitsapani-Lota. ‘Nalahelo biby ie lafa nahita ani-mpandika lalàna rey nana fandaisam-bata tsy misy henatsy.’ (2 Pet. 2:7, 8) Natahotsy a Ndranahary Lota sady nitea azy, le zay ro nahavy azy nalay ty fandaisam-bata raty nananan’olo nanodidy azy. Tsy de manaja na tsy manaja mihintsy ty fitsipikini-Jehovah mikasiky fandaisam-bata koa ty olo manodidy antsika. Fe ndre zay, le afaky halio fandaisam-bata avao tsika laha tea a Ndranahary noho matahotsy azy.—Ohab. 14:2.

2 Mba hahavitantsika ani-zay, le ampeani-Jehovah tsika ka ameany fampahereza amy bokini-Ohabolana ao. Tena mahasoa ty Kristiana iaby ty mandiniky ty torohevitsy feno fahendrea anatiny ao, ndre lahilahy zay ndre ampela, na tanora na antitsy.

MIARO ANTSIKA TY TAHOTSY A NDRANAHARY

Sary maromaro: 1. Ameani-ampela mpiaraky miasa aminy io kafè rahalahy io, amy fijanona midi rey. 2. Mbo ampela iny avao mitao ani-rahalahy iny hitsangatsanga miaraky amin-drozy fa baka niasa rozy.

Mila miamby soa tsika lafa am-piasà any mba tsy hinama amin’olo tsy tea ani-Jehovah noho tsy manaja azy, sady tsy haneky lafa taomin’olo hanao raha mampalahelo ani-Jehovah (Fehintsoratsy 3)

3. Laha hentea ty Ohabolana 17:3, ino ty antony raiky mahavy antsika miaro ty fontsika? (Henteo koa sary io.)

3 Maro ty antony mahavy antsika miaro ty fontsika an’ohatsy, fa anisani-tena bevata le hoe mandiniky ty fontsika Jehovah. Midika zay fa mahita raha mandilatsy ty hitan’olo hafa amintsika ie sady hainy hoe olo manao akory marina tsika. (Vakio Ohabolana 17:3.) Ho tea antsika ie laha miezaky mandiniky ty torohevitsy ameany tsika. Manampy antsika hahazo fiaina mandrakizay raha zay. (Jaona 4:14) Tsy hisy vokany amintsika koa ty fandaisam-bata raty noho ty vandivandini-Satana noho ty olo raty fanahy amy tontolo toy eto. (1 Jaona 5:18, 19) Lafa mifandramby marìny amy Jehovah tsika, le vomaiky ho tea azy noho hanaja azy. Ndre ty mieritseritsy avao aza hoe hanota le fa halantsika, satria tsy ta hampalahelo ani-Babantsika iny tsika. Ka lafa manaly ta hanao raha raty tsika, le eritsereto zao: ‘Le ho teako va ty hanao raha mampalahelo ani-Olo tena tea ahy iny?’—1 Jaona 4:9, 10.

4. Manino ty tahotsy ani-Jehovah ro niaro ani-ranabavy raiky toy tsy hanao raha raty?

4 Nisy fotoa Marta, ranabavy mipetraky a Kroasỳ any zay, nalaim-panahy hijangajanga. Hoy ty asany: “Hitako hoe tena sarotsy ty hieritseritsy raha soa avao noho handresy ty faniria hanao raha raty. Fe niaro ahy ty tahotsy ani-Jehovah.”b Manino ty tahotsy a Ndranahary ro nanampy azy? Nivola Marta fa nivetsevetseny avao hoe ino ty ho vokany laha manao raha raty ie. Afaky manao manahaky ani-zay koa tsika. Tena raty ty vokany laha manao raha raty tsika, satria hanao raha mampalahelo ani-Jehovah tsika sady tsy ho afaky hanompo azy sasy mandrakizay.—Gen. 6:5, 6.

5. Ino ty ianaranao baka amy tantarani-Leo?

5 Laha matahotsy ani-Jehovah tsika, le hiamby soa mba tsy hinama amin’olo manao raha raty. Nieky ani-raha zay Leo, mipetraky a Congo any. Efatsy tao tafarani-batisany, le lasa tafaraky amy naman-draty ie. Nieritseritsy ie hoe tsy raty raha zay laha mbo tsy manota amy Jehovah ie. Fe tsiela tafarani-zay, le nivoataoni-namany rey hinon-toaky noho hijangajanga ie. Bakeo ie nanomboky nieritseritsy ty raha nampianarini-ray aman-dreniny azy noho ty hafalea nitsapany tamin’ie mbo nanompo ani-Jehovah. Ino ty vokany? Nanomboky nanao raha soa ndraiky ie. Nanampy azy ty anti-panahy ka lasa nimpoly amy Jehovah ie. Fa anti-panahy ie henanizao sady mpisava lala manoka, le tena mahafalifaly azy ty manao ani-andraikitsiny reo.

6. Ino ampela roe an’ohatsy hodinihintsika reo?

6 Ndao amy zay tsika handiniky ty Ohabolana toko faha-​9, azy ahitantsika resaky mikasiky ampela roe an’ohatsy rey, tsy ino zay fa ty fahendrea noho ty hadalà. (Ampitovizo amy Romanina 5:14; Galatianina 4:24.) Lafa mandiniky ani-raha io tsika, le tiarovo hoe fa adalani-firaisa noho sary tiva tontoloni-Satana toy. (Efes. 4:19) Tena ilàntsika zany ty miezaky hatahotsy a Ndranahary avao noho miala amy ty raty. (Ohab. 16:6) Midika raha zay fa samby afaky handramby soa baka amy raha resahiny amy toko io iaby tsika, ndre lahilahy ndre ampela. Samby manao fanasà ho ani-“tsy ampy say”, zany hoe ho an’olo mbo tsy nahita fiaina rey ampela roe amy Ohabolana ao reo. Samby mivola rozy hoe: ‘Miavia an-tranoko atoy mba hihina.’ (Ohab. 9:1, 5, 6, 13, 16, 17) Fe tena tsy mitovy mihintsy ty vokany, arakaraky ze fanasà eken’olo iny.

KA EKÈ TY FANASÀNI-AMPELA TSY AMPY SAY INY

Ampela makorely tamy andro taloha. Mitsanga am-baravarany eo ie le mitao ani-lahilahy io hilitsy aminy ao.

Mahavoan-doza ty fanasà baka amy “ampela tsy ampy say” iny (Fehintsoratsy 7)

7. Laha hentea ty Ohabolana 9:13-18, hanao akory ze olo maneky ty fanasàni-ampela tsy ampy say iny? (Henteo koa sary io.)

7 Diniho moa ty fanasà baka amy “ampela tsy ampy say” iny. (Vakio Ohabolana 9:13-18.) Tsy menatsy ie manasa ani-olo tsy de nahita fiaina rey mba ho avy an-tranony any noho hanao fety miaraky aminy. Fe ino ty ho vokany? ‘Ho amy Fasana any ze olo nasàni-ampela io.’ Mety tiaronao vasa fa misy fomba fivolana mitovitovy amin’io koa hita amy toko hafa alohani-Ohabolana toko faha-9 io ao. Nampitandrina antsika amy “ampela maheriloha” noho “raty fandaisam-bata” ie ao. Volaniny ao hoe: “Milentiky ho amy fahafatesa any ty tranony.” (Ohab. 2:11-19) Mbo mampitandrina mikasiky “ampela maheriloha” hafa koa ty Ohabolana 5:3-10, le volaniny hoe “mijotso mana amy fahafatesa any ty tombony.”

8. Ino ty safidy tsy maintsy ataontsika?

8 Tsy maintsy manapa-kevitsy ze olo maharè ty fanasàni-“ampela tsy ampy say” iny hoe: Haneky va ie sa handà? Mety mila mandramby fanapahan-kevitsy manahaky ani-zay koa tsika. Ino, ohatsy, ty hataontsika laha misy olo miezaky mitao antsika hijangajanga, na laha mahita sary tiva tampoky tsika?

9-10. Miresaha antony vitsivitsy mahavy antsika tokony hanalavitsy ty fijangajangà.

9 Maro ty antony mahavy antsika tokony hanalavitsy ty fijangajangà. Nivola “ampela tsy ampy say” iny hoe: “Mamy ty rano nangalary.” Ino “rano nangalary” volaniny io? Ampitovizini-Baiboly amy rano mamelombelo ty firaisa ataoni-mpivaly. (Ohab. 5:15-18) Afaky mahazo tavy firaisa ty lahilahy noho ampela mpivaly ara-dalàna. Fe tsy manahaky ani-zay ty “rano nangalary.” Mety hanondro firaisa tsy ara-dalàna raha io. Miezaky mamony ty raha ataony matetiky ty olo mijangajanga, manahaky ataoni-mpangalatsy rey avao. Mety atao raha soasoa io “rano nangalary” iny laha mieritseritsy olo nanao azy rey hoe tsy nisy nahita ty raha nataony. Tena mampalahelo raha zay! Mamita-bata rozy satria mahita ty raha iaby Jehovah. Vomaiky raty aza laha tsy mahazo hatò amy Jehovah sasy tsika. Tsy ho soa mihintsy raha zay na ho “mamy.” (1 Kor. 6:9, 10) Fe tsy zay avao fa mbo misy raha hafa koa.

10 Mety lasa ho afa-baraka, hahatiaro ho tsy misy dikany, ho bevoka tsy tòm-po, noho ho rava tokantrano koa ty olo mijangajanga. Hitantsika baka amy zay fa hendry tsika laha tsy maneky ty fanasàni-ampela tsy ampy say iny. Tsy vitani-hoe manimba ty fifandrambesany amy Jehovah avao ty olo lafa mijangajanga fa lasa ho azon’arety mahafaty koa. (Ohab. 7:23, 26) Mivola ty andininy faha-18 amy Ohabolana toko faha-9 iny hoe: “Amy Fasana any ty olo nasàni-ampela iny.” Ka laha zay ie, manino zany ro maro ty olo maneky ty fanasàny?—Ohab. 9:13-18.

11. Manino ro tena manimba ty fanentea sary tiva?

11 Anisani-fandriky mila halavirintsika koa ty fanentea sary tiva. Mieritseritsy ty olo sisany hoe tsy mampanino ty manenty sary tiva. Mifanohitsy amy zay, fa manimba olo ty fanentea sary tiva satria mety hahavy an-drozy tsy hifanaja sady manandevo. Lafa manenty sary tiva ty olo raiky, le sarotsy aminy ty hamafa ani-raha zay an-tsainy ao. Fa ty tena loza, vomaiky mampanjeky ty fanirian-draty raha io fa tsy mamono azy. (Kol. 3:5; Jak. 1:14, 15) Maro amin’olo manenty sary tiva ro lasa mijangajanga.

12. Akory ty ampisehoantsika hoe mitandrina tsika lafa misy sary mety hahavy antsika hieritseritsy raha raty?

12 Ino ty tokony hataontsika laha sendra mahita sary tiva tampoky tsika? Tokony hitoliky hafa malaky tsika. Ho mora amintsika ty hanao ani-zay laha tsapantsika hoe tena lafovily ty fifandrambesantsika amy Jehovah. Mety hahavy antsika hana fanirian-draty ty sary sisany ndre tsy sary tiva aza. Manino tsika ro tokony hanalavitsy ani-raha rey? Satria tsy teantsika ty hanao raha mety hahavy antsika lasa hanan’eritseritsy raty am-pontsika ao. (Mat. 5:28, 29) Hoy David, anti-panahy mipetraky a Tailandy any zay: “Ndre tsy tiva aza ty sary sisany, le manontany ty vatako avao aho hoe ho falifaly va Jehovah laha mbo manenty ani-raha io aho? Manampy ahy hanao raha soa avao ty fanaova ani-zay.”

13. Ino ty hanampy antsika hanao raha soa avao?

13 Tsy hanao raha raty mihintsy tsika laha matahotsy a Ndranahary, zany hoe matahotsy tsy no tsy hampifaly azy. Mivola ty Baiboly hoe: “Ty fatahora ani-Jehovah ro fanombohani-fahendrea.” (Ohab. 9:10) Hitantsika raha zay amy fanombohani-​Ohabolana toko faha-​9 ao. Ampitoviziny amy ampela hafa koa ty “tena fahendrea.”

EKEO TY FANASÀNI-AMPELA HENDRY INY

14. Misy fanasà hafa koa resahy amy Ohabolana 9:1-6 ao, ino raha io?

14 Vakio Ohabolana 9:1-6. Io ty fanasà baka amy Jehovah, azy Mpamoro antsika noho niaviani-tena fahendrea iny. (Ohab. 2:6; Rom. 16:27) Miresaky trano raiky bevata misy tombony fito ie ao. Asehony baka amy zay fa tena matariky Jehovah sady rambesiny soa iaby ze olo ta hianatsy aminy, amy zay ho hendry.

15. Manasa antsika hanao ino Ndranahary?

15 Tena matariky Jehovah ka manome raha soa maro antsika. Hitantsika baka amy ohatsini-ampela ampitovizy amy “tena fahendrea” amy Ohabolana toko faha-​9 ao iny raha zay. Miresaky fitantarà iny fa nanasa olo ho an-tranony any ampela iny mba hihina hany matsiro miaraky amy hena noho divay. Tena nikarakaràny soa raha reo. (Ohab. 9:2) Laha hentea koa ty andininy faha-4 noho faha-5, le nivola amy ty olo tsy ampy say ampela iny [tena fahendrea] hoe: “Avia hihina ty mofo namboariko.” Manino tsika ro tokony haneky ty fanasàni-ampela io? Teani-Jehovah ho voaaro noho hendry ty anany. Tsy teany laha manao raha mety hanenenantsika tsika. Zay mahavy azy “manajary fahendrea ho an’olo marina” io. (Ohab. 2:7) Laha matahotsy ani-Jehovah tsika, le ta hanao raha mampifalifaly azy avao. Janjinintsika soa ty torohevitsy ameany, bakeo orihintsika. Mahafalifaly antsika ty manao ani-zay.—Jak. 1:25.

16. Manino ty tahotsy a Ndranahary ro nanampy ani-Alain hahay hanapa-kevitsy, le ino ty vokany?

16 Henteo moa tantarani-Alain toy. Natahotsy a Ndranahary ie, le zay ro nanampy azy hahay hanapa-kevitsy. Tamy fomba akory? Anti-panahy Alain sady mpampianatsy. Nivola ie hoe: “Manenty filma tiva ty ankamaroani-mpiaraky miasa amiko. Nao zao hoe manampy an-drozy amy fampianara ataon-drozy raha rey.” Fe haini-Alain fa tsy marina raha zay. Hoy ty asany: “Tsy naneky hanenty ani-filma rey aho satria tea noho manaja ani-Jehovah. Nihazavaniko tamy mpiaraky miasa amiko rey koa raha zay.” Norihini-Alain torohevitsy baka amy “tena fahendrea” iny ka ‘nengany hitariky azy ty fahihira.’ (Ohab. 9:6) Nisy vokany soa tamy mpiaraky miasa aminy rey ty tsy fivalihani-Alain. Lasa mianatsy Baiboly ty sisany amin-drozy henanizao sady manatriky fivoria.

Ampela tamy andron’Israely. Manasa ani-mpivaly io ho an-tranony ao ie mba hiaraky mihina aminy. Misy hany sankarazany mahasalama noho matsiro anabo latabo eo.

Laha maneky ty fanasà baka amy “tena fahendrea” tsika, le ho sambatsy amy henanizao sady hahazo fiaina mandrakizay amy hoavy (Fehintsoratsy 17-18)

17-18. Ino ty soa azoni-ze olo maneky ty fanasà baka amy “tena fahendrea”, le ino ty raha mandiny an-drozy amy hoavy? (Henteo koa sary io.)

17 Nampiasa ani-ampela roe an’ohatsy rey Jehovah mba hampisehoa amintsika hoe akory ty hahavy antsika hana hoavy soa. Ze olo maneky ty fanasà ataoni-“ampela tsy ampy say” iny, le manao ze hahazoany fahafinareta avao ka mijangajanga. Fe tsy hain-drozy hoe misy vokany amy ty raha hahazo an-drozy amy hoavy raha zay. Mitariky an-drozy ho amy “Fasana” any raha ataon-drozy zay.—Ohab. 9:13, 17, 18.

18 Fe hafa mihintsy ty hoavini-ze olo maneky ty fanasà baka amy “tena fahendrea”! Ndre amy henanizao aza rozy le fa falifaly, satria mana ze raha iaby ilàn-drozy mba hahavy an-drozy hifandramby soa amy Jehovah avao. (Isaia 65:13) Zao ty nivolanini-Jehovah tamy alalani-Isaia mpaminany: “Janjino soa aho, le mihinàna hany tena soa. Ho azonareo tavy soa amy zay sakafo tena matsiro iny.” (Isaia 55:1, 2) Mianatsy ho tea ze raha teani-Jehovah noho halay ze raha halany tsika. (Sal. 97:10) Falifaly koa tsika satria afaky manasa ty olo hafa hianatsy baka amy “tena fahendrea.” Manahaky mpanompo ‘mikaikaiky amy pilasy anabo an-tanà ao rey tsika hoe: “Miavia atoy ze mbo tsy de nahita fiaina!” ’ Tena handramby soa tsika noho ze olo mijanjy antsika. Tsy raha mandalo avao raha zay fa maharitsy mihintsy, satria “ho velo” mandrakizay tsika laha ‘engantsika hitariky antsika ty fahihira.’—Ohab. 9:3, 4, 6.

19. Laha hentea ty Mpitoriteny 12:13, 14, tokony ho tapa-kevitsy hanao ino tsika? (Henteo koa ty efajoro hoe “Mahasoa Antsika ty Tahotsy a Ndranahary.”)

19 Vakio Mpitoriteny 12:13, 14. Miaro antsika ty tahotsy a Ndranahary amy andro farany zao, sady manampy antsika halio fandaisam-bata noho hifandramby soa amy Ndranahary avao. Tea ani-Jehovah noho manaja azy amy ty fontsika iaby tsika ka miezaky manasa olo maro araky ze azo atao mba hila ty “tena fahendrea” noho hianatsy baka aminy.

Mahasoa Antsika ty Tahotsy a Ndranahary

  • Mahavy antsika hifandramby soa amy Jehovah.—Sal. 25:14; Heb. 5:7.

  • Lasa ‘hahafalifaly’ antsika ty manoriky ty safàny.—Sal. 112:1.

  • Mahavy antsika hiambany, ho hendry, sady manampy antsika halay ty raty.—Joba 28:28; Ohab. 8:13.

  • Manome herim-po antsika mba hahavitantsika hanao raha soa. —Eks. 1:15-17, 21.

  • Mahavy antsika ho soa fanahy noho ho azo atokisa.—Neh. 5:15; 7:2.

AKORY TY HAMALEANAO ANI-RETOA?

  • Manino ty tahotsy ani-Jehovah ro miaro ty fontsika?

  • Ino ty azontsika atao mba hanalavira ani-“ampela tsy ampy say” iny noho ty raha raty mahazo ze olo maneky ty fanasàny?

  • Ino ty soa ho azontsika laha tsika maneky ty fanasà baka amy “tena fahendrea”?

HIRA 127 Olona Tokony Hanao Ahoana moa Aho?

a Tsy maintsy mianatsy hatahotsy a Ndranahary ty Kristiana. Afaky miaro ty fontsika ty tahotsy manahaky ani-zay sady miaro antsika tsy hijangajanga noho tsy hanenty sary tiva. Handiniky ty Ohabolana toko faha-​9 tsika amy lahatsoratsy toy ato. Miresaky ampela roe an’ohatsy toko io. Ty raiky ampitovizy amy hadalà, le ty raiky ampitovizy amy tena fahendrea. Afaky manampy antsika manomboky amy henanizao noho amy hoavy ty torohevitsy amy Ohabolana toko faha-​9 ao.

b Novà ty anara sisany.

    Fanajaria Boky Vezo (2001-2025)
    Hiboaky
    Hilitsy
    • Vezo
    • Hizara
    • Hamboamboatsy
    • Copyright © 2025 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania
    • Fifanekea
    • Fifanekea Mikasiky Sekirè
    • Hanova Fifanekea
    • JW.ORG
    • Hilitsy
    Hizara