LAHATSORATSY FIANARA 51
Afaky Hiadan-tsay Avao Iha Ndre Misy Raha Sarotsy
“Ka engà hitebiteby na hatahotsy ty fonareo.”—JAONA 14:27.
HIRA 112 Jehovah, Andriamanitry ny Fiadanana
HO HITANAO ATOa
1. Ino “fiadana-Ndranahary” io, le ino ty soa rambesintsika lafa mana azy tsika? (Filipianina 4:6, 7)
MISY fiadana raiky zay tsy haini-zao tontolo zao mihintsy. Ino raha io? Tsy ino io fa “ty fiadana-Ndranahary,” zany hoe ty filaminan-tsay azo lafa tsika mifandramby soa amy Babantsika an-danitsy any iny. Lasa tsy mitebiteby tsika lafa mana ani-fiadana io. (Vakio Filipianina 4:6, 7.) Lasa minama soa amin’olo tea azy koa tsika sady mifandramby marìny amy “Ndranaharini-fiadana iny.” (1 Tes. 5:23) Laha mahay ani-Babantsika iny tsika, matoky azy, noho manoriky ty raha volaniny, le hanampy antsika tsy hiasa loha ty fiadana-Ndranahary lafa tsika miatriky raha sarotsy.
2. Manino tsika ro matoky fa afaky hahazo ty fiadana-Ndranahary?
2 Tena afaky hana ty fiadana-Ndranahary vatany va tsika lafa miatriky raha sarotsy, ohatsy hoe lafa misy arety miparitaky, loza, aly, na fanenjeha? Samby mety hampatahotsy antsika raha reo. Fe nanoro hevitsy ty mpanori-dia azy Jesosy hoe: “Ka engà hitebiteby na hatahotsy ty fonareo.” (Jaona 14:27) Soa avao fa manoriky ani-torohevitsini-Jesosy io ty rahalahy noho anabavy. Ampeani-Jehovah rozy, ka afaky milamin-tsay avao ndre miatriky raha tena sarotsy aza.
INO TY HANAMPY ANTSIKA HIADAN-TSAY AVAO NDRE MISY ARETY MIPARITAKY?
3. Manino ro mety hahavy antsika tsy hiadan-tsay ty arety miparitaky?
3 Mety hiova tanteraky ty fiaina lafa misy arety miparitaky. Mba eritsereto avao ty vokatsini-COVID-19 iny tamin’olo maro. Resahini-tatitsy raiky zay hoe ty antsasany mahery amin’olo nanaova fanadikadina ro nivola fa tsy niazon-droro rozy tanatini-arety iny. Vokatsini-arety iny, le lasa nihamaro ty olo niasa loha, kivy, mamo lava, nitroky jamala, nampijaly ty fianakaviany, noho ta ho namono fo. Ka laha misy arety miparitaky aminareo any, ino ty hanampy anao tsy hiasa loha marè, fa hana ty fiadana-Ndranahary avao?
4. Manino ty fahaizantsika ty faminaniani-Jesosy mikasiky ty andro farany ro manampy antsika hiadan-tsay?
4 Fa nivola Jesosy hoe amy andro farany, le hisy arety mandripaky amy “pilasy samby hafa” any. (Lioka 21:11) Manino ty fahaizantsika ani-zay ro mahavy antsika hiadan-tsay? Satria fa ampoizintsika hoe hisy arety miparitaky. Haintsika hoe tena mifanaraky amy raha nivolanini-Jesosy iny ty raha miseho. Soa zany laha orihintsika torohevitsy nameani-Jesosy ty olo miay amy andro farany iny. Hoy ty asany: “Ka matahotsy.”—Mat. 24:6.
Afaky manampy anao hilamin-tsay ty mijanjy famakia Baiboly nalà feo rey lafa misy arety miparitaky (Fehintsoratsy 5)
5. a) Laha hentea ty Filipianina 4:8, 9, ino ty tokony hangatahintsika amy vavaky lafa misy arety miparitaky? b) Manino ro mahasoa anao ty mijanjy famakia Baiboly nalà feo rey?
5 Mety hiasa loha tsika na hatahotsy mihintsy lafa misy arety miparitaky. Zay ty raha nahazo ani-ranabavy atao hoe Desi zay.b Nimatini-COVID-19 ty dadatoany, anakini-dadatoany zay, noho ty dokoterany. Natahotsy amy zay ie tsy no ho voani-virisy iny ka hamindra amy mamany, kanefa mamany io fa be tao. Niasa loha koa ie tsy no ho very asa ka tsy hanan-drala hiviliana hany noho handoava hofan-trano. Tena nampiasa loha azy raha reo ka tsy niazon-droro ie saky haly. Fe ndre zay, le mbo afaky nilamin-tsay avao Desi. Ino ty nataony? Nivavaky tamy Jehovah ie, le nataony mazava soa hoe teany laha ampeani-Jehovah ho kalma ie noho hieritseritsy raha soa avao. (Vakio Filipianina 4:8, 9.) Nijanjy ani-Jehovah koa ie tamy alalani-famakia Baiboly nalà feo rey. Zao ty nivolaniny: “Milamindamy soa feoni-mpamaky rey, ka nahavy ahy ho kalma noho hahatiaro hoe mikarakara ahy Jehovah.”—Sal. 94:19.
6. Manino ro hanampy anao ty fianara am-bata noho ty fivoriani-fiangona?
6 Azo antoky fa hiova ty fahazaranao sisany lafa misy arety miparitaky. Fe ka engà hanelingely anao tsy hanao fianara am-bata na tsy hanatriky fivoria raha zay. Misy tantarani-rahalahy noho anabavy amy gazety noho videontsika rey. Ho hitanao ao fa tsy nivaliky avao rozy ndre niatriky raha sarotsy mitovy amy ty mahazo anao. (1 Pet. 5:9) Hanampy anao hieritseritsy raha mampahery baka amy Baiboly ao koa ty fivoria sady hanampy anao hifampahery amy ty hafa. (Rom. 1:11, 12) Lafa iha mametsivetsy ty fomba nanampeani-Jehovah ty mpanompony lafa rozy narary, natahotsy, na nangiky, le hihamatanjaky ty finoanao sady hatòky iha hoe hanoha anao koa ie.
7. Ino ty ianaranao baka amy apostoly Jaona?
7 Miezaha hifandramby amy rahalahy noho anabavinao reo avao. Lafa misy arety miparitaky, le tsy maintsy hanaja elanela tsika lafa miaraky amy mpiara-manompo. Mety hitovy amy ty raha nitsapani-apostoly Jaona ty raha ho tsapanao amy fotoa zay. Mpinama biby rozy amy Gaio, le ta hahita azy mivanta ie. (3 Jaona 13, 14) Fe haini-Jaona tamy zay hoe mbo tsy afaky hifankahita amy Gaio ie. Nanao ze azony natao amy zay ie, ka nanoratsy tamy namany io. Laha tsy afaky mitsidiky mivanta ty mpiara-manompo koa iha, le miezaha hikaiky an-drozy an-telefony, na hanao vidéoconférence, na handefa mesazy. Ho kalma noho hilamin-tsay avao iha lafa mifandramby amy mpiara-manompo. Miresaha amy anti-panahy lafa miasa loha marè, le rambeso soa ty fampahereza ameany anao.—Isaia 32:1, 2.
INO TY HANAMPY ANTSIKA HIADAN-TSAY AVAO NDRE MISY LOZA?
8. Manino ro mety hahavy anao tsy hiadan-tsay ty loza?
8 Fa nisy ranobe va taminareo any, na horohoron-tany, na afo nanimba raha maro? Mety hahavy anao hiasa loha raha reo ndre fa afara atoy aza. Mety halahelo biby, tsy hanan-draha tamany, na ho meloky mihintsy aza iha laha nimaty ty longonao na nirava ty hanananao. Fe midika va zay hoe tea hanana iha na tsy manam-pinoa? Tsy zay mihintsy. Baka niatriky raha sarotsy iha, ka mety tsy ho tseriky ty olo laha reo ty fihetseham-po tsapanao. (Joba 1:11) Fe ndre eo raha iaby reo, le afaky hilamin-tsay avao iha. Amy fomba akory?
9. Akory ty nampiomanani-Jesosy antsika amy loza?
9 Tiarovo faminaniani-Jesosy iny. Mieritseritsy ty olo amy tontolo toy eto hoe tsy ho tratsini-loza zao mihintsy rozy. Fe tsy manahaky ani-zay tsika satria haintsika hoe hihamaro ty loza amy andro iainantsika zao ka mety hahazo antsika ty sisany amy loza rey. Nivola tamy ty mpanori-dia azy aza Jesosy hoe hisy “horohoron-tany bevata” noho loza hafa alohani-hiaviani-farany. (Lioka 21:11) Naminany koa ie hoe “hihamaro ty mpandika lalàna.” Ahitantsika ani-zay ohatsy ty vonoan’olo, hasatà, noho ty fampihorohoroa misy henanizao. (Mat. 24:12) Maro ty mpanomponi-Jehovah tsy mivaliky tratsini-loza reo. Fe tsy nivola mihintsy Jesosy hoe tsy dareani-Jehovah tsika kanao azoni-raha zay. (Isaia 57:1; 2 Kor. 11:25) Mety tsy hanao fahagagà Jehovah mba hiarova antsika amy loza, fe hanome ze raha ilàntsika ie mba hahavy antsika ho kalma noho hiadan-tsay avao.
10. Manino ro volany hoe manam-pinoa tsika laha mioma sandrany henanizao tany mbo tsy misy loza? (Ohabolana 22:3)
10 Mety ho avy tampoky ty loza. Fe ho mora amintsika ty ho kalma avao laha mioma mialoha tsika. Midika va zay hoe tsy ampy finoa tsika laha manao ani-zay? Tsy zay mihintsy. Zay aza laha ty marina ty fomba ampisehoantsika hoe tena mino tsika fa mahavita mikarakara antsika Jehovah. Fa manino? Satria mampirisiky antsika hioma amy loza mety hiseho ty Safà-Ndranahary. (Vakio Ohabolana 22:3.) Matetiky koa ty fandaminani-Jehovah mampirisiky antsika mba hioma lafa misy loza tampoky. Hitantsika raha zay amy lahatsoratsy amy gazety, fivoria, noho amy fampandrenesa rey.c Matoky ani-Jehovah va tsika? Laha zay ie, le mila manoriky ty torohevitsy ameany tsika henanizao, tany mbo tsy misy loza miseho.
Ho voaro amy loza iha laha mioma mialoha (Fehintsoratsy 11)d
11. Ino ty ianaranao baka amy Margaret?
11 Diniho moa ty raha nahazo ani-ranabavy Margaret. Nisy afo nanimba raha maro tamin-drozy tany, le nivolanini-manam-pahefà ie mba hiala ty trano misy azy. Maro biby ty olo nilay, le nifeno tomobily lala iny ka sarotsy ty nahita lala nilaisa. Nifeno setroky mainty tamy zay le tsy afaky niboaky baka amy tomobiliny ao Margaret. Fe nivoaro ie satria fa nioma. Nisy sarin-tany zay najarìny tamy poketrany tao, le iny ro nahitàny lala niboaha ani-faritsy nisy an-drozy iny. Fa nisy fotoa aza ie fa nanandra nandeha tamy lala iny, amy zay tsy ho sarotsy aminy ty hahay hoe aia ty hombà lafa misy loza tampoky. Soa avao fa nioma Margaret, le tsy niazon-draha ie.
12. Manino tsika ro manoriky ty toromariky amea antsika mba hiarova ty aintsika?
12 Mety hanome toromariky kindraiky ty manam-pahefà mba hiarova antsika noho hisiani-filamina. Mety tsy hengan-drozy hiboaboaky, ohatsy, tsika lafa haly, na volanin-drozy mba hiala ty misy antsika, na hanoriky toromariky hafa. Tsy manoriky ani-toromariky rey ty olo sisany, na mangataky andro satria tsy mahafoy ty hananany. Ka ino ty tokony hataoni-Kristiana? Mivola ty Baiboly hoe: “Mba ho ani-Tompo, le ekeo ze fahefà iaby natsangan’olombelo: Ndre mpanjaka zay, satria ambony ie, ndre governera, satria nirahini-mpanjaka [rozy].” (1 Pet. 2:13, 14) Manome toromariky antsika koa ty fandaminani-Jehovah mba hiarova ty aintsika. Matetiky zao tsika ampitiarovy hoe tokony hameantsika ty anti-panahy ty nimero telefonintsika noho ty adiresintsika, amy zay rozy mba afaky mifandramby amintsika lafa misy loza tampoky. Fa nanao ani-zay va iha? Mety hahazo toromariky koa tsika hoe aleo mijano an-trano ao avao, na hiala ao mihintsy, na hoe akory ty fomba ahazoa fanampea, na akory ty fomba anampea ty hafa le amy fotoa manao akory ty hanaova ani-zay. Laha tsy manoriky ani-toromariky rey tsika, le mety hampidi-doza ty aintsika noho ty aini-anti-panahy. Tiarovo fa tena midary antsika lahilahy tsy mivaliky rey. (Heb. 13:17) Zao ty nivolanini-Margaret: “Soa avao aho fa nanoriky ty toromariky nameani-anti-panahy noho ty fandamina, satria zay ty nanavotsy ty aiko.”
13. Ino ty nanampy ani-Kristiana tsy maintsy niala ty tranony rey mba ho falifaly noho hilamin-tsay avao?
13 Maro ty rahalahy noho anabavy tsy maintsy niala ty tranony satria nisy loza, na aly, na grevy ty pilasy nisy an-drozy. Fe manao ze farani-soa vitany rozy mba ho zatsy ani-fiaina vaovao iny sady miezaky mampitombo ty fanompoany ani-Jehovah. Manahaky ty Kristiana tamy taonjato voalohany rozy. Niparitaky tamy pilasy samby hafa rozy satria nenjehy, fe mbo “nitory ty vaovao soani-safà-Ndranahary” avao. (Asa. 8:4) Nanampy ani-rahalahy noho anabavy rey ty fitoria mba hifantoky amy Fanjakà iny avao, fa tsy amy raha sarotsy iainan-drozy. Lasa falifaly noho nilamin-tsay rozy vokatsini-zay!
INO TY HANAMPY ANTSIKA HIADAN-TSAY AVAO LAFA MISY FANENJEHA?
14. Manino ro mety hahavy antsika tsy hiadan-tsay sasy ty fanenjeha?
14 Lafa enjehy tsika, le mety tsy ho afaky hanao ty ankamaroani-raha manampy antsika hiadan-tsay. Falifaly noho afa-po amy zay tsika lafa tsy voasakantsaka lafa mivory, mitory, noho manao ty raha fataontsika andavanandro satria tsy matahotsy tsika hoe ho voasambotsy. Mety hiasa loha tsika laha tsy afaky manao ani-raha reo sasy sady mety hatahotsy hoe ino ty raha hiseho. Ara-dalàna tsika laha mahatsapa ani-zay. Fe ndre zay, le tsy maintsy mitandrina tsika, satria fa nivola Jesosy hoe mety hahavy ty mpanori-dia azy tsy hanam-pinoa sasy noho hiala azy ty fanenjeha. (Jaona 16:1, 2) Fe ino ty azontsika atao mba hiadan-tsay avao tsika lafa misy fanenjeha?
15. Manino tsika ro tsy tokony hatahotsy fanenjeha? (Jaona 15:20; 16:33)
15 Hoy ty Safà-Ndranahary: “Henjehy koa ze olo iaby ta hampiseho amy fiainany hoe mahafoy ty vatany ho a-Ndranahary sady tafiharo amy Kristy Jesosy.” (2 Tim. 3:12) Somary nisarotsy tamy rahalahy Andrei ty naneky ani-zay, lafa nivoarara ty asantsika tamy tany nisy azy any. Hoy ty asany: ‘Tena maro Vavolombeloni-Jehovah etoa! Ka amy fomba akory ty hahavitani-fanjakà hanambotsy anay iaby?’ Tsy nampilamin-tsay ani-Andrei ty nieritseritsy ani-zay, fa vomaiky nampiasa loha azy. Fa ty rahalahy sisany nametraky ani-raha iny tamy Jehovah fa tsy nieritseritsy hoe tsy ho voasambotsy zao. Nieky rozy hoe mety ho voasambotsy, fe tsy niasa loha marè manahaky ani-Andrei rozy. Tapa-kevitsy amy zay Andrei hoe aleo manahaky ty toe-tsain-drozy, ka hiantehitsy tanteraky amy Ndranahary. Lasa nilamin-tsay ie tsiela tafarani-zay, le falifaly avao ie henanizao ndre misy raha sarotsy. Afaky hanahaky ani-zay koa tsika. Lafa nivola Jesosy hoe tsy maintsy henjehy tsika, le nanome toky antsika koa ie hoe ho vitantsika ty tsy hivaliky mihintsy.—Vakio Jaona 15:20; 16:33.
16. Ino ty toromariky mila orihintsika lafa misy fanenjeha?
16 Lafa voarara ty asantsika na tena voasakantsaka, le mety hahazo toromariky baka amy biròni-sampana noho baka amy anti-panahy tsika. Natao hiarova antsika raha rey, natao mba hahazoa antoky hoe mahazo hany ara-panahy avao tsika, sady natao hanampea antsika hanohy hitory avao laha mbo azo atao. Anovo ze fara herinao mba hanoriha ty toromariky azonao, ndre tsy mazava soa aminao aza ty antony nanomeza azy. (Jak. 3:17) Zao koa, ka ambara ty olo tsy mana zo hahay azy ty mikasikasiky ani-rahalahy noho anabavintsika reo, na ty raha ataoni-fiangona.—Mpito. 3:7.
Ino ty hanampy anao hiadan-tsay ndre miatriky raha tena sarotsy aza iha? (Fehintsoratsy 17)e
17. Tapa-kevitsy hanao ino tsika, manahaky ani-apostoly tamy taonjato voalohany rey?
17 Ino ty antony bevata mahavy ani-Satana mialy amy vahoaki-Ndranahary? Satria “nasà nitory mikasiky ani-Jesosy” rozy. (Apok. 12:17) Fe ka engà hampatahotsy anao Satana noho ty tontolony. Lasa falifaly noho miadan-tsay tsika lafa mitory noho mampianatsy, ndre enjehy aza. Lafa niraràni-manam-pahefà jiosy tsy hitory sasy, ohatsy, apostoly rey tamy taonjato voalohany, le tsy naneky rozy fa naleon-drozy nanoriky ty safà-Ndranahary avao. Mbo nitory avao lahilahy tsy nivaliky reo, le zay ro nanampy an-drozy ho falifaly. (Asa. 5:27-29, 41, 42) Mazava ho azy fa lafa voarara ty asantsika, le tsy maintsy mitandrina soa tsika lafa mitory. (Mat. 10:16) Fe laha manao ze farani-soa vitantsika tsika, le hiadan-tsay satria mampifalifaly ani-Jehovah sady manambara hafatsy manavotsy ain’olo.
‘HITAHY ANAREO NDRANAHARINI-FIADANA INY’
18. Baka amin’ia ro hahazoantsika tena fiadana?
18 Matokisa fa afaky hiadan-tsay avao tsika ndre miatriky raha tena sarotsy aza. Tokony hotiarovintsika amy fotoa rey hoe mila ty fiadana-Ndranahary tsika, zany hoe azy fiadana baka amy Jehovah raiky avao iny. Miantehera amy Jehovah zany lafa misy arety miparitaky, na loza, na fanenjeha. Ka misaraky amy fandaminany mihintsy. Vetsevetseo hoavy soasoa mandiny anao iny. Laha manao ani-zay iha, le ‘hitahy anao Ndranaharini-fiadana iny.’ (Fil. 4:9) Hodinihintsika amy lahatsoratsy manaraky ao hoe ino ty azontsika atao mba hanampea ty mpiara-manompo amintsika hahazo ty fiadana-Ndranahary, lafa miatriky raha sarotsy rozy.
HIRA 38 Izy no Hampahery Anao
a Mampitamà Jehovah hoe hameany fiadana ze olo tea azy. Ino fiadana amea-Ndranahary io, le akory ty ahazoantsika ani-raha io? Manino “ty fiadana-Ndranahary” ro manampy antsika lafa misy arety miparitaky, loza, na fanenjeha? Hamaly ani-fanontanea reo lahatsoratsy toy.
b Novà ty anara sisany.
c Henteo ty lahatsoratsy hoe “Inona no Azo Atao mba ho Voaro Amin’ny Loza?” amy Mifohaza! No. 5 2017.
d SARY: Fa nioma mialoha ranabavy io, le miala ani-tranony iny ie.
e SARY: Rahalahy raiky mipetraky amy tany andrarà ty asantsika. Mbo mitory avao ie fe mitandrina soa.