LAHATSORATSY FIANARA 23
Engao Hirehitsy Avao ty “Lelan’Afo Baka amy Jah”
“Manahaky lelan’afo miroaroa [ty fitiava], le ty lelan’afo baka amy Jah.”—TONON. 8:6.
HIRA 131 “Nampiraisin’Andriamanitra” ny Mpivady
HO HITANAO ATOa
1. Ampitovizini-Baiboly amin’ino ty tena fitiava?
“MANAHAKY lelan’afo miroaroa” ty fitiava, le ty “lelan’afo baka amy Jah. Ndre rano manonja be aza tsy mahafaty ty afom-pitiava.”b (Tonon. 8:6, 7) Hasoan-draha lahy zao! Manahaky ani-zay hoasany ty tena fitiava. Hita amy safà reo fa afaky hifankatea avao nareo morovaly. Tena mampahery ty mpivaly raha zay.
2. Ino ty tokony hataoni-mpivaly mba tsy hampihena ty fitiavan-drozy?
2 Ndre mifankatea biby aza ty mpivaly, le mety hihena fitiavan-drozy zay laha tsy miezaky rozy. Fa manino? Eritsereto zao: Laha misy olo raiky mandrehitsy afo, le tokony ampeany katà afo io laha teany hirehitsy avao. Laha tsy zay, le ho maty afo iny. Manahaky ani-zay koa ty fitiavani-mpivaly. Afaky hifankatea soa avao rozy laha miezaky manasoa ty fifandrambesan-drozy. Mety hahatsapa ty mpivaly kindraiky hoe manaly fa mihamanintsy ty fitiavan-drozy. Miseho raha zay sirtò lafa rozy miatriky raha sarotsy, ohatsy hoe tsy manan-drala, marary, na miteza ajà. Ka laha manambaly iha, ino ty azonao atao mba hirehitsy amy tokantranonao ao avao ty “lelan’afo baka amy Jah”? Handiniky raha telo hanampy anao hifandramby soa amy valinao avao noho hanampy anao hana tokantrano sambatsy tsika amy lahatsoratsy toy ato.c
HATANJAHO SOA AVAO TY FIFANDRAMBESANAO AMY JEHOVAH
Mila mifandramby soa amy Jehovah ty mpivaly, manahaky ani-Josefa noho Maria (Fehintsoratsy 3)
3. Hifankatea avao ty mpivaly laha mifandramby soa amy Jehovah, ino ty antony? (Mpitoriteny 4:12) (Henteo koa sary io.)
3 Tokony hiezaky hifandramby soa amy Jehovah avao ty mpivaly laha tean-drozy hirehitsy avao ty “lelan’afo baka amy Jah.” Manino raha zay ro hanampy an-drozy hifankatea avao? Laha tsy ataoni-mpivaly ambanin-draha mihintsy ty finaman-drozy amy Baban-drozy an-danitsy any iny, le ho mora amin-drozy ty hanoriky ty torohevitsy ameany. Laha manao ani-zay rozy, le hahavita hanalavitsy ze raha mety hahavy an-drozy tsy hifankatea. (Vakio Mpitoriteny 4:12.) Manao ze fara heriny koa ty olo minama soa amy Jehovah mba hanahaky azy noho hana ty toetsiny. Ohatsy hoe soa fanahy, mahaliny raha, noho manenga hadisoa. (Efes. 4:32–5:1) Vomaiky hifankatea biby ty mpivaly laha mana ani-toetsy reo. Fa 25 tao mahery zay ty nanambaleani-ranabavy Lena, le zao ty nivolaniny: “Tsy sarotsy aminao ty ho tea noho hanaja ty olo mifandramby soa amy Jehovah.”
4. Manino Josefa noho Maria ro nifilini-Jehovah ho ray aman-drenini-Mesia?
4 Diniho ohatsy raiky amy Baiboly ao toy. Lafa nila olo ho lasa ray aman-drenini-Mesia Jehovah, le Josefa noho Maria ro nifilìny baka amin’olo iaby taranakini-Davida. Ino ty antony? Satria samby nifandramby soa tamy Jehovah rozy roe. Haini-Jehovah koa hoe hataon-drozy voaloha lista avao ie. Ino ty azoni-mpivaly ianara baka amy Josefa noho Maria?
5. Akory ty azoni-lahilahy manambaly anahafa ani-Josefa?
5 Nanoriky ty tari-dala nameani-Jehovah avao Josefa, le zay ro nahavy azy ho valy soa. Intelo fara fahakeliny ie nahazo toromariky baka amy Ndranahary mikasiky ty fianakaviany. Avy le norihiny ze toromariky namea azy ndre nisarotsy taminy aza ty nanao ani-zay. (Mat. 1:20, 24; 2:13-15, 19-21) Narahini-Josefa avao ze toromariky namea-Ndranahary azy, ka lasa nahavita niaro ani-Maria, nanoha azy, noho nanome ze raha nilàny ie. Ka ino ty vokani-raha nataoni-Josefa rey tamy Maria? Azo antoky hoe vomaiky nahavy ani-Maria ho tea noho hanaja ani-valiny raha zay. Akory ty azoni-lahilahy manambaly anahafa ani-Josefa? Manahaky azy nareo laha mila torohevitsy amy Baiboly ao noho manome ze raha ilà ty fianakavianareo.d Mety tsy ho mora aloha ty hanao ani-zay. Fe laha manoriky ani-torohevitsy io iha, le asehonao hoe teanao valinao, ka vomaiky ho sambatsy ty tokantranonareo. Ho zao ty nivolanini-ranabavy fa 20 tao nanambalea mipetraky a Vanuatu any zay: “Vomaiky mitombo ty fitiavako ani-valiko lafa ie mila noho manoriky ty tari-dalani-Jehovah. Lasa milamy ty saiko sady atokisako ze fanapahan-kevitsy rambesiny.”
6. Akory ty azoni-ampela manambaly anahafa ani-Maria?
6 Nifandramby soa tamy Jehovah Maria. Niezaky nanatanjaky ty finoany avao ie fa tsy nandiny ani-Josefa. Nahay soa ty Soratsy Masy ie.e Nanoka fotoa koa ie mba hametsevetsea ty raha nianarany. (Lioka 2:19, 51) Nifandramby soa tamy Jehovah Maria ka azo antoky hoe zay ro nahavy azy ho valy soa. Maro koa henanizao ty ampela manambaly miezaky manahaky ani-Maria. Ho zao, ohatsy, ty nivolanini-ranabavy Emiko: “Nana fandaharam-potoa hanaovako raha ara-panahy aho tamy zaho mbo tsy nanambaly. Fe lafa nanambaly aho, le valiko ro nivavaky noho nitariky ty fotoam-pivavahani-fianakavianay. Tsapako amy zay hoe kay hondy aho fa lasa niantehitsy taminy avao. Hitako hoe nila nanatanjaky ty fifandrambesako amy Jehovah avao aho. Fa mana ty fandaharam-potoako manoka aho henanizao mba hiarahako amy Ndranahariko iny, zany hoe hivavaha, hamakia ty Soratsy Masy, noho hametsevetsea ty Safàny.” (Gal. 6:5) Laha miezaky manatanjaky ty fifandrambesanareo amy Jehovah avao koa nareo ampela, le hahita raha maro hiderà noho hitiava anareo ty valinareo.—Ohab. 31:30.
7. Niaraky nanompo ani-Jehovah Josefa noho Maria. Akory ty azoni-mpivaly anahafa an-drozy?
7 Nifanampy koa Josefa noho Maria mba hahavy an-drozy hifandramby soa amy Jehovah avao. Hain-drozy hoe mila miaraky manompo ani-Jehovah rozy trano raiky. (Lioka 2:22-24, 41; 4:16) Mety tsy nimora ty nanao ani-zay, sirtò lafa nihamaro ty anan-drozy. Fe nivitan-drozy avao raha zay. Tena modely soa ho ani-mpivaly rozy! Laha manan’anaky manahaky ani-Josefa noho Maria nareo, le mety tsy ho mora ty handay an-drozy hivory na hahita fotoa hanaova fotoam-pivavahani-fianakavia. Mety ho sarotsy aminareo morovaly mihintsy aza ty hahita fotoa hiarahanareo mianatsy na mivavaky. Fe tiarovo fa laha miaraky manompo ani-Jehovah nareo, le hifandramby soa aminy. Lasa hifankatea koa nareo morovaly. Anovo voaloha lista avao zany ty fanompoa ani-Jehovah.
8. Laha misy problemo ty mpivaly, ino ty azon-drozy atao mba handramby soa baka amy fotoam-pivavahani-fianakavia?
8 Ka manao akory laha misy problemo ty tokantranonareo? Ndre ty hieritseritsy hanao fotoam-pivavahani-fianakavia aza mety hahakamo anao. Laha zay ty raha miseho, le miresaha tse hevitsy boribory noho hahavy anareo hazoto hiresaky, zany hoe raha samby ho teanareo. Laha manao ani-zay nareo le vomaiky hifankatea marè sady ho teanareo ty hiaraky hanompo ani-Jehovah.
MANOKÀNA FOTOA HIARAHA
9. Manino ty mpivaly ro tokony hanoka fotoa hiaraha?
9 Afaky hifankatea avao koa nareo morovaly laha mba manoka fotoa hiaraha. Laha manao ani-zay nareo, le ho mora aminareo ty hahay ze raha ilàni-valinareo noho ze raha tsapany. (Gen. 2:24) Diniho, ohatsy, ty raha niseho tamy Lilia noho Ruslan. Fa 15 tao tafarani-nifanambalean-drozy vo nisy raha nivoamarikin-drozy. Hoy Lilia: “Nieritseritsy zahay hoe nanoka fotoa hiaraha, fe nitsapanay hoe kay tsy zay ty raha niseho. Lany tamy asa ty fotoanay. Eo koa ty fikarakarà ty raha an-trano ao noho ajà reo. Ka laha tsy manoka fotoa hiaraha mihintsy hoasanay zahay morovaly, le mety hihena ty fitiavanay.”
10. Akory ty azoni-mpivaly anoriha ty torolala amy Efesianina 5:15, 16 ao?
10 Ino ty azoni-mpivaly atao mba ho azo antoky hoe manoka fotoa hiaraha rozy? Mety mila mandamy ty fotoanao vasa iha mba hiarahanareo. (Vakio Efesianina 5:15, 16.) Hoy rahalahy Uzondu mipetraky a Nizeria any: “Lafa mandamy ty fotoa iasàko aho, le ampiliriko koa ty fotoa hiarahanay morovaly, le tsy ataoko ambanin-draha fotoa io.” (Fil. 1:10) Diniho koa ty ohatsini-Anastasia, valini-mpiandraikitsini-faritsy a Moldovỳ any. Nampiasa soa ty fotoany ie le zao ty nivolaniny: “Ezahiko vità iaby ze raha tokony hataoko lafa valiko rekitsy manao ty andraikitsiny. Lasa afaky mahita fotoa hiaraha amy zay zahay afarani-zay.” Fe manao akory laha feno ty fandaharam-potoanao ka lasa sarotsy aminao ty mahita fotoa hiaraha amy valinao?
Ino ty asa azonareo morovaly iaraha? (Fehintsoratsy 11-12)
11. Ino iaby ty asa niarahani-Akoila noho Prisila?
11 Modely soa Akoila noho Prisila ka tena niteani-ankamaroani-Kristiana tamy taonjato voalohany. Afaky miana-draha baka amin-drozy koa ty mpivaly. (Rom. 16:3, 4) Marina fa tsy miresaky amy an-tsipiriany mikasiky ty tokantranon-drozy ty Baiboly, fe resahiny hoe niaraky niasa noho niaraky nitory rozy, sady nifanampy. (Asa. 18:2, 3, 24-26) Ka lafa miresaky mikasiky ani-Akoila noho Prisila ty Baiboly, le tononiny miaraky avao ty anaran-drozy.
12. Ino ty azoni-mpivaly atao mba hahavy an-drozy hanam-potoa hiaraha? (Henteo koa sary io.)
12 Akory ty azoni-mpivaly anahafa ani-Akoila noho Prisila? Mety samby mana ty raha ataonareo nareo morovaly. Fe manino laha mba iarahanareo manao ty sisany amy raha rey tozay hataonao raiky avao? Niaraky nitory, ohatsy, Akoila noho Prisila. Mba miaraky mitory matetiky koa va nareo morovaly? Niaraky niasa koa Akoila noho Prisila. Mety tsy hitovy asa nareo morovaly, fe manino laha mba miaraky manao raha an-trano ao? (Mpito. 4:9) Laha mifanampy amy raha raiky, ohatsy, nareo le ho tsapanao hoe tena ekipy raiky nareo. Afaky hifampiresaky koa nareo amy zay. Fa nifanambaly tanatini-50 tao Robert noho Linda, le zao ty nivolanini-Robert: “Tsy de manam-potoa iaraha manao fialam-boly aloha zahay. Fe falifaly biby aho lafa anilako eo valiko manampy ahy, ohatsy hoe lafa zaho manasa finga na mikarakara ani-zaridainay iny. Lasa mifandramby soa zahay lafa miaraky manao raha sady vomaiky mifankatea.”
13. Ino ty tokony hataoni-mpivaly laha ta hifandramby soa avao rozy?
13 Fe tiarovo zao: Tsy voatery hifandramby soa avao ty mpivaly ndre tafaraky an-trano ao aza. Nivola ampela raiky a Brezily any zay hoe: “Maro biby ty raha maha tandrena amy zao, ka mety hieritseritsy tsika hoe fa tafaraky avao satria trano raiky. Hitako hoe tsy ampy ty hoe miaraky mipetraky fa mbo misy raha maro mila atao. Mila mandiniky ze raha ilàni-valiko koa aho.” Henteo koa moa ty raha nataoni-Bruno noho Tays mba ho azo antoky hoe nifampidary rozy. Hoy Bruno: “Lafa mba tafaraky rey zahay, le tsy mikitikitiky telefony fa hararaotinay soa fotoa iny.”
14. Ino ty azoni-mpivaly atao laha tsy de tea manoka fotoa hiaraha rozy?
14 Fe manao akory laha tsy de tea manoka fotoa hiaraha nareo morovaly? Mety samby mana ty raha teany, ohatsy, nareo na tsy de mifankahazo soa. Ino ty azonareo atao? Diniho ohatsy mikasiky afo niresahintsika taloha eroy iny. Mety tsy avy le hiroaroa tse afo iny amy voalohany fa mila ampea katà tsikelikely avao. Manahaky ani-zay koa nareo morovaly. Afaky manoka fotoa kelikely tse nareo sanandro mba hiarahanareo. Ze raha teanareo ro anovo fa tsy raha mety hampeloky ty raiky aminareo. (Jak. 3:18) Laha manao raha tsikelikely manahaky ani-zay nareo, le ho hitanao hoe hihamitombo ndraiky ty fitiavanareo.
HAJAO SOA VALINAO
15. Manino ro mila mifanaja ty mpivaly laha ta hifankatea avao?
15 Tena mila mifanaja ty mpivaly. Azo ampitovizy amy tsioky mahavy ty afo hirehitsy soa rey raha zay. Ho maty afo iny laha tsy misy tsioky. Manahaky ani-zay koa fa hihamanintsy ty fitiavani-mpivaly laha tsy mifanaja rozy. Fe tsy manahaky ani-zay ty mpivaly miezaky mifanaja. Lasa mihamitombo ty fitiavan-drozy. Fe tiarovo zao: Tsy ampy ty mieritseritsy hoe fa manaja ty valinao iha. Valinao mihintsy ro mila mahatsapa hoe manaja azy iha. Fa nifanambaly tanatini-25 tao mahery Penny noho Aret. Hoy ranabavy Penny: “Mifanaja soa zahay ka lasa mahatiatiaro sambatsy zahay lafa an-trano ao. Tsy misalasala mamboraky ze raha tsapanay zahay satria hainay hoe tena mifampidary zahay.” Ka ino ty azonao atao mba hanampea ty valinao hahatsapa hoe tena manaja azy iha? Ndao tsika handiniky ty modelini-Abrahama noho Saraha.
Mila midary ty fihetseham-poni-valiny ty lahilahy ka mijanjy azy soa (Fehintsoratsy 16)
16. Akory ty azoni-lahilahy manambaly anahafa ani-Abrahama? (1 Petera 3:7) (Henteo koa sary io.)
16 Tena nanaja ani-Saraha Abrahama. Nijanjy soa ty hevitsini-Saraha ie sady nidary ty fihetseham-pony. Nalahelo Saraha ndraiky zay, le neloky ie lafa niresaky tamy Abrahama. Nivola mihintsy aza ie hoe Abrahama ro nahavy ani-problemo nahazo azy iny. Ka ino ty nataoni-Abrahama? Neloky va ie ka nanao safà tsy voadiniky? Aha. Hainy fa olo soa fanahy Saraha sady nanoha ty fanapahan-kevitsiny avao. Nijanjy azy Abrahama le niezaky namaha ani-problemo iny. (Gen. 16:5, 6) Ino ty azontsika ianara? Mana fahefà handramby fanapahan-kevitsy ho ani-fianakaviany ty lahilahy. (1 Kor. 11:3) Fe soa laha mba mandiniky ty hevitsini-valiny tse ie alohani-handramby fanapahan-kevitsy, sirtò laha hahavoakasiky azy raha iny. (1 Kor. 13:4, 5) Mety misy fotoa koa valinao malahelo ka mety ta hiresaky ty raha tsapany. Midary ty fihetseham-pony va iha ka mijanjy azy soa? (Vakio 1 Petera 3:7.) Fa ho 30 tao zay ty nifanambaleani-Angela noho Dmitry. Nitantara Angela hoe nataoni-Dmitry avao ze hahavy azy hahatsapa hoe nanaja azy ie. Hoy Angela: “Parè hijanjy ahy avao Dmitry lafa zaho malahelo na lafa misy raha teako hovolany. Nanam-pahareta tamiko ie ndre misy fotoa aza aho meloky.”
17. Akory ty azoni-ampela manambaly anahafa ani-Saraha? (1 Petera 3:5, 6)
17 Nanaja ani-Abrahama Saraha ka nanoha ty fanapahan-kevitsiny avao. (Gen. 12:5) Ndraiky andro, ohatsy, le nisy vahiny tsy nampoizy rezay nandalo tamin-drozy eo, le ta hikarakara an-drozy Abrahama. Nanao raha Saraha tamy zay fe nivolaniny ie mba hampijano ani-raha nataony iny, le hamboatsy mofo maro biby. (Gen. 18:6) Avy le najanoni-Saraha raha nataony iny ka nanoviny raha nampanaovini-Abrahama azy iny. Manahaky ani-Saraha koa ty ampela manambaly laha manoha ty fanapahan-kevitsini-valiny. Laha manao ani-zay iha, le vomaiky hifankatea nareo. (Vakio 1 Petera 3:5, 6.) Nitantara ty raha nataoni-valiny Dmitry, azy niresahintsika tamy fehintsoratsy tanabo eo iny. Nivola ie fa nataoni-valiny avao ze hahavy azy hahatsapa hoe nanaja azy ie. Hoy ty asany: “Tena mankasitraky ani-Angela aho satria miezaky manoha ty fanapahan-kevitsiko avao ie, ndre tsy mitovy hevitsy aza zahay. Laha tsy nety fanapahan-kevitsy iny, le tsy manome tsiny ahy ie.” Azo antoky fa tsy ho sarotsy aminao mihintsy ty ho tea ty olo manaja anao!
18. Hanao akory ty mpivaly laha miezaky mampitombo ty fitiavan-drozy avao?
18 Teani-Satana laha tsy mifankatea sasy ty mpivaly kristiana. Hainy fa lafa tsy mifankatea ty mpivaly le mety hanomboky hanalavitsy ani-Jehovah. Fe tsy mety maty mihintsy ty tena fitiava! Enga anè hanahaky ani-fitiava resahy amy Tononkirani-Solomona ao iny ty fitiavanareo morovaly. Miezaha avao zany ka anovo voaloha lista amy tokantranonareo ao Jehovah, manokàna fotoa mba hiarahanareo, le miezaha hifanaja noho hifampidary. Laha manao ani-zay nareo, le hanome voninahitsy ani-Jehovah azy niaviani-tena fitiava iny ty fanambaleanareo, sady hifankatea avao nareo. Hanahaky afo mirehitsy tsy mety maty io ty fitiavanareo amy zay.
HIRA 132 Iray Isika Izao
a Fanomeza baka amy Jehovah ty fanambalea. Lafa lasa mpivaly ty lahilahy raiky noho ty ampela raiky, le afaky asehony hoe teany biby valiny iny. Fe mety hihamanintsy fitiavan-drozy zay. Ka laha manambaly iha, le hanampy anao ho tea ty valinao avao lahatsoratsy toy sady hanampy anao hana tokantrano sambatsy.
b Kaihy hoe “lelan’afo baka amy Jah” ty tena fitiava, satria baka amy Jehovah. Tsy miovaova noho maharitsy ty fitiava manahaky ani-zay.
c Mety hanampy anao hifandramby soa amy valinao avao soso-kevitsy reo ndre tsy mpanomponi-Jehovah aza ie.—1 Kor. 7:12-14; 1 Pet. 3:1, 2.
d Diniho, ohatsy, ty soso-kevitsy amy andian-dahatsoratsy hoe “Ho An’ny Fianakaviana”, amy jw.org noho amy JW Library®.