FANAJARIA BOKY ahi-ty Vavolombeloni-Jehovah
FANAJARIA BOKY
ahi-ty Vavolombeloni-Jehovah
Vezo
  • BAIBOLY
  • BOKY
  • FIVORIA
  • w23 Ziè p. 2-7
  • Parè Hiatriky ty Fijalea Bevata va Iha?

Tsy misy video mikasiky an'io ty atoa.

Miala tsiny, misy tsy mety amy fandefasa video io.

  • Parè Hiatriky ty Fijalea Bevata va Iha?
  • Tilikambo Fiambena Manambara ty Fanjakàni-Jehovah (Fianara)—2023
  • Lohatenikely
  • Mitovitovy Aminy
  • ANOVO AVAO ZE HAHAVITANAO HIARITSY
  • MAHAIZA MIFERINAY
  • HAMAFISO TY FITIAVANAO ANI-RAHALAHY NOHO ANABAVINAO REO
  • MIOMÀNA SANDRANY
  • Ino ty Azontsika Atao mba Tsy Hihena ty Fifankatiavantsika?
    Tilikambo Fiambena Manambara ty Fanjakàni-Jehovah (Fianara)—2023
  • Miezaha Hihariniky ani-Longonao Ara-panahy Reo
    Tilikambo Fiambena Manambara ty Fanjakàni-Jehovah Tilikambo Fiambena 2021
Tilikambo Fiambena Manambara ty Fanjakàni-Jehovah (Fianara)—2023
w23 Ziè p. 2-7

LAHATSORATSY FIANARA 29

Parè Hiatriky ty Fijalea Bevata va Iha?

‘Miomàna nareo.’​—MAT. 24:44.

HIRA 150 Mitadiava An’i Jehovah mba ho Voavonjy

HO HITANAO ATOa

1. Manino ro tena ilàntsika ty mioma lafa misy loza?

TENA miaro ty fiomana mialoha. Lafa misy loza, ohatsy, le matetiky ro voaro ze olo nioma tamy raha iny sady afaky manampy olo hafa. Ho zao ty volanini-fikambana raiky mpanampy olo an’Eropy any zay: “Ze soa fiomana tsy tampohy ty loza.”

2. Manino tsika ro tokony hioma sandrany amy fijalea bevata? (Matio 24:44)

2 Ho avy tampoky ty “fijalea bevata.” (Mat. 24:21) Fe tena hafa raha io fa tsy hanahaky ty ankamaroani-loza mpiseho rey satria fa haintsika mialoha. Fa 2 000 tao eo ho eo zay Jesosy ro nampitandrina ty mpanori-dia azy mba ho parè amy andro io. (Vakio Matio 24:44.) Laha mioma sandrany tsika, le ho vitantsika ty hiaritsy ani-fotoa sarotsy io sady afaky hanampy ty olo hafa hanao manahaky ani-zay koa tsika.​—Lioka 21:36.

3. Manino tsika ro mila miaritsy, miferinay olo, noho be fitiava laha ta ho parè hiatriky ty fijalea bevata?

3 Misy toetsy telo rezay mila ananantsika laha teantsika ty ho parè hiatriky ty fijalea bevata. Ino, ohatsy, ty hataontsika lafa am-pitorỳ ani-didim-pitsarà henja iny tsika le manohitsy antsika ty olo tsy mino ani-Jehovah? (Apok. 16:21) Mila miaritsy tsika mba hahavitantsika manoriky ty raha volanini-Jehovah, le matoky tsika fa hiaro antsika ie. Ka manao akory laha misy mpiara-manompo mamoy ty sisany amy raha ananany, na rava iaby ty hananany? (Hab. 3:17, 18) Mila mahay miferinay tsika. Laha mana ani-toetsy io tsika, le ho voatosiky hanampy an-drozy. Hanao akory koa ty fihetsikintsika lafa hanafiky antsika firenena maromaro rey, ka lasa voatery miharoharo amy rahalahy noho anabavy maro tsika? (Ezek. 38:10-12) Hahavita hiaritsy ani-fotoa sarotsy zay tsika laha tena tea an-drozy.

4. Ino ty raha volanini-Baiboly ka ahità hoe tokony hiezaky hiaritsy, hiferinay olo, noho hanam-pitiava avao tsika?

4 Mampirisiky antsika ty Safà-Ndranahary hoe tokony hiezaky hiaritsy, hiferinay olo, noho hanam-pitiava avao tsika. Hoy ty Lioka 21:19: “Laha miaritsy nareo le ho avotsinareo ty ainareo.” Mivola ty 1 Petera 3:8 hoe: “Manàna fiferinesa.” Ho zao koa ty volanini-​1 Tesalonianina 4:9, 10: ‘Ampianari-Ndranahary hifankatea nareo. ... Fe mbo ampirisihinay avao nareo rahalahy, mba hanao ani-zay marerè.’ Nisoraty ho ani-mpianatsy fa nampiseho fiareta, niferinay olo, noho fitiava andinin-teny iaby reo. Fe mbo nila niezaky nampiseho ani-toetsy reo avao rozy. Tokony hanao manahaky ani-zay koa tsika. Ka mba hanampea antsika, le ndao hodinihintsika hoe akory ty nampisehoani-Kristiana voalohany rey ani-toetsy reo kiraidraiky. Bakeo hodinihintsika hoe akory ty azontsika anahafa ani-mpianatsy reo noho ampisehoantsika hoe parè hiatriky ty fijalea bevata tsika.

ANOVO AVAO ZE HAHAVITANAO HIARITSY

5. Ino ty nataoni-Kristiana tamy taonjato voalohany rey mba hahavitan-drozy hiaritsy ty raha sarotsy nahazo an-drozy?

5 Nila niaritsy ty Kristiana tamy taonjato voalohany. (Heb. 10:36) Fa niatriky raha sarotsy manahaky ty olo iaby avao rozy tamy fotoa zay. Fe mbo niampy raha hafa ty ahin-drozy satria rozy Kristiana. Nenjehy, ohatsy, ty sisany tamin-drozy. Tsy ty mpitariky fivavaha jiosy noho ty manam-pahefà romanina avao ro nanenjiky an-drozy, fa ty longon-drozy koa. (Mat. 10:21) Tsy maintsy nialy mafy koa rozy mba tsy hisy vokany tamin-drozy ty raha nampianarini-mpivadi-pinoa, satria nataon’olo rey ze hampizarazara ty fiangona. (Asa. 20:29, 30) Fe tsy nivaliky Kristiana reo fa niaritsy avao. (Apok. 2:3) Ino ty nataon-drozy? Nidinihin-drozy soa tantaran’olo niaritsy amy Soratsy Masy ao rey, anisani-zay Joba. (Jak. 5:10, 11) Nivavaky rozy mba hahazo hery hahavitan-drozy hiaritsy. (Asa. 4:29-31) Nataon-drozy an-tsay avao koa hoe hamaly soa an-drozy Jehovah laha miaritsy rozy.​—Asa. 5:41.

6. Ino ty ianaranao baka amy ty raha nataoni-Merita mba hahavitany hiaritsy fanenjeha?

6 Hahavita hiaritsy koa tsika laha mazoto mianatsy tsy tampaky tantaran’olo niaritsy amy Safà-Ndranahary ao noho amy boky noho gazetintsika rey, sady mametsivetsy ani-raha rey. Zay mihintsy ty nanampy ani-ranabavy Merita, mipetraky an’Albanỳ any. Nanenjiky azy ty fianakaviany sady tena nisatà taminy. Hoy ty asany: “Tena nampahery ahy ty tantarani-Joba amy Baiboly ao. Tena nijalijaly ie. Ndre tsy nihainy aza hoe baka amin’ia raha sarotsy nahazo azy rey, le nivola ie hoe: ‘Tsy haneky hivaliky mihintsy aho zisiky ahafatesako.’ (Joba 27:5) Lafa zaho nandiniky, le hitako hoe mbo maivaiva raha nahazo ahy rey laha ampitovizy amy ty nahazo ani-Joba. Zaho zao mahay hoe baka amin’ia raha sarotsy nahazo ahy rey, fa tsy nanahaky ani-zay Joba.”

7. Ino ty tokony hataontsika ndre mbo tsy miatriky problemo bevata aza tsika henanizao?

7 Vomaiky hahavita hiaritsy koa tsika laha mivavaky matetiky amy Jehovah le resahintsika aminy ze raha iaby mampiasa loha antsika. (Fil. 4:6; 1 Tes. 5:17) Mety mbo tsy miatriky raha tena sarotsy vasa iha henanizao. Fe mivavaky amy Jehovah va iha le mangataky fanampea aminy lafa iha malahelo, miasa loha, na tsy hainao ty tokony hatao? Laha zatsy miantehitsy amy Ndranaharintsika iny iha henanizao, sady mangataky fanampea aminy ndre amy raha kelikely, le tsy hisalasala hanao ani-zay iha lafa hiatriky raha tena sarotsy amy hoavy. Hatòky tanteraky iha amy fotoa zay fa haini-Jehovah vatany hoe ombia ie ro hanampy anao, le ino ty hataony mba hanampea anao.​—Sal. 27:1, 3.

Ranabavy raiky mipetraky amy fandrea an-dapotaly ao. Misy Baiboly mivoha ty am-potronany eo.

FIARETA

Lafa tsika miatriky raha sarotsy ka miaritsy, le ho vitantsika koa ty hiaritsy ty raha hiseho amy hoavy (Fehintsoratsy 8)

8. Manino ty tantarani-Mira ro manampy antsika hahay hoe laha miaritsy tsika henanizao le hahavita hiaritsy lafa miatriky raha sarotsy afarafara ao? (Jakoba 1:2-4) (Henteo koa sary io.)

8 Laha miezaky miaritsy ze raha sarotsy mahazo antsika tsika henanizao, le ho vitantsika ty tsy hivaliky lafa avy ty fijalea bevata. (Rom. 5:3) Manino tsika ro mivola ani-zay? Maro ty rahalahy noho anabavy mivola hoe tsy ho nahavita niaritsy rozy laha tsy niaritsy tse lafa nisy raha sarotsy nahazo an-drozy taloha tany. Lafa miaritsy rozy, le vomaiky matoky hoe tena ta hanampy an-drozy Jehovah. Lasa afaky miatriky problemo hafa rozy satria matoky ani-Jehovah. (Vakio Jakoba 1:2-4.) Zay mihintsy ty raha nitsapani-ranabavy Mira, mpisava lala mipetraky an’Albanỳ any zay. Hitany hoe tsy ho nahavita niaritsy ty raha mahazo azy amy zao ie laha tsy niaritsy taloha tany. Misy fotoa ie tafivola hoe fa losotsy marè ty raha mahazo azy fa tsy manahaky ty olo hafa. Fe tiarony bakeo hoe fa maro biby ty raha nataoni-Jehovah mba hanampea azy 20 tao lasa talohani-zay, ka hoy amy zay ty asany: ‘Ka mivaliky ly Mira. Manompoa ani-Jehovah avao satria fa nanampy anao avao ie mba hahavitanao hiaritsy raha sarotsy nahazo anao rey.’ Afaky manao manahaky ani-zay koa iha. Eritsereto ty fomba nanampeani-Jehovah anao hiaritsy. Matokisa fa hitany iha saky miaritsy raha sarotsy, le hamaly soa anao ie. (Mat. 5:10-12) Ka lafa manomboky ty fijalea bevata, le ho hainao ty hatao. Hahavita hiaritsy iha amy zay sady ho tapa-kevitsy hiaritsy avao.

MAHAIZA MIFERINAY

9. Akory ty nampisehoani-Kristiana tamy fiangona ta Antiokia any fa nahay niferinay rozy?

9 Eritsereto ty raha niseho lafa nisy kerè ta Jodia any. Lafa naharè ani-zay ty fiangona ta Antiokia a Syria any, le tena niferinay ani-mpiara-manompo amin-drozy ta Jodia any rey. Fe tsy hoe niferinay amy zao avao rozy fa nanao raha ho ani-rahalahy noho anabavin-drozy rey. ‘Nanapa-kevitsy rozy fa samby handefa fanampea araky ze vitany, ho ani-rahalahy nipetraky ta Jodia tany rey.’ (Asa. 11:27-30) Ndre nipetraky lavitsy aza rahalahy nitratsini-kerè rey, le nitapa-kevitsy hanampy an-drozy Kristiana ta Antiokia any rey.​—1 Jaona 3:17, 18.

Rahalahy raiky manao asa fanorena.

FIFERINESA

Afaky asehontsika hoe mahay miferinay tsika lafa misy loza (Fehintsoratsy 10)

10. Akory ty azontsika ampisehoa hoe mahay miferinay tsika lafa misy mpiara-manompo tra-doza? (Henteo koa sary io.)

10 Afaky asehontsika koa hoe mahay miferinay tsika lafa haintsika hoe misy mpiara-manompo amintsika tra-doza. Avy le manampy tsika, vasa manontany ty anti-panahy tsika laha afaky mandramby anjara amy fandahara fanampea tra-boina, manao fanomeza ho ani-asa maneran-tany, na mivavaky ho ani-azy tra-doza rey.b (Ohab. 17:17) Tamy 2020, ohatsy, le nisy Komity Mikarakara Tra-boina 950 natsanga maneran-tany mba hikarakara ani-ze nivoa mafy tamy arety mandripaky COVID-19 iny. Tena ankasitrahantsika rahalahy noho anabavy nandramby anjara tamy fanampea tra-boina rey. Ino ty antony nahavy an-drozy nanampy ani-rahalahy noho anabavin-drozy rey? Nanao ani-zay rozy satria nahay niferinay, ka nanampy noho nampahery. Misy fotoa koa rozy namboatsy ze tranoni-mpiara-manompo simba noho Efitrano.​—Ampitovizo amy 2 Korintianina 8:1-4.

11. Manino ro azo volany hoe manome voninahitsy ani-Babantsika an-danitsy any iny tsika lafa mahay miferinay?

11 Laha asehontsika hoe mahay miferinay tsika afarani-loza iny, le ho hitan’olo hafa ty ezaky bevata ataontsika. Nisimba, ohatsy, ty Efitrano Fanjakà raiky ta Bahamas any tamy 2019 vokatsini-siklony Dorian. Lafa namboatsy ndraiky ani-efitrano iny rahalahy rey, le nila fanampea tamy mpandraharaha tsy Vavolombeloni-Jehovah zay. Nanontany rahalahy rey hoe tokony hotrino ty hanamboarany ty asa sisany. Hoy olo iny: “Tsy manino fa hameako anareo amy zao avao ze fitaova na raha hafa ilànareo. ... Mba ta hanao raha ho ani-fandaminanareo aho. Tsy nisy niforosè ahy, fa mahita ty fitiava asehonareo ho ani-namanareo reo aho, le zay ro nanosiky ahy.” Tsy mahay ani-Jehovah ty ankamaroan’olo. Fe mahita ty raha ataoni-Vavolombeloni-Jehovah mba hanampea ty olo hafa ty ankamaroan-drozy. Falifaly biby tsika lafa haintsika hoe lafa miferinay olo tsika, le maro ty olo lasa ta hahay soa ani-Jehovah, Azy “tena mamindra fo” iny!​—Efes. 2:4.

12. Manino ty fahaizantsika miferinay olo amy henanizao ro manampy antsika hiatriky ty fijalea bevata? (Apokalypsy 13:16, 17)

12 Manino tsika ro mila mahay miferinay olo amy fijalea bevata? Mivola ty Baiboly fa hiatriky raha sarotsy ze tsy manoha ty fanjakàn’olombelo, ndre amy zao ndre amy fijalea bevata. (Vakio Apokalypsy 13:16, 17.) Mety hila fanampea rahalahy noho anabavintsika reo mba hahazoa ze raha ilàn-drozy mba hahavy an-drozy ho velo avao. Lafa avy hampihatra didim-pitsarà amy zay Mpanjakantsika iny, zany hoe Kristy Jesosy, le teantsika laha mba hitany tsika miferinay ani-mpiara-manompo amintsika reo, le bakeo manasa antsika ie mba ‘handova ani-Fanjakà iny.’​—Mat. 25:34-40.

HAMAFISO TY FITIAVANAO ANI-RAHALAHY NOHO ANABAVINAO REO

13. Laha hentea ty Romanina 15:7, ino ty nataoni-Kristiana tamy taonjato voalohany rey mba hampisehoa hoe tena nifankatea rozy?

13 Maro ty olo mahay fa tena nifankatea ty Kristiana tamy taonjato voalohany. Fe nimora tamin-drozy va ty nampiseho fitiava? Mba diniho tse moa ty fiangona ta Roma any. Nisy olo sankarazany tao. Tao ty Jiosy nampianary hanaja ty Lalànani-Mosesy, le nisy koa baka amy firenena sankarazany. Samby nana ty fomba nitezà azy olo reo. Andevo ty Kristiana sisany, fa ty ilany olo afaky. Mety nana andevo mihintsy aza ty sisany. Akory ty nahavitani-Kristiana reo hifankatea avao ndre teo tsy fitovia zay? Nampirisiky an-drozy apostoly Paoly mba ‘handramby soa ty olo hafa.’ (Vakio Romanina 15:7.) Ino ty teany hovolany? Ty safà nadika hoe ‘rambeso soa’ le manondro olo raiky soa fanahy lafa mampiantrano na mandramby ho nama. Natoroni-Paoly ani-Filemona, ohatsy, hoe akory ty tokony handrambesany ani-mpanompony niala baka aminy ao iny. Tsy ia io fa Onesimosy. Hoy Paoly: “Rambeso soa ie.” (Filem. 17) Nirambesini-Prisila noho Akoila soa koa Apolosy. Tsy de tena nahay soa mikasiky ty Kristiana Apolosy, ka ‘nandesin-drozy niaraky tamin-drozy.’ (Asa. 18:26) Tsy nitovy Kristiana reo fe tsy nengan-drozy hampisaratsaraky an-drozy raha zay. Vomaiky aza rozy niezaky mba hifandramby soa.

Mpivaly raiky noho rahalahy tanora, falifaly miaraky amy rahalahy raiky be tao.

FITIAVA

Afaky manampy antsika hiaritsy, ty fitiava asehoni-rahalahy noho anabavintsika reo (Fehintsoratsy 15)

14. Akory ty nampisehoani-Anna noho valiny hoe tea olo rozy?

14 Afaky asehontsika koa hoe teantsika rahalahy noho anabavintsika reo laha miezaky hinama amin-drozy tsika sady manoka fotoa mba hiaraha amin-drozy. Matetiky lasa tea antsika koa rozy lafa tsika manao ani-zay. (2 Kor. 6:11-13) Eritsereto ty raha niainani-Anna morovaly. Vo nivoatendry misionera tan’Afriky Andrefa any rozy, le tsiela tafarani-zay nanomboky ty arety mandripaky COVID-19. Vahiny rozy amin’io sady tsy afaky nifankahita mivanta tamy mpiara-manompo vokatsini-arety iny. Akory ty nampisehoani-mpivaly reo hoe tean-drozy mpiara-manompo rey? Nampiasa vidéoconférence rozy mba hifandrambesa tamy rahalahy noho anabavy rey, le niresahin-drozy hoe tena ta hahay soa an-drozy rozy. Maro ty fianakavia nifalifaly satria tsapan-drozy hoe tea an-drozy misionera reo, ka nanomboky nikaiky noho nandefa mesazy tsy tampaky ho an-drozy morovaly rozy. Nanino mpivaly reo ro niezaky hahay soa ani-rahalahy noho anabavy amy fiangonan-drozy vaovao io? Hoy Anna: “Tsy halinoko mihintsy ty fitiava nasehoni-ranadahy noho rahavavy tamiko noho tamy fianakaviako, ndre tamy mora zay ndre tamy sarotsy. Tena nanampy ahy ho tea olo ty modelin-drozy.”

15. Ino ty ianaranao baka amy ty modelini-Vanessa mikasiky ty fitiava ty rahalahy noho anabavy iaby? (Henteo koa sary io.)

15 Maro amintsika koa henanizao ro tafiharo raiky amy rahalahy noho anabavy tsy mitovy fiavia amintsika anivoni-fiangona eo. Tsy vitani-zay fa samby mana ty toetsiny koa rozy. Afaky asehontsika hoe tena teantsika rozy, ka ty toetsy soa ananan-drozy ro ifantohantsika. Nahatsapa ranabavy Vanessa, mipetraky a Nouvelle-Zélande any zay fa tsy mora matetiky ty hoe hifandramby soa avao amin’olo amy fiangona eo. Fe nanapa-kevitsy ie fa tsy hengany hampeloky azy toetsy tsy mitovy zay, fa vomaiky hiaraky amin-drozy ie. Lasa hitany amy zay ty antony itiavani-Jehovah ani-mpiara-manompo rey. Hoy ty asany: “Lafa nivoatendry mpiandraikitsini-faritsy valiko, le lasa tafaraky tamy ranadahy noho rahavavy maro zahay sady samby hafa ty toetsin-drozy. Tsy nanahira ahy koa ty niaraky amin-drozy. Teako henanizao ty mahita olo sankarazany. Azo antoky hoe tena teani-Jehovah koa raha zay satria olo sankarazany ro nitaominy hanompo azy.” Laha mitovy amy ty fahitani-Jehovah azy ty fahitantsika ty olo hafa, le asehontsika hoe teantsika rozy.​—2 Kor. 8:24.

Sary maromaro: 1. Rahalahy noho anabavy tamy sary telo taloha eo rey miaraky amy mpiara-manompo hafa amy fijalea bevata. Mivory ambany lakaly ao rozy. 2. Tafaboaky velo amy fijalea bevata rahalahy noho anabavy nivory tambany lakaly ao rey lafa tafara atoy.

Mampitamà Jehovah hoe hiaro antsika ie amy fijalea bevata laha manompo azy miaraky amy mpiara-manompo amintsika reo avao tsika (Fehintsoratsy 16)

16. Manino tsika ro tsy maintsy tea ani-rahalahy noho anabavintsika reo amy fijalea bevata? (Henteo koa sary io.)

16 Tsy maintsy tea ty rahalahy noho anabavintsika tsika amy fijalea bevata. Akory ty hiarovani-Jehovah antsika lafa manomboky fijalea bevata io? Diniho ty raha nampanaovini-Jehovah ty vahoakiny taloha tany lafa nisy nanafiky Babylona. Hoy ty asany: “Mandehana militsy amy efitranonareo anatiny ao, nareo vahoakiko, le hilio ty varavara. Mivonia tsielatsiela avao, zisiky hialani-heloky iny.” (Isaia 26:20) Mety hila hanoriky toromariky reo koa vasa tsika amy fijalea bevata. Mety ty fiangona ro teany hovolany amy hoe ‘efitsy anatiny.’ Amy fijalea bevata, le mampitamà Jehovah fa hiaro antsika ie laha manompo azy miaraky amy rahalahy noho anabavintsika reo avao tsika. Tsy maintsy miezaky mafy zany tsika henanizao mba tena ho tea ani-rahalahy noho anabavintsika reo. Iankina ty aintsika raha zay!

MIOMÀNA SANDRANY

17. Hahavita hanao ino tsika amy fijalea bevata laha mioma sandrany henanizao?

17 Hiatriky raha tena sarotsy ty olombelo iaby amy “andro bevatani-Jehovah.” (Zef. 1:14, 15) Ndre ty vahoakini-Jehovah aza hiatriky raha sarotsy koa. Fe laha mioma sandrany tsika henanizao, le tsy ho taitaitsy sady ho afaky hanampy olo hafa. Ho vitantsika ty hiaritsy ze raha sarotsy mety hiseho. Lafa mijaly rahalahy noho anabavintsika reo, le hiezaky tsika mba hiferinay an-drozy sady hanome ze raha ilàn-drozy. Laha miezaky ho tea ani-rahalahy noho anabavintsika reo tsika henanizao, le ho teantsika avao koa rozy amy hoavy. Hamaly soa antsika Jehovah afarani-zay ka hanome antsika fiaina mandrakizay. Tsy hisy sasy ty loza amy fotoa zay sady tsy ho tiarontsika sasy ty raha nampijaly antsika.​—Isaia 65:17.

AKORY TY HAMALEANAO ANI-RETOA?

  • Ino ty hanampy anao hahavita hiaritsy?

  • Akory ty ampisehoantsika hoe mahay miferinay olo tsika?

  • Ino ty azonao atao mba hanamafisa ty fitiavanao ani-rahalahy noho anabavinao reo?

HIRA 144 Banjino Ilay Lokanao!

a Kely sisa le hanomboky ty fijalea bevata. Io ty fotoa farani-ze sarotsy amy tantaran’olombelo. Ino ty hanampy antsika ho parè amy fotoa io? Mila mana fiareta tsika, miferinay olo, noho tea ani-rahalahy noho anabavintsika reo. Henteo hoe akory ty nampisehoani-Kristiana voalohany rey ani-toetsy reo, akory ty azontsika anahafa an-drozy, le manino toetsy reo ro manampy antsika ho parè hiatriky ty fijalea bevata.

b Tokony hameno ty taratasy Fangatahana ho Mpiasa An-tsitrapo Manao Fanorenana eo An-toerana (DC-50), na Fangatahana ho Mpiasa An-tsitrapo (A-19) ze ta handramby anjara amy fanampea tra-boina, le bakeo mandiny ty valini-fangataha iny.

    Fanajaria Boky Vezo (2001-2025)
    Hiboaky
    Hilitsy
    • Vezo
    • Hizara
    • Hamboamboatsy
    • Copyright © 2025 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania
    • Fifanekea
    • Fifanekea Mikasiky Sekirè
    • Hanova Fifanekea
    • JW.ORG
    • Hilitsy
    Hizara