LAHATSORATSY FIANARA 41
Ino ty Azontsika Ianara Baka amy Taratasy Roe Nisoratini-Petera Rey?
‘Parè hampahatiaro anareo ani-raha rezay avao aho.’—2 PET. 1:12.
HIRA 127 Olona Tokony Hanao Ahoana moa Aho?
HO HITANAO ATOa
1. Ino ty asa nampanaovini-Jehovah ani-Petera taloha kelikelini-nahafaty azy?
NANOMPO ani-Jehovah avao Petera tanatini-tao maro sady tsy nivaliky mihintsy. Niaraky tamy Jesosy ie tamy Jesosy nanao ty fanompoany tan-tany etoy, le ie ro voalohany nitory tamin’olo hafa firenena. Lasa anisani-filan-kevi-pitantana ie tafara atoy. Lafa nihainy hoe kely sisa ty andro iainany, zany hoe lafa narìny ho maty ie, le nampanaovini-Jehovah asa maro. Tokotokony tamy tao 62-64 A.K., le nahazo fanahy masy ie ka nanoratsy taratatsy roe amy Baiboly ao, tsy ino zay fa ty bokini-1 Petera noho 2. Nitamà Petera fa hanampy ty Kristiana taratasy nisoratiny reo lafa ie maty.—2 Pet. 1:12-15.
2. Manino ro tena nilà taratasy nisoratini-Petera rey?
2 “Niaritsy fitsapà samby hafa” ty rahalahy noho anabavini-Petera tamy fotoa nanoratany ani-taratasiny reo. (1 Pet. 1:6) Tamy fotoa zay, nisy olo tsy manjary tanivoni-fiangona teo nampianatsy raha diso noho nitao an-drozy haloto fandaisam-bata. (2 Pet. 2:1, 2, 14) Hiatriky raha sarotsy koa ty Kristiana nipetraky ta Jerosalema any. Tsy ho ela rozy le hiatriky “ty farani-raha iaby zao”, zany hoe ty fandravàni-maramila romanina reo ani-tanà iny noho ty tempoliny. (1 Pet. 4:7) Azo antoky fa nanampy ty Kristiana taratasini-Petera reo ka lasa nihain-drozy hoe ino ty azon-drozy atao mba hahafahan-drozy miaritsy ani-raha sarotsy natrehin-drozy rey, noho ty raha sarotsy mbo hatrehin-drozy amy hoavy.b
3. Manino tsika ro tokony handiniky ani-taratasini-Petera rey?
3 Marina fa nisoratini-Petera ho ani-Kristiana tamy taonjato voalohany rey taratasiny reo, fe nampilirini-Jehovah amy Safàny ao raha reo. Dikani-zay, mbo mahasoa antsika amy zao koa zany taratasy reo. (Rom. 15:4) Manahaky ani-Kristiana reo, le miay amy tontolo raiky feno fandaisam-bata maloto koa tsika ka mety ho sarotsy amintsika ty hanompo ani-Jehovah avao. Ankoatsini-zay, tsy ho ela tsika le hiatriky fijalea bevata mandilatsy ani-azy nanday fandravà ani-Jerosalema iny. Hahita fampitiarova bevata tsika amy taratasini-Petera roe rey ao. Hanampy antsika fampitiarova reo mba hahaliny avao ty androni-Jehovah, handresy ty tahotsy olo, noho hiezaky ho tea marè ty olo hafa. Afaky manampy ty anti-panahy koa ty raha manahaky ani-reo mba hahita fomba hanampea ty rahalahy noho anabavin-drozy amy fiangona eo hatanjaky avao.
MAHALINISA AVAO
4. Laha hentea ty 2 Petera 3:3, 4, ino ty raha mety hampihozonkozo ty finoantsika?
4 Tsy mino ty faminania amy Baiboly ao ty olo manodidy antsika. Mety hikizaky antsika ty mpanohitsy satria fa ela tsika ro nivola hoe ho avy ty farany. Mivola ty olo sisany hoe raha tsy hisy mihintsy zao. (Vakio 2 Petera 3:3, 4.) Lafa maharè resaky manahaky ani-reo baka amy ty olo itoriantsika, ty mpiaraky miasa amintsika, na ty fianakaviantsika tsika, le mety hihozonkozo ty finoantsika. Ino ty hanampy antsika? Niresaky mikasiky ani-zay Petera.
5. Ino ty hanampy antsika hahaliny ty hiaviani-farany? (2 Petera 3:8, 9)
5 Mieritseritsy ty olo sisany hoe mbo ho ela Jehovah vo handrava ani-tontolo raty toy. Afaky manampy antsika hana toe-tsay soa avao ty safàni-Petera, satria mampitiaro antsika hoe tena tsy mitovy amin’olombelo ty fomba fahitani-Jehovah ty fotoa. (Vakio 2 Petera 3:8, 9.) Ty arivo tao amintsika, le mitovy amy andro raiky avao amy Jehovah. Mahaliny raha Jehovah satria tsy teany hisy ho ripaky ty olo. Fe lafa avy ty androni-Jehovah, le horavà tontolo toy. Tena tombotsoa bevata ho antsika ty mampiasa ty fotoa sisa tavela mba hitoria amin’olo maneran-tany.
6. Akory ty ‘hanaovantsika an-tsay avao’ ty androni-Jehovah? (2 Petera 3:11, 12)
6 Mampirisiky antsika Petera mba ‘hanao an-tsay avao’ ty androni-Jehovah. (Vakio 2 Petera 3:11, 12.) Akory ty hanaovantsika ani-zay? Sanandro tsika, le afaky miezaky mametsivetsy ty hasoani-fiaina amy tontolo vaovao any. Alao sary an’eritseritsy hoe amy tontolo vaovao ao iha. Soasoa ty rivotsy iainanao, mihina sakafo mahasalama iha, mifankahita amy longonao noho namanao nivelomy amy maty rey, le mampianatsy olo taloha any rey mikasiky ty fahatanterahani-faminaniani-Baiboly. Lafa mieritseritsy raha manahaky ani-reo iha, le lasa ho parè handiny avao sady hatòky hoe tsy ho ela le ho avy ty farany. Lafa “haintsika mialoha” ty hoavintsika, le ‘tsy ho voatarikin’olo’ manao fampianaran-diso tsika.—2 Pet. 3:17.
RESEO TY TAHOTSY OLO
7. Mety hanao akory tsika laha matahotsy olo?
7 Ho voatosiky hizara vaovao soa amin’olo tsika laha manao an-tsay avao ty androni-Jehovah. Fe mety hisalasala hiresaky tsika kindraiky. Ino ty antony? Mety matahotsy tsika hoe hanao akory ty ho fahitan’olo antsika na ino ty hataony antsika. Zay mihintsy ty raha niseho tamy Petera. Tamy haliky farany niainani-Jesosy iny, le natahotsy nivola Petera hoe mpianatsini-Jesosy. Intelo mihintsy aza ie ro nandà hoe tsy mahay ani-Jesosy. (Mat. 26:69-75) Fe tsy natahotsy olo sasy Petera lafa tafara atoy, le nanoratsy ie hoe: “Ka atahora ze atahoran-drozy, le ka mitebiteby.” (1 Pet. 3:14) Manome toky antsika safàni-Petera reo fa afaky mandresy ty tahotsy olo tsika.
8. Ino ty hanampy antsika tsy hatahotsy olo? (1 Petera 3:15)
8 Ino ty hanampy antsika tsy hatahotsy olo? Nivola Petera hoe: “Manamasìna ani-Kristy ho Tompo am-ponareo ao.” (Vakio 1 Petera 3:15.) Manao ani-zay tsika laha mitiaro hoe Jesosy Kristy ro Mpanjakantsika sady tena mahery ie. Laha mahita hiriky hiresaha ty vaovao soa iha fe atao raha tsy mana herim-po na matahotsy, le tiarovo Mpanjakantsika iny. Alao sary an-tsay hoe io ie manjaka an-danitsy ao, le misy anjely maro biby ty manodidy azy. Tiarovo hoe ‘fa namea azy ty fahefà iaby an-danitsy any noho an-tany etoy’ sady hanampy antsika ie “zisiky hiaviani-farani-zao tontolo zao.” (Mat. 28:18-20) Mampirisiky antsika Petera mba ho ‘parè avao’ hiaro ty finoantsika. Ta hitory amin’olo am-piasà, na an-dakilasy any va iha, sa ta hanao fitoria tsy ara-potoa? Eritsereto sandrany hoe ombia ty hanaovanao azy, bakeo omano ty raha horesahinao. Mivavaha mba hana herim-po noho hatòky hoe hanampy anao Jehovah ka tsy hatahotsy olo iha.—Asa. 4:29.
“MIFANKATIAVA MARÈ”
Naneky Petera lafa nanarini-Paoly. Mampianatsy antsika ho tea ani-rahalahy noho anabavintsika reo taratasy roe nisoratini-Petera rey (Fehintsoratsy 9))
9. Ino amy ty raha nataoni-Petera ro mampiseho fa tsy voatery nampiseho fitiava avao ie? (Henteo koa sary io.)
9 Natoroni-Petera hoe manao akory mampiseho fitiava zao. Teo ie lafa Jesosy nivola hoe: “Zao ty didy vaovao ameako anareo: Mifankatiava nareo, le manahaky ty nitiavako anareo ro tokony mba hifankatiavanareo koa.” (Jaona 13:34) Fe ndre teo zay, le tsy nety niaraky nihina tamy rahalahy noho anabaviny hafa firenena rey Petera tafara atoy, satria natahotsy ani-Kristiana jiosy rey. Farany nivolanini-apostoly Paoly ie hoe “niatsaravelatsihy.” (Gal. 2:11-14) Naneky ie lafa nanarini-Paoly sady nandramby fianara. Amy taratasy roe nisoratiny rey ao, le nivola ie hoe tsy tokony hahatsapa avao tsika hoe tea ani-rahalahy noho anabavintsika reo, fa tokony asehontsika amy ty raha ataontsika koa fitiava zay.
10. Ino ty hanampy antsika ho ‘tena tea’ ani-rahalahy noho anabavintsika reo fa ‘tsy hiatsaravelatsihy’? (1 Petera 1:22)
10 Mivola Petera fa tokony ho ‘tena tea’ ty mpiara-manompo tsika fa ‘tsy hiatsaravelatsihy’ avao. (Vakio 1 Petera 1:22.) Hana ani-fitiava zay tsika laha tena manoriky ty fahamarina ianarantsika. Tafilitsy amy fahamarina io ty fampianara hoe “tsy mitingy volon’olo Ndranahary.” (Asa. 10:34, 35) Manao akory laha ty olo sisany amy fiangona eo avao ro teantsika fa tsy teantsika ty sisany? Tsy manoriky didini-Jesosy mikasiky fitiava iny tsika laha manao ani-zay. Marina aloha fa mety misy olo sisany amy fiangona eo tena mifankariny amintsika, manahaky ty niseho tamy Jesosy. (Jaona 13:23; 20:2) Fe mampitiaro antsika Petera hoe tokony hiezaky mafy tsika mba ho ‘tea ty rahalahy iaby,’ zany hoe hifandramby am-po amin-drozy satria samby fianakaviantsika iaby rozy.—1 Pet. 2:17.
11. Manao akory ‘tena tea olo amy fo’ zao?
11 Nampirisihini-Petera ‘hifankatea marè amy fo’ tsika. Laha hentea ty safà manodidy ani-andinin-teny io, ty hoe tea “marè” le midika hoe tea olo avao ndre sarotsy amintsika aza ty ho tea azy. Manao akory, ohatsy, laha misy rahalahy manao raha mampeloky na mampalahelo antsika? Mety avy le hamaly faty ro avy an-tsaintsika ao voalohany fa tsy hampiseho fitiava. Fe nianarani-Petera baka amy Jesosy fa tsy tea-Ndranahary ty mamaly faty. (Jaona 18:10, 11) Zao ty nisoratini-Petera: “Ka mamaly raty ty raty na manambanimbany lafa misy manambanimbany. Fa aleo mirary soa.” (1 Pet. 3:9) Laha tena tea olo iha, le ho soa fanahy noho hanaja olo avao ndre amy olo manao raha mampalahelo anao rey aza.
12. a) Ho voatosiky hanao ino iha laha tena tea olo? b) Ino ty raha teanao hiezaha, laha hentea ty video hoe Anovo Avao ze Hampiharo Raiky?
12 Amy taratasy voalohany nisoratini-Petera iny ao, le nampiasa ty safà hoe ‘mifankatiava marè’ ie. Tsy hoe fahotà kelikely avao ro voasaroni-fitiava io fa ndre “fahotà maro biby”aza. (1 Pet. 4:8) Mety nitiaroni-Petera vasa raha nampianarini-Jesosy azy mikasiky fanengà hadisoa, taloha tany iny. Tamy fotoa zay, le nieritseritsy Petera hoe fa olo soa fanahy ie lafa nivola hoe hanenga ty fahadisoani-rahalahiny “zisiky impito.” Fe nampianarini-Jesosy azy hoe tokony hanenga hadisoa “zisiky im-77” ie. Fe tsy ie raiky avao ro nampianarini-Jesosy ani-zay, fa tsika koa. (Mat. 18:21, 22) Laha sarotsy aminao ty manoriky ani-torohevitsy zay, le ka kivy! Samby tsy lavorary tsika iaby, ndre mpanomponi-Jehovah aza ka sarotsy kindraiky ty manenga hadisoa. Fa ty vatan-draha le hoe manao ze azonao atao iha mba hanengà ty hadisoani-rahalahinao noho hilongo soa aminy.c
NAREO ANTI-PANAHY, KARAKARAO SOA TY AONDRINI-JEHOVAH
13. Manino ro mety ho sarotsy amy anti-panahy ty hahita fotoa hampahereza ani-rahalahy noho anabavin-drozy reo?
13 Azo antoky fa tsy nihalinoni-Petera mihintsy raha niresahini-Jesosy taminy, tafarani-nameloma azy tamy maty iny. Hoy ty asany: “Araho ty anak’aondriko.” (Jaona 21:16) Laha anti-panahy iha, le hainao hoe natao ho anao koa toromariky reo. Fe mety ho sarotsy amy anti-panahy kindraiky ty hahita fotoa mba hanatanteraha ani-andraikitsy bevata nampanaovy azy io. Tsy maintsy ataoni-anti-panahy azo antoky tse hoe mahazo ze raha ilàny andavanandro ty fianakaviany, mahatsapa hoe teany, sady ampeany hifandramby soa amy Jehovah. Manome modely soa ho an-drozy koa ie ka mazoto mitory, manoma noho manao anjara amy fivoria noho fivoriambe. Ty sisany koa miaraky miasa amy Komity Mifandramby amy Hopitaly na amy Sampan-draharaha Mikarakara Fanorena An-tanà eo. Tena miasa mafy ty anti-panahy!
Manao ze azony atao ty anti-panahy be fitiava, ndre maro raha atao aza mba hikarakarà ty aondri-Ndranahary (Fehintsoratsy 14-15)
14. Ino ty hanampy ani-anti-panahy reo hahavita hiarak’aondry? (1 Petera 5:1-4)
14 Nampirisiky ty anti-panahy namany Petera hoe: “Araho ty aondri-Ndranahary..” (Vakio 1 Petera 5:1-4.) Laha anti-panahy iha, le hainay fa teanao rahalahy noho anabavinao reo sady ta hikarakara an-drozy iha. Fe mety mahatsapa iha kindraiky hoe be atao na vozaky marè ka tsy afaky mahavita ty andraikitsinao. Ino ty azonao atao? Resaho amy Jehovah ze raha tsapanao. Nivola Petera hoe: “Laha misy manompo, le engao ie hanompo sady hiantehitsy amy ty hery amea-Ndranahary.” (1 Pet. 4:11) Mety miatriky problemo tsy mety voavaha mihintsy rahalahy noho anabavinao reo henanizao. Fe tiarovo fa afaky manampy soa an-drozy mandilatsy ty olo hafa Jesosy Kristy, azy “mpiaraky bevata” iny. Afaky manao ani-zay ie henanizao noho amy tontolo vaovao any. Reto avao ty raha tea-Ndranahary hatao ty anti-panahy: Ho tea ty rahalahy noho anabavin-drozy, hiarakandro an-drozy, sady “ho modely ho ahi-ty aondry.”
15. Ino ty ataoni-anti-panahy raiky mba hikarakarà ty aondry? (Henteo koa sary io.)
15 Haini-William soa hoe andraikitsy bevata ty miarak’aondry satria fa ela ty naha anti-panahy azy. Laha vo nanomboky arety mandripaky COVID-19 iny, le nanao fandahara ie noho anti-panahy namany rey, mba hifandrambesa tsy tampaky amy mpitory kiraidraiky amy andia-mpitory misy an-drozy, sankerinandro. Ino ty antony? Nivola ie hoe: “Mipetraky raiky ty ankamaroani-rahalahy noho anabavy reo, ka malaky mieritseritsy raha mahakivy rozy.” Lafa misy rahalahy na anabavy miatriky raha sarotsy, le janjinini-William soa ie mba hahaizany hoe ino ty raha mampiasa loha azy noho ilàny. Bakeo ie miezaky mila boky noho gazety na video baka amy tranonkalantsika ao, le ampiasany raha rey mba hampahereza azy. Hoy ty asany: “Henanizao mihintsy ro tena ilà ty asani-mpiarakandro. Miasa mafy tsika mba hanampea olo hahay ani-Jehovah. Mila miasa mafy manahaky ani-zay koa tsika mba hanampea ty aondrini-Jehovah tsy hiala amy fahamarina.”
ENGAO JEHOVAH HAMITA TY FAMPIOFANA ANAO
16. Akory ty azontsika anoriha ty raha nianarantsika tamy taratasini-Petera rey? Manomeza ohatsy.
16 Niresaky fianara vitsivitsy baka amy taratasy roe nisoratini-Petera rey tsika. Mety nahita raha teanao hohasoavy vasa iha. Teanao va, ohatsy, ty mametsivetsy matetiky ty fitahia ho azonao amy tontolo vaovao any? Mieritseritsy hitory am-piasà any, na an-dakilasy any va iha, sa hanao fitoria tsy ara-potoa? Mahita fomba sankarazany va iha mba hampisehoanao hoe tena teanao rahalahy noho anabavinao reo? Nareo anti-panahy, tapa-kevitsy hiaraky ty aondrini-Jehovah noho hiasa mafy va nareo? Lafa mandiniky soa ty vatanao iha, le mety ho hitanao hoe ino ty handranao. Fe ka kivy. “Soa fanahy ty Tompo”, ka hampeany iha le ho vitanao ty hiala amy raha zay. (1 Pet. 2:3) Ho zao ty toky ameani-Petera antsika: ‘Hamita ty fampiofana anareo Ndranahary. Hanampy anareo ho mafy fototsy ie, sady hanatanjaky anareo, le hataony miory soa nareo.’—1 Pet. 5:10.
17. Ino ty ho vokany laha miezaky avao tsika sady maneky hampiofanini-Jehovah?
17 Nahatsapa tse Petera tamy voalohany hoe tsy maeva hanori-dia ani-Jesosy ie. (Lioka 5:8) Fe be fitiava Jehovah noho Jesosy ka nanampy ani-Petera rozy, le tsy nivaliky tamy Jesosy ie. Vokany, nengani-Jehovah “hilitsy amim-boninahitsy amy Fanjakà mandrakizay iny ao” Petera, le “ty Fanjakàni-Jesosy Kristy Tompontsika sady Mpanavotsy antsika.” (2 Pet. 1:11) Miavaky vatany aloha raha niazony zay! Laha miezaky manahaky ani-Petera iha sady maneky hampiofanini-Jehovah, le hahazo valisoa koa iha, zany hoe hahazo fiaina mandrakizay. Ho ‘tratsinao ty raha kendrenao, le ty hahazo fanavota, satria manam-pinoa iha.’—1 Pet. 1:9.
HIRA 109 Mifankatiava Amin’ny Fo
a Maro ty raha azontsika ianara baka amy taratasini-Petera rey. Afaky manampy antsika hiatriky raha sarotsy raha rey. Amy fomba akory? Handiniky ani-zay tsika amy lahatsoratsy toy ato. Ho hitani-anti-panahy koa hoe akory ty hanatanterahan-drozy ty andraikitsin-drozy, amy maha mpiarakandro an-drozy.
b Azo antoky hoe nahazo ani-taratasy roe nisoratini-Petera rey koa ty Kristiana nipetraky ta Palestiny tany, talohani-nanafihani-Romanina rey voalohany ani-Jerosalema, tamy tao 66 A.K.
c Henteo amy jw.org ao ty video hoe Anovo Avao ze Hampiharo Raiky.