LAHATSORATSY FIANARA 36
HIRA 89 Izay Mihaino sy Mankatò dia Hotahina Tokoa
‘Miezaha ho Mpanoriky Safà’
“Tokony ho mpanoriky safà nareo, fa tsy ho mpijanjy avao.”—JAK. 1:22.
INO TY HIANARA ATO?
Vomaiky ho tea mamaky tsy tampaky ty Safà-Ndranahary, hametsivetsy, noho hampihatra ty raha ianarantsika tsika lafa mianatsy an’ny lahatsoratsy toy.
1-2. Manino ty mpanompon’i Jehovah ro sambatsy? (Jakoba 1:22-25)
TEAN’i Jehovah noho Anakilahiny tsy foiny iny ho sambatsy tsika. Hoy ty mpanoratsy ty Salamo 119:2: “Sambatsy ze manaraky ty fampitiarovany, le ze mila azy amy ty fony iaby.” Nanome toky antsika koa Jesosy hoe: “Ze mijanjy ty safà-Ndranahary noho manoriky an’ny raha zay ro sambatsy!”—Lioka 11:28.
2 Tena sambatsy tsika mpanompon’i Jehovah. Fa manino? Maro ty antony, fa anisan’ny antony raiky sady bevata le hoe mamaky tsy tampaky ty Safà-Ndranahary tsika sady manao ze fara herintsika mba hanoriha ty raha ianarantsika.—Vakio Jakoba 1:22-25.
3. Ino ty soa azontsika lafa tsika manoriky ty raha vakintsika amy Safà-Ndranahary ao?
3 Maro ty soa azontsika lafa tsika miezaky ho “mpanoriky safà.” Laha tsika, ohatsy, manoriky ty raha ianarantsika amy Safà-Ndranahary ao, le mampifaly an’i Jehovah. Lasa mahatiaro sambatsy amy zay tsika. (Mpito. 12:13) Laha manoriky ty torohevitsy amy Safà-Ndranahary ao koa tsika, le hifandramby soa amy ty fianakaviantsika noho ty mpiara-manompo. Mety fa nahatsapa ani-zay iha. Ankoatsini-zay, tsy hahazo antsika ty problemo maro mpahazo ty olo tsy midary ty fitsipikin’i Jehovah. Zay mihintsy ty niresahin’i Davida Mpanjaka tamy hira raiky zay. Niresaky mikasiky ty lalànan’i Jehovah, ty fitsipikiny, noho ty didim-pitsaràny tse ie, le bakeo nivola hoe: “Bevata ty valisoa azoni-ze manaraky an’ny raha rey.”—Sal. 19:7-11.
4. Manino ro tsy mora matetiky ty hanoriky ty raha vakintsika amy Safà-Ndranahary ao?
4 Tsy mora aloha ty hoe ho lasa mpanoriky ty Safà-Ndranahary. Tsy maintsy manoka fotoa hamakia noho hianara ty Baiboly tsika, ndre be atao aza. Ho haintsika amy zay ty raha tean’i Jehovah hataontsika. Ka ino ty hanampy antsika hahavita hamaky Baiboly avao sanandro? Ndao tsika handiniky soso-kevitsy vitsivitsy. Hodinihintsika koa hoe ino ty hanampy antsika hametsivetsy ty raha vakintsika, le akory ty azontsika anoriha ty raha ianarantsika.
MANOKANA FOTOA MBA HAMAKIA TY SAFÀ-NDRANAHARY
5. Ino ty raha sisany tsy maintsy ataontsika ka mahavy antsika ho be atao?
5 Tena be atao ty ankamaroan’ny vahoakin’i Jehovah. Mandany fotoa maro tsika mba hanaova ze raha volanin’ny Baiboly hoe mila ataontsika. Miasa mafy, ohatsy, ty ankamaroantsika mba hameloma ty vatantsika noho ty fianakaviantsika. (1 Tim. 5:8) Maro ty Kristiana mikarakara longo marary na fa antitsy. Samby mila mikarakara ty fahasalamantsika koa tsika iaby, sady mandany fotoa raha zay. Fe tsy zay avao fa mbo maro koa ty raha ataontsika amy fiangona eo. Tsy maintsy miezaky, ohatsy, tsika ka manao ze fara herintsika mba hitoria ty vaovao soa. Amy andraikitsy iaby anananao rezay, akory ty hahitanao fotoa hamakia Baiboly avao sanandro, hametsivetsea ty raha vakinao, noho hanoriha ty raha ianaranao?
6. Ino ty azonao atao mba ho azo antoky hoe mamaky Baiboly tsy tampaky iha? (Henteo koa sary io.)
6 Anisan’ny “vatan-draha marè” amintsika Kristiana ty mamaky Baiboly. Mila ataontsika azo antoky zany hoe manao ani-zay tsika. (Fil. 1:10) Miresaky mikasiky olo sambatsy ty andininy voalohandohany amy salamo ao, le ho zao ty volaniny: “Ty lalànan’i Jehovah ro teateany, le ty lalànany ro vakìny noho vetsevetseny ndre andro ndre haly.” (Sal. 1:1, 2) Hitantsika baka amy zay fa tokony hanoka fotoa hamakia Baiboly tsika. Ombia ty fotoa mety soa mba hamakia Baiboly? Mianky amintsika kiraidraiky zay. Fa ty tena vatan-draha, filio soa ty fotoa hahavy anao tsy hanapatapaky ty famakianao Baiboly. Hoy rahalahy Victor: “Tena teako ty mamaky Baiboly maraindray. Tsy de zatsy mifoha maray aloha aho, fe teako amy fotoa rey satria mbo tsy de maro raha manelingely an-tena. Mbo ao soa ty saiko ka mora amiko ty mifantoky.” Mitovy amy zay koa va ty tsapanao? Eritsereto zao: ‘Ombia ty fotoa mety soa mba hamakiako Baiboly?’
Ombia ty fotoa mety soa aminao mba hamakia Baiboly sanandro? (Fehintsoratsy 6)
VETSEVETSEO TY RAHA VAKINAO
7-8. Ino ty raha mety hahavy antsika tsy handramby soa lafa mamaky Baiboly? Hazavao amy ohatsy.
7 Misy raha mila tandremanao soa lafa iha mamboatsy fandahara mba hamakianao Baiboly. Fa nisy fotoa va iha namaky raha raiky, fe tsy ela avao le fa tsy tiaronao sasy raha nivakinao iny? Mety fa nahazo antsika iaby raha zay. Mampalahelo fa tratsini-zay koa tsika lafa mamaky Baiboly. Mety ataontsika raha kendrè ty hamaky toko maromaro amy Baiboly ao, sanandro. Tena soa aloha zay. Tokony hametraky raha kendrè tsika, le bakeo miezaky manatratsy an’ny raha rey. (1 Kor. 9:26) Fe tsy ampy ty hoe mamaky Baiboly avao laha teantsika ty handramby soa baka amy raha io. Mbo misy raha hafa mila ataontsika.
8 Eritsereto zao: Mila rano ty raha mitiry mba hahavy azy ho velo avao. Fe manao akory laha misy oram-be milatsaky, fe bakeo mijano tampoky? Mazava ho azy fa ho dobon-drano tany iny. Lasa misera avao ranon’ora rey fa tsy milentiky ambany any, ka tsy mahasoa an’ny raha mitiry rey. Somary elaela ty tany vo mahavita mitsintsiky an’ny rano rey, le bakeo aparitakiny raha rey mba hahavelo ty raha mitiry. Manahaky ani-zay koa fa mila manoka fotoa tsika mba hametsivetsea ty raha vakintsika. Laha mamaky malakilaky avao tsika, le tsy ho tiarontsika raha nivakintsika iny ka tsy hahasoa antsika.—Jak. 1:24.
Elaela ty tany vo mahavita mitsintsiky ty ranon’ora noho mizara an’ny raha zay amy ty raha mitiry. Manahaky ani-zay koa fa mila fotoa koa tsika mba hametsivetsea noho hampihara ty raha vakintsika amy Safà-Ndranahary ao (Fehintsoratsy 8)
9. Ino ty tokony hataontsika laha zatsy mamaky malakilaky avao tsika lafa mamaky Baiboly?
9 Fa nisy fotoa va iha nahatsapa hoe namaky malakilaky lafa mamaky Baiboly? Ino ty tokony hataonao? Vakio milamy raha iny amy zay iha ho afaky hametsivetsy an’ny raha vakinao iny. Na manokana fotoa hametsivetsea lafa vita raha nivakinao iny. Tsy sarotsy ty manao ani-zay. Mety hanoka fotoa maromaro iha lafa mianatsy amy zay ho afaky hametsivetsy an’ny raha iny. Na koa mety hamaky andininy vitsivitsy avao iha, le bakeo ampiasanao fotoa sisa tavela iny mba hametsivetsea soa an’ny raha nivakinao iny. Hoy Victor, azy niresahintsika taloha eroy iny: “Ataoko boribory avao ty raha vakiko, mety hoe toko raiky avao. Maraindray rey moa ro famakiako Baiboly ka afaky mametsivetsy an’ny raha iny avao aho tontolo andro.” Afaky mifily iha na hataonao lava ty raha vakinao na boribory. Fa ty tena vatan-draha, vakinao milamy soa raha iny amy zay iha afaky mametsivetsy azy.—Sal. 119:97; Henteo ty efajoro hoe “Fanontanea Mila Dinihy.”
10. Ino ty azonao atao mba hahavy anao hanoriky ty raha ianaranao? Manomeza ohatsy. (1 Tesalonianina 5:17, 18)
10 Saky mamaky Baiboly iha, le diniho hoe akory ty azonao anoriha ty raha vakinao. Lafa iha mamaky ampahany amy Safà-Ndranahary, le eritsereto zao: ‘Akory ty azoko ampihara an’ny raha toy androany na amy hoavy?’ Ndao hatao hoe mamaky ty 1 Tesalonianina 5:17, 18 iha. (Vakio.) Lafa baka namaky an’ny andininy roe reo iha, le afaky mijano, bakeo vetsevetseo hoe impiry iha ro mivavaky, le akory ty ataonao lafa mivavaky. Azonao atao koa ty mandiniky ty raha azonao isaora an’i Jehovah. Mety manapa-kevitsy iha hoe hiresaky raha telo voafaritsy soa mba hisaora azy. Ndre minity vitsivitsy avao ty natokanao mba hametsivetsea ty raha azonao ianara amy Baiboly ao, le hanampy anao hahazo soa ty Safà-Ndranahary noho hanoriky ty raha volaniny raha zay. Eritsereto hoe ino ty soa ho azonao laha manaraky an’ny soso-kevitsy atoro eto toy iha, lafa mamaky andininy vitsivitsy amy Baiboly ao sanandro! Mazava ho azy fa ho lasa mpanoriky ty Safà-Ndranahary iha. Fe manao akory laha hitanao hoe mbo maro ty raha mila iezahanao? Ino ty tokony hataonao?
MAMETRAHA RAHA KENDRÈ VOALANJALANJA SOA
11. Manino iha ro mety ho kivy kindraiky? Manomeza ohatsy.
11 Mety ho kivy iha kindraiky lafa mamaky Baiboly satria hitanao hoe mbo maro ty raha mila iezahanao. Ndao atao hoe mamaky Baiboly iha androany, le miresaky raha iny hoe tsy soa ty manavakavaky. (Jak. 2:1-8) Hitanao hoe misy raha mila iezahanao mba hahavy anao tsy hanavakavaky. Farany iha manao fanovà. Tena soa zay! Bakeo mamaky Baiboly ndraiky iha hamarain’iny, le resahiny ao hoe tena mila mitandrina iha amy ze raha volaninao. (Jak. 3:1-12) Tsapanao hoe tsy mampahery ty raha volaninao kindraiky. Farany manapa-kevitsy iha hoe hiezaky hivola raha mampahery lafa miresaky amin’olo hafa. Mamaky Baiboly ndraiky iha fakamaray, le mampitandrina ie ao hoe tsy soa ty minama amin’olo amy zao tontolo zao. (Jak. 4:4-12) Hitanao fa tena mbo mila mitandrina iha lafa hifily fialam-boly. Mety ho kivy amy zay iha afarani-zay satria hitanao hoe mbo maro ty raha mila iezahanao.
12. Manino iha ro tsy tokony ho kivy laha mahita raha mila ovà avao saky mamaky Baiboly? (Henteo koa ty fanamariha ambany pejy.)
12 Ka kivy laha hitanao hoe mbo maro ty raha mila iezahanao. Hita baka amy zay fa miambany iha sady ta hanao raha soa. Lafa mamaky ty Soratsy Masy ty olo miambany, le mahita raha tokony hohasoaviny avao.a Tiarovo koa fa tsy vita eo noho eo ty hoe ‘hisiky ty toetsy vaovao’, fa mila ezaky mitohy. (Kol. 3:10) Ino ty hanampy anao ho mpanoriky ty Safà-Ndranahary avao?
13. Ino ty fomba soa hanampy anao hampihatra ty raha ianaranao? (Henteo koa sary io.)
13 Miezaha hanatratsy raha vitsivitsy avao tse, tozay hiezahanao hampihary iaby ze raha vakinao. (Ohab. 11:2) Anoharo zao: Anovo lista ze raha mila iezahanao, le bakeo mifiliana raiky na roe amy raha rey. Zay tse aloha ro iezaho. Afarani-zay, anovo koa ty hafa. Ka ino ty hanombohanao azy?
Manino laha mametraky raha kendrè voalanjalanja tozay hiezahanao hampihary indraiky mandeha iaby ty raha vakinao amy Baiboly ao? Mety vasa laha mifantoky amy raha raiky na roe avao tse iha (Fehintsoratsy 13-14)
14. Ino tse ty raha azonao atao raha kendrè amy voalohany?
14 Mety hanapa-kevitsy iha hoe ze raha mora tratsinao ro hataonao raha kendrè. Na mety hifily raha raiky hitanao hoe mbo mila hasoavinao iha. Laha vo hitanao hoe ino ty raha teanao hiezaha, le manaova fikaroha amy boky noho gazetintsika rey. Azonao ampiasà, ohatsy, ty Fanondroana Bokin’ny Vavolombelon’i Jehovah na ty Fitaovana Fikarohana ho An’ny Vavolombelon’i Jehovah. Mivavaha amy Jehovah, le angataho ie hanome anao “faniria noho hery hanaova raha.” (Fil. 2:13) Bakeo iezaho ampihary raha nianaranao iny. Lafa nitratsinao raha kendrenao voalohany iny, le vomaiky iha ta hiezaky hanatratsy raha hafa koa. Lafa hitanao hoe nahavita nanao fanovà iha na lasa nana toetsy kristiana, le lasa ta hanao fanovà avao iha. Lasa tsy ho sarotsy aminao aza ty hanao fanovà amy raha sisany.
ENGAO ‘HISY VOKANY AMINAO’ TY SAFÀ-NDRANAHARY
15. Manino ty vahoakin’i Jehovah ro tsy mitovy amin’olo maro mamaky Baiboly? (1 Tesalonianina 2:13)
15 Mivola ty olo sisany hoe fa nahavita namaky ty Baiboly matetitetiky. Fe tena mino ty raha ampianarin’ny Baiboly va rozy? Mampihatra ty raha resahiny va rozy, sady engan-drozy hisy vokany amy fiainan-drozy raha io? Mampalahelo fa maro ty olo tsy manoriky ty torohevitsin’ny Baiboly. Fe tsy manahaky ani-zay tsika vahoakin’i Jehovah! Manahaky Kristiana voalohany rey tsika ka ekentsika hoe “safà-Ndranahary” ty Baiboly, sady “zay vatany ro ie.” Tsy hoe maneky avao tsika fa manao ze azontsika atao koa mba hampihara ty torohevitsy ameany.—Vakio 1 Tesalonianina 2:13.
16. Ino ty hanampy antsika ho mpanoriky ty Safà-Ndranahary?
16 Tsy mora avao ty hoe mamaky noho mampihatra ty Safà-Ndranahary. Mety ho sarotsy amintsika ndre ty hahita fotoa hamakia an’ny raha io. Na mety zatsy mamaky malakilaky avao tsika sady tsy mametsivetsy ty raha vakintsika. Na mety ho kivy tsika lafa hitantsika hoe maro biby ty raha mbo mila iezahantsika. Fe ndre ino ino ty raha mety mahazo anao, ho vitanao ty hiatriky azy satria manampy Jehovah. Enga anè tsika ho tapa-kevitsy haneky ty fanampeany, sady ho mpanoriky Safà fa tsy ho mpijanjy manalino. Ho sambatsy tsika laha mamaky ty Safà-Ndranahary noho mampihatra ty raha vakintsika.—Jak. 1:25.
HIRA 94 Jehovah ô, Misaotra Noho ny Teninao!
a Henteo amy jw.org ao ty video hoe Hevitsin’ny Tanora Manahaky Anao: Famakia Baiboly.