LAHATSORATSY FIANARA 11
HIRA 57 Mitoria Amin’ny Karazan’olona Rehetra
Tahafo Jesosy, ka Miezaha Hafana Fo lafa Mitory
‘Naniraky an-drozy kiroedroe Tompo ... mba handeha alohany amy tanà noho amy pilasy mbo handehanany any.’—LIOKA 10:1.
INO TY HIANARA ATO?
Handiniky fomba efatsy anahafantsika ty zotom-pon’i Jesosy tamy fanompoa tsika.
1. Ino ty raha mampiavaky ty vahoakin’i Jehovah amin’olo hafa?
MAZOTO mitory ty vaovao soa ty mpanompon’i Jehovah. Zay ty anisan’ny raha mampiavaky an-drozy amin’olo manao ty vatany ho Kristiana. (Titosy 2:14) Fe misy fotoa mety hihena ty fahazotoanao mitory. Mety hitovy amy raha tsapan’ny anti-panahy raiky miasa mafy toy ty raha tsapanao. Zao ty nivolaniny: “Misy fotoa aho tena tsy ta handeha hitory.”
2. Manino tsika ro mety tsy hafana fo hitory?
2 Mety hiseho ty hoe aleontsika manao raha hafa amy fanompoa an’i Jehovah, tozay mandeha mitory. Ino ty antony? Lafa tsika, ohatsy, mamboatsy na mikojakoja Efitrano Fanjakà, manampy tra-boina, na mampahery an-drozy, le avy le hitantsika ty vokany sady tsapantsika hoe mba nahavita raha tsika. Teantsika koa ty miara-miasa amy mpiara-manompo satria be fitiava noho tea filongoa rozy sady haintsika hoe ankasitrahan-drozy ty raha ataontsika. Fe tsy manahaky ani-zay ty fitoria. Mety fa an-taony maro zao ty nitorianao tamy faritanin’ny fiangonanareo eo, fe zara laha misy olo mandramby. Mety hasiaky mihintsy aza ty olo sisany lafa itoriantsika. Haintsika koa fa arakaraky mamparìny ty farany, le vomaiky ho halan’olo ty hafatsy torintsika. (Mat. 10:22) Fe ino ty hanampy antsika hafana fo na hazoto hitory avao?
3. Ino ty mampiseho fa nafana fo Jesosy laha hentea ty Lioka 13:6-9?
3 Mampianatsy antsika hafana fo amy fitoria ty modelin’i Jesosy. Tsy nihena mihintsy ty hafanam-pony tamy fanompoany tan-tany etoy. Vomaiky aza ie niasa mafy lafa ho nitampitsy ty fanompoany. (Vakio Lioka 13:6-9.) Nampitovizin’i Jesosy tamy mpikarakara tanim-boaloboky ty asa nataony. Nikarakara an’ny aviavy iny avao lahilahy io tanatin’ny telo tao, fe tsy namoa mihintsy aviavy io. Manahaky ani-zay koa, fa nitory tamy Jiosy reo avao Jesosy tanatin’ny telo, fe tsy nijanjy azy ty ankamaroan-drozy. Fe tsy nikivy mihintsy Jesosy fa nitory tamin-drozy avao, manahaky an’ny mpikarakara voaloboky iny nitamà hoe mety mbo hamoa avao aviavy iny. Vomaiky aza Jesosy nanao ze azony natao mba hahavy an-drozy hino ty vaovao soa.
4. Ino ty raha efatsy hianarantsika baka amy Jesosy?
4 Hodinihintsika ato hoe akory ty nampisehoan’i Jesosy fa nafana fo ie, sirtò tanatin’ny enim-bola farany tamy fanompoany. Hafana fo koa tsika laha mandiniky ty raha nampianariny noho manao ty raha nataony. Ndao tsika handiniky raha efatsy azontsika ianara baka amy Jesosy: 1) Nifantoky tamy raha nampanaovin’i Jehovah azy ie, 2) nanao raha mifanaraky tamy faminanian’ny Baiboly ie, 3) natoky ie fa hanampy azy Jehovah, le 4) nitamà avao ie fa mbo hisy olo hijanjy azy.
NIFANTOKY TAMY RAHA NAMPANAOVIN’I JEHOVAH AZY IE
5. Akory ty nampisehoan’i Jesosy hoe ty sitrapo-Ndranahary ro tena vatan-draha taminy?
5 Nafana fo nitory “ty vaovao soan’ny Fanjakà iny” Jesosy satria hainy hoe zay ty asa tea-Ndranahary hataony. (Lioka 4:43) Tena vatan-draha tamy Jesosy ty fitoria ty vaovao soa. “Niteteziny iaby ndre tanàmbe ndre tanà kelikely, ka nampianariny ty olo” ndre fa ho nitampitsy azy ty fanompoany tan-tany etoy. (Lioka 13:22) Nampiofana mpianatsy maro hafa koa ie mba hiaraky hitory aminy.—Lioka 10:1.
6. Manino ty fitoria ro mifandramby amy asa hafa ataontsika ho an’i Jehovah? (Henteo koa sary io.)
6 Manahaky tamy andron’i Jesosy, le ty fitoria ty vaovao soa ro asa bevata tean’i Jehovah noho Jesosy hataontsika koa henanizao. (Mat. 24:14; 28:19, 20) Mifandramby mivanta amy fitoria ze asa iaby ataontsika ho an’i Jehovah. Lafa tsika, ohatsy, mamboatsy Efitrano Fanjakà na manompo amy betela any, le manoha ty raha ilà amy faritany eny. Lafa manampy tra-boina koa tsika, le tsy hoe manome ze raha ilàn’ny rahalahy noho anabavintsika avao fa manampy an-drozy mba hivory noho hitory ndraiky. Laha tiarovintsika hoe tena vatan-draha ty fitoria sady asa bevata tean’i Jehovah hataontsika, le vomaiky tsika ta handramby anjara tsy tampaky amy fanompoa. Zao ty nivolanin’i János, anti-panahy a Hongrie any: “Tiaroviko avao hoe ndre ino ndre ino ty asa ataontsika ho an’i Jehovah, le tsy misy mahasolo ty asa fitoria mihintsy satria io ro tena asa nampanaovy antsika.”
Ty fitoria ty vaovao soa ro asa farani-ze bevata tean’i Jehovah noho Jesosy hataontsika henanizao (Fehintsoratsy 6)
7. Manino tsika ro tean’i Jehovah hitory avao? (1 Timoty 2:3, 4)
7 Vomaiky tsika hafana fo amy fanompoa laha mitovy amy ty fahitan’i Jehovah ty olo ty fahitantsika an-drozy. Teany laha farani-ze maro ty olo maharè noho maneky ty vaovao soa. (Vakio 1 Timoty 2:3, 4.) Satria manavotsy ain’olo hafatsy io, le ampean’i Jehovah tsika mba hahita vokatsy lafa miresaky azy amin’olo. Misy soso-kevitsy hanampy antsika hahay hanombo-dresaky amin’olo, mba hahavy azy hianatsy Baiboly noho ho lasa mpanori-dia an’i Jesosy, ohatsy, ty bokikely hoe Tiavo ty Olo ka Ampianaro. Ndre tsy mijanjy antsika aza ty olo sisany henanizao, le mbo mana fahafaha hiova rozy alohan’ny hitamperan’ny fijalea bevata. Amy fotoa zay, le mety ho tiaron-drozy ty raha nivolanintsika amin-drozy henanizao, ka zay ro mety handrisiky an-drozy hanompo an’i Jehovah. Soa zany tsika laha tsy mieny mitory mihintsy.
NANAO RAHA MIFANARAKY TAMY FAMINANIAN’NY BAIBOLY IE
8. Ino ty faminanian’ny Baiboly nanampy an’i Jesosy hampiasa soa ty fotoany?
8 Nihain’i Jesosy hoe akory ty hahatanterahan’ny faminania amy Baiboly ao. Hainy hoe telo tao noho tampany avao ty faharetan’ny fanompoany an-tany etoy. (Dan. 9:26, 27) Hainy koa hoe ino ty nivolanin’ny faminania mikasiky ty fotoa noho ty fomba hahafatesany. (Lioka 18:31-34) Lafa nihain’i Jesosy raha iaby rezay, le nampiasa soa ty fotoany ie. Nafana fo nitory amy zay ie mba hamità an’ny asa nampanaovy azy iny.
9. Manino ty faminanian’ny Baiboly ro mandrisiky antsika hafana fo hitory?
9 Lafa haintsika hoe tanteraky ty faminanian’ny Baiboly sady mbo ho tanteraky ty sisany tsy ho ela, le vomaiky tsika hafana fo hitory avao. Haintsika fa kely sisa, le ho rava tontolo toy. Mieky tsika hoe tanteraky ty raha resahin’ny Baiboly mikasiky ty andro farany, laha hentea ty raha miseho noho ty toe-tsain’olo amy androntsika henanizao. Hitantsika koa hoe manatanteraky faminania mikasiky ty mpanjakan’ny antimo noho ty mpanjakan’ny avaratsy “amy fotoan’ny farany” ty aly ataon’ny Firenena Matanjaky Anglè-Amerikein noho Russie noho ty mpanoha azy. (Dan. 11:40) Haintsika koa fa manondro an’ny Firenena Matanjaky Anglè-Amerikein tombokin’ny sarivongana voaresaky amy Daniela 2:43-45 ao iny. Laha hentea ty faminanian’ny Baiboly, le resy lahatsy tsika hoe kely sisa le hanorotoro ty fanjakàn’olombelo ty Fanjakà-Ndranahary. Asehon’ny faminania iaby reo hoe tena fa marìny ty farany, ka tsy maintsy mampiasa soa ty fotoantsika tsika mba hitoria ty vaovao soa.
10. Manino koa ro mandrisiky antsika hitory avao ty faminanian’ny Baiboly?
10 Misy hafatsy teantsika ho zarà koa amy faminania resahin’ny Baiboly rey. Zao ty nivolanin’i Carrie, ranabavy mipetraky amy Repibliky Dominikany any: “Soasoa biby ty raha ampitamanin’i Jehovah amy hoavy, ka teako horesahy amin’olo.” Nivola koa ie hoe: “Lafa mahita ty raha sarotsy atrehin’olo henanizao aho, le tsapako fa mila resahiko amin’olo raha nampitamanin’i Jehovah reo satria tsy natao ho ahy raiky avao raha reo, fa natao ho an-drozy koa.” Mandrisiky antsika hitory avao ty faminanian’ny Baiboly satria haintsika hoe manampy antsika Jehovah. Zao ty nivolanin’i Leila, mipetraky a Hongrie any: “Asehon’ny Isaia 11:6-9 fa afaky miova ty olo iaby lafa ampean’i Jehovah. Manampy ahy raha zay mba hiresaky ty vaovao soa amin’olo eretseretiko hoe tsy hijanjy rey.” Zao koa ty resahin’i Christopher, rahalahy a Zambie any: “Fa nivolanin’i Marka 13:10 hoe hotorỳ amy firenena iaby ty vaovao soa. Tena falifaly aho, satria mandramby anjara amy fanatanteraha an’ny faminania io.” Ino iaby ty faminania amy Baiboly ao mandrisiky anao hitory avao?
NATOKY IE FA HANAMPY AZY JEHOVAH
11. Manino Jesosy ro nila niantehitsy tamy Jehovah mba hafana fo avao lafa nitory? (Lioka 12:49, 53)
11 Natoky Jesosy hoe hanampy azy hafana fo hitory avao Jehovah. Marina fa nifilin’i Jesosy soa ty raha nivolaniny lafa ie nitory, fe hainy hoe tsy hampifanaraky olo sady hotoherin’olo vaovao soan’ny Fanjakà iny. (Vakio Lioka 12:49, 53.) Tsy nitean’ny mpanday fivavaha ty raha nitorin’i Jesosy, ka nila fomba hamonoa azy avao rozy. (Jaona 8:59; 10:31, 39) Fe nitory avao Jesosy, satria hainy hoe manoha azy Jehovah. Nivola ie hoe: “Tsy raiky aho ... fa miaraky amiko baba naniraky ahy iny. Tsy nengàny handeha raiky aho, satria manao raha mahafalifaly azy avao.”—Jaona 8:16, 29.
12. Ino ty nataon’i Jesosy mba ho parè hitory avao ty mpianatsiny ndre niatriky fanenjeha?
12 Nampahatiarovin’i Jesosy mpianatsiny rey, fa afaky miantehitsy amy fanampean’i Jehovah rozy. Nameany toky matetiky rozy fa hanampy an-drozy Jehovah ndre misy fanenjeha aza. (Mat. 10:18-20; Lioka 12:11, 12) Fe nampirisihiny koa rozy mba hitandrina. (Mat. 10:16; Lioka 10:3) Nameany toromariky koa rozy hoe laha tsy ta hijanjy ty vaovao soa ty olo, le tsy tokony hoforsèvan-drozy. (Lioka 10:10, 11) Nivolaniny koa rozy mba hilay lafa enjehy. (Mat. 10:23) Marina fa nafana fo noho natoky an’i Jehovah, Jesosy, fe nanalavitsy ty raha mety hahavoan-draha azy ie.—Jaona 11:53, 54.
13. Manino iha ro afaky matoky hoe hanampy anao Jehovah?
13 Maro ty olo manohitsy antsika henanizao, ka mila ty fanampean’i Jehovah tsika mba hafana fo hitory avao. (Apok. 12:17) Manino iha ro afaky matoky fa hanampy anao Jehovah? Mamaly ani-zay vavaky nataon’i Jesosy amy Jaona 17 ao iny. Nangataky tamy Jehovah ie mba hiaro an’ny apostoly rey, le namaly an’ny fangatahany zay Jehovah. Resahin’ny bokin’ny Asan’ny Apostoly hoe akory ty nanampeany an’ny apostoly rey mba hafana fo hitory ndre nenjehy aza. Nivavaky tamy Jehovah koa Jesosy, mba harovany ty olo hino ty hafatsy torin’ny apostoly. Mbo mamaly an’ny vavaky nataon’i Jesosy iny avao Jehovah zisiky amy zao. Nanampy an’ny apostoly rey ie, le azo antoky fa hanampy anao koa satria anisan’olo nino ty vaovao soa iha.—Jaona 17:11, 15, 20.
14. Manino tsika ro afaky matoky fa hahavita hitory noho hafana fo avao? (Henteo koa sary io.)
14 Marina fa vomaiky ho sarotsy ty hafana fo hitory ty vaovao soa arakaraky mamparìny ty farany. Fe nanome toky antsika Jesosy hoe hahazo ze fanampea ilàntsika avao tsika. (Lioka 21:12-15) Manahaky an’i Jesosy noho mpianatsiny rey, le engàntsika hanapa-kevitsy ty olo hoe hijanjy antsika sa tsy hijanjy sady miezaky koa tsika mba tsy hialy hevitsy amin-drozy. Ndre amy tany andrarà ty asantsika aza, le mahita hiriky hitoria ty vaovao soa avao ty mpiara-manompo amintsika satria miantehitsy amy Jehovah rozy fa tsy amy ty herin-drozy. Nanome hery ty mpanompony Jehovah tamy taonjato voalohany, le hanome hery antsika koa ie henanizao mba ho vita soa araky ze itiavany azy ty asa fitoria. (2 Tim. 4:17) Laha miantehitsy amy Jehovah zany iha, le afaky matoky fa hahavita hitory noho hafana fo avao.
Mahita hiriky hitoria ty vaovao soa avao ty mpitory mafana fo ndre amy tany andrarà ty asantsika rey any aza (Fehintsoratsy 14)a
NITAMÀ AVAO IE FA MBO HISY OLO HIJANJY AZY
15. Ino ty nampiseho fa natoky Jesosy hoe hisy vokany soa ty fitoria nataony?
15 Natoky Jesosy fa hisy hijanjy ty vaovao soa nitoriny. Zay ty nanampy azy ho falifaly noho hafana fo amy fanompoa avao. Tamy faramparan’ny tao 30, ohatsy, le hitan’i Jesosy hoe maro ty olo parè hijanjy ty vaovao soa, le nampitoviziny tamy tanim-bary nisy vokatsy fa masaky tokony fa havory io rozy. (Jaona 4:35) Zao ty nivolaniny tamy mpianatsiny rey tao raiky teo ho eo tafara atoy: “Tena maro ty vokatsy.” (Mat. 9:37, 38) Mbo nivola ndraiky ie tafara atoy hoe: “Tena maro ty vokatsy . . , ka angataho Tompon’ny vokatsy iny mba haniraky mpiasa hamory an’ny vokatsy reo.” (Lioka 10:2) Tsy niafaky tan-tsain’i Jesosy ao mihintsy hoe mbo hisy olo hijanjy ty vaovao soa avao, ka nifalifaly ie lafa niseho vatany raha zay.—Lioka 10:21.
16. Manino fanohara nataon’i Jesosy rey ro manampy antsika hitamà vokatsy soa amy fanompoa? (Lioka 13:18-21) (Henteo koa sary io.)
16 Nampianarin’i Jesosy mpianatsiny rey mba hatòky avao hoe mbo hisy hijanjy ty hafatsy torin-drozy. Nanampy an-drozy hafana fo avao raha zay. Nampiasa fanohara roe ie tamy zay. (Vakio Lioka 13:18-21.) Voalohany, nampitovizin’i Jesosy tamy voan-tsinapy ty hafatsy mikasiky an’ny Fanjakà iny. Ty teany hovolany le hoe ho maro ty olo haneky ty vaovao soa sady vomaiky hihamaro avao, ka tsy hisy raha hahasaka ani-zay. Faharoe, nampitoviziny tamy levira ty hafatsy mikasiky an’ny Fanjakà iny. Ty teany hovolany koa le hoe hotorỳ maneran-tany ty vaovao soa, fe tsy voatery ho hita tampoky eo ty vokany. Zay ty fomba nanomezan’i Jesosy toky an’ny mpianatsiny rey hoe mbo maro ty olo hijanjy ty hafatsy torin-drozy.
Manahaky an’i Jesosy tsika, ka mitamà avao hoe hisy hijanjy ty hafatsy torintsika (Fehintsoratsy 16)
17. Manino tsika ro mitamà fa hahita vokatsy soa avao lafa manompo?
17 Vomaiky tsika hafana fo hitory lafa mametsivetsy hoe misy vokany soa ty asa fitoria ataontsika amy tany toy iaby. Santao, le an-tapitrisany ty olo kinto manatriky Fahatiarova noho mianatsy Baiboly. An-ketsiny koa ty olo atao batisa noho miaraky mitory amintsika. Tsy haintsika aloha hoe firy ty olo haneky ty hafatsy torintsika, fe haintsika hoe mamory ty vahoaky be Jehovah henanizao sady ho tafaboaky velo amy fijalea bevata rozy. (Apok. 7:9, 14) Tsy mieny mitory zany tsika, satria hitan’i Jehovah, azy Tompon’ny vokatsy iny fa mbo maro ty olo haneky ty vaovao soa.
18. Ino ty raha teantsika ho voamarikin’olo lafa mandiniky antsika rozy?
18 Mafana fo mitory ty vaovao soa ty tena mpianatsin’i Jesosy bakanibakany zay. Lafa nihitan’olo, ohatsy, hoe nahasaky nitory apostoly rey sady nafana fo, le nihain-drozy hoe niaraky tamy Jesosy rozy.” (Asa 4:13) Enganè mba ho hitan’olo koa hoe mafana fo manahaky an’i Jesosy koa tsika lafa mandiniky antsika amy fanompoa eny rozy.
HIRA 58 Tadiavo Ireo Zanaky ny Fiadanana
a SARY: Rahalahy mitory amy lahilahy raiky amy famarota esansy eo, fe mitandrina soa.