FANAJARIA BOKY ahi-ty Vavolombeloni-Jehovah
FANAJARIA BOKY
ahi-ty Vavolombeloni-Jehovah
Vezo
  • BAIBOLY
  • BOKY
  • FIVORIA
  • w25 Ziein p. 26-31
  • Nampianatsy Raha Maro Anay Mpampianatsy Be Voninahitsy Iny

Tsy misy video mikasiky an'io ty atoa.

Miala tsiny, misy tsy mety amy fandefasa video io.

  • Nampianatsy Raha Maro Anay Mpampianatsy Be Voninahitsy Iny
  • Tilikambo Fiambena Manambara ty Fanjakàni-Jehovah (Fianara)—2025
  • Lohatenikely
  • Mitovitovy Aminy
  • MODELY HO AHY TY RAY AMAN-DRENIKO
  • RAHA SAROTSY TAMY FANOMPOA MANONTOLO ANDRO
  • TY FIAINANAY TAMY ZAHAY MISIONERA
  • NALEFA EROPY ANY, BAKEO AN’AFRIKY ANY
  • TAMY FARITSY ANTINANA ANY
  • NIMPOLY AN’AFRIKY ANY NDRAIKY
  • Nitariky Ahy amy Lala Mahity Jehovah
    Tilikambo Fiambena Manambara ty Fanjakàni-Jehovah Tilikambo Fiambena 2021
  • Maro ty Raha Nahafalifaly Tsy Nampoizinay Noho Nianaranay Tamy Fanompoa ani-Jehovah
    Tilikambo Fiambena Manambara ty Fanjakàni-Jehovah (Fianara)—2023
  • Soa avao Aho fa Manompo an’i Jehovah
    Tilikambo Fiambena Manambara ty Fanjakàni-Jehovah (Fianara)—2024
Tilikambo Fiambena Manambara ty Fanjakàni-Jehovah (Fianara)—2025
w25 Ziein p. 26-31
Franco Dagostini.

TANTARAM-PIAINA

Nampianatsy Raha Maro Anay Mpampianatsy Be Voninahitsy Iny

NITANTARANIN’I FRANCO DAGOSTINI

Maramila nanao fisavà, vahoaky nigrevy, siklony, aly an-trano, niala tan-tranonay ao. Reo ty raha sisany nampidi-doza natrehinay morovaly tamy asan’ny mpisava lala noho misionera. Fe ndre zay, le tsy niova mihintsy ty safidy nataonay amy fiainanay! Nanoha noho nitahy anay avao Jehovah ndre ino ino ty raha niseho tamy fiainanay. Nampianatsy raha lafovily anay koa ie, amy maha Mpampianatsy Be Voninahitsy azy.​—Joba 36:22; Isa. 30:20.

MODELY HO AHY TY RAY AMAN-DRENIKO

Niala ta Italỳ any ty ray aman-dreniko tamy faramparany 1950, le nifindra a Kindersley, a Saskatchewan, a Kanada any. Tiaroko fa niaraky nanompo matetiky tamy fianakaviako avao aho tamy zaho mbo nikely, tamy zaho nivalo tao. Misy fotoa aho misomonga amin-drozy hoe zaho anè “mpisava lala mpanampy!”

Franco mbo nikely noho tampo raiky aminy rey noho ty ray aman-drenin-drozy.

Niaraky tamy fianakaviako tamy 1966 tany ho any

Nahantra ty ray aman-dreniko. Fe ndre zay le nanome modely soa rozy satria nahafoy tena ho an’i Jehovah. Tamy 1963, ohatsy, le navilin-drozy ze raha nananan-drozy mba hananan-drozy frè hanatreha fivoriambe iraisam-pirenena ta Pasadena, a Kalifornỳ, a Etazinỳ any. Tamy 1927, le nifindra lavitsy a Trail, a Kolombỳ Britaniky, a Kanada any zahay mba hanampy ty olo manao fivolana Italiein any. Mpamafa trano noho mpikojakoja trano bevata famarota rey ty asan’ny babako. Misy fotoa ie amean’olo asa be karama, fe mandà satria ta hifantoky amy fanompoa an’i Jehovah.

Tena isaorako bevata ty ray aman-dreniko satria nanome modely soa ho anay efatsy mianadahy rozy. Tampany bevata tamy fampiofana ahy tamy fanompoa an’i Jehovah ty modelin-drozy. Tsy halinoko mihintsy raha nampianarin-drozy ahy toy: Laha ataoko amy pilasy voalohany avao Fanjakà iny, le hikarakara ahy Jehovah.​—Mat. 6:33.

RAHA SAROTSY TAMY FANOMPOA MANONTOLO ANDRO

Nanambaly an’i Debbie aho tamy 1980. Tena ampela soa ie sady nana raha kendrè tamy fanompoa. Ta hanao fanompoa manontolo andro zahay, ka nanomboky nanao mpisava lala Debbie telo vola tafaran’ny mariazinay. Lafa nifeno tao raiky ty nifanambaleanay, le nifindra amy fiangona kelikely nila fanampea zay zahay, le nanao mpisava lala koa aho.

Franco noho Debbie tamy mariazin-drozy.

Mariazinay tamy 1980

Lafa nandeha ty fotoa, le lasa tsy nahita fifalea sasy zahay sady nieritseritsy hifindra. Fe niresaky tamy mpiandraikitsin’ny faritsy tse zahay. Be fitiava ie, fe tsy nisalasala koa nivola taminay hoe: “Baka aminareo avao ty problemo mahazo anareo. Mifantoky loatsy amy raha mahakivy nareo. Fa laha mifantoky amy raha mampahery nareo, le ho falifaly.” Zay mihintsy ty torohevitsy nilànay. (Sal. 141:5) Avy le norihinay torohevitsy iny, le tsapanay tsiela tafarani-zay, fa maro ty raha mampahery. Maro tamin’olo tamy fiangona teo ro ta hampitombo ty fanompoany an’i Jehovah, anisani-zay ty tanora noho ty olo manambaly tsy mpanompon’i Jehovah. Fianara bevata ho anay raha zay. Nianatsy nifantoky amy raha soa zahay sady natoky hoe hanampy anay hiaritsy raha sarotsy Jehovah. (Mik. 7:7) Lasa nifalifaly ndraiky zahay, sady nihasoa ty raha niainanay.

Fa nanompo an-tany hafa any mpampianatsy anay tamy sekolin’ny mpisava lala rezay. Nasehon-drozy tamy sary noho niresahin-drozy taminay ty raha sarotsy niainan-drozy, noho ty fitahia niazon-drozy. Nahavy anay ta ho misionera raha zay. Farany nataonay raha kendrè ty ho misionera.

Parkinin’ny Efitrano Fanjakà feno lanezy.

Amy Efitrano Fanjakà a Kolombỳ Britaniky tamy 1983

Niezaky nanatratsy an’ny raha kendrenay io zahay, ka nifindra amy faritany manao fivolana Fransè a Québec any tamy 1984. Eo amy 4 000 kilometra mahery miala an’i Kolombỳ Britaniky pilasy io. Tsy maintsy nianatsy kolontsay noho fivolana vaovao zahay lafa tany. Niatriky raha sarotsy hafa koa zahay satria tsy nanan-drala matetiky. Nisy fotoa zahay nitimpo ze pondetera nengàn’ny mpamboly raiky zay tam-baibòny eny, le iny ty nataonay sakafo. Novaovan’i Debbie ty fiketrahany an’ny pondetera rey sady natsiro! Ndre niatriky raha sarotsy zahay, le niezaky niaritsy noho ho falifaly avao. Hitanay hoe tena nikarakara anay avao Jehovah.​—Sal. 64:10.

Nisy nikaiky an-telefony tampoky zahay ndraiky andro zay. Fanasà anay hanompo amy Betelan’i Kanada any raha iny. Nifalifaly aloha zahay, fe nidiso fanantenà koa satria fa nameno fangataha hanatriky Sekolin’i Gileada talohani-zay. Fe nekenay fanasà iny, le nandeha zahay. Lafa niavy zahay, le nanontany an’ny Rahalahy Kenneth Little, anisan’ny Komitin’ny Sampana hoe: “Ka manao akory zany laha mivaly fangatahanay hanatriky Sekolin’i Gileada iny?” Zao ty navaliny: “Mbo hohitantsika ty mikasiky ani-zay lafa mivaly ie.”

Nivaly vatany fangatahanay iny herinandro tafarani-zay, ka nasà hanatriky Sekolin’i Gileada zahay. Fe tsy maintsy nanao safidy zahay. Niresaky taminay Rahalahy Little hoe: “Mety iaby ze filìnareo. Fe misy fotoa mety ho teanareo hatao koa ze tsy nifilinareo. Samby soa iaby reo, samby tahin’i Jehovah.” Nekenay fanasà hanatriky Sekolin’i Gileada iny. Fe tao maro tafara atoy, le nihitanay hoe marina safàn’ny Rahalahy Little iny. Matetiky zahay miresaky an’ny raha niresahiny taminay io, lafa misy olo tsy maintsy manao safidy amy fanendrea samby hafa azony.

TY FIAINANAY TAMY ZAHAY MISIONERA

(Ankavia) Ulysses Glass

(Ankavana) Jack Redford

Tena nifalifaly zahay fa anisan’ny mpianatsy 24 tamy Sekolin’i Gileada kilasy faha-83. Tamy Avrily 1987, ta Brooklyn, a New York any ty nanaova azy. Rahalahy Ulysses Glass noho Jack Redford ro tena nampianatsy anay. Naharitsy limy vola ty fianaranay, le nizarà diplômy zahay tamy 6 Septambra 1987. Nivoatendry a Haiti any zahay, noho John noho Marie Goode morovaly.

Franco noho Debbie manompo amoron-driaky a Haiti any.

Ta Haiti any tamy 1988

Tsy nandefasa misioneran’i Gileada sasy ta Haiti tany nanomboky tamy 1962, lafa niroasy bakany ze misionera farany tany. Nanomboky nanompo niaraky amy fiangona raiky ta Haiti tany zay zahay, telo herinandro tafaran’ny nahazoanay diplômy. Nisy mpitory 35 fiangona io sady amy faritsy mitoka am-bohitsy any. Mbo tanora noho tsy ampy traikefa zahay tamy zay, sady zahay avao ty nipetraky tamy tranon’ny misionera tao. Tena nahantra ty olo tamy faritsy io tao, sady tsy nahay namaky teny. Vo niavy kelikely tany zahay, le nisy problemo ara-politiky ty tany, ka nisatà ty olo, nieritseritsy hanongam-panjakà, nigrevy. Nisy siklony koa tamy fotoa zay.

Maro ty raha nianaranay baka amy rahalahy noho anabavy ta Haiti any. Maro ty sahira amy fiaina, fe tea an’i Jehovah noho tea fanompoa rozy. Misy ranabavy raiky be tao zay zao tsy mahay mamaky teny, fe 150 ty andinin-teny hainy. Nihararaotinay problemo tan-tanà eo iny, mba hitoria hoe ty Fanjakà-Ndranahary raiky avao ro afaky mamaha ty raha sarotsy mahazo ty olombelo. Lasa mpisava lala maharitsy, mpisava lala manoka, noho anti-panahy ty olo sisany nampianarinay Baiboly tafara atoy, ka tena nifalifaly biby zahay.

Nifankahita tamy mpamaraky mana anara Trevor zay aho ta Haiti tany. Misionera tamy fivavaha Mormon ie. Niresaky hevitsy ara-baiboly matetiky zahay. Tsy nampoiziko fa nandefa taratasy amiko ie tao maro tafara atoy. Zao ty nisoratiny: “Hatao batisa aho amy fivoriambe manaraky eo! Himpoly a Haiti any aho, sady ta ho mpisava lala manoka tamy faritsy naha misioneran’ny Mormon ahy iny tao.” Nimpoly any vatany ie, sady fa an-taony maro rozy morovaly ro mpisava lala manoka.

NALEFA EROPY ANY, BAKEO AN’AFRIKY ANY

Franco miasa amy biròny ao.

Niasa ta Slovenỳ any tamy 1994

Nivoatendry hanompo an’Eropy any zahay lafa tsy nivoarara sasy ty asa fitoria tany. Niavy ta Ljubljana, a Slovenỳ any zahay tamy 1992. Nipetraky marìny an’ny tanà io ty ray aman-dreniko talohan’ny nifindran-drozy ta Italỳ any. Anisan’ny faritsy Yougoslavie taloha tanà io sady mbo nisy aly ty tany tamy fotoa zay. Ty rahalahy baka a Vienne a Otrisy any, baka a Zagreb, Kroasỳ, noho Belgrade a Serbỳ any ro nanara-maso ty asa fitoria tamy faritsy iny tao. Ze firenena nahaleo tena avao ro tsy maintsy nisy Betela.

Tsy maintsy nianatsy fivolana noho kolontsay vaovao ndraiky zahay. Fomba fivolanan’olo any ty hoe “Jezik je težek,” laha adika le hoe “Sarotsy ty fivolananay.” Marina vatany raha zay, satria tsy mora taminay ty nianatsy fivolanan-drozy! Fe nankasitrahanay ty rahalahy noho anabavy satria parè hanoriky ze fanovà ataon’ny fandamina avao rozy, ka nitahin’i Jehovah. Nihitanay ndraiky ty fomba nandaminan’i Jehovah ty raha sarotsy nahazo anay sady tamy fotoa mety mihintsy. Maro ty raha nianaranay ta Slovenỳ tany, sady nanampy anay hiatriky ty raha sarotsy tany ty raha niainanay taloha.

Niovaova avao ty fiainanay. Nivoatendry a Côte d’Ivoire, an’Afriky Andrefa any zahay tamy 2000. Fe nisy aly an-trano tany tamy Novambra 2002, ka nafindra ta Sierra Leone any zahay. Naharitsy 11 tao aly an-trano iny, ka tsy mora ty niala tampoky ta Côte d’Ivoire tao. Fe nanampy anay ho falifaly avao ty raha nianaranay.

Nifantoky tamin’olo maro ta hianatsy fahamarina noho tamy rahalahy noho anabavy be fitiava niaritsy aly tanatin’ny tao maro rey zahay. Nahantra rozy, fe nazoto nizara ty raha nananan-drozy. Nisy ranabavy raiky zay zao nanome akanjo vitsivitsy an’i Debbie. Tsy ta ho nandramby tse Debbie, fe nisisiky ranabavy iny, sady nivola hoe: “Nanampy anay ty mpiara-manompo baka an-tany hafa any tamy aly iny, ka mba anjaranay koa zao ty manampy.” Niezaky nanahaky an-drozy koa zahay.

Nimpoly a Côte d’Ivoire any ndraiky zahay, fe nipoaky ndraiky aly iny. Farany nalà elikoptera any zahay tamy Novambra 2004, le samby nanday kitapo kiraidraiky. Natory amy tobin’ny tafiky Fransè ao zahay lafa nihaly ty andro, bakeo nandeha a Soisy any hamarain’iny. Fa vakimirahaly zahay vo niavy tamy Sampana any. Nandramby soa anay ty Komitin’ny Sampana noho ty mpampianatsy amy Sekoly Fampiofana ho amy Fanompoa, noho ty valin-drozy. Nandrakoky anay rozy, nanome sakafo mafana, noho sôkôla maro anay. Tena nidosiky fonay raha zay.

Franco manao lahateny amy Efitrano Fanjakà a Côte d’Ivoire any.

Mifantoky amy mpitsoa-ponena ta Côte d’Ivoire any tamy 2005

Nitendrè tsy maharitsy a Ghana anay zahay, bakeo nampoly a Côte d’Ivoire any ndraiky lafa nilamindamy aly an-trano iny. Tena niasa loha zahay tamy fotoa namindrà anay noho tamy fanendrea tsy maharitsy niazonay rey, fe nanampy anay ty fitiava nasehon’ny mpiara-manompo. Marina hoe toetsy tsy maintsy asehon’ny vahoakin’i Jehovah ty fitiava, fe tsy nihamaivaninay morovaly mihintsy raha zay. Ndre teo raha sarotsy natrehinay rey, le nirambesinay ho anisan’ny fampiofana anay raha rey.

TAMY FARITSY ANTINANA ANY

Franco noho Debbie mitsidiky pilasy raiky simbasimba amy Faritsy Antinana any.

Tamy faritsy Antinana any tamy 2007

Nahazo taratasy baka amy foibe zahay tamy 2006 hoe voatendry amy faritsy Antinana any. Tsy maintsy hiatriky fiainam-baovao, raha sarotsy, noho hianatsy fivolana noho kolontsay vaovao ndraiky zahay. Tsy nilamy ty tany satria tena nanjakazaka ty mpanao politiky noho ty mpanday fivavaha. Tena nifalifaly zahay fa ndre samby hafa fivolana noho kolontsay aza ty mpitory tamy fiangona teo, le niharo raiky avao satria nanoriky toromariky baka amy fandamina. Nidera ty rahalahy noho anabavy zahay satria be herim-po ty ankamaroan-drozy, ka vitan-drozy ty niaritsy fanoheran’ny fianakavia, mpiaraky mianatsy, mpiara-miasa, noho ty olo tanà raiky amin-drozy.

Nanatriky fivoriambe manoka ta Tel Aviv an’Israely any zahay tamy 2012. Io ty fivoriambe voalohany niarahan’ny vahoakin’i Jehovah tamy faritsy io tao, manahaky tamy Pentekosta tamy tao 33 A.K. iny. Tsy halinonay mihintsy fotoa io!

Nalefa nitsidiky firenena raiky nandrarà ty asantsika zahay tamy fotoa zay. Nanday boky noho gazety vitsivitsy zahay, nandeha nanompo amy faritany eny, noho nanao fivoriambe niaraky tamin’olo vitsivitsy avao. Feno maramila manday basy ze ombanay, fe niamby soa avao zahay amy mpitory vitsivitsy niaraky aminay rey, ka nivoaro.

NIMPOLY AN’AFRIKY ANY NDRAIKY

Franco manoratsy amy ordinatera.

Manoma lahateny a Congo any tamy 2014

Nahazo fanendrea miavaky zahay tamy 2013 satria nivoatendry hanompo tamy sampan’ny Kinshasa, a Congo any. Bevata firenena io sady soasoa. Fe nisy aly matetiky ty tany sady tena nahantra ty olo tany. Lafa nalefa tany zahay le nieritseritsy hoe: “Fa haintsika soa ty fiaina an’Afriky any satria fa tany tsika. Tsy de hisy raha hanahira antsika zany lafa a Congo any tsika.” Fe mbo maro ty raha tsy maintsy nianaranay, sirtò lafa nandeha ambanivohitsy any zahay. Maro ty raha nampahery anay tamy rahalahy noho anabavy reo. Niaritsy rozy, falifaly avao ndre tsy nanan-drala, tea fanompoa, noho niezaky nanatriky fivoria noho fivoriambe avao. Hitanay hoe tena nandroso ty asan’ny Fanjakà iny satria nitahin’i Jehovah. Maro ty raha nianaranay tamy fanompoa manontolo andro nataonay ta Congo any, sady nahazo nama sahala amy fianakavianay io zahay.

Franco amy fanompoa eny, mandeha an-tomboky ho ambanivohitsy any miaraky amy rahalahy noho anabavy vitsivitsy.

Fitoria tan’Afriky Antimo any tamy 2023

Niova fanendrea ndraiky zahay tamy faramparan’ny tao 2017. Nalefa an’Afriky Antimo any zahay. Io ty sampana farani-ze bevata nanompoanay bakanibakany zay, sady vaovao aminay ty asa nanendrea anay tao. Maro ty raha tsy maintsy nianaranay ndraiky, fe nanampy anay ty raha niainanay taloha tany. Teanay rahalahy noho anabavy niaritsy tanatin’ny tao maro tany reo. Tena soasoa koa ty mahita ty fianakavian’ny Betela miaraky miasa soa ndre samby hafa fiavia noho kolontsay aza. Hita hoe manampy ty vahoakiny hilongo soa Jehovah lafa misiky toetsy vaovao noho manoriky ty torolalan’ny Baiboly rozy.

Tena niteanay amy Debbie ty fanendrea niazonay tanatin’ny tao maro, sady lasa nahay kolontsay noho fivolana vaovao zahay. Tsy mora raha zay, fe tsapanay hoe tea anay Jehovah, ka nampiasa ty fandaminany noho ty mpiara-manompo ie mba hikarakara anay. (Sal. 144:2) Tsapanay hoe nanampy anay tsy hivaliky amy Jehovah ty raha maro nianaranay tamy fanompoa manontolo andro.

Tena lafovily amiko ty raha nampianarin’ny ray aman-dreniko ahy, ty fanohanan’i Debbie valiko, noho ty modelin’ny rahalahy noho anabavy amy tany toy iaby. Lafa mandiniky ty androm-piainanay sisa tavela zahay, le tapa-kevitsy hoe hianaranay avao ze raha ampianarin’ny Mpampianatsy antsika Be Voninahitsy iny.

    Fanajaria Boky Vezo (2001-2025)
    Hiboaky
    Hilitsy
    • Vezo
    • Hizara
    • Hamboamboatsy
    • Copyright © 2025 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania
    • Fifanekea
    • Fifanekea Mikasiky Sekirè
    • Hanova Fifanekea
    • JW.ORG
    • Hilitsy
    Hizara