LAHATSORATSY FIANARA 50
“Hiaraky Amiko amy Paradisa any Iha”
“Volaniko aminao mazava soa androany, fa hiaraky amiko amy Paradisa any iha.”—LIOKA 23:43.
HIRA 145 Mampanantena Paradisa Andriamanitra
HO HITANAO ATOa
1. Lafa ho nimaty Jesosy, ino ty raha nivolaniny tamy lahilahy mpanao raty tanilany teo iny? (Lioka 23:39-43)
NIJALIJALY Jesosy noho olo raty roe lahy tanilany teo rey lafa ho nimaty. (Lioka 23:32, 33) Nikizakizaky ani-Jesosy tse rozy roe lahy tamy voalohany, ka hita hoe tsy anisani-mpianatsiny rozy. (Mat. 27:44; Mar. 15:32) Fe niova ty raiky amin-drozy. Nivola ie hoe: “Jesosy e, tiarovo aho lafa avy amy Fanjakànao any iha.” Namaly Jesosy hoe: “Volaniko aminao mazava soa androany, fa hiaraky amiko amy Paradisa any iha.” (Vakio Lioka 23:39-43.) Mety fa naharè ty hafatsy mikasiky “Fanjakàni-lanitsy” nitorini-Jesosy tamy ie tan-tany etoy iny lahilahy io, fe tsy nilasa mpianatsiny ie. Tsy nivola mihintsy koa Jesosy hoe ho tafilitsy amy Fanjakà an-danitsy any io lahilahy io. (Mat. 4:17) Paradisa an-tany etoy ro nivolanini-Jesosy. Manino tsika ro mivola ani-zay?
Ino ty azontsika volany mikasiky ani-lahilahy mpanao raty niresaky tamy Jesosy iny noho ty raha nihaini-lahilahy iny? (Fehintsoratsy 2-3)
2. Akory ty ahaizantsika fa Jiosy lahilahy nibebaky iny?
2 Azo inoa hoe Jiosy lahilahy nibebaky io. Ho zao ty nivolaniny tamy namany iny: “Mbo tsy matahotsy a Ndranahary avao iha, kanefa iha koa aza fa voasazy manahaky azy?” (Lioka 23:40) Nivavaky tamy Ndranahary raiky avao ty Jiosy, fa tsy manahaky ani-zay ty hafa firenena satria nivavaky tamy ndranahary maro. (Eks. 20:2, 3; 1 Kor. 8:5, 6) Laha tsy Jiosy lahilahy reo, le mety ho nivola raiky iny hoe: “Mbo tsy matahotsy ani-ndranahary reo avao iha?” Ankoatsini-zay, Jiosy avao koa amy ankapobeny ro nitoriani-Jesosy, satria tsy nirahy ho amin’olo hafa firenena ie fa ho amy “aondry trobo amy taranakini-Israely eo.” (Mat. 15:24) Fa nambara-Ndranahary tamy Israelita reo hoe hamelo ty maty ie. Mety haini-lahilahy nibebaky io raha zay, sady hita tamy raha nivolaniny io fa natoky ie hoe hovelomini-Jehovah Jesosy le ho mpanjakani-Fanjakà-Ndranahary. Mety nitamà lahilahy io hoe hovelomi-Ndranahary koa ie.
3. Ino ty raha mety tan-tsaini-lahilahy nibebaky iny tao lafa niresaky mikasiky Paradisa Jesosy? Hazavao. (Genesisy 2:15)
3 Laha Jiosy lahilahy nibebaky io, le mety ho nahay mikasiky ani-Adama noho Eva. Mety ho nihainy koa hoe napetrakini-Jehovah tamy Paradisa rozy. Ka lafa niresaky mikasiky Paradisa Jesosy, le azo inoa hoe pilasy feno zariday soasoa an-tany eto ro tan-tsaini-lahilahy io tao.—Vakio Genesisy 2:15.
4. Tokony handrisiky antsika hieritseritsy mikasiky ino raha nivolanini-Jesosy tamy lahilahy mpanao raty iny?
4 Tokony handrisiky antsika hieritseritsy ty fiaina amy Paradisa ao raha nivolanini-Jesosy tamy lahilahy mpanao raty io. Afaky manampy antsika hahay mikasiky Paradisa koa ty fanjakàni-Solomona Mpanjaka satria tena nifeno fiadana. Mivola ty Baiboly fa bevata mandilatsy ani-Solomona Jesosy. (Mat. 12:42) Afaky mitamà zany tsika fa hataoni-Jesosy noho mpiaraky manjaka aminy rey soasoa tany toy. Mazava ho azy fa tokony hahakinto ty “aondry hafa” hoe ino ty raha tsy maintsy ataon-drozy laha tean-drozy ty hiay amy Paradisa ao.—Jaona 10:16.
HANAO AKORY TY FIAINA AMY PARADISA AO?
5. Araky ty hevitsinao, hanao akory ty fiaina amy Paradisa ao?
5 Ino ty avy an-tsainao ao lafa mieritseritsy ty fiaina amy Paradisa ao? Mety mieritseritsy pilasy raiky soasoa manahaky ani-zariday Edena iny vasa iha. (Gen. 2:7-9) Mety tiaronao vasa faminania nivolanini-Mika iny hoe “samby hipetrapetraky ambany ty voalobokiny noho ty aviaviny eny” ty vahoaki-Ndranahary. (Mika 4:3, 4) Mety tiaronao koa vasa ty raha volanini-Baiboly hoe hisy hany maro biby ty ao. (Sal. 72:16; Isaia 65:21, 22) Mety ho hitanao zany hoe io iha mipetrapetraky amy zariday soasoa, le misy latabo feno hany matsiro aminao eo. Mety ho azonao sary an’eritseritsy hoe misy tsioky soasoa sady manimanitsy baka amy folera noho raha mitiry rey. Mety ho azonao sary an’eritseritsy mihintsy aza hoe ndreo ty fianakavianao noho ty namanao, anatini-zay azy nivelomy tamy maty rey, miaraky homehomehy sady falifaly. Tsy nofinofy raha reo fa tena hisy sady azo antoky. Fe tsy zay avao, fa hisy asa mahafa-po koa amy Paradisa ao.
Hisy asa bevata hataontsika, tsy ino zay fa ty fampianara an’olo hovelomy amy maty rey (Fehintsoratsy 6)
6. Hanao ino tsika amy Paradisa ao? (Henteo sary io.)
6 Lafa namoro antsika Jehovah le nataony hahita fifalea amy ty asantsika tsika. (Mpito. 2:24) Ho maro biby ty raha tsy maintsy hataontsika amy Fanjakà Arivo Taoni-Kristy. Mila akanjo, hany, noho trano hipetraha ty olo ho tafaboaky velo amy fijalea bevata, noho olo an-tapitrisany hovelomy rey. Mila miasa mafy zany tsika mba hanomeza ani-raha ilàn-drozy reo. Fe tsy hamozaky ty hanao ani-zay fa ho soasoa! Nivolanini-Jehovah Adama noho Eva mba hamboly noho hikarakara ani-zariday nisy an-drozy iny. Manahaky ani-zay koa fa hana tombontsoa hanova ani-tany toy ho Paradisa tsika. Hahafalifaly koa amy fotoa zay ty hampianatsy an’olo an-tapitrisany nivelomy tamy maty rey, satria tsy tena nahay ani-Jehovah noho ty raha teany hatao rozy. Tsy reo avao fa mbo hampeantsika koa olo tsy nivaliky niay talohani-Jesosy rey!
7. Ino ty raha azontsika atokisa, le ino ty antony?
7 Hilamy soa ty fiaina amy Paradisa ao. Hiada tsika sady hana ze raha ilàntsika. Tena azo antoky raha zay. Ino ty antony? Satria fa natoroni-Jehovah antsika hoe hanao akory ty fiaina lafa Anakilahiny iny ro manday. Mampiseho ani-zay ty raha niseho tamy fitondrani-Solomona Mpanjaka.
HANAMPY ANTSIKA HAHAY TY FIAINA AMY PARADISA AO TY RAHA NISEHO TAMY FITONDRANI-SOLOMONA MPANJAKA
8. Manao akory ty nahatanteraky ty raha volanini-Salamo 37:10, 11, 29 taloha tany? (Henteo ty “Fanontaneani-Mpamaky” amy gazety toy ato.)
8 Nahazo fanahy masy Davida Mpanjaka le nanoratsy ie hoe hanao akory ty fiaina amy hoavy lafa mpanjaka hendry noho tsy mivaliky ro hanjaka. (Vakio Salamo 37:10, 11, 29.) Matetiky tsika mamaky ty Salamo 37:11 lafa miresaky mikasiky Paradisa amy hoavy. Tsy diso tsika laha manao ani-zay satria nivola ani-andinin-teny io Jesosy tamy Toriteniny Tam-bohitsy teo iny. Hita tamy raha nivolaniny fa mbo ho tanteraky amy hoavy raha io. (Mat. 5:5) Fe nampiseho ty fiaina tamy androni-Solomona Mpanjaka koa raha nivolanini-Davida io. Lafa nilasa mpanjaka tamy Israely teo Solomona, le niada biby ty vahoaki-Ndranahary sady nilamy soa satria nipetraky tamy tany “feno ronono noho tantely.” Nivola Ndranahary hoe: “Laha manaraky ty fitsipiko ... nareo, ... [le] hataoko manjaka amy tany io ao ty filamina ka tsy hisy raha hampatahotsy anareo lafa matory nareo.” (Lev. 20:24; 26:3, 6) Nitanteraky fampitamana reo lafa nanjaka Solomona. (1 Tan. 22:9; 29:26-28) Nampitamà koa Jehovah hoe “tsy hisy sasy” ty olo raty fanahy. (Sal. 37:10) Fa nitanteraky taloha tany zany raha volanini-Salamo 37:10, 11, 29 reo sady mbo ho tanteraky koa amy hoavy.
9. Ino ty raha nivolanini-Mpanjakavavini-Sheba iny mikasiky ty fanjakàni-Solomona?
9 Nalaza hoe niada noho nilamy soa ty firenenan’Israely lafa nilasa mpanjaka Solomona, ka nireni-Mpanjakavavini-Sheba iny raha zay. Farany ie niala baka amy taniny any ndre lavitsy biby aza, mba ho a Jerosalema any, soa hahita ani-raha zay. (1 Mpanj. 10:1) Lafa nahita mivanta ty fanjakàni-Solomona ampela io le nivaky resaky hoe: “Ndre ty antsasany aza tsy nivolany tamiko! ... Sambatsy ty olonao, le sambatsy ty mpanomponao mitsanga anatrehanao eto avao ka maharè ty fahendreanao!” (1 Mpanj. 10:6-8) Fe raha niseho tamy androni-Solomona rey, natao hanampea antsika hahita avao hoe ino ty raha hataoni-Jehovah ho an’olombelo lafa manjaka Jesosy Anakilahiny.
10. Ino iaby ty raha tena mampiavaky ani-Jesosy amy Solomona?
10 Maro ty raha tena mampiavaky ani-Jesosy amy Solomona. Tsy lavorary Solomona ka nanao fahotà bevata, le nanday fahavoaza ho ahi-ty vahoaki-Ndranahary raha zay lafa tafara atoy. Fe tsy manahaky ani-zay Jesosy, satria Mpanjaka lavorary sady tsy nanota. (Lioka 1:32; Heb. 4:14, 15) Tsy nivaliky tamy Ndranahary mihintsy Jesosy ndre nataoni-Satana aza ty hampivaliky azy. Nasehoni-Kristy hoe tsy hanota mihintsy ie na hanao raha mety hampijaly ty vahoakiny. Sambatsy tsika fa mana azy ho Mpanjakantsika!
11. Ia ty hanampy ani-Jesosy handay ty olombelo?
11 Hisy olo 144 000 hiaraky manjaka amy Jesosy. Hiaraky miasa rozy ka hikarakara ty olombelo noho hanatanteraky ty fikasàni-Jehovah ho ani-tany toy. (Apok. 14:1-3) Fa niatriky raha sarotsy maro noho fijalea rozy tamin-drozy mbo tan-tany etoy, ka hain-drozy soa ty raha mahazo ty olombelo. Ino ty hataoni-mpiaraky manjaka amy Jesosy reo?
INO TY HATAONI-VOAHOSOTSY?
12. Ino ty asa hampanaovini-Jehovah ani-144 000 rey?
12 Maro biby ty asa hataoni-Jesosy noho mpiaraky manjaka aminy rey laha ampitovizy amy ty asa nataoni-Solomona. Olo an-tapitrisany amy firenena raiky avao ro nikarakarani-Solomona Mpanjaka. Fe tsy manahaky ani-zay azy ho mpanjaka amy Fanjakà-Ndranahary ao rey. Olo an’arivony tapitrisa amy tany toy iaby ro hokarakaran-drozy. Tena nameani-Jehovah tombontsoa bevata 144 000 reo!
13. Ino ty raha tena miavaky hataoni-mpiaraky manjaka amy Jesosy rey?
13 Ho mpanjaka noho mpisoro manahaky ani-Jesosy 144 000 rey. (Apok. 5:10) Lafa nanoriky ty Lalànani-Mosesy ty Israelita, le andraikitsini-mpisoro rey ty nanampy an-drozy ho salama soa avao noho hifandramby soa amy Jehovah. Fe “alokini-raha soa ho avy” avao ty Lalàna. Afaky mivola zany tsika hoe tena hiavaky ty raha hataoni-Jesosy noho mpiaraky manjaka aminy rey, satria hampean-drozy ho salama soa noho hifandramby soa amy Jehovah avao ty vahoakiny. (Heb. 10:1) Mbo tsy haintsika henanizao hoe ino ty hataoni-mpanjaka noho mpisoro reo mba hifandrambesa amy ty vahoakini-Fanjakà iny an-tany eto. Fe ndre ino ino ty hataoni-Jehovah, le afaky matoky tsika hoe hahazo ze tari-dala ilàny ty olo hipetraky amy Paradisa an-tany eto.—Apok. 21:3, 4.
INO TY TOKONY HATAONI-“AONDRY HAFA” LAHA TEAN-DROZY TY HIAY AMY PARADISA AO?
14. Manao akory ty fifandrambesani-“aondry hafa” noho ty “aondry vitsy”?
14 Nikaihini-Jesosy hoe “aondry vitsy” azy hiaraky manjaka aminy rey. (Lioka 12:32) Niresaky antokon’olo faharoe koa ie le nikaihiny hoe “aondry hafa” rozy. Samby hafa antokon’olo roe reo, fe hiharo raiky avao. (Jaona 10:16) Fa miaraky miasa antokon’olo roe reo henanizao, sady mbo hitohy raha zay lafa lasa Paradisa tany toy. Mazava ho azy fa ho an-danitsy any azy anisani-“aondry vitsy” rey, fa ty “aondry hafa” mitamà hiay mandrakizay an-tany eto. Fe misy raha mila ataoni-“aondry hafa” henanizao laha tean-drozy ty hiay amy Paradisa ao.
Ndre henanizao aza le afaky asehontsika hoe mioma hiay amy Paradisa any tsika (Fehintsoratsy 15)b
15. a) Ino ty ataoni-“aondry hafa” mba hanampea ty rahalahini-Kristy? b) Akory ty hanahafanao ty modelini-rahalahy mivily fanafody io? (Henteo sary io.)
15 Fa nimaty lahilahy mpanao raty nibebaky iny ka tsy afaky nampiseho hoe tena nankasitrahany ty raha nataoni-Kristy ho azy. Fe tsy manahaky ani-zay tsika anisani-“aondry hafa” satria maro ty raha azontsika atao henanizao mba hampisehoa hoe ankasitrahantsika ty raha nataoni-Jesosy. Hita amy ty fomba anandesantsika ani-rahalahiny voahosotsy rey, ohatsy, hoe tea azy tsika. Nivola Jesosy hoe arakaraky ty fomba anandesani-aondry hafa ani-rahalahiny reo ro hitsaràny an-drozy. (Mat. 25:31-40) Afaky manoha ani-rahalahini-Kristy reo tsika laha mazoto manampy an-drozy amy asa fitoria noho fanaova mpianatsy. (Mat. 28:18-20) Mba hanaova ani-zay, le teantsika ty hampiasa soa ze fitaova natao hampianara Baiboly amean-drozy antsika, manahaky ani-boky Ho Azonao Tavy ty Fiaina Zisiky Farany! iny. Laha mbo tsy mana mpianatsy iha, manino laha ataonao raha kendrè ty hanasa olo maro araky ze azo atao mba hianatsy Baiboly?
16. Ino ty fiomana azontsika atao henanizao mba ho lasa vahoakini-Fanjakà-Ndranahary?
16 Tsy tokony handiny ho avy amy Paradisa any tsika zay vo hiova hanahaky ty olo teani-Jehovah hipetraky any. Afaky miezaky tsika henanizao mba hivola noho hanao ty marina sady hahay handanjalanja amy ty raha ataontsika andavanandro. Afaky tsy mivaliky amy Jehovah, amy ty valintsika, noho amy ty mpiara-manompo amintsika tsika. Laha manoriky ty raha volanini-Jehovah tsika henanizao ndre miay amy tontolo raty toy eto, le tsy ho sarotsy amintsika ty hanoriky ty raha volaniny lafa amy Paradisa any. Azontsika atao koa ty mampitombo ty fahaizantsika noho manasoa ty toetsintsika, mba hampisehoa hoe mioma hiay amy Paradisa any tsika. Henteo ty lahatsoratsy hoe “Parè ‘Handova ty Tany’ va Iha?” amy gazety toy ato.
17. Tokony ho kivy va tsika laha nisy fahotà nataontsika taloha tany? Hazavao.
17 Tsy tokony hanameloky ty vatantsika koa tsika satria hoe nanao fahotà bevata taloha tany. Mazava ho azy fa tsy tokony hanota an-tsitrapo tsika satria mieritseritsy hoe fa eo ty sorom-panavota. (Heb. 10:26-31) Fe afaky matoky tsika fa hanenga tanteraky ty fahotantsika Jehovah laha tena nibebaky tsika, nila ty fanampeani-Jehovah noho ty anti-panahy sady niova. (Isaia 55:7; Asa. 3:19) Tiarovo raha nivolanini-Jesosy tamy Fariseo rey toy: “Tsy avy hikaiky ty olo marina aho, fa ty mpanota.” (Mat. 9:13) Tena mahavita mandimboky ty fahotantsika iaby ty sorom-panavota.
AFAKY HIAY MANDRAKIZAY AMY PARADISA AO IHA
18. Ino ty raha teanao hifampiresaha amy lahilahy mpanao raty nimaty tanilani-Jesosy teo iny?
18 Eritsereto hoe amy Paradisa any iha le miresaky amy lahilahy mpanao raty niresaky tamy Jesosy iny. Azo antoky fa samby hiresaky nareo hoe tena ankasitrahanareo ty soro nataoni-Jesosy. Azonao anontanea ie mba hitantara aminao hoe ino ty raha niseho tamy lera vitsivitsy farany niainani-Jesosy tan-tany etoy, le ino ty nitsapany lafa namaly ty fangatahany Jesosy. Mety hanontany anao koa ie hoe nanao akory niay tanatini-andro farany tamy tontoloni-Satana iny zao. Tena tombontsoa bevata ty hampianatsy olo manahaky ani-lahilahy io mikasiky ty Safà-Ndranahary!—Efes. 4:22-24.
Rahalahy raiky falifaly sady miezaky manasoa ty fahaizany anatini-Fanjakà Arivo Taoni-Kristy (Fehintsoratsy 19)
19. Manino ro tsy hahaentsaky antsika ty fiaina amy Paradisa ao? (Henteo sary amy fononi-gazety toy.)
19 Tsy hahaentsaky antsika mihintsy ty fiaina amy Paradisa ao. Hifankahita amin’olo sankarazany mana toetsy soa avao tsika sady hana asa mahafa-po. Fa ty tena vatan-draha, vomaiky hihamahay ani-Babantsika an-danitsy any iny avao tsika sanandro, le hahazo tavy ty raha hameany antsika. Tsy ho tampitsy mihintsy ty raha hianarantsika mikasiky azy sady ho maro biby ty raha hianarantsika mikasiky ty zavaboariny. Arakaraky ty maha lava velo antsika le vomaiky hitombo ty fitiavantsika a Ndranahary. Tena misaotsy ani-Jehovah noho Jesosy tsika satria manome fampitamana antsika rozy hoe afaky hiay mandrakizay amy Paradisa ao tsika!
HIRA 22 Efa Mitondra Ilay Fanjakana
a Mieritseritsy avao va iha matetiky hoe hanao akory fiaina amy Paradisa ao zao? Tena mampahery antsika ty manao ani-zay. Laha mametsivetsy avao ty raha ampitaminini-Jehovah antsika amy hoavy tsika, le hazoto hiresaky amin’olo hafa mikasiky ty tontolo vaovao. Hanampy antsika hatòky tanteraky ani-paradisa nampitamanini-Jesosy iny lahatsoratsy toy.
b SARY: Rahalahy raiky mitamà hoe hampianatsy ani-azy hovelomy amy maty rey, le fa mampianatsy olo hafa ie amy zao.