FANAJARIA BOKY ahi-ty Vavolombeloni-Jehovah
FANAJARIA BOKY
ahi-ty Vavolombeloni-Jehovah
Vezo
  • BAIBOLY
  • BOKY
  • FIVORIA
  • w23 Desambra p. 14-17
  • Oriho ty Fitsipiki-Ndranahary lafa Hinon-toaky

Tsy misy video mikasiky an'io ty atoa.

Miala tsiny, misy tsy mety amy fandefasa video io.

  • Oriho ty Fitsipiki-Ndranahary lafa Hinon-toaky
  • Tilikambo Fiambena Manambara ty Fanjakàni-Jehovah (Fianara)—2023
  • Lohatenikely
  • Mitovitovy Aminy
  • INO TY RAHA RESAHINI-BAIBOLY MIKASIKY FINOMAN-TOAKY?
  • ERITSERETO HOE MANINO IHA RO MINON-TOAKY
  • Akory ty Fiheverani-Kristiana ty Toaky?
    Ho Azonao Tavy ty Fiaina Zisiky Farany!—Natao Hianara Baiboly
Tilikambo Fiambena Manambara ty Fanjakàni-Jehovah (Fianara)—2023
w23 Desambra p. 14-17
Rahalahy telo mihina amy hotely. Tsy mino toaky ty raiky amy rahalahy rey, fa ty roe mino. Manoratsy komandin-drozy rey ampela mpiservỳ io. Mandà moramora rahalahy tsy mino toaky io, le rahalahy roe reo mbo mikomandy hafa.

Oriho ty Fitsipiki-Ndranahary lafa Hinon-toaky

MARO biby ty fanomeza nameani-Jehovah anao, le azo antoky fa tena teanao iaby raha rey. Falifaly koa iha satria iha avao ro afaky mifily ze fomba hankafizanao ani-raha rey. Fe hainao koa va hoe fanomeza baka amy Ndranahary ty divay? Mivola ty Baiboly hoe: “Natao hampifalifaly ty sakafo, le azoazonao soa ty ainao lafa mino divay.” (Mpito. 10:19; Sal. 104:15) Fe mety hitanao zao hoe misy olo sisany vomaiky ilirani-problemo satria mino toaky. Ankoatsini-zay, samby mana ty hevitsiny noho ty fomba mahazatsy azy mikasiky finoman-toaky koa ty olo amy tany toy iaby. Ka ino zany ty hanampy ty Kristiana hahay handramby fanapahan-kevitsy soa lafa mino toaky?

Tsy tokony hanaraky ty hevitsin’olo manodidy antsika na ty fomba nahazatsy antsika tsika, fa tokony hanoriky ty fitsipiki-Ndranahary. Ho sambatsy tsika laha manao ani-zay.

Mety fa niambinao vasa fa tea toaky noho miboboky toaky ty ankamaroan’olo amy tontolo toy eto. Misy olo sisany zao, ohatsy, mino toaky satria mba ta hahatiatiaro sambatsy. Misy koa mino toaky mba hanalinoany ty problemony. Amy tany sisany any aza, eritseretin’olo hoe fa olobe na mahery ty olo mahalany toaky.

Fe tsy manahaky ani-zay tsika Kristiana satria mahazo tari-dala soa baka amy Mpamoro antsika be fitiava iny. Ampitandreminy, ohatsy, tsika mba hahay hoe ino ty ho voka-dratiny laha mino toaky tafahoatsy tsika. Mety fa nivakintsika ty Ohabolana 23:29-35. Resahiny ao hoe manao akory ty olo raiky lafa mino toaky, le ino ty problemo mahazo azy.a Ho zao ty nivolanini-Daniel, anti-panahy an’Eropy any zay mikasiky ty fiainany tamy ie mbo tsy nilasa Kristiana: “Nino toaky avao ty asako ka lasa tsy nahay nanapa-kevitsy aho. Lasa nijalijaly koa aho vokatsini-raha zay. Mbo malahelo avao aho saky mieritseritsy ani-raha rey.”

Ino ty hanampy antsika hahay hanapa-kevitsy lafa mino toaky, ka tsy ho azoni-problemo mpahazo ty olo mpiboboky toaky rey? Tokony hanaraky ty fitsipiki-Ndranahary tsika. Zay avao ro hanampy antsika hahavita ani-zay.

Ndao moa hohenteantsika tse ty raha resahini-Baiboly mikasiky toaky noho ty antony mahavy ty olo sisany hino toaky.

INO TY RAHA RESAHINI-BAIBOLY MIKASIKY FINOMAN-TOAKY?

Tsy mivola ty Safà-Ndranahary hoe tsy azo atao ty mino toaky, laha araky ty antonony raha zay. Mivola mihintsy aza ty Baiboly hoe mahafalifaly ty finoma divay. Zao ty resahiny: “Hano am-pifalea ty sakafonao, sady inomo amy fo falifaly ty divainao.” (Mpito. 9:7) Nisy fotoa koa aza Jesosy nino divay, le nisy mpanomponi-Jehovah tsy nivaliky koa nanao manahaky ani-zay.​—Mat. 26:27-29; Lioka 7:34; 1 Tim. 5:23.

Marina fa tsy mandrara ty finoma toaky ty Baiboly. Fe rarany ty manao mamo. Zao ty resahiny: “Ka mamon-divay.” (Efes. 5:18) Mivola mihintsy aza ie fa ‘tsy handova ty Fanjakà-Ndranahary ty olo mamo lava.’ (1 Kor. 6:10) Hita baka amy zay fa tena halani-Jehovah ty olo miboboky toaky noho mamo lava. Aleo zany tsika manoriky ty fitsipiki-Ndranahary lafa hino toaky tozay manaraky ze raha fataon’olo avao.

Mieritseritsy ty olo sisany hoe tsy mamo rozy ndre mahalany toaky maro aza. Fe tena mahavoan-doza raha zay. Mivola mazava soa ty Soratsy Masy fa mety hanao hadisoa bevata noho hanota amy Jehovah ty lahilahy (na ampela) raiky lafa ‘andevozini-divay maro.’ (Tit. 2:3; Ohab. 20:1) Nampitandrina mihintsy Jesosy fa mety tsy ho tafilitsy amy tontolo vaovao ao ty olo ‘miboboky toaky.’ (Lioka 21:34-36) Hitantsika baka amy zay fa hahita problemo ty olo mino toaky tafahoatsy. Ka ino zany ty hanampy ty Kristiana tsy ho tratsini-raha zay?

ERITSERETO HOE MANINO IHA RO MINON-TOAKY

Lafa hanapa-kevitsy hino toaky tsika, le soa laha tsy ze raha fatao ty ankamaroan’olo avao ro eritseretintsika. Ho azon-doza tsika laha manao ani-zay. Manao raha mampifalifaly ani-Jehovah avao ty Kristiana lafa mihinan-kany noho minon-toaky. Mampitiaro antsika ty Baiboly hoe: “Ndre mihina nareo ndre mino, ndre ino ndre ino ataonareo, le ataovo ho voninahitsi-Ndranahary ty raha iaby.” (1 Kor. 10:31) Retoa misy fanontanea sisany noho torolalani-Baiboly azo eritserety:

Mino toaky va aho amy zay mba ho tean’olo? Mivola ty Eksodosy 23:2 hoe: “Ka manaraky ty maro hanao raty.” Nampitandrina an’Israelita rey Jehovah mba tsy hanaraky ty raha ataon’olo tsy tea azy rey. Mbo mahakasiky antsika Kristiana henanizao koa fampitandrema zay. Laha engantsika hisy vokany amy ty eritseritsintsika noho ty fanapahan-kevitsintsika ty raha ataon’olo, le mety lasa tsy hanaraky ty fitsipikini-Jehovah tsika sady ho simba ty fifandrambesantsika aminy.​—Rom. 12:2.

Mino toaky va aho amy zay ho hitan’olo hoe matanjaky? Amy kolontsain’olo sisany, le fa fialam-boly ty hoe mino toaky noho manao mamo. (1 Pet. 4:3) Fe henteo moa hoe ino ty raha volanini-Baiboly. Mampirisiky antsika ty 1 Korintianina 16:13 hoe: “Miambena avao, mivahara soa amy finoa, le miezaha ho be herim-po noho hatanjaky.” Matanjaky vatany va ty olo raiky lafa mino toaky? Tsy zay mihintsy. Vomaiky aza lasa tsy mahay manapa-kevitsy noho tsy mandiniky soa ty olo raiky lafa mino toaky. Lafa mino toaky tafahoatsy zany ty olo raiky le tsy midika zay hoe matanjaky ie. Porofo aza zay hoe tsy mahihitsy ie. Manahaky olo diso lala io hoy ty Isaia 28:7, ty olo mpiboboky toaky. Mivembè ie ka tsy mahay manapa-kevitsy.

Jehovah avao ro afaky manome hery antsika mba hahavitantsika ‘hiamby avao noho hana finoa matanjaky.’ (Sal. 18:32) Miamby soa zany tsika mba tsy ho azon-doza noho tsy hanao raha hanimba ty fifandrambesantsika aminy. Tena nifandramby soa tamy Jehovah Jesosy ka maro ty olo nanaja azy satria nana herim-po ie sady tapa-kevitsy hanao raha soa avao.

Mino toaky va aho amy zay mba tsy hifantoky amy problemo mahazo ahy? Nanoratsy ho zao mpanao salamo raiky zay: “Lafa maro biby ty raha mampiasa loha ahy, le nampionona noho nanampy ahy ho kalma iha.” (Sal. 94:19) Laha misy raha mampiasa loha anao, le mangataha fanampea amy Jehovah fa ka miankin-doha amy toaky. Soa zany laha mivavaky iha satria hanampy anao tsy hiasa loha marè raha zay. Maro koa ty olo mahita hoe tena manampy ty filà torohevitsy amy nama matotsy anivoni-fiangona eo. Ka manao akory laha mino toaky ty olo raiky lafa miatriky raha sarotsy? Mazava ho azy fa tsy hahay handiniky ie ka ho raty fandaisam-bata noho tsy hahavita hanao raha soa. (Hosea 4:11) Hoy Daniel, azy niresahintsika taloha eroy iny: “Nialy mafy aho sady nanea ahy avao ty eritseritsiko. Farany nino toaky aho satria nieritseritsy aho hoe zay ro hanampy ahy hiatriky ani-raha nahazo ahy iny. Fe aia eo. Vomaiky aza nanjeky raha iny. Lasa tsy nana nama iaby aho sady tsy nisy dikany.” Ka ino zany ty nanampy ani-Daniel? Hoy ty asany: “Tsapako hoe nila nitantehitsy tamy Jehovah aho fa tsy tamy toaky. Zay amy zay aho vo afaky niatriky ani-problemo iny noho nandresy.” Mahavita miatriky ty raha mahazo antsika tsika satria parè hanampy antsika avao Jehovah, ndre atao raha tsy misy fanantenà aza ty fahitantsika ty raha mahazo antsika.​—Fil. 4:6, 7; 1 Pet. 5:7.

Ranabavy an-tranony ao. Manenty ani-tavoangy misy toaky anilany eo ie sady mandiniky.

Lafa misy fotoa iha mino toaky, le soa laha dinihinao fanontanea retoa mba hahaizanao laha misy raha mila ovà: ‘Fa nisy fotoa va ty fianakaviako na ty namako nivola ahy hoe lasa tea toaky aho?’ Laha zay ie, le midika zay fa lasa mana fahazara na problemo iha fe tsy ambinao. ‘Lasa tea misotrosotro va aho tato ho ato?’ Hita baka amy zay fa manomboky andevozini-toaky ty olo raiky ndre tsy nanahaky ani-zay aza ie taloha. ‘Tsy azoazoko mihintsy va ty aiko laha sendra tsy mikasiky toaky aho?’ Laha zay ie, le mety fa manomboky zatsy na miankin-doha amy toaky iha. Mety hidika raha zay fa mila fanampea bevata iha mba handresea ani-raha zay.

Maro ty problemo azo baka amy finoma toaky, ka misy Kristiana sisany manapa-kevitsy hoe tsy hikasikasiky toaky mihintsy. Tsy mino koa ty olo sisany satria tsy teany ty tsirony. Laha manapa-kevitsy ty namanao hoe tsy hino toaky ie, le hajao fanapahan-kevitsiny zay fa ka kinokinoa ie. Asehonao hoe soa fanahy iha laha manao ani-zay.

Mety hanapa-kevitsy iha hoe soa kokoa laha asianao fetrany ty hamaroani-toaky hinominao. Na mety hametraky fitsipiky amy ty vatanao iha hoe impiry iha ro hino toaky, mety hoe indraiky sankerinandro ohatsy, na mino kelikely lafa mihina. Misy olo sisany koa manapa-kevitsy hoe karazan-toaky manao akory ro hinominy. Mety hoe divay zay na labiera, fe araky ty antonony. Mety tsy hino toaky mahery na nafangaro rey ie. Ho mora amin’olo raiky ty hitandrina soa lafa mino toaky laha mametraky fitsipiky mazava soa amy ty vatany ie. Tsy hiasa loha ty Kristiana matotsy hoe hanao akory ty fahitan’olo azy lafa mino satria fa misy fitsipiky napetrakiny sady tapa-kevitsy hanoriky ani-raha iny ie.

Mila manenty ty fihetseham-pon’olo hafa koa iha lafa hanapa-kevitsy hino toaky. Mivola ty Romanina 14:21 hoe: “Aleo tsy mihinan-kena na mino divay na manao raha hafa mety haminga ty rahalahinao.” Akory ty hanorihanao ani-torohevitsy io? Asehò hoe teanao rahalahy noho anabavinao reo. Laha tena tea an-drozy iha le tsy hino laha hitanao hoe mety haminga an-drozy raha zay. Laha manao ani-zay iha, le asehonao hoe manaja noho tea ty olo hafa iha sady mila ze hahasoa an-drozy fa tsy ze hahasoa anao avao.​—1 Kor. 10:24.

Ankoatsini-zay, mety hametraky lalàna mikasiky toaky ty fanjakà. Mazava ho azy fa tokony hanoriky ani-raha rey ty Kristiana. Mety handrara ty fanjakà hoe tsy mahazo mino toaky iha laha mbo tsy ampy tao. Na mety ho voarara hoe tsy azo atao ty manday tomabily na mampiasa masìny sisany laha nino toaky ty olo raiky.​—Rom. 13:1-5.

Maro biby ty raha nameani-Jehovah antsika sady soasoa iaby raha rey. Anisani-fanomeza nameany antsika zao ty hoe tsika avao ro afaky mifily ze teantsika hankafiza ani-raha rey. Teany koa laha tsika avao ro mifily ze raha ho hany noho hinomintsika. Enga anè hasehontsika amy ty safidy ataontsika fa tena lafovily amintsika fahafaha nameany antsika io, ka hampiasantsika mba hampifalifalea ani-Babantsika an-danitsy any iny.

a Mivola fikambana raiky mikarakara fahasalamà zay fa ndre mino toaky maro marè indraiky avao ty olo raiky, le fa mety hahavita hanao raha raty. Mety hahavita hamono olo ie, hamono fo, handrava olo, hampijaly ty olo miaraky aminy, hanao firaisa mamoafady, noho ho afak’anaky.

Ty Safidy Ataon’olo Hafa

Tsy voatery hitovy ty fanapahan-kevitsy ataoni-Kristiana iaby. Mety hanapa-kevitsy hino toaky araky ty antonony ty sisany satria tsy mampanino azy raha zay. Fa ty ilany mety nanapa-kevitsy hoe tsy hitolotolo toaky. Araky ty fa niresahintsika teroy, misy koa ty olo sisany mametraky fitsipiky amy ty vatany. Tsy voatery hanazava amintsika ty antony anaovan-drozy ani-raha reo rozy. Ankoatsini-zay, le tsy tokony hiforosè olo hanaraky ty hevitsintsika tsika. Tsy anjarantsika koa ty mitsaratsara an-drozy amy safidy ataon-drozy laha mbo tsy mandika ty torolalani-Baiboly rozy. (Rom. 14:1-6) Enga anè ka hotiarovintsika avao hoe tena Kristiana tsika ka tokony hiezaky hampisy filongoa noho hiharo raiky avao.​—Rom. 14:19.

    Fanajaria Boky Vezo (2001-2025)
    Hiboaky
    Hilitsy
    • Vezo
    • Hizara
    • Hamboamboatsy
    • Copyright © 2025 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania
    • Fifanekea
    • Fifanekea Mikasiky Sekirè
    • Hanova Fifanekea
    • JW.ORG
    • Hilitsy
    Hizara