DJAMBA DJƐ WEKELO 48
Okoka ndjala l’eshikikelo ente Yehova angokokotshɛ lá deko djɛ wolo
‘Nyokembe, . . . ladjikɛnde ndekɔ esanga lanyo,’ ndeke Yehova kanga lɔndjɛndjɛyi l’angala otepelande’—ANG. 2:4.
YEEMBO 118 ‘Ɔtɔpɛyɛ djawo dj’efula’ (lá Otetela)
LÁ YOPASƐa
1-2. a) Wopo wɔkɔnge akambo watokomela lɔɔkɔ ɔfɛnawɔ l’akambo wakomelisá ase Juda wakalwisá lá Jerusalɛmɛ? b) Kotepela lá yopasɛ ekakasano w’ase Juda yapomana. (Lenda ipapango ilekɔ l’ɔtɛ wɔ djoyi ante: “Etsho wɛ Angayi, Zakari la Ɛzɛra.”)
ONGOKIYANAKE winá ɛmɔtshi lá nkambo djɛ etsho weyaye? Nkoka ndjala ombotshutshɛ́ olemo wɔko ko okiyana lá wopo w’okokɛ nkotshɛ ehomba wɛ nkfumbo kɛko. Okoka nkiyana lá kɛnɛ kelendana la vu djɛ nkfumbo kɛko m’ɔtɛ wɔ evungusano wɛ wayi wá politikɛ, lɔnyɔkɔ kana onanyelo w’olemo w’ipoposanyɛ. Opomana l’okakasano ɔmɔtshi l’anteyi kɛ ekakasano wɛsɔ? Ntsha ǹghɔsɔ, ongowa wapɔ má nshishima wopo wɔ Yehova ndakotshɛ́ ase Isariyɛlɛ wel’etsho wɛ ntondo winá wɔ yapomana l’ekakasano wɛ wopo wɔk’ɔmɔ.
2 Ase Juda wahetshisá lowiko lɔwɔ l’otondo lá Babilɔnɛ wayalaka ladjɛ ndjala la djawo djɛ wolo djɛ ntshika okfudji la lowiko lɔ wɔlɔ l’iyawikaka l’eteyi ko nangha lɔkɛndɔ l’otale efula tá owila wɔ efula l’anteyi kɛwɔ yotewaka wɔlɔ. Ngo yakome, lako ndjala ilá wawangaka mpomana l’ekakasano djɛ nshiyɛ ehomba w’ankfumbo yɛwɔ, evungusano w’onkfumi wɔ Pɛrɛsiya ole onanyelo w’ewila wadjingaki. Djɛkondeke, amɔtshi wayalaka l’okakasano wɔ ndaapɛyɛ lá opikelo wɔ tɛmpɛlɔ kɛ Yehova. Ko tá 520 N.D.D., Yehova atomaka prɔfɛtɛ ipe, Angayi nya Zakari, djɛ ntɔpɛtshɛpɛtshɛ osasalo w’anto wakalwisá. (Ang. 1:1; Zak. 1:1) Etengo ɔkɔpaso nyɛna, lokembo lɔ aprɔfɛtɛ yɛsɔ yapɛyɛ loyalaka l’eposelo wɛ wɔlɔ efula. Koko m’ɔkɔngɔ w’ɛnɔnyi nsuke la 50, ase Juda wakalwisá wayalaka lonkina la djonyi djɛ mba lokembo. Lonkina, Ɛzɛra nsangodji k’Ɛlɛmbɛ kɛ djána imaka má Babilɔnɛ atshɔka tá Jerusalɛmɛ djɛ ntokembɛ enkambi wɛ Ndjambe djɛ mpetshɛ́ ɔtɛmwɛlɔ wɔ piyɔɔ l’edjena kɛ ntondo.—Ɛzr. 7:1, 6.
3. Okadjimolaso lɔ lá weepó wɛkɔnge? (Woongo 22:19)
3 Ngo ngete prɔfɛsi yɛ Angayi la Zakari yakotshɛ́ enkambi wɛ Ndjambe l’etsho wɛ ntondo djɛ nkindjɛ ndawɛkɛ te Yehova lá winá w’onanyelo, ikoka ntokotshɛ́ ole iso lɔɔko kɛnɛ djɛ nkindjɛ ndawɛkɛ l’osukɔ wɔ Yehova kaanga opomanaso l’ekakasano wɛ wolo lá lowiko. (Wala Woongo 22:19.) Winá wɔ sotashishima losango lɔ Ndjambe lɔ ndapɛyɛ Angayi la Zakari edjinge soteke ndjɔmbɔmba k’Ɛzɛra, tokadjimola lá weepó wɛnɛ: Eposelo wɛkɔnge weyalisá l’ekakasano wɛ lowiko te ase Juda wakalwisá? Lamo oyɛso ladjɛ nkindjɛ ndápɛyɛ djɛ nangha ɛkɔpa kɛ Ndjambe lá winá w’ekakasano? Edjinge wopo wɔkɔnge w’okokaso nkembɛ wɛkamo wɔso te Yehova lá winá wɔ osambo?
EKAKASANO WESHIYƐKA ASE JUDA OSASALO WƆWƆ
4-5. Kɛkɔnge kekokisá ntshutsheyɛ ase Juda osasalo wɔwɔ lá opikelo wɔ tɛmpɛlɔ?
4 Winá w’ase Juda yakalɔ lá Jerusalɛmɛ, iwɔ wayalaka la elemo efula wɛ nkamba. Iwɔ wapikaka etshumbelo kɛ Yehova lankeke la wawangaka la mpikamelo djɛ tɛmpɛlɔ. (Ɛzr. 3:1-3, 10) Koko lako ndjala ilá osasalo wɔwɔ wɔ má bango wɔhɔlaka. Lamo? Ladjiko djɛ olemo wɔ opikelo wɔ tɛmpɛlɔ, iwɔ wayalaka ladjɛ mpika amvulu yɛwɔ, ntshɛ awedji ole ndesɛ ankfumbo yɛwɔ. (Ɛzr. 2:68, 70) Lonkina, iwɔ wapomanaka l’onanyelo me antonyi wawɔ watshelisá djinga djɛ nshimba olemo wopikelo wɔ tɛmpɛlɔ.—Ɛzr. 4:1-5.
5 Ase Juda wakalwisá wapomanaka lonkina l’osambo wɔ nkete djɛ ndɛ edjinge l’evungusano wɛ wayi wa politikɛ. L’etsho wɛsɔ owila wɔwɔ walɔndjamaki má Onkfumi wɔ Pɛrɛsiya. M’ɔkɔngɔ wɔ nyɔyi kɛ Nkfumi kɛ Pɛrɛsiya Kurɔ lá 530 N.D.D., mpɛna kɛnde Kambisɛ atshumanyɛka eloyi w’angala djɛ ntonanyɛ Edjipito. Ɛnama etengo winá wɔ yotatshɔka tá Edjipito, angala wande walɔmbaka nkete djɛ ndɛ, washi la ampɛma me ase Isariyɛlɛ, ko nkambo djɛsɔ nkomɛka lowiko l’anto wawikaki l’eteyi wolo efula. Ɔtɔmbɔkwɛlɔ l’evungusano wɛ wayi wa politikɛ welolaka kfu m’ewangelo k’ɛlɔndjɛlɔ kɛ Kambisɛ mpɛna kɛ Dariyo I. Ape l’ehamo akambo wasɔ wakomɛka ase Juda wakalwisá djɛ nkiyana lá wopo w’okokawɔ nshiyɛ ehomba wɛ ankfumbo yɛwɔ. M’ɔtɛ w’ekakasano enkfumɔ wɛ yapomana wɛsɔ, ase Juda amɔtshi wayɛka ndɛna ambɔ ɔsɔ atayalá winá wɔ wɔlɔ wɔ nkalɔ mpika tɛmpɛlɔ kɛ Yehova.—Ang. 1:2.
6. Lá nkilika Zakari 4:6, 7, ekakasano wɛkɔnge wepomanisá l’ase Juda, ko eshikikelo kɛkɔnge Zakari ndapɛyɛ?
6 Wala Zakari 4:6, 7. Ladjiko djɛ mpomana l’osambo wɔ mfalanga, la nkete djɛ ndɛ ole l’ovungusano wɔ wayi wa politikɛ, ase Juda wayalaka ladjɛ mpikama lá ntondo kɛ lɔnyɔkɔ. Lá 522 N.D.D., antonyi wawɔ walongaka djɛ ndjimbola onkfumi wɔ Pɛrɛsiya djɛ nshimba opikelo wɔ tɛmpɛlɔ kɛ Yehova. Koko Zakari ashikikɛka ase Juda ante Yehova angokamba la nyuma Kɛnde k’ekina kɛ nkfulu djɛ nyimɛ enkeka enkfumɔ. Lá 520 N.D.D., Nkfumi Dariyo apɛyɛka lotshungɔ lɔ iwɔ nkindjɛ l’elemo wɛ tɛmpɛlɔ, apɛyɛka edjinge mfalanga dj’iwɔ nangha elemo wɛkɔ ole ashimelaka anguvɛrnɛrɛ ilɔndjɛki l’eteyi djɛ ndakotshɛ́.—Ɛzr. 6:1, 6-10.
7. Winá w’ase Juda wakalwisá yahetshɛ ɛkɔpa kɛ Ndjambe lá edjena kɛ ntondo, esako wɛkɔnge yawa?
7 Má mbamba kɛ Angayi nya Zakari, Yehova alakaka enkambi wɛnde ante angapɛyɛ osukɔ ntsha wambila opikelo wɔ tɛmpɛlɔ l’edjena kɛ ntondo. (Ang. 1:8, 13, 14; Zak. 1:3, 16) Má lokembo lɔ yawa me aprɔfɛtɛ wasɔ, ase Juda wakalwisá wawangaka lonkina l’elemo wɛ tɛmpɛlɔ lá 520 N.D.D. edjinge washiyɛka mpika tɛmpɛlɔ l’ase k’ɛnɔnyi etano. Ladjikɛnde ase Juda wahetshɛka ɛkɔpa kɛ Ndjambe l’edjena kɛ ntondo kaanga l’anteyi k’ekakasano, iwɔ wawaka osukɔ wɔ Yehova ape ngo lá demba toko, koko ole lá nyuma. Eposelo weyalisá nde, watɛmɔlaka Yehova l’osasa.—Ɛzr. 6:14-16, 22.
NYOKINDJƐ NDÁPƐYƐ DJƐ NANGHA ƐKƆPA KƐ NDJAMBE
8. Wopo wɔkɔnge etepela w’otanaso lá Angayi 2:4 otokotshɛwɔ djɛ nkindjɛ ndápɛyɛ djɛ nangha ɛkɔpa kɛ Ndjambe? (Lenda edjinge nɔtɛ.)
8 Etengo ndjolo k’ekekete yomboleka nsukana, amboleka ndjala djonyi nɛmɛyɛ ɔlɛmbɛ wɔ Yehova wɔ mpoposanyɛ. (Mar. 13:10) Koko, tokoka nyɛna ente alekɔ wolo efula ndápɛyɛ l’olemo wɔso w’ipoposanyɛ ntsha topomana l’ekakasano welendana la mfalanga kana l’onanyelo w’olemo wɔkɔ. Kɛkɔnge kengotokotshɛ́ djɛ ndjila wapɔ w’Onkfumi l’edjena kɛ ntondo? Toyale l’eshikikelo ente ‘Yehova kanga lɔndjɛndjɛyi l’angala’b alekɔ l’ompandju wɔso. Nde angotosuka ntsha tokindjɛ ndjila wapɔ w’Onkfumi l’edjena kɛ ntondo. Djɛkondeke topalekɔ l’elonga kɛ ndjoka wɔma.—Wala Angayi 2:4.
9-10. Wopo wɔkɔnge antshukami imɔtshi iyɛnyi nsɔsɔlɔ k’etepela wɛ Yeso welekɔ́ lá Mateo 6:33?
9 Tokolenda ndjɔmbɔmba kɛ Oleg nya Irina,c antshukami ikambaki etengo tat’ekalo. M’ɔkɔngɔ w’iwɔ nsɛkɔ tá ngando kɛmɔtshi djɛ ntosuka otshumano ɔmɔtshi, watshutshɛka olemo wɔwɔ m’ɔtɛ w’osambo wɔ nkete la mfalanga l’owila wɔwɔ. Kaanga yasambe olemo kɔɔ l’ilá k’ɔnɔnyi w’otondo, mbala la mbala Yehova ápɛyɛka osukɔ wɔ ngandji edjinge lá mbamba imɔtshi walongolaka nkete má lotshimbo lɔ wananyɔ l’ankaana. Wopo wɔkɔnge yakfulumeyɛka ekakasano wɛsɔ? Oleg, kanga lotshimbaki yimba efula má bango atepela ante: “Nkindjɛ ndápɛyɛ l’olemo w’ipoposanyɛ atokotshɛ́ka djɛ ndjila yimba lá kɛnɛ keleka djonyi lá lowiko.” Winá wɔ nde nya wadjɛnde yakindjɛka mpona olemo, walapɛyɛki l’olemo w’ipoposanyɛ.
10 Lofu lɔmɔtshi winá wɔ yakalɔ má olemo w’ipoposanyɛ, wáshimelaka ambɔ ilongo yɛwɔ imɔtshi ananghaka lɔkɛndɔ lɔ kilɔmɛtrɛ etengo 160 djɛ ndátshikela nsaki ipe yɛ nkete djɛ ndɛ. Oleg atepela ante: “Lofu lɔsɔ, tɛnaka wopo wɔ Yehova la otshumano wɔnde otoseyɛwɔ ehomba wɛso. Toyashikikɛka ente Yehova apavungɛki lotshinda enkambi wɛnde, ayale kaanga ntsha nkambo djɛwɔ djɛnama etengo mpalekɔ la nkongi.”—Mat. 6:33.
11. Kɛkɔnge k’okokaso nkongelaso ntsha tombokindjɛ nangha ɛkɔpa kɛ Yehova?
11 Yehova nkombolaka iso ndápɛyɛ l’olemo wowikɛ mbiko wɔ nkfumba anto ambeki. Etengo sotepelaki lá itenyi 7, Angayi akembɛka enkambi wɛ Yehova djɛ nkalɔ mbanga olemo wɔwɔ w’ekina, ng ngete yombowanga nde mpika mpikamelo djɛ tɛmpɛlɔ lonkina. Ntsha wambonagha nghɔsɔ Yehova alakaka djɛ ‘ndatomela osako.’ (Ang. 2:18, 19) Ole iso tokoka ndjala l’eshikikelo ente Yehova angɔtshɔkɔla welo wɛso ntsha tombila olemo wɔ ndatɔpɛyɛ l’edjena kɛ ntondo.
WOPO W’OKOKASO NKEMBƐ WƐKAMO WƆSO TE YEHOVA
12. Lamo Ɛzɛra nya winande walakalɔki yayale la djonyi djɛ djawo djɛ wolo?
12 Lá 468 N.D.D., Ɛzɛra ananghaka lɔkɛndɔ l’oloyi onkina w’ase Juda má Babilɔnɛ tá Jerusalɛmɛ. Djɛ nangha lɔkɛndɔ lɔsɔ, Ɛzɛra nya anto watakalɔki lande wayalaka la djonyi djɛ djawo djɛ wolo. Iwɔ wananghaka lɔkɛndɔ lá mboka kɛ ambalaka efula, watawɛmbaki oloyi w’ekekete wɔ ampawonyi l’amfɛsa djɛ ntopika tɛmpɛlɔ. Antɔmbɔki wakoka ndananyɛ ipa l’okakasano. (Ɛzr. 7:12-16; 8:31) Ladjiko djɛ lasɔ, iwɔ wayɛka ndɛna ambɔ kaanga Jerusalɛmɛ ntayalaka lá vu. Ngando ketayala l’anto efula, ole mpele la nkfuke idjinga ngando iyalaka la djonyi djɛ ndɔngɔswama. Olakanyelo wɔkɔnge wɔ sombowa me Ɛzɛra lá kɛnɛ kelendana la nkembɛ wɛkamo wɔso te Yehova?
13. Wopo wɔkɔnge Ɛzɛra ndakembɛ wɛkamo wɔnde te Yehova? (Lenda edjinge nɔtɛ.)
13 Ɛzɛra ɛnaka wopo wɔ Yehova ndasuke enkambi wɛnde lá winá w’ehemba. Ɛnɔnyi efula lá ntondo, lá 484 N.D.D., ɛnama etengo Ɛzɛra áwikaki lá Babilɔnɛ winá wɔ Nkfumi Ahasuwɛrɛ ndɔshi nkano djɛ ndjaka ase Juda wawikaki lá Pɛrɛsiya. (Ɛs. 3:7, 13-15) Lowiko lɔ Ɛzɛra la lɔ ase Juda ankfumɔ lokomaka lá mbalaka! Winá w’iyoke nkambo djɛsɔ, ase Juda ‘wayalaki lá prɔvɛnsɛ inkfumɔ’ wakinaka nkete djɛ ndɛ la walelaka, ntepela ente wakadjimɔka te Yehova lá lɔlɔmbɔ djɛ mpona okotshɔ. (Ɛst. 4:3) Kokanela wopo wɔ Ɛzɛra nya winande w’ase Juda yoke winá wɔ otamba yahele nkɔtshi! (Ɛst. 9:1, 2) Kɛnɛ kɛ Ɛzɛra ndapomana lá winá w’okakasano wɔ wolo wɔsɔ, kekokaka ndɔlɔngɔsɔla lá nkambo djɛ ehemba enkina w’eyaye edjinge kekembɛka wɛkamo wɔnde tá akoka wa Yehova wa nama enkambi wɛnde.d
14. Olakanyelo wɔkɔnge nkaana kɛmɔtshi ndawa winá wɔ Yehova ndokotshɛyɛ ehomba wɛnde lá deko djɛ ekakasano?
14 Winá w’owaso elamelo kɛ Yehova lá deko djɛ ekakasano, wɛkamo wɔsɔ te nde nkembaka. Koolenda ndjɔmbɔmba kɛ Anastasia, kanga lowika l’Ɛstɛ kɛ Europe. Nde atshutshɛka olemo wɔnde m’ɔtɛ wɔ ndatone ndɔsa opiko lá wayi wa pɔlitikɛ. Nde atepela ante: “Ɔsɔ ayalaka mbala kɛmi kɛ ntondo kɛ masambe mfalanga lá lowiko lɔmi.” Masɔ akfɛka ante: “Ntshikaka akambo l’ɛwɔ wɛ Yehova edjinge nyɛnaka wopo wonseeyɛnde ehomba la ngandji kenkfumɔ. Kaanga ntsha lambotshutshɛ olemo wɔmi lonkina, mpangoka wɔma. Ntsha Papa kɛmi kel’olongo angonseeyɛke ehomba wɛmi winá wɔsɔ, mbɔ koko angonangha wopo wɔk’ɔmɔ l’etsho weyaye.”
15. Kɛkɔnge kekotshisá Ɛzɛra djɛ nde nkindjɛ nkembɛ wɛkamo wɔnde te Yehova? (Ɛzɛra 7:27, 28)
15 Ɛzɛra ɛnaka lɔwɔ lɔ Yehova lá lowiko lɔnde. Ape l’ehamo ntɔnɔla lá mbala yɛ Yehova ndokotshɛ́, akotshɛka Ɛzɛra djɛ nde nkindjɛ ndjala la djawo te Nde. Koolenda totepela tɔnɛ: ‘Lɔwɔ lɔ Yehova Ndjambe kɛmi loyalaki esanga la lemi.’ (Wala Ɛzɛra 7:27, 28.) Ɛzɛra akambaka la totepela tɔ wopo wɔk’ɔmɔ mbala isamalo l’onkanda wetama djiina djɛnde.—Ɛzr. 7:6, 9; 8:18, 22, 31.
Lá akambo wakɔnge w’okokaso nyɛna papoo lɔwɔ lɔ Yehova lá mbiko yɛso? (Lenda itenyi 16)e
16. Lá akambo wakɔnge w’okokaso nyɛna papoo lɔwɔ lɔ Ndjambe lá mbiko yɛso? (Lenda edjinge ntshango.)
16 Yehova nkoka ntokotshɛ́ winá w’opomanaso l’okakasano ɔmɔtshi. Ndjɔmbɔmba, winá w’ɔlɔmbaso owandji wɔso w’olemo konje djɛ ntshɔ tá losanghanyɛ lɔso l’ekekete kana djɛ nde ntotshikitanyeyɛ nonghanyi dj’iso mba winá wɔ ndjingelaka lá nsanghanyɛ inkfumɔ, iso mbaka mbamba yɛ nyɛna lɔwɔ lɔ Yehova lá mbiko yɛso. Tokoka nkamɔ má nyɛna eposelo wɛ wɔlɔ weleka kɛnɛ kɛ safɛnyɛka. Makɔ, wɛkamo wɔso te Yehova wongokemba.
Ɛzɛra alela la alɔmba lá tɛmpɛlɔ, alekɔ l’okiyano m’ɔtɛ wɔ mpekanto y’anto. Oloyi w’anto walela edjinge iwɔ. Manyi Shekaniya akembɛ Ɛzɛra má ndoshikikɛ ante: ‘Nkongi ngo dekɔ lá nkambo djɛ Isariyɛlɛ. . . . Tolekɔ esanga lawɛ.’—Ɛzr. 10:2, 4 (Lenda itenyi 17)
17. Lá wopo wɔkɔnge Ɛzɛra ndɛnyɛ okitshakitshɛ lá deko djɛ ndjolo? (Lenda ntshango djelá loposo.)
17 Ɛzɛra akadjimɔka l’okitshakitshɛ onkfumɔ te Yehova djɛ mpona okotshɔ. Winá onkfumɔ wɔ ndatshimbaka yimba m’ɔtɛ wɔ edjito enkfumɔ weyalaki lande, Ɛzɛra alɔmbaki l’okitshakitshɛ onkfumɔ. (Ɛzr. 8:21-23; 9:3-5) Ladjikɛnde Ɛzɛra ayawɛkɛki te Yehova, anto ankina wayalaka entshupa djɛ ndosuka la djɛ ndjokola djawo djɛnde. (Ɛzr. 10:1-4) Winá w’otshimbaso yimba m’ɔtɛ wɔ ehomba wɛ demba kana vu djɛ nkfumbo kɛso, iso ladjɛ nkadjimɔ te Yehova djɛ ndɔlɔmba la djawo nkfumɔ.
18. Kɛkɔnge kekoka ntokotshɛ́ dj’iso ndeka mfudjɛ wɛkamo wɔso te Yehova?
18 Ntsha iso mpona okotshɔ wɔ Yehova l’okitshakitshɛ onkfumɔ edjinge ndjawola okotshɔ wɔ winaso andjawodji, wɛkamo wɔso te Ndjambe wongokemba. Erika, nyɔ kɛmɔtshi kelekɔ́ la wana asato alamaka wɛkamo wɔnde te Yehova winá wɔ ndapomana l’akambo amɔtshi wa nyɛtshi efula. Lá etsho emangha toko nde avusɛka womɛnde wɔ ngandji edjinge avukɔka djemi. Nde atepela lá kɛnɛ kelendana la akambo ankfumɔ wasɔ ante: “Má bango opangewa wopo wɔ Yehova ndongokokotshɛ. Okotshɔ wɔnde nkoka ndjɛ lá wopo wɔ nkamɔ. Nyɛnaka ndjɔndɔ yɛ efula kɛ ndɔmbɔ yɛmi má etepela la nanghedji djɛ tolongo tɔmi. Ntsha lambodjipola tolongo tɔmi oloko, iwɔ nkoka nkotshɛ́ lemi ipa l’okakasano.”
KINDJƐ NDAWƐKƐ TE YEHOVA TII L’EKOMO
19-20. Olakanyelo wɔkɔnge w’okokaso mba m’ase Juda watayala l’akoka wa nkɔlɔ tá Jerusalɛmɛ?
19 Iso nkoka mba olakanyelo wɔ wɔlɔ efula m’ase Juda watawa akoka wa nkalɔ tá Jerusalɛmɛ. Amɔtshi wakokaka ndjala l’elelo lá kɛnɛ kɛ yotakoka nangha ladjikɛnde wambokoma nkokolo efula, wayalaki l’elando wɛ nkekete kana la edjito efula lá nkfumbo. Kaanga yayale nghɔsɔ, wasukaka l’ɛkɔpa kenkfumɔ waatakalɔki má ndapɛyɛ nkete efula djɛ yongotoyala la djonyi djɛ mpika tɛmpɛlɔ. (Ɛzr. 1:5, 6) Ɛnama etengo ɛnɔnyi 19 m’ɔkɔngɔ wɔ okomelo w’oloyi wɔ ntondo w’ase Juda wakalisá tá Jerusalɛmɛ, anto watshikalisá lá Babilɔnɛ wakindjɛki ntoma epapɛyɛ wɛ l’ɛkɔpa tá Jerusalɛmɛ.—Zak. 6:10.
20 Kaanga ntsha tɛna ente tolekɔ l’elelo efula l’olemo wɔ Yehova, tokoka ndjala l’eshikikelo ente Ndjambe ndɔsaka la ntshina welo w’ilaso l’oloko ɔmɔ djɛ ndokambela. Lamo ewaso nghɔsɔ? L’etsho wɛ Zakari, Yehova alɔmbaka ɔprɔfɛtɛ wɔnde djɛ nangha imbandjo yɛ mfɛsa la mpawonyi itomisá ase Juda wayalaki lá lofumbe lá Babilɔnɛ. (Zak. 6:11) ‘Imbandjo y’ekekete’ yɛsɔ itayala etengo ‘mvungo’ kɛ epapɛyɛ wɛwɔ wɛ l’ɛkɔpa. (Zak. 6:14, nɔtɛ.) Tokoka ndjala l’eshikikelo ente Yehova apavungɛki lotshinda welo w’ilaso l’oloko ɔmɔ djɛ ndokambela kaanga opomanaso l’ekakasano.—Heb. 6:10.
21. Kɛkɔnge kengotokotshɛ́ djɛ nkongela etsho w’eyaye l’eshikikelo?
21 Ape l’ehamo tongokindjɛ mpomana l’ekakasano l’etsho w’ekomo wɛnɛ, edjinge akambo wangetela ntshitana l’etsho weyaye. (2 Ti. 3:1, 13) Koko, topalekɔ la djonyi djɛ ntshimba yimba la yɛnyi. Tovungɔ etepela wɛ Yehova ndashimelá enkambi wɛnde l’etsho w’Angayi wɛnɛ: ‘Lemi ndekɔ esanga lanyo . . . Nyotokake wɔma.’ (Ang. 2:4, 5) Ole iso tokoka ndjala l’eshikikelo ente Yehova angoyalaka entshupa laso winá enkfumɔ wɛ songonanghaka la wolo djɛ nangha ɛkɔpa kɛnde. Ntsha tombokamba l’elakanyelo enkfumɔ wɛ sombowa má prɔfɛsi kɛ Angayi la Zakari la má ndjɔmbɔmba kɛ Ɛzɛra, tongokindjɛ ndjala la wɛkamo te Yehova ayale ekakasano wɛkɔnge w’okokaso mpomana l’etsho weyaye.
YEEMBO 122 Totshikale ndii ipa nsasoka! (lá Otetela)
a Djamba djɛnɛ djɛlɔngɔswamaka djɛ ntokotshɛ́ djɛ nkembɛ wɛkamo wɔso te Yehova winá w’opomanaso l’ekakasano welendana la mfalanga, evungusano wɛ wayi wa politikɛ, kana onanyelo w’olemo w’ipoposanyɛ.
b Etepela wɛnɛ ‘Yehova kanga lɔndjɛndjɛyi l’angala’ wetanemá mbala 14 lá onkanda wɔ Angayi, wavungolaki ase Juda edjinge wetovungola iso ente Yehova alekɔ la nkfulu k’ipa l’ekomo edjinge alɔndjɛ ndjɛyi la ndjɛyi y’angala yɛ ntongami djɛ nyuma.—Yee. 103:20, 21.
c Nkombo imɔtshi itshikitanyemaka.
d Etengo ndayalaka nsangodji kɛ djána k’Ɛlɛmbɛ wɛ Ndjambe, Ɛzɛra ayɛka ndoyala la djawo djɛ wolo tá etepela wɛ prɔfɛsi yɛ Yehova kaanga lá ntondo kɛnde nangha lɔkɛndɔ tá Jerusalɛmɛ.—2 Ɛkɔ 36:22, 23; Ɛzr. 7:6, 9, 10; Jɛr. 29:14.
e NSAKISO Y’ASANGO: Wɔnanyɔ ɔmɔtshi alɔmba owandji wɔnde w’olemo konje djɛ nde ndjingela lá losanghanyɛ lɔmɔtshi l’ekekete, koko owandji wɔnde ambotona. Nde alɔmba ɛlɔndjɛlɔ la okotshɔ winá woyalɔngɔsɔlande djɛ nkalɔ ntosawola l’owandji wɔnde lonkina. Ɛnyɛ owandji wɔnde nkishi djɛ leeta djɛ losanghanyɛ l’ekekete, opakisola djonyi djɛ elakanyelo wɛ Bible. Owandji wɔnde ambokamɔ edjinge ambotshikitanyɛ nkano djɛnde.