39 Časom sa kráľ Dávid zmieril s Amnónovou smrťou* a zatúžil ísť k Abšalómovi.

33 Kráľa to hlboko rozrušilo, vyšiel do strešnej miestnosti nad bránou a plakal. A ako kráčal, nariekal: „Syn môj, Abšalóm, syn môj! Syn môj, Abšalóm! Prečo som radšej nezomrel ja, Abšalóm, môj syn, môj syn!“+

2 Radosť z víťazstva* sa v ten deň zmenila na smútok celého vojska, lebo sa dozvedeli, že kráľ oplakáva svojho syna.