Sobota 20. septembra
Milujte jeden druhého. (Ján 13:34)
Keby sme mali radi iba niektorých bratov a sestry, v skutočnosti by sme neposlúchali Ježišov príkaz milovať jeden druhého. Samozrejme, s niektorými v zbore máme bližšie vzťahy ako s inými, tak ako to bolo aj v prípade Ježiša. (Ján 13:23; 20:2) Ale apoštol Peter nám pripomína, že by sme sa mali snažiť mať „bratskú lásku“ – teda také blízke vzťahy, aké sú v rodine – ku všetkým bratom a sestrám. (1. Petra 2:17) Peter nás povzbudzuje, aby sme „[milovali] jeden druhého vrúcne, zo srdca“. (1. Petra 1:22) Milovať „vrúcne“ v tomto kontexte znamená posunúť hranice svojej lásky, čiže mať niekoho radi, aj keď to pre nás nie je ľahké. Môže sa napríklad stať, že nás nejaký brat urazí alebo sa nás niečím dotkne. Naša prvá reakcia možno je, že mu to chceme vrátiť. Ale Peter sa od Ježiša naučil, že takéto správanie sa Bohu nepáči. (Ján 18:10, 11) Napísal: „Neodplácajte zlé zlým ani urážku urážkou, ale, naopak, hovorte láskavo.“ (1. Petra 3:9) Vďaka vrúcnej láske budeme láskaví. w23.09 41:9-11
Nedeľa 21. septembra
Ženy majú byť... umiernené vo zvykoch a verné vo všetkom. (1. Tim. 3:11)
Je neuveriteľné, ako rýchlo deti vyrastú a stanú sa z nich dospelí ľudia. Zdá sa, akoby to išlo samo. Ale dospieť v duchovnom ohľade a stať sa zrelým kresťanom už samo od seba nejde. (1. Kor. 13:11; Hebr. 6:1) Na to, aby sa ti to podarilo, potrebuješ mať blízky vzťah s Jehovom. Okrem toho potrebuješ aj pomoc jeho svätého ducha. Vďaka tomu si dokážeš rozvíjať pekné vlastnosti, rôzne zručnosti a pripraviť sa na úlohy, ktoré ťa čakajú v budúcnosti. (Prísl. 1:5) Jehova stvoril ľudí ako mužov a ženy. (1. Mojž. 1:27) Okrem toho, že sa líšia fyzicky, sú rozdielni aj v iných ohľadoch. Jehova im napríklad dal rôzne úlohy. A na to, aby si ich dokázali spĺňať, potrebujú aj rozdielne vlastnosti a schopnosti. (1. Mojž. 2:18) w23.12 52:1-2
Pondelok 22. septembra
Robte učeníkov z ľudí všetkých národov, krstite ich v mene Otca a Syna. (Mat. 28:19)
Niektorí náboženskí vodcovia v Ježišových dňoch tvrdili, že Božie meno je príliš sväté na to, aby sa vyslovovalo. Ale Ježiš nikdy nedovolil, aby mu tieto nebiblické tradície zabránili chváliť Jehovovo meno. Vidno to aj z toho, čo sa stalo, keď uzdravil jedného muža posadnutého démonmi z kraja Gerazéncov. Ľudia, ktorí tam žili, dostali strach a prosili Ježiša, aby odtiaľ odišiel. (Mar. 5:16, 17) Ježiš to urobil, ale chcel, aby aj tam poznali Božie meno. Preto povedal uzdravenému mužovi, aby nehovoril, že to preňho urobil on, ale Jehova. (Mar. 5:19) A to isté chce Ježiš od nás dnes – aby sme na celom svete pomáhali ľuďom spoznať Božie meno. (Mat. 24:14; 28:20) Keď to robíme, náš Kráľ Ježiš z nás má radosť. w24.02 6:10