Zjavenie Jánovi

10 A videl som iného mocného anjela, ako zostupuje z neba, oblečený* do oblaku. Na hlave mal dúhu, jeho tvár bola ako slnko+ a nohy* ako ohnivé stĺpy. 2 V ruke mal rozvinutý malý zvitok. Pravou nohou sa postavil na more, ľavou na zem 3 a zvolal silným hlasom, ako keď reve lev.+ Keď zvolal, sedem hromov+ prehovorilo svojím hlasom.

4 Keď prehovorilo sedem hromov, chcel som to zapísať, ale počul som hlas z neba,+ ktorý mi povedal: „Zapečať, čo hovorilo sedem hromov, a nezapisuj to.“ 5 Anjel, ktorého som videl stáť na mori a na zemi, zdvihol k nebu pravú ruku 6 a prisahal pri tom, ktorý žije po celú večnosť+ a ktorý stvoril nebo a to, čo je v ňom, zem a to, čo je na nej, a more a to, čo je v ňom:+ „Čakanie sa skončilo. 7 Ale v dňoch, keď sa bude chystať zatrúbiť siedmy anjel,+ sa naplní sväté tajomstvo,+ ktoré Boh oznámil ako dobrú správu svojim otrokom prorokom.“+

8 A hlas, ktorý som počul z neba,+ ku mne prehovoril opäť: „Choď, vezmi ten rozvinutý zvitok z ruky anjela, ktorý stojí na mori a na zemi.“+ 9 Šiel som teda k anjelovi a poprosil som ho, aby mi dal ten malý zvitok. Odpovedal mi: „Vezmi ho a zjedz.+ V žalúdku ti bude horký, ale v ústach ti bude sladký ako med.“ 10 A tak som vzal ten malý zvitok z anjelovej ruky a zjedol som ho.+ V ústach mi bol sladký ako med,+ ale keď som ho zjedol, v žalúdku mi zhorkol. 11 A bolo mi povedané: „Musíš znova prorokovať o ľuďoch, národoch, jazykoch a mnohých kráľoch.“