EVANJELIUM PODĽA JÁNA

1 Na počiatku bolo Slovo+ a Slovo bolo u Boha+ a to Slovo bolo bohom.*+ 2 To Slovo bolo na počiatku u Boha. 3 Všetko začalo existovať prostredníctvom neho+ a bez neho nezačalo existovať nič.

To, čo začalo existovať 4 prostredníctvom neho, bol život a život bol svetlom ľudí.+ 5 A svetlo svieti v tme,+ ale tma ho nepremohla.

6 Prišiel človek, ktorý bol vyslaný ako Boží zástupca. Volal sa Ján.+ 7 Prišiel ako svedok, aby vydal svedectvo o svetle,+ aby prostredníctvom neho* uverili ľudia každého druhu. 8 On sám nebol tým svetlom,+ ale mal o ňom svedčiť.

9 Pravé svetlo, ktoré osvecuje ľudí každého druhu, malo čoskoro prísť do sveta.+ 10 Bol* vo svete+ a svet začal existovať prostredníctvom neho,+ ale svet ho nespoznal. 11 Prišiel k svojim, ale oni ho neprijali. 12 Ale všetkým, ktorí ho prijali, dal právo stať sa Božími deťmi,+ lebo veria v jeho meno.+ 13 A nenarodili sa z ľudských rodičov* ani z telesnej túžby, ani z vôle muža, ale z vôle Boha.+

14 Tak sa Slovo stalo telom+ a bývalo medzi nami a videli sme jeho slávu, slávu, akú má od otca jediný* syn.+ A bol plný nezaslúženej láskavosti* a pravdy. 15 (Ján o ňom svedčil, dokonca volal: „To je ten, o ktorom som povedal: ‚Ten, ktorý prichádza po mne, ma predstihol, lebo existoval predo mnou.‘“)+ 16 Z jeho plnosti sme všetci prijímali, nezaslúženú láskavosť za nezaslúženou láskavosťou. 17 Lebo Zákon bol daný prostredníctvom Mojžiša,+ ale nezaslúžená láskavosť+ a pravda prišli prostredníctvom Ježiša Krista.+ 18 Boha nikto nikdy nevidel.+ Jednorodený* boh,+ ktorý je po Otcovom boku,*+ nám ho priblížil.+

19 A takto Ján svedčil, keď k nemu Židia vyslali kňazov a Lévitov z Jeruzalema, aby sa ho spýtali: „Kto si?“+ 20 Nevyhol sa odpovedi, ale otvorene povedal: „Ja nie som Kristus.“ 21 Spýtali sa ho: „Kto teda si? Eliáš?“+ Odpovedal: „Nie som.“ „Si ten prorok?“+ Znovu odpovedal: „Nie!“ 22 Spýtali sa ho teda: „Kto si? Nech to môžeme povedať tým, ktorí nás poslali. Čo o sebe hovoríš?“ 23 Povedal: „Ja som ten, kto volá v pustatine: ‚Vyrovnajte Jehovovu* cestu,‘+ ako povedal prorok Izaiáš.“+ 24 Tých ľudí vyslali farizeji. 25 Opýtali sa ho: „Prečo teda krstíš, keď nie si ani Kristus, ani Eliáš, ani ten prorok?“ 26 Ján im odpovedal: „Ja krstím vodou. Medzi vami stojí niekto, koho nepoznáte, 27 ten, ktorý prichádza po mne a ktorému nie som hoden ani rozviazať remienky na sandáloch.“+ 28 To sa stalo v Betánii za Jordánom, kde Ján krstil.+

29 Na druhý deň uvidel, ako k nemu prichádza Ježiš, a povedal: „Pozrite, Boží Baránok,+ ktorý zbavuje svet hriechu!+ 30 Toto je ten, o ktorom som hovoril: ‚Po mne prichádza muž, ktorý ma predstihol, lebo existoval predo mnou.‘+ 31 Ani ja som ho nepoznal, ale preto som prišiel krstiť vodou, aby sa stal známym Izraelu.“+ 32 Ján podal aj toto svedectvo: „Videl som, ako z neba zostupuje duch v podobe holubice* a zostáva na ňom.+ 33 Ani ja som ho nepoznal, ale práve ten, ktorý ma poslal krstiť vodou, mi povedal: ‚Na koho uvidíš zostupovať ducha a že zostáva na ňom,+ to je ten, ktorý krstí svätým duchom.‘+ 34 Videl som to a dosvedčujem, že je to Boží Syn.“+

35 Na druhý deň tam Ján znova stál s dvoma svojimi učeníkmi. 36 Keď videl Ježiša prechádzať okolo, povedal: „Pozrite, Boží Baránok!“+ 37 Keď to tí dvaja učeníci počuli, išli za Ježišom. 38 Ježiš sa otočil, a keď videl, že idú za ním, spýtal sa ich: „Čo by ste chceli?“ Povedali mu: „Rabbi* (čo preložené znamená „učiteľ“), kde bývaš?“ 39 Povedal im: „Poďte a uvidíte.“ A tak šli, videli, kde býva, a zostali v ten deň s ním. Boli asi štyri hodiny popoludní.* 40 Andrej,+ brat Šimona Petra, bol jeden z tých dvoch, ktorí počuli, čo povedal Ján, a išli za Ježišom. 41 Ten najprv našiel svojho brata Šimona a povedal mu: „Našli sme Mesiáša“+ (čo preložené znamená „Kristus“). 42 A priviedol ho k Ježišovi. Ježiš sa naňho pozrel a povedal: „Ty si Šimon,+ Jánov syn. Budeš sa volať Kéfas“ (čo sa prekladá „Peter“).+

43 Na druhý deň chcel Ježiš odísť do Galiley. Keď našiel Filipa,+ povedal mu: „Buď mojím nasledovníkom.“ 44 Filip bol z Betsaidy, tak ako Andrej a Peter. 45 Filip našiel Natanaela+ a povedal mu: „Našli sme toho, o kom písal Mojžiš v Zákone i Proroci* – Ježiša, Jozefovho+ syna, z Nazareta.“ 46 Ale Natanael mu povedal: „Môže vyjsť niečo dobré z Nazareta?“ Filip mu povedal: „Poď a uvidíš.“ 47 Keď Ježiš videl prichádzať Natanaela, povedal o ňom: „Toto je pravý Izraelita, v ktorom nie je žiadna falošnosť.“+ 48 Natanael sa ho spýtal: „Odkiaľ ma poznáš?“ Ježiš mu odpovedal: „Skôr ako ťa Filip zavolal, videl som ťa pod figovníkom.“ 49 „Rabbi,“ zvolal Natanael, „ty si Boží Syn, ty si kráľ Izraela!“+ 50 Ježiš mu odpovedal: „Veríš preto, lebo som ti povedal, že som ťa videl pod figovníkom? Uvidíš ešte väčšie veci.“ 51 A dodal: „Verte mi, uvidíte nebo otvorené a Božích anjelov, ako zostupujú k Synovi človeka a vystupujú hore.“+

2 Na tretí deň bola v galilejskej Káne svadobná hostina a bola tam aj Ježišova matka. 2 Na hostinu boli pozvaní aj Ježiš a jeho učeníci.

3 Keď sa minulo víno, povedala Ježišovi jeho matka: „Nemajú víno.“ 4 Ale Ježiš jej povedal: „To predsa nie je naša starosť.* Moja chvíľa* ešte neprišla.“ 5 Jeho matka povedala obsluhujúcim: „Urobte, čo vám povie.“ 6 Stálo tam šesť kamenných nádob na vodu, ako vyžadovali očisťovacie predpisy Židov.+ Do každej sa zmestili dve alebo tri miery.* 7 Ježiš im povedal: „Naplňte nádoby vodou.“ A naplnili ich až po okraj. 8 Potom im povedal: „Naberte trochu a zaneste starejšiemu.“ A urobili to. 9 Starejší ochutnal vodu premenenú na víno, a keďže nevedel, odkiaľ je (hoci to vedeli obsluhujúci, ktorí z nej naberali), zavolal ženícha 10 a povedal mu: „Ľudia obyčajne predložia najprv kvalitné víno, a keď už hostia niečo vypijú, podávajú to horšie. Ty si nechal kvalitné víno až na teraz.“ 11 To, čo Ježiš urobil v galilejskej Káne, bol prvý z jeho zázrakov* a tým zjavil svoju slávu.+ A jeho učeníci v neho uverili.

12 Potom spolu s matkou, bratmi+ a učeníkmi odišiel do Kafarnaumu,+ kde zostali niekoľko dní.

13 Blížil sa židovský Pesach+ a Ježiš odišiel do Jeruzalema. 14 V chráme videl tých, ktorí predávali dobytok, ovce a holuby,+ a tiež zmenárnikov, ako tam sedia. 15 A tak si urobil bič z povrazov a vyhnal z chrámu všetkých s ovcami a dobytkom. Zmenárnikom rozsypal mince a poprevracal im stoly.+ 16 A predavačom holubov povedal: „Odneste to odtiaľto! Prestaňte robiť z domu môjho Otca dom obchodu!“*+ 17 Jeho učeníci si spomenuli, že je napísané: „Horlivosť za tvoj dom ma strávi.“+

18 Preto sa ho Židia opýtali: „Aký zázrak* urobíš,+ aby si nám dokázal, že máš právo takto konať?“ 19 Ježiš im odpovedal: „Zbúrajte tento chrám a za tri dni ho postavím.“+ 20 Nato povedali: „Tento chrám stavali 46 rokov a ty ho chceš postaviť za tri dni?“ 21 Ale on myslel chrámom svoje telo.+ 22 Keď bol vzkriesený z mŕtvych, jeho učeníci si spomenuli, že to hovorieval,+ a uverili jeho slovám a tomu, čo hovorí Písmo.

23 Keď bol v Jeruzaleme na sviatku Pesach, mnoho ľudí uverilo v jeho meno, pretože videli zázraky,* ktoré robil. 24 Ale nezískali si jeho plnú dôveru, lebo ich všetkých poznal 25 a nepotreboval, aby mu niekto hovoril, aký kto je,* lebo vedel, čo je v srdci človeka.+

3 Medzi farizejmi bol istý človek, ktorý sa volal Nikodém+ a bol jedným zo židovských vodcov. 2 Prišiel v noci+ za Ježišom a povedal mu: „Rabbi,+ vieme, že si prišiel ako učiteľ od Boha, lebo nikto nemôže robiť také zázraky*+ ako ty, ak s ním nie je Boh.“+ 3 Ježiš mu na to povedal: „Ver mi, kto sa nenarodí znovu,*+ nemôže uvidieť Božie Kráľovstvo.“+ 4 Nikodém mu povedal: „Ako sa môže človek narodiť, keď je starý? Nemôže predsa vojsť do lona svojej matky a narodiť sa po druhý raz.“ 5 Ježiš odpovedal: „Ver mi, kto sa nenarodí z vody+ a ducha,+ nemôže vojsť do Božieho Kráľovstva. 6 Čo sa narodilo z tela, je telo, a čo sa narodilo z ducha, je duch. 7 Nečuduj sa, že som ti povedal: Musíte sa znovu narodiť. 8 Vietor fúka, kam chce, a počuješ jeho zvuk, ale nevieš, odkiaľ prichádza a kam ide. Tak je to s každým, kto sa narodil z ducha.“+

9 Nikodém sa ho opýtal: „Ako sa to môže stať?“ 10 Ježiš mu odpovedal: „Si učiteľ v Izraeli a nevieš to? 11 Poviem ti pravdu: Hovoríme o tom, čo poznáme, a svedčíme o tom, čo sme videli, ale vy neprijímate naše svedectvo. 12 Ak neveríte, keď vám hovorím o pozemských veciach, ako uveríte, keď vám budem hovoriť o nebeských? 13 Nikto nevystúpil do neba,+ iba ten, kto zostúpil z neba,+ Syn človeka. 14 A ako Mojžiš vyzdvihol hada na pustatine,+ tak musí byť vyzdvihnutý Syn človeka,+ 15 aby každý, kto v neho verí, mal večný život.+

16 Veď tak veľmi Boh miloval svet, že dal svojho jediného* Syna,+ aby nikto, kto v neho prejavuje vieru, nezahynul, ale mal večný život.+ 17 Lebo Boh neposlal svojho Syna do sveta, aby súdil svet, ale aby bol prostredníctvom neho svet zachránený.+ 18 Kto v neho verí, nebude súdený.+ Kto neverí, už je odsúdený, lebo neuveril v meno jediného* Božieho Syna.+ 19 A toto je podklad pre súd: svetlo prišlo do sveta,+ ale ľudia viac milovali tmu ako svetlo, lebo ich skutky boli zlé. 20 Lebo kto robí to, čo je zlé, nenávidí svetlo a neprichádza k svetlu, aby jeho skutky neboli odhalené.* 21 Ale kto robí to, čo je správne, prichádza k svetlu,+ aby sa ukázalo, že jeho skutky sú v súlade s Božou vôľou.“

22 Potom šiel Ježiš so svojimi učeníkmi na judský vidiek. Tam s nimi strávil nejaký čas a krstil.+ 23 Aj Ján krstil, v Enone blízko Sálimu, lebo tam bolo veľa vody.+ Ľudia prichádzali a dávali sa pokrstiť.+ 24 Ján vtedy ešte nebol vo väzení.+

25 Medzi Jánovými učeníkmi a istým Židom vznikol spor o očisťovaní. 26 A tak prišli za Jánom a povedali mu: „Rabbi, ten muž, ktorý za tebou prišiel, keď si bol za Jordánom, a o ktorom si svedčil,+ teraz krstí a všetci idú k nemu.“ 27 Ján im povedal: „Človek nemôže získať nič, ak mu to nebolo dané z neba. 28 Vy sami mi dosvedčíte, že som povedal: ‚Ja nie som Kristus,+ ale bol som vyslaný pred ním.‘+ 29 Kto má nevestu, je ženích.+ Ale priateľ ženícha má veľkú radosť, keď stojí pri ňom a počuje jeho hlas. A tak je moja radosť úplná. 30 On musí rásť, ale ja sa musím zmenšovať.“

31 Kto prichádza zhora,+ je nad všetkými. Kto pochádza zo zeme, hovorí o pozemských veciach, lebo pochádza zo zeme. Ten, ktorý prichádza z neba, je nad všetkými+ 32 a svedčí o tom, čo videl a počul,+ ale jeho svedectvo nikto neprijíma.+ 33 Kto prijíma jeho svedectvo, potvrdzuje,* že Boh hovorí pravdu.+ 34 Ten, ktorého vyslal Boh, hovorí Božie slová,+ lebo Boh dáva ducha štedro.* 35 Otec miluje Syna+ a všetko dal do jeho rúk.+ 36 Kto prejavuje vieru v Syna, má večný život.+ Kto neposlúcha Syna, neuvidí život,+ ale Boží hnev zostáva na ňom.+

4 Keď sa Pán dozvedel, že farizeji počuli o tom, že robí a krstí+ viac učeníkov než Ján – 2 hoci Ježiš sám nekrstil, ale krstili jeho učeníci –, 3 odišiel z Judey a znovu išiel do Galiley. 4 Ale musel prejsť cez Samáriu. 5 A prišiel k samárskemu mestu Sychar blízko poľa, ktoré dal Jakob svojmu synovi Jozefovi.+ 6 Bola tam Jakobova studňa.*+ Ježiš, unavený z cesty, si k nej sadol. Bolo okolo poludnia.*

7 Nejaká žena zo Samárie prišla načerpať vodu. Ježiš sa jej prihovoril: „Daj sa mi napiť.“ 8 (Jeho učeníci odišli do mesta kúpiť niečo na jedenie.) 9 Samaritánka sa ho opýtala: „Ako to, že ty, Žid, si pýtaš piť odo mňa, hoci som Samaritánka?“ (Židia sa totiž so Samaritánmi nestýkajú.)+ 10 Ježiš jej odpovedal: „Keby si vedela, aký dar Boh ponúka+ a kto je ten, čo ti hovorí: ‚Daj sa mi napiť,‘ ty by si ho poprosila a on by ti dal živú vodu.“+ 11 „Pane, nemáš ani vedro, aby si načerpal vodu,“ namietla žena, „a studňa je hlboká. Teda odkiaľ máš tú živú vodu? 12 Si azda väčší ako náš predok Jakob, ktorý nám dal túto studňu a pil z nej on, jeho synovia i jeho stáda?“ 13 Ježiš jej odpovedal: „Každý, kto pije z tejto vody, bude zase smädný. 14 Kto sa však napije z vody, ktorú mu dám ja, nebude už nikdy smädný,+ ale voda, ktorú mu dám, sa v ňom stane prameňom vyvierajúcej vody, ktorá dáva večný život.“+ 15 „Pane, daj mi tú vodu, aby som už nebola smädná a nemusela sem chodiť čerpať vodu,“ povedala žena.

16 Ježiš jej povedal: „Choď, zavolaj svojho manžela a príď sem.“ 17 Žena odpovedala: „Nemám manžela.“ „Dobre si povedala, že nemáš manžela,“ povedal Ježiš. 18 „Lebo si mala päť manželov a ten, s ktorým žiješ teraz, nie je tvojím manželom. Povedala si pravdu.“ 19 Žena mu na to povedala: „Pane, vidím, že si prorok.+ 20 Naši predkovia uctievali Boha na tomto vrchu, ale vy hovoríte, že miesto, kde sa má uctievať, je v Jeruzaleme.“+ 21 Ježiš jej povedal: „Ver mi, prichádza čas, keď nebudete uctievať Otca ani na tomto vrchu, ani v Jeruzaleme. 22 Vy uctievate, čo nepoznáte.+ My uctievame, čo poznáme, lebo záchrana sa začína od Židov.*+ 23 Ale prichádza čas a už je tu, keď praví ctitelia budú uctievať Otca duchom a pravdou, lebo Otec hľadá tých, ktorí ho budú takto uctievať.+ 24 Boh je duch+ a tí, ktorí ho uctievajú, musia ho uctievať duchom a pravdou.“+ 25 Žena mu povedala: „Viem, že má prísť Mesiáš, nazývaný Kristus. Keď príde, oznámi nám všetko.“ 26 „To som ja, ktorý s tebou hovorím,“+ povedal Ježiš.

27 Vtom prišli jeho učeníci a čudovali sa, že sa rozpráva so ženou. Ani jeden sa však nespýtal: „Čo od nej chceš?“ alebo „Prečo sa s ňou rozprávaš?“ 28 Žena tam teda nechala džbán na vodu, odišla do mesta a povedala ľuďom: 29 „Poďte a uvidíte človeka, ktorý mi povedal všetko, čo som robila. Nemohol by to byť Kristus?“ 30 Vyšli teda z mesta a prišli k nemu.

31 Medzitým naňho učeníci naliehali: „Rabbi,+ jedz.“ 32 Ale on im povedal: „Mám pokrm, o ktorom vy neviete.“ 33 Preto si učeníci medzi sebou hovorili: „Priniesol mu niekto niečo na jedenie?“ 34 Ježiš im povedal: „Mojím pokrmom je konať vôľu toho, ktorý ma poslal,+ a dokončiť jeho dielo.+ 35 Nehovoríte, že do žatvy zostávajú ešte štyri mesiace? Hovorím vám: Rozhliadnite sa a pozrite sa na polia, že sú zrelé na žatvu.*+ 36 Žnec už dostáva mzdu a zhromažďuje úrodu pre večný život, aby sa rozsievač a žnec spolu radovali.+ 37 Tu sa potvrdzuje príslovie: Jeden rozsieva a druhý žne. 38 Poslal som vás žať to, na čom ste nepracovali. Iní pracovali a vy máte úžitok z ich práce.“

39 Mnohí Samaritáni z toho mesta v neho uverili pre svedectvo tej ženy, ktorá hovorila: „Povedal mi všetko, čo som robila.“+ 40 Keď k nemu tí Samaritáni prišli, prosili ho, aby u nich zostal. A zostal tam dva dni. 41 A tak ich ešte viac uverilo, keď počuli, čo hovorí, 42 a povedali tej žene: „Teraz už veríme nielen pre to, čo si nám hovorila, ale aj sami sme ho počuli a vieme, že je naozaj záchrancom sveta.“+

43 Po dvoch dňoch odtiaľ Ježiš odišiel do Galiley. 44 (Sám však povedal, že prorok nie je vo svojej domovine v úcte.)+ 45 Keď prišiel do Galiley, Galilejčania ho vítali, lebo boli na sviatok v Jeruzaleme+ a videli všetko, čo tam vykonal.+

46 A opäť prišiel do galilejskej Kány, kde premenil vodu na víno.+ Bol tam istý kráľovský úradník z Kafarnaumu, ktorý mal chorého syna. 47 Keď počul, že Ježiš prišiel z Judey do Galiley, vybral sa za ním a prosil ho, aby prišiel uzdraviť jeho syna, ktorý bol na smrť chorý. 48 Ježiš mu však povedal: „Keby ste nevideli znamenia a zázraky, nikdy by ste neuverili.“+ 49 Kráľovský úradník ho poprosil: „Pane, príď, kým mi dieťa nezomrie.“ 50 Ježiš mu povedal: „Choď, tvoj syn žije.“+ A on uveril tomu, čo Ježiš povedal, a odišiel. 51 Kým bol ešte na ceste, vyšli mu naproti jeho otroci a povedali, že jeho syn žije.* 52 Spýtal sa ich, odkedy je mu lepšie, a oni povedali: „Včera okolo jednej popoludní* mu ustúpila horúčka.“ 53 Vtedy si otec uvedomil, že to bolo v tú hodinu, keď mu Ježiš povedal: „Tvoj syn žije.“+ A tak uveril on i celá jeho domácnosť. 54 To bol druhý zázrak,+ ktorý Ježiš urobil, keď prišiel z Judey do Galiley.

5 Potom bol židovský sviatok+ a Ježiš išiel do Jeruzalema. 2 V Jeruzaleme je pri Ovčej bráne+ rybník,* nazývaný hebrejsky Betzata,* s piatimi stĺporadiami. 3 Ležalo tam množstvo chorých, slepých, chromých a ľudí s ochrnutými* končatinami. 4 *–– 5 Bol tam aj človek, ktorý bol chorý 38 rokov. 6 Keď ho tam Ježiš videl ležať a uvedomil si, že je chorý už dlho, spýtal sa ho: „Chceš byť zdravý?“+ 7 Chorý mu odpovedal: „Pane, nemám nikoho, kto by ma odniesol do vody, keď sa čerí, a kým prídem, vojde do nej niekto iný.“ 8 Ježiš mu povedal: „Vstaň, vezmi si lôžko a choď!“+ 9 Nato ten človek ihneď vyzdravel, vzal si lôžko a začal chodiť.

V ten deň bol sabat. 10 Preto Židia povedali uzdravenému: „Je sabat, nesmieš nosiť lôžko.“+ 11 Ale on im povedal: „Ten, ktorý ma uzdravil, mi povedal: ‚Vezmi si lôžko a choď.‘“ 12 Spýtali sa ho: „Kto je ten človek, ktorý ti povedal, že si máš vziať lôžko a ísť?“ 13 Ale uzdravený muž nevedel, kto to bol, lebo Ježiš sa stratil v dave.

14 Neskôr ho Ježiš stretol v chráme a povedal mu: „Teraz, keď si zdravý, už nehreš, aby sa ti nestalo niečo horšie.“ 15 A ten človek šiel povedať Židom, že to bol Ježiš, kto ho uzdravil. 16 Pretože Ježiš robil takéto skutky v sabat, Židia ho začali prenasledovať. 17 Ale on im povedal: „Môj Otec stále pracuje, i ja stále pracujem.“+ 18 Preto sa Židia ešte viac usilovali zabiť ho, lebo podľa nich nielenže porušoval sabat, ale aj Boha nazýval svojím Otcom+ a tým sa robil rovným Bohu.+

19 Ježiš im povedal: „Verte mi, Syn nemôže robiť nič sám od seba, iba to, čo vidí robiť Otca.+ Čo robí Otec, to robí aj Syn. 20 Otec miluje Syna,+ a preto mu ukazuje všetko, čo robí, a ukáže mu ešte väčšie skutky ako tieto, aby ste žasli.+ 21 Ako Otec kriesi mŕtvych a vracia im život,+ tak aj Syn vracia život tým, ktorým chce.+ 22 Veď Otec nesúdi nikoho, ale všetok súd zveril Synovi,+ 23 aby všetci ctili Syna, tak ako ctia Otca. Kto nectí Syna, nectí ani Otca, ktorý ho poslal.+ 24 Verte mi, kto počuje moje slovo a verí tomu, ktorý ma poslal, má večný život+ a nebude súdený, ale prešiel zo smrti do života.+

25 Uisťujem vás: Prichádza hodina a už je tu, keď mŕtvi budú počuť hlas Božieho Syna a tí, ktorí ho poslúchali, budú žiť. 26 Ako má Otec život sám v sebe,*+ tak dal aj Synovi, aby mal život sám v sebe.+ 27 A dal mu právomoc súdiť,+ lebo je Syn človeka.+ 28 Nedivte sa tomu, lebo prichádza hodina, keď všetci v pamätných hrobkách budú počuť jeho hlas+ 29 a vyjdú: tí, ktorí konali dobro, budú vzkriesení pre život a tí, ktorí konali zlo, budú vzkriesení na súd.+ 30 Sám od seba nemôžem robiť nič. Ako mi hovorí Otec,* tak súdim a môj súd je spravodlivý,+ lebo nechcem konať svoju vôľu, ale vôľu toho, ktorý ma poslal.+

31 Ak svedčím o sebe ja sám, moje svedectvo nie je platné.+ 32 Ale je tu niekto iný, kto o mne svedčí, a viem, že jeho svedectvo je platné.+ 33 Poslali ste ľudí k Jánovi a on svedčil o pravde.+ 34 Nie že by som potreboval svedectvo od človeka, ale hovorím to, aby ste boli zachránení. 35 Ten bol horiacou a svietiacou lampou a vy ste sa chceli chvíľu veľmi radovať v jeho svetle.+ 36 Ale ja mám väčšie svedectvo, ako bolo Jánovo, lebo už tie skutky, ktoré ma poveril vykonať môj Otec, tie skutky samy osebe svedčia, že ma poslal Otec.+ 37 A svedčil o mne aj sám Otec, ktorý ma poslal.+ Vy ste nikdy nepočuli jeho hlas ani nevideli jeho podobu+ 38 a jeho slovo vo vás nezostáva, lebo neveríte tomu, ktorého poslal.

39 Skúmate Písmo,+ lebo si myslíte, že pomocou neho získate večný život, a práve Písmo svedčí o mne.+ 40 A predsa nechcete prísť ku mne,+ aby ste získali život. 41 Netúžim po sláve od ľudí, 42 ale o vás viem, že nemilujete Boha. 43 Prišiel som v mene svojho Otca, ale neprijímate ma. Keby niekto iný prišiel vo svojom mene, toho by ste prijali. 44 Ako mi môžete veriť, keď prijímate slávu jeden od druhého a neusilujete sa o slávu, ktorá pochádza od jediného Boha?+ 45 Nemyslite si, že vás budem pred Otcom obviňovať ja. Obviňuje vás niekto iný, Mojžiš,+ na ktorého sa spoliehate. 46 Keby ste verili Mojžišovi, verili by ste aj mne, lebo on písal o mne.+ 47 Ale ak neveríte jeho spisom, ako uveríte tomu, čo hovorím ja?“

6 Potom Ježiš odišiel na druhý breh Galilejského, čiže Tiberiadskeho mora.+ 2 Nasledoval ho veľký zástup ľudí,+ lebo videli, ako zázračne uzdravuje chorých.+ 3 Ježiš vystúpil na vrch a tam si sadol so svojimi učeníkmi. 4 Blížil sa židovský sviatok Pesach.+ 5 Keď Ježiš zdvihol zrak a uvidel, že k nemu prichádza veľký zástup ľudí, spýtal sa Filipa: „Kde kúpime chlieb, aby sa mohli najesť?“+ 6 Ale pýtal sa ho, len aby ho vyskúšal, lebo vedel, čo urobí. 7 Filip mu odpovedal: „Nestačilo by chleba ani za 200 denárov,* aby každý dostal trochu.“ 8 Jeden z učeníkov, Andrej, brat Šimona Petra, mu povedal: 9 „Je tu chlapec, ktorý má päť jačmenných chlebov a dve rybky. Ale čo je to pre toľkých?“+

10 Ježiš povedal: „Nech si ľudia posadajú.“ Na tom mieste bolo veľa trávy, a tak si všetci posadali. V zástupe bolo asi 5 000 mužov.+ 11 Ježiš vzal chlieb, a keď poďakoval Bohu, rozdelil ho medzi tých, čo tam sedeli, a podobne rozdelil aj ryby. Každý dostal, koľko chcel. 12 Keď sa najedli, povedal svojim učeníkom: „Zozbierajte zvyšné úlomky, aby nič nevyšlo nazmar.“ 13 Zozbierali ich teda. Úlomkami z piatich jačmenných chlebov, ktoré zostali po tých, čo jedli, naplnili 12 košov.

14 Keď ľudia videli tento zázrak, hovorili: „To je naozaj ten prorok, ktorý mal prísť do sveta.“+ 15 Ježiš si uvedomil, že chcú prísť a zmocniť sa ho, aby ho urobili kráľom, a tak znovu odišiel+ sám na vrch.+

16 Keď nastal večer, jeho učeníci zišli k moru,+ 17 nastúpili do člna a vydali sa cez more do Kafarnaumu. Už sa zotmelo a Ježiš k nim ešte neprišiel.+ 18 A more sa rozbúrilo, lebo fúkal silný vietor.+ 19 Keď veslovali päť či šesť kilometrov,* zbadali, ako Ježiš kráča po mori a blíži sa k člnu. A zľakli sa. 20 Ale on im povedal: „To som ja, nebojte sa!“+ 21 A tak ho s radosťou vzali do člna. Krátko nato sa priplavili k brehu, ku ktorému sa usilovali dostať.+

22 Na druhý deň si zástup, ktorý zostal na druhom brehu mora, uvedomil, že na brehu už nie je ten malý čln, ktorý tam predtým bol, a že Ježiš doň nenastúpil, ale že odišli iba jeho učeníci. 23 Neďaleko od toho miesta, kde jedli chlieb po tom, čo Pán poďakoval Bohu, pristáli člny z Tiberiady. 24 Keď teda ľudia videli, že tam nie je ani Ježiš, ani jeho učeníci, nastúpili do člnov a odišli do Kafarnaumu hľadať Ježiša.

25 Keď ho na druhom brehu mora našli, spýtali sa ho: „Rabbi,+ kedy si sem prišiel?“ 26 Ježiš im odpovedal: „Hovorím vám: Nehľadáte ma preto, že ste videli zázraky, ale preto, že ste sa dosýta najedli chleba.+ 27 Nepracujte pre pominuteľný pokrm, ale pre pokrm, ktorý je trvalý a dáva večný život.+ Ten pokrm vám dá Syn človeka, lebo Otec, sám Boh, ukázal, že on je ten, ktorého schvaľuje.“*+

28 „Čo máme robiť, aby sme konali skutky, ktoré Boh schvaľuje?“ spýtali sa ho. 29 Ježiš im odpovedal: „Toto je skutok, ktorý Boh schvaľuje: veriť v toho, ktorého vyslal.“+ 30 A oni mu povedali: „Aký zázrak* nám ukážeš,+ aby sme ti uverili? Čo urobíš? 31 Naši predkovia jedli mannu na pustatine,+ ako je napísané: ‚Dal im chlieb z neba.‘“+ 32 Nato im Ježiš povedal: „Verte mi, Mojžiš vám nedal pravý chlieb z neba, ale teraz vám môj Otec dáva pravý chlieb z neba. 33 Lebo Božím chlebom je ten, ktorý zostupuje z neba a dáva svetu život.“ 34 Prosili ho teda: „Pane, dávaj nám tento chlieb stále.“

35 Ježiš im povedal: „Ja som chlieb života. Kto prichádza ku mne, nebude nikdy hladovať, a kto verí vo mňa, nebude nikdy smädný.+ 36 Ale ako som vám už povedal, videli ste ma, a predsa neveríte.+ 37 Všetci, ktorých mi dáva Otec, prídu ku mne a ja nikdy neodoženiem toho, kto ku mne príde.+ 38 Veď som nezostúpil z neba konať svoju vôľu,+ ale vôľu toho, ktorý ma poslal.+ 39 A vôľou toho, ktorý ma poslal, je, aby som zo všetkých, ktorých mi dal, nikoho nestratil, ale aby som ich vzkriesil+ v posledný deň. 40 Lebo to je vôľa môjho Otca, aby každý, kto uznáva Syna a verí v neho, mal večný život,+ a ja ho vzkriesim+ v posledný deň.“

41 Vtedy Židia začali proti nemu šomrať, lebo povedal: „Ja som chlieb, ktorý zostúpil z neba.“+ 42 Hovorili: „Nie je to Jozefov syn Ježiš? Veď jeho otca a matku poznáme.+ Ako to, že teraz hovorí: ‚Zostúpil som z neba‘?“ 43 Nato im Ježiš povedal: „Prestaňte šomrať. 44 Nikto nemôže prísť ku mne, ak ho nepritiahne Otec,+ ktorý ma poslal, a ja ho vzkriesim v posledný deň.+ 45 V Prorokoch je napísané: ‚Všetci budú vyučovaní Jehovom.‘*+ Každý, kto počúva Otca a učí sa od neho, prichádza ku mne. 46 Otca, samozrejme, nikto nevidel,+ okrem toho, ktorý prišiel od Boha. Ten Otca videl.+ 47 Uisťujem vás: Kto verí, má večný život.+

48 Ja som chlieb života.+ 49 Vaši predkovia jedli mannu na pustatine, a predsa zomreli.+ 50 Ale nikto, kto sa živí chlebom, ktorý zostupuje z neba, nezomrie. 51 Ja som ten živý chlieb, ktorý zostúpil z neba. Ak niekto je z tohto chleba, bude žiť večne. A chlieb, ktorý dám, aby ľudstvo* mohlo žiť, je moje telo.“+

52 Vtedy sa Židia začali medzi sebou dohadovať: „Ako nám tento môže dať jesť svoje telo?“ 53 Preto im Ježiš povedal: „Verte mi, ak nebudete jesť telo Syna človeka a piť jeho krv, nezískate život.*+ 54 Kto sa živí mojím telom a pije moju krv, získa* večný život a ja ho vzkriesim+ v posledný deň, 55 lebo moje telo je pravý pokrm a moja krv je pravý nápoj. 56 Kto sa živí mojím telom a pije moju krv, zostáva v spojení* so mnou a ja v spojení s ním.+ 57 Tak ako mňa vyslal živý Otec a ja žijem vďaka Otcovi, tak aj ten, kto sa živí mnou, bude žiť vďaka mne.+ 58 Teda toto je ten chlieb, ktorý zostúpil z neba. Nie je to ako s chlebom, ktorý jedli vaši predkovia, a predsa zomreli. Kto sa živí týmto chlebom, bude žiť večne.“+ 59 To povedal, keď vyučoval v synagóge* v Kafarnaume.

60 Keď to počuli jeho učeníci, mnohí z nich povedali: „Kto má počúvať také pohoršujúce reči?“ 61 Ježiš vedel, že jeho učeníkom sa to nepáči, a povedal: „Toto vás pohoršuje? 62 A čo keď uvidíte, ako Syn človeka vystupuje tam, kde bol predtým?+ 63 Duch dáva život,+ telo nedokáže nič. Slová, ktoré som vám hovoril, sú duch a život.+ 64 Ale sú medzi vami takí, ktorí neveria.“ Lebo Ježiš od začiatku vedel, ktorí neveria a kto je ten, ktorý ho zradí.+ 65 A dodal: „Preto som vám povedal, že nikto nemôže prísť ku mne, ak mu to neumožní Otec.“+

66 Preto sa mnohí z jeho učeníkov vrátili k tomu, čomu sa venovali predtým,+ a už ho nenasledovali. 67 Ježiš sa teda spýtal tých dvanástich: „Nechcete aj vy odísť?“ 68 Šimon Peter mu odpovedal: „Pane, ku komu by sme šli?+ Ty máš slová večného života.+ 69 My sme uverili a spoznali, že ty si ten Boží Svätý.“+ 70 Ježiš im povedal: „Nevybral som si vás dvanástich?+ Ale jeden z vás je ohovárač.“*+ 71 To hovoril o Judášovi, synovi Šimona Iškariotského, lebo ten sa ho chystal zradiť, hoci bol jedným z dvanástich.+

7 Keďže sa Židia snažili Ježiša zabiť,+ nechcel ísť do Judey, ale zdržiaval sa v Galilei. 2 Blížil sa však židovský Sviatok stánkov,+ 3 a tak mu jeho bratia+ povedali: „Odíď odtiaľto a choď do Judey, aby aj tvoji učeníci videli skutky, ktoré robíš. 4 Lebo nikto nerobí nič potajomky, pokiaľ chce byť verejne známy. Ak robíš tieto veci, ukáž sa svetu.“ 5 Jeho bratia v neho totiž neverili.+ 6 Preto im Ježiš povedal: „Môj čas ešte neprišiel,+ ale vy môžete ísť kedykoľvek. 7 Svet nemá dôvod nenávidieť vás, ale mňa nenávidí, lebo svedčím o tom, že jeho skutky sú zlé.+ 8 Vy choďte na sviatok. Ja ešte nepôjdem, lebo môj čas ešte nenastal.“+ 9 To im povedal a zostal v Galilei.

10 Keď však jeho bratia odišli na sviatok, odišiel tam aj on, no nie verejne, ale potajomky. 11 Židia ho cez sviatok hľadali a pýtali sa: „Kde je?“ 12 A medzi ľuďmi sa o ňom veľa šepkalo. Jedni hovorili: „Je to dobrý človek.“ Iní hovorili: „Nie je, zvádza ľudí.“+ 13 Ale nikto o ňom nehovoril verejne, lebo sa báli Židov.+

14 Keď uplynula polovica sviatku, Ježiš vošiel do chrámu a vyučoval. 15 Židia sa čudovali a hovorili: „Ako to, že ten človek tak dobre pozná Písmo,*+ keď nechodil do škôl?“*+ 16 Ježiš im na to povedal: „Čo učím, nepochádza odo mňa, ale od toho, ktorý ma poslal.+ 17 Ak niekto túži konať jeho vôľu, spozná, či to, čo učím, je od Boha+ alebo hovorím sám od seba. 18 Kto hovorí sám od seba, usiluje sa o vlastnú slávu. Kto sa však usiluje o slávu toho, ktorý ho poslal,+ hovorí pravdu a nie je v ňom nič falošné. 19 Nedal vám Mojžiš Zákon?+ Nikto z vás však Zákon neposlúcha. Prečo sa ma snažíte zabiť?“+ 20 Ľudia mu odpovedali: „Si posadnutý démonom. Kto sa ťa snaží zabiť?“ 21 Ježiš im odpovedal: „Vykonal som jeden skutok a všetci ste prekvapení. 22 Ale zamyslite sa: Mojžiš vám dal zákon o obriezke+ – hoci tá nepochádza z čias Mojžiša, ale z čias patriarchov+ – a vy obrezávate človeka v sabat. 23 Keď vy obrezávate človeka v sabat, aby nebol porušený Mojžišov Zákon, prečo sa na mňa hneváte, že som v sabat uzdravil človeka?+ 24 Prestaňte súdiť podľa zdania, súďte spravodlivo.“+

25 Vtedy niektorí obyvatelia Jeruzalema začali hovoriť: „Nie je to ten, ktorého chcú zabiť?+ 26 Ale veď hovorí verejne a nikto mu nič nepovie. Žeby naši vodcovia prišli k záveru, že je to Kristus? 27 Lenže keď príde Kristus, nikto nebude vedieť, odkiaľ je. Ale o tomto vieme, odkiaľ je.“+ 28 Ježiš teda pri vyučovaní v chráme zvolal: „Vy všetci ma poznáte a viete, odkiaľ som. Neprišiel som sám od seba.+ Ten, ktorý ma poslal, skutočne existuje, ale vy ho nepoznáte.+ 29 Ja ho poznám,+ lebo prichádzam od neho. To on ma vyslal.“ 30 Preto ho chceli zadržať,+ ale ani sa ho nedotkli, lebo ešte neprišiel jeho čas.+ 31 Mnohí ľudia však v neho uverili.+ Hovorili: „Keď príde Kristus, bude azda robiť viac zázrakov* ako tento človek?“

32 Keď farizeji počuli, čo si o ňom ľud šepká, spolu s hlavnými kňazmi poslali stráže, aby ho chytili.* 33 Vtedy Ježiš povedal: „Budem s vami ešte chvíľu a potom pôjdem k tomu, ktorý ma poslal.+ 34 Budete ma hľadať, ale nenájdete ma. A tam, kde budem, nemôžete prísť.“+ 35 Preto si Židia medzi sebou hovorili: „Kam chce ísť, že ho nebudeme môcť nájsť? Chce ísť k Židom rozptýleným medzi Grékmi a učiť Grékov? 36 Čo tým myslel, keď povedal: ‚Budete ma hľadať, ale nenájdete ma, a tam, kde budem, nemôžete prísť‘?“

37 V posledný deň sviatku,+ v ten najvýznamnejší, Ježiš vstal a zvolal: „Ak je niekto smädný, nech príde ku mne a pije.+ 38 Na tom, kto vo mňa uverí, sa splnia slová z Písma: ‚Z jeho vnútra potečú prúdy živej vody.‘“+ 39 To povedal o duchu, ktorého mali dostať tí, ktorí v neho uveria. Vtedy ešte nedostali ducha,+ lebo Ježiš ešte nebol oslávený.+ 40 Niektorí zo zástupu, ktorí počuli tieto slová, hovorili: „To je naozaj ten prorok.“+ 41 Iní hovorili: „Je to Kristus.“+ Ale niektorí sa pýtali: „Má azda Kristus prísť z Galiley?+ 42 Veď v Písme sa hovorí, že Kristus má byť Dávidovým potomkom+ a má pochádzať z Betlehema,+ z dediny, odkiaľ bol Dávid.“+ 43 Preto sa ľudia začali v názore naňho rozchádzať. 44 Niektorí z nich ho chceli chytiť,* ale nakoniec sa ho nikto ani nedotkol.

45 Potom sa stráže vrátili k hlavným kňazom a farizejom. Tí sa ich spýtali: „Prečo ste ho nepriviedli?“ 46 „Žiaden človek nikdy nehovoril ako tento,“+ odpovedali stráže. 47 Vtedy im farizeji povedali: „Aj vy ste boli zvedení? 48 Uveril v neho azda niekto z našich vodcov alebo z farizejov?+ 49 Uveril len tento zástup, ktorý nepozná Zákon. Sú prekliati.“ 50 Nikodém, ktorý za ním predtým prišiel a bol jedným z farizejov, im povedal: 51 „Nehovorí náš Zákon, že človeka treba najprv vypočuť a zistiť, čo robí, a až potom ho súdiť?“+ 52 Odpovedali mu: „Nie si aj ty z Galiley? Skúmaj a uvidíš, že z Galiley nemá prísť žiaden prorok.“*

8 12 Potom k nim Ježiš znovu prehovoril: „Ja som svetlo sveta.+ Kto mňa nasleduje, určite nebude chodiť v tme, ale bude mať svetlo+ života.“ 13 Nato mu povedali farizeji: „Keď svedčíš sám o sebe, tvoje svedectvo nie je platné.“ 14 Ježiš im odpovedal: „Aj keď svedčím sám o sebe, moje svedectvo je platné, lebo viem, odkiaľ som prišiel a kam idem.+ Ale vy neviete, odkiaľ som prišiel a kam idem. 15 Vy súdite podľa ľudských meradiel,*+ ja nesúdim nikoho. 16 Ale ak predsa súdim, súdim v súlade s pravdou, lebo nie som sám, ale je so mnou Otec, ktorý ma poslal.+ 17 Aj vo vašom Zákone je napísané: ‚Svedectvo dvoch ľudí je platné.‘+ 18 Svedčím o sebe ja sám a svedčí o mne Otec, ktorý ma poslal.“+ 19 Spýtali sa ho: „Kde je tvoj Otec?“ Ježiš odpovedal: „Vy nepoznáte ani mňa, ani môjho Otca.+ Keby ste ma poznali, poznali by ste aj môjho Otca.“+ 20 Tieto slová povedal v pokladničnej sieni,+ keď učil v chráme. Ale nikto ho nezadržal, lebo ešte neprišiel jeho čas.+

21 A opäť im povedal: „Odchádzam a budete ma hľadať, a predsa zomriete vo svojom hriechu.+ Kam odchádzam, tam vy nemôžete prísť.“+ 22 Preto si Židia hovorili: „Chce sa azda zabiť, keď hovorí: ‚Kam odchádzam, tam vy nemôžete prísť‘?“ 23 Pokračoval: „Vy ste zdola, ja som zhora.+ Vy ste z tohto sveta, ja nie som z tohto sveta. 24 Preto som vám povedal, že zomriete vo svojich hriechoch. Lebo ak neveríte, že ja som ten, čo mal prísť, zomriete vo svojich hriechoch.“ 25 Spýtali sa ho: „Kto si?“ Ježiš im odpovedal: „Prečo s vami vôbec hovorím? 26 Mám o vás veľa čo povedať a veľa vecí posúdiť. Ten, ktorý ma poslal, hovorí vždy pravdu a ja hovorím svetu to, čo som počul od neho.“+ 27 Ale nepochopili, že im hovoril o Otcovi. 28 Potom Ježiš povedal: „Keď raz vyzdvihnete* Syna človeka,+ potom spoznáte, že som to ja+ a že nerobím nič sám od seba,+ ale hovorím tak, ako ma naučil Otec. 29 A ten, ktorý ma poslal, je so mnou. Nenechal ma samého, lebo vždy robím to, čo sa mu páči.“+ 30 Keď to hovoril, mnohí v neho uverili.

31 Potom sa Ježiš obrátil k Židom, ktorí mu uverili: „Ak zostanete verní môjmu slovu, ste naozaj moji učeníci 32 a spoznáte pravdu+ a pravda vás oslobodí.“+ 33 Židia mu povedali: „Sme Abrahámovi potomkovia a nikdy sme nikomu neslúžili ako otroci. Ako to, že hovoríš: ‚Budete slobodní‘?“ 34 Ježiš im odpovedal: „Verte mi, každý, kto hreší, je otrokom hriechu.+ 35 A otrok nezostáva v domácnosti navždy, syn zostáva navždy. 36 Preto ak vás oslobodí Syn, budete skutočne slobodní. 37 Viem, že ste Abrahámovi potomkovia, ale snažíte sa ma zabiť, lebo moje slovo vo vás nepôsobí. 38 Hovorím o tom, čo som videl, keď som bol u svojho Otca,+ a vy robíte to, čo ste počuli od svojho otca.“ 39 Oni mu na to povedali: „Náš otec je Abrahám.“ „Keby ste boli Abrahámove deti,“+ povedal im Ježiš, „konali by ste ako Abrahám. 40 Ale vy sa ma snažíte zabiť, človeka, ktorý vám povedal pravdu, ktorú počul od Boha.+ To Abrahám nerobil. 41 Konáte ako váš otec.“ Povedali mu: „My nie sme nemanželské deti,* máme jedného Otca, Boha.“

42 Ježiš im povedal: „Keby bol vaším Otcom Boh, milovali by ste ma,+ lebo od neho som prišiel a som tu. Neprišiel som sám od seba, ale on ma poslal.+ 43 Viete, prečo nerozumiete tomu, čo hovorím? Lebo nemôžete počúvať moje slovo. 44 Vaším otcom je Diabol a chcete plniť túžby svojho otca.+ Ten bol vrahom, keď začal,*+ a nestál pevne v pravde, lebo v ňom nie je pravda. Keď klame, hovorí podľa vlastného sklonu, lebo je klamár a otec klamstva.+ 45 Ale ja hovorím pravdu, a preto mi neveríte. 46 Kto z vás ma usvedčí z hriechu? Ak hovorím pravdu, prečo mi neveríte? 47 Ten, kto je z Boha, počúva Božie slová.+ Vy nepočúvate, lebo nie ste z Boha.“+

48 Židia mu povedali: „Či nehovoríme, že si Samaritán+ a si posadnutý démonom?“+ 49 „Nie som posadnutý démonom,“ odpovedal Ježiš. „Ctím si Otca, ale vy ma znevažujete. 50 Ja sa však neusilujem o slávu pre seba.+ Je niekto iný, kto sa o ňu pre mňa usiluje, on je sudcom. 51 Uisťujem vás: Ak niekto zachováva moje slovo, nikdy neuvidí smrť.“+ 52 Židia mu povedali: „Teraz už vieme, že si posadnutý démonom. Abrahám zomrel, aj proroci, ale ty hovoríš, že ak niekto zachováva tvoje slovo, nikdy neokúsi smrť. 53 Si azda väčší ako náš otec Abrahám, ktorý zomrel? Aj proroci zomreli. Čo si o sebe myslíš, kto si?“ 54 Ježiš odpovedal: „Keby som oslavoval sám seba, moja sláva by nič neznamenala. Je to môj Otec, kto ma oslavuje,+ ten, o ktorom hovoríte, že je vaším Bohom, 55 a ktorého napriek tomu nepoznáte.+ Ale ja ho poznám.+ Keby som povedal, že ho nepoznám, bol by som klamár ako vy. Ale ja ho poznám a zachovávam jeho slovo. 56 Váš otec Abrahám sa veľmi tešil na to, že uvidí môj deň, a videl ho a radoval sa.“+ 57 Nato mu Židia povedali: „Ešte nemáš ani 50 rokov a videl si Abraháma?“ 58 Ježiš im povedal: „Hovorím vám: Skôr ako sa narodil Abrahám, bol som ja.“+ 59 Vtedy zdvihli kamene a chceli ich doňho hádzať, ale Ježiš sa skryl a vyšiel z chrámu.

9 Cestou uvidel človeka, ktorý bol od narodenia slepý. 2 Učeníci sa ho spýtali: „Rabbi,+ kto zhrešil, on alebo jeho rodičia, že sa narodil slepý?“ 3 Ježiš im povedal: „Nezhrešil ani on, ani jeho rodičia, ale majú sa na ňom zjaviť Božie skutky.+ 4 Kým je deň, musíme konať skutky toho, ktorý ma poslal.+ Prichádza noc, keď nikto nebude môcť pracovať. 5 Kým som vo svete, som svetlom sveta.“+ 6 Keď to povedal, napľul na zem, zmiešal prach so slinami, potrel mu tým blatom oči+ 7 a povedal mu: „Choď sa umyť do rybníka Siloam“* (čo v preklade znamená „poslaný“). A tak muž odišiel, umyl sa, a keď sa vrátil, videl.+

8 Vtedy susedia a tí, čo ho predtým vídavali žobrať, hovorili: „Nie je to ten človek, ktorý tu sedával a žobral?“ 9 Jedni vraveli: „Je to on.“ Iní hovorili: „Nie je to on, len sa naňho podobá.“ On im však hovoril: „Som to ja.“ 10 Preto sa ho pýtali: „Ako to, že teraz vidíš?“ 11 Odpovedal im: „Človek, ktorého volajú Ježiš, urobil blato, potrel mi ním oči a povedal mi: ‚Choď k Siloamu a umy sa.‘+ A tak som šiel, umyl som sa a získal som zrak.“ 12 „Kde je ten človek?“ spýtali sa. Povedal im: „Neviem.“

13 A tak toho muža, ktorý bol predtým slepý, zaviedli k farizejom. 14 V ten deň, keď Ježiš urobil blato a otvoril mu oči,+ bol sabat.+ 15 Aj farizeji sa ho spýtali, ako získal zrak. Odpovedal im: „Dal mi na oči blato, umyl som sa a vidím.“ 16 Nato niektorí farizeji povedali: „Ten človek nie je od Boha, lebo nezachováva sabat.“+ Iní vraveli: „Ako môže hriešnik robiť také zázraky?“+ A vznikla medzi nimi roztržka.+ 17 A znovu sa spýtali toho slepého: „Čo o ňom hovoríš ty? Veď tebe otvoril oči.“ „Je to prorok,“ odpovedal.

18 Židia však neuverili, že bol slepý a získal zrak, a tak si zavolali jeho rodičov 19 a spýtali sa ich: „Je to váš syn? A hovoríte, že sa narodil slepý? Ako to, že teraz vidí?“ 20 Jeho rodičia odpovedali: „Je to náš syn a narodil sa slepý. 21 Ale nevieme, ako je možné, že teraz vidí, ani nevieme, kto mu otvoril oči. Spýtajte sa jeho. Je dospelý, nech hovorí sám za seba.“ 22 Povedali to preto, lebo sa báli Židov.+ Židia sa totiž dohodli, že každý, kto by ho uznal ako Krista, bude vylúčený zo synagógy.+ 23 To bol dôvod, prečo jeho rodičia povedali: „Je dospelý. Spýtajte sa jeho.“

24 Preto toho človeka, ktorý bol slepý, zavolali po druhý raz a povedali mu: „Vzdaj Bohu slávu!* My vieme, že ten človek je hriešnik.“ 25 Odpovedal: „Či je hriešnik, neviem. Ale jedno viem: že som bol slepý a teraz vidím.“ 26 Spýtali sa ho: „Čo ti urobil? Ako ti otvoril oči?“ 27 „Už som vám to povedal,“ namietal. „Ale vy ste nepočúvali. Prečo to chcete počuť znovu? Chcete sa aj vy stať jeho učeníkmi?“ 28 Keď to počuli, pohŕdavo mu povedali: „Ty si jeho učeník! My sme učeníkmi Mojžiša. 29 Vieme, že k Mojžišovi hovoril Boh, ale o tomto nevieme, ani odkiaľ je.“ 30 „To je naozaj čudné, že neviete, odkiaľ je, a pritom mi otvoril oči,“ odpovedal im ten človek. 31 „Vieme, že Boh nevypočuje hriešnikov,+ ale ak je niekto bohabojný a koná jeho vôľu, toho vypočuje.+ 32 Oddávna nebolo počuť, že by niekto otvoril oči slepému od narodenia. 33 Keby tento človek nebol od Boha, nič také by nemohol urobiť.“+ 34 Odpovedali mu: „Ty si sa narodil celý v hriechoch a chceš nás poučovať?“ A vyhodili ho.+

35 Ježiš sa dozvedel, že ho vyhodili, a keď ho našiel, povedal: „Veríš v Syna človeka?“ 36 „A kto je to, pane?“ opýtal sa. „Povedz mi, aby som v neho mohol uveriť.“ 37 „Už si ho videl,“ povedal mu Ježiš. „Je to ten, ktorý sa s tebou rozpráva.“ 38 „Verím, Pane!“ zvolal a poklonil sa mu.* 39 Potom Ježiš povedal: „Prišiel som do sveta, aby boli ľudia posúdení: aby tí, ktorí nevidia, videli+ a tí, ktorí vidia, oslepli.“+ 40 Počuli to farizeji, ktorí boli v jeho blízkosti, a opýtali sa ho: „Chceš povedať, že aj my sme slepí?“ 41 Ježiš im povedal: „Keby ste boli slepí, nemali by ste hriech. Ale pretože hovoríte: ‚Vidíme,‘ váš hriech zostáva.“+

10 „Verte mi, ten, kto nevchádza do ovčinca dverami, ale prelezie inokade, je zlodej a lupič.+ 2 Ale ten, kto vchádza dverami, je pastier oviec.+ 3 Tomu vrátnik otvára+ a ovce počúvajú jeho hlas.+ Volá svoje ovce po mene a vyvádza ich von. 4 Keď všetky svoje ovce vyvedie, kráča pred nimi a ony ho nasledujú, lebo poznajú jeho hlas. 5 Cudzieho nikdy nenasledujú, ale utečú od neho, lebo nepoznajú hlas cudzích.“ 6 Ježiš im rozprával toto prirovnanie, ale oni nepochopili, čo im chcel povedať.

7 A tak Ježiš znovu povedal: „Verte mi, ja som dverami pre ovce.+ 8 Všetci, ktorí prišli a vydávali sa za mňa, sú zlodeji a lupiči a ovce ich nepočúvali. 9 Ja som tými dverami. Kto vojde cezo mňa, bude zachránený a bude vchádzať a vychádzať a nájde pastvu.+ 10 Zlodej prichádza, len aby kradol, zabíjal a ničil.+ Ja som prišiel, aby mali život a mali ho v hojnej miere. 11 Ja som dobrý pastier.+ Dobrý pastier je ochotný položiť za ovce aj svoj život.*+ 12 Najatý robotník, ktorý nie je pastierom a ktorému ovce nepatria, opustí ovce a uteká, keď vidí prichádzať vlka – a vlk ich napadne a rozoženie. 13 Je to len najatý robotník a na ovciach mu nezáleží. 14 Ja som dobrý pastier. Poznám svoje ovce a moje ovce poznajú mňa,+ 15 tak ako Otec pozná mňa a ja poznám Otca.+ A ja dávam za ovce svoj život.*+

16 Mám aj iné ovce, ktoré nie sú z tohto ovčinca.+ Aj tie musím priviesť a budú počúvať môj hlas a vznikne jedno stádo s jedným pastierom.+ 17 Preto ma Otec miluje,+ lebo sa vzdávam svojho života,+ aby som ho znovu prijal. 18 Nikto mi ho neberie, ale vzdávam sa ho z vlastnej vôle. Mám oprávnenie vzdať sa ho a mám oprávnenie znovu ho prijať.+ Taký príkaz som dostal od svojho Otca.“

19 Pre tieto slová znovu nastala medzi Židmi roztržka.+ 20 Mnohí z nich hovorili: „Je posadnutý démonom a je šialený. Prečo ho počúvate?“ 21 Iní hovorili: „Takto nehovorí človek posadnutý démonom. Môže démon otvoriť oči slepým?“

22 V tom čase bol v Jeruzaleme Sviatok zasvätenia.* Bola zima 23 a Ježiš sa prechádzal v chráme v Šalamúnovom stĺporadí.+ 24 Tam ho obstúpili Židia a povedali mu: „Ako dlho nás budeš držať v napätí? Ak si Kristus, povedz nám to otvorene.“ 25 Ježiš im odpovedal: „Povedal som vám to a neveríte. Svedčia o mne skutky, ktoré robím v mene svojho Otca.+ 26 Ale vy neveríte, lebo nepatríte k mojim ovciam.+ 27 Moje ovce počúvajú môj hlas a nasledujú ma+ a ja ich poznám. 28 Dávam im večný život+ a istotne nezahynú a nikto ich nevytrhne z mojej ruky.+ 29 Ovce, ktoré mi dal Otec, sú cennejšie ako všetko ostatné a nikto ich nemôže vytrhnúť z Otcovej ruky.+ 30 Ja a Otec sme jedno.“*+

31 Nato Židia znova zobrali kamene a chceli ho kameňovať. 32 Ježiš im povedal: „Ukázal som vám mnoho dobrých skutkov, ktoré ma poveril vykonať Otec. Za ktorý z týchto skutkov ma chcete kameňovať?“ 33 Židia mu odpovedali: „Nechceme ťa kameňovať za nejaký dobrý skutok, ale za rúhanie,+ lebo ty, hoci si človek, robíš sa bohom.“ 34 Ježiš im odpovedal: „Nie je vo vašom Zákone napísané: ‚Povedal som: „Ste bohovia“‘?*+ 35 Ak Boh nazval ‚bohmi‘+ tých, ktorých jeho slovo odsúdilo – a Písmo predsa nemôže byť zrušené –, 36 hovoríte mne, ktorého Otec posvätil a poslal do sveta: ‚Rúhaš sa,‘ lebo som povedal, že som Boží Syn?+ 37 Ak nerobím skutky, ktoré chce odo mňa môj Otec, neverte mi. 38 Ale ak ich robím, aj keby ste neverili mne, verte kvôli tým skutkom.+ Vtedy zistíte a budete vedieť, že Otec je v spojení* so mnou a ja v spojení s ním.“+ 39 Preto sa ho znovu pokúsili chytiť, ale unikol im.

40 A znovu odišiel za Jordán na miesto, kde predtým Ján krstil,+ a zostal tam. 41 A mnohí ľudia k nemu prichádzali a hovorili: „Ján síce neurobil ani jediný zázrak,* ale všetko, čo povedal o tomto človeku, je pravda.“+ 42 A mnohí tam v neho uverili.

11 Istý muž menom Lazar ochorel. Bol z Betánie, z dediny, v ktorej bývala aj Mária a jej sestra Marta.+ 2 Bola to tá Mária, ktorá potrela Pána vonným olejom a osušila mu nohy svojimi vlasmi.+ Lazar, ktorý ochorel, bol jej brat. 3 Jeho sestry poslali Ježišovi odkaz: „Pane, ten, ktorého máš rád, je chorý.“ 4 Keď to Ježiš počul, povedal: „Táto choroba sa nemá skončiť smrťou, ale má byť na Božiu slávu,+ aby ňou bol oslávený Boží Syn.“

5 Ježiš miloval Martu a jej sestru i Lazara. 6 Ale keď počul, že Lazar je chorý, zostal ešte dva dni na mieste, kde bol. 7 Potom povedal učeníkom: „Poďme opäť do Judey.“ 8 Ale učeníci mu povedali: „Rabbi,+ len nedávno ťa chceli Júdejci kameňovať+ a ty tam chceš ísť znovu?“ 9 Ježiš odpovedal: „Nie je denné svetlo 12 hodín?+ Ak niekto chodí za denného svetla, o nič sa nepotkne, lebo vidí svetlo tohto sveta. 10 Ale ak niekto chodí v noci, potkne sa, lebo v sebe nemá svetlo.“

11 Potom dodal: „Náš priateľ Lazar zaspal,+ ale idem tam, aby som ho prebudil.“ 12 Preto mu učeníci povedali: „Pane, ak spí, tak sa uzdraví.“ 13 Ježiš hovoril o jeho smrti, ale oni sa domnievali, že hovorí o obyčajnom spánku. 14 Vtedy im Ježiš povedal otvorene: „Lazar zomrel.+ 15 A kvôli vám som rád, že som tam nebol, lebo teraz sa vaša viera upevní. Poďme teda k nemu.“ 16 Tomáš, ktorému hovorili Dvojča, povedal ostatným učeníkom: „Poďme aj my, aby sme zomreli s ním.“+

17 Keď Ježiš prišiel, zistil, že Lazar je už štyri dni v hrobke.* 18 Betánia bola blízko Jeruzalema, vzdialená od neho asi tri kilometre.* 19 K Marte a Márii prišlo mnoho Židov, aby ich utešili po smrti ich brata. 20 Keď Marta počula, že prichádza Ježiš, vyšla mu naproti. Ale Mária+ zostala doma. 21 Marta povedala Ježišovi: „Pane, keby si tu bol, môj brat by nezomrel. 22 Ale aj teraz viem, že Boh ti dá všetko, o čo ho poprosíš.“ 23 Ježiš jej povedal: „Tvoj brat vstane.“ 24 „Viem, že vstane pri vzkriesení+ v posledný deň,“ odpovedala Marta. 25 „Ja som vzkriesenie a život,“+ povedal Ježiš. „Kto verí vo mňa, aj keby zomrel, bude žiť. 26 A nikto, kto žije a verí vo mňa, nikdy nezomrie.+ Veríš tomu?“ 27 Povedala mu: „Áno, Pane, uverila som, že ty si Kristus, Boží Syn, ten, ktorý mal prísť do sveta.“ 28 Po týchto slovách odišla a zavolala svoju sestru Máriu. Pošepkala jej: „Učiteľ+ je tu a volá ťa.“ 29 Keď to Mária počula, rýchlo vstala a šla k nemu.

30 Ježiš ešte nevošiel do dediny, ale bol stále na mieste, kde ho stretla Marta. 31 Židia, ktorí boli s Máriou v dome a utešovali ju, videli, že rýchlo vstala a vyšla von. Išli teda za ňou, lebo si mysleli, že ide plakať k hrobke.+ 32 Keď Mária prišla tam, kde bol Ježiš, padla mu k nohám a povedala: „Pane, keby si bol tu, môj brat by nezomrel.“ 33 Keď Ježiš videl, ako plače a ako plačú Židia, ktorí prišli s ňou, rozrušilo ho to a hlboko si vzdychol. 34 „Kam ste ho položili?“ spýtal sa. Povedali mu: „Pane, poď sa pozrieť.“ 35 A Ježišovi vyhŕkli slzy.+ 36 Nato Židia povedali: „Pozrite, ako ho mal rád!“ 37 Ale niektorí z nich sa pýtali: „Nemohol on, ktorý otvoril oči slepému,+ zabrániť, aby tento človek zomrel?“

38 Vtedy si Ježiš opäť hlboko vzdychol a pristúpil k hrobke. Bola to vlastne jaskyňa a k jej vchodu bol privalený kameň. 39 Ježiš povedal: „Odvaľte kameň.“ Marta, sestra zomrelého, mu povedala: „Pane, teraz už istotne zapácha, lebo sú to už štyri dni.“ 40 „Nepovedal som ti, že ak uveríš, uvidíš Božiu slávu?“+ odpovedal jej Ježiš. 41 A tak odvalili kameň. Nato Ježiš pozdvihol oči k nebu+ a povedal: „Otče, ďakujem ti, že si ma vypočul. 42 Vedel som síce, že ma vždy vypočuješ, ale povedal som to kvôli ľuďom, ktorí tu stoja, aby uverili, že si ma vyslal.“+ 43 Keď to povedal, zvolal silným hlasom: „Lazar, poď von!“+ 44 A on vyšiel von. Nohy a ruky mal obviazané ovíjadlami a tvár mal ovinutú plátnom. Ježiš im povedal: „Rozviažte ho a nechajte ho odísť.“

45 A tak mnohí Židia, ktorí prišli k Márii a videli, čo urobil Ježiš, v neho uverili.+ 46 Ale niektorí z nich išli za farizejmi a povedali im, čo Ježiš urobil. 47 Hlavní kňazi a farizeji teda zvolali Sanhedrin a povedali: „Čo budeme robiť? Ten človek robí toľko zázrakov.*+ 48 Ak ho necháme tak, všetci v neho uveria a prídu Rimania a pripravia nás o naše sväté miesto* aj o národ.“ 49 Ale jeden z nich, Kaifáš,+ ktorý bol v tom roku veľkňazom, im povedal: „Vôbec nič nechápete. 50 Nemyslíte, že je pre vás lepšie, aby zomrel jeden človek za ľud, než aby bol celý národ zničený?“ 51 To však nepovedal sám od seba, ale keďže bol v tom roku veľkňazom, prorokoval, že Ježiš má zomrieť za národ, 52 a nielen za národ, ale aj preto, aby zhromaždil a zjednotil rozptýlené Božie deti. 53 A od toho dňa hľadali spôsob, ako ho zabiť.

54 Preto už Ježiš nechodieval verejne medzi Židov, ale odišiel odtiaľ do krajiny blízko pustatiny, do mesta nazývaného Efraim,+ a tam sa zdržiaval s učeníkmi. 55 Blížil sa židovský sviatok Pesach+ a mnohí ľudia z vidieka išli do Jeruzalema, aby sa ešte pred Pesachom obradne očistili. 56 Hľadali Ježiša, a ako postávali v chráme, hovorili jeden druhému: „Čo myslíte? Žeby na sviatok vôbec neprišiel?“ 57 Hlavní kňazi a farizeji však vydali nariadenie, že kto by sa dozvedel, kde je Ježiš, má to oznámiť, aby ho mohli chytiť.*

12 Šesť dní pred Pesachom prišiel Ježiš do Betánie, kde býval Lazar,+ ktorého vzkriesil z mŕtvych. 2 Tam pripravili pre Ježiša večeru. Marta obsluhovala+ a Lazar bol medzi tými, ktorí s ním večerali.* 3 Mária vzala libru* pravého nardu,* veľmi drahého vonného oleja, vyliala ho Ježišovi na nohy a poutierala mu ich svojimi vlasmi. A dom sa naplnil vôňou oleja.+ 4 Ale jeden z jeho učeníkov, Judáš Iškariotský,+ ktorý sa ho chystal zradiť, povedal: 5 „Prečo sa ten vonný olej nepredal za 300 denárov* a tie sa nedali chudobným?“ 6 To však nepovedal preto, že by mu záležalo na chudobných, ale preto, že bol zlodej. Mal na starosti spoločnú pokladničku a kradol z nej peniaze. 7 Ježiš povedal: „Nechaj ju, urobila to na deň môjho pohrebu.+ 8 Chudobní budú medzi vami vždy,+ ale ja s vami nebudem vždy.“+

9 Medzitým sa veľké množstvo Židov dozvedelo, že Ježiš je v Betánii, a prišli nielen kvôli Ježišovi, ale aj preto, aby videli Lazara, ktorého vzkriesil z mŕtvych.+ 10 Hlavní kňazi sa teda rozhodli, že zabijú aj Lazara, 11 lebo kvôli nemu tam chodili mnohí Židia a uverili v Ježiša.+

12 Na druhý deň sa veľký zástup ľudí, ktorí prišli na sviatok, dopočul, že Ježiš prichádza do Jeruzalema. 13 Vzali palmové vetvy, vyšli mu v ústrety a volali: „Zachráň ho, prosíme ťa! Požehnaný je ten, ktorý prichádza v Jehovovom* mene,+ kráľ Izraela!“+ 14 Ježiš našiel osliatko a sadol si naň,+ tak ako je napísané: 15 „Neboj sa, dcéra Sionu. Pozri, prichádza tvoj kráľ a sedí na osliatku.“+ 16 Jeho učeníci tomu vtedy nerozumeli, ale keď bol Ježiš oslávený,+ spomenuli si, že to bolo o ňom napísané a že sa to stalo.+

17 Ľudia, ktorí boli pri tom, keď zavolal Lazara z hrobky*+ a vzkriesil ho z mŕtvych, o tom hovorili druhým.+ 18 Aj preto mu zástup vyšiel naproti, lebo počul, že urobil tento zázrak. 19 A tak si farizeji medzi sebou hovorili: „Vidíte? Nič nezmôžeme. Celý svet ide za ním.“+

20 Medzi tými, ktorí prišli na sviatok uctievať Boha, bolo aj niekoľko Grékov. 21 Tí sa obrátili na Filipa,+ ktorý bol z galilejskej Betsaidy, a poprosili ho: „Pane, chceli by sme vidieť Ježiša.“ 22 Filip to povedal Andrejovi a spolu to išli povedať Ježišovi.

23 Ale Ježiš im povedal: „Prišiel čas,* aby bol Syn človeka oslávený.+ 24 Verte mi, ak nepadne pšeničné zrno do zeme a neodumrie, zostane iba ono samo, ale ak odumrie,+ prinesie veľkú úrodu. 25 Kto má rád svoj život,* stratí* ho, ale kto nenávidí svoj život*+ v tomto svete, zachráni si ho pre večný život.+ 26 Ak mi chce niekto slúžiť, nech ma nasleduje, a kde som ja, tam bude aj môj služobník.+ Ak mi niekto bude slúžiť, Otec ho poctí. 27 Som znepokojený+ a čo mám povedať? Otče, zachráň ma od tejto hodiny.+ Ale práve pre túto hodinu som prišiel. 28 Otče, osláv svoje meno.“ Vtedy sa z neba ozval hlas:+ „Oslávil som a opäť oslávim.“+

29 Ľudia, ktorí stáli okolo a počuli to, hovorili, že zahrmelo. Iní povedali: „Hovoril s ním anjel.“ 30 Ježiš na to povedal: „Ten hlas sa neozval kvôli mne, ale kvôli vám. 31 Teraz prebieha súd nad týmto svetom. Teraz bude vládca tohto sveta+ vyvrhnutý.+ 32 Ale ja, keď budem vyzdvihnutý zo zeme,*+ pritiahnem k sebe ľudí každého druhu.“ 33 To povedal, aby naznačil, akou smrťou má zomrieť.+ 34 Vtedy mu ľudia povedali: „Zo Zákona vieme, že Kristus zostane navždy.+ Ako to, že hovoríš: ‚Syn človeka musí byť vyzdvihnutý‘?+ Kto je ten Syn človeka?“ 35 Ježiš im povedal: „Ešte chvíľku bude svetlo medzi vami. Choďte, kým máte svetlo, aby vás nepremohla tma. Kto chodí v tme, nevie, kam ide.+ 36 Kým máte svetlo, verte vo svetlo, aby ste sa stali synmi svetla.“+

Keď to Ježiš povedal, odišiel a skryl sa pred nimi. 37 Hoci pred ich očami urobil toľko zázrakov,* neuverili v neho. 38 Tak sa splnilo to, čo povedal prorok Izaiáš: „Jehova,* kto uveril tomu, čo od nás počul?*+ A komu bola zjavená Jehovova* moc?“*+ 39 A Izaiáš povedal aj dôvod, prečo nemohli uveriť: 40 „Zaslepil im oči a zatvrdil im srdce, aby očami nevideli a aby nepochopili a nezapôsobilo to na ich srdce a neobrátili sa a aby som ich neuzdravil.“+ 41 Izaiáš to povedal, lebo videl jeho slávu a hovoril o ňom.+ 42 Predsa však v neho uverili aj mnohí židovskí vodcovia,+ ale nepriznali sa k tomu, aby ich farizeji nevylúčili zo synagógy,+ 43 lebo ľudskú slávu milovali viac ako slávu od Boha.+

44 Potom Ježiš zvolal: „Kto verí vo mňa, neverí len vo mňa, ale aj v toho, ktorý ma poslal,+ 45 a kto vidí mňa, vidí aj toho, ktorý ma poslal.+ 46 Prišiel som do sveta ako svetlo,+ aby nikto, kto vo mňa verí, nezostal v tme.+ 47 Ak niekto počuje moje slová a neriadi sa nimi, nesúdim ho, lebo som neprišiel svet súdiť, ale zachrániť.+ 48 Kto ma odmieta a neprijíma moje slová, má svojho sudcu. Slovo, ktoré som hovoril, to ho bude súdiť v posledný deň. 49 Veď som nehovoril sám od seba, ale Otec, ktorý ma poslal, mi prikázal, čo mám hovoriť a učiť.+ 50 A viem, že jeho prikázanie znamená večný život.+ Čo teda hovorím, hovorím tak, ako mi povedal Otec.“+

13 Blížil sa sviatok Pesach a Ježiš si uvedomoval, že prišiel jeho čas,*+ aby opustil tento svet a išiel k Otcovi.+ A pretože miloval svojich, ktorí boli vo svete, prejavoval im lásku až do konca.+ 2 Bola práve večera a Diabol už podnietil* Judáša Iškariotského,+ Šimonovho syna, aby Ježiša zradil.+ 3 Ježiš vedel, že mu Otec dal všetko do rúk a že vyšiel od Boha a odchádza k Bohu.+ 4 Vstal od večere, odložil si vrchný odev, vzal uterák a opásal sa ním.+ 5 Potom nalial vodu do umývadla a začal učeníkom umývať nohy a utierať ich uterákom, ktorým bol opásaný. 6 Prišiel k Šimonovi Petrovi a on mu povedal: „Pane, ty mi chceš umývať nohy?“ 7 Ježiš odpovedal: „Teraz ešte nechápeš, čo robím, ale neskôr to pochopíš.“ 8 „Ty mi nikdy nebudeš umývať nohy,“ povedal Peter. Ježiš mu odpovedal: „Ak ťa neumyjem,+ nebudeš mať so mnou nič spoločné.“* 9 Šimon Peter mu povedal: „Pane, tak potom mi umy nielen nohy, ale aj ruky a hlavu.“ 10 Ježiš mu povedal: „Kto sa vykúpal, potrebuje si umyť už iba nohy a je celý čistý. A vy ste čistí, ale nie všetci.“ 11 Vedel totiž, kto ho zradí.+ Preto povedal: „Nie všetci ste čistí.“

12 Keď im umyl nohy, obliekol si vrchný odev, vrátil sa k stolu a povedal im: „Rozumiete tomu, čo som urobil? 13 Oslovujete ma ‚Učiteľ‘ a ‚Pane‘ a je to namieste, lebo ním som.+ 14 Ak som vám teda umyl nohy, hoci som Pán a Učiteľ,+ máte* si aj vy navzájom umývať nohy.+ 15 Lebo som vám dal príklad, aby ste aj vy robili tak, ako som ja urobil vám.+ 16 Hovorím vám, že otrok nie je väčší ako jeho pán, ani posol nie je väčší ako ten, kto ho poslal. 17 Teraz to viete, ale budete šťastní, ak budete podľa toho aj konať.+ 18 Nehovorím o vás všetkých. Poznám tých, ktorých som si vybral. Ale musí sa splniť výrok z Písma:+ ‚Ten, ktorý jedol môj chlieb, sa obrátil proti mne.‘*+ 19 Hovorím vám to už teraz, skôr ako sa to stane, aby ste potom, keď sa to stane, uverili, že som to ja.+ 20 Verte mi, kto prijíma toho, koho posielam, prijíma aj mňa.+ A kto prijíma mňa, prijíma aj toho, ktorý ma poslal.“+

21 Keď to Ježiš dopovedal, hlboko* sa znepokojil a vyhlásil: „Hovorím vám, jeden z vás ma zradí.“+ 22 Učeníci v rozpakoch pozerali jeden na druhého, o kom to hovorí.+ 23 Jeden z učeníkov, ten, ktorého Ježiš miloval,+ spočíval pri stole blízko* Ježiša. 24 Šimon Peter teda naňho kývol a opýtal sa ho: „O kom to hovorí?“ 25 Ten sa naklonil dozadu na Ježišovu hruď a spýtal sa: „Pane, kto to je?“+ 26 Ježiš odpovedal: „Je to ten, ktorému podám namočený kúsok chleba.“+ A tak vzal kúsok chleba, namočil ho do misy a podal Judášovi, synovi Šimona Iškariotského. 27 Keď si ho Judáš vzal, vstúpil doňho Satan.+ Ježiš mu povedal: „Čo robíš, urob rýchlejšie.“ 28 Ale nikto z tých, čo boli pri stole, nevedel, prečo mu to povedal. 29 Keďže Judáš mal pokladničku,+ niektorí si mysleli, že mu Ježiš povedal: „Kúp, čo potrebujeme na sviatok,“ alebo že má dať niečo chudobným. 30 Keď si teda vzal ten kúsok chleba, ihneď vyšiel von. A bola noc.+

31 Keď odišiel, Ježiš povedal: „Teraz je Syn človeka oslávený+ a prostredníctvom neho je oslávený Boh. 32 Sám Boh ho oslávi+ a oslávi ho hneď. 33 Priatelia moji,* ešte chvíľku budem s vami. Budete ma hľadať, ale teraz hovorím aj vám, čo som povedal Židom: ‚Kam ja idem, vy nemôžete prísť.‘+ 34 Dávam vám nové prikázanie: Milujte jeden druhého. Tak ako som ja miloval vás,+ aj vy milujte jeden druhého.+ 35 Podľa toho všetci spoznajú, že ste moji učeníci – že bude medzi vami láska.“+

36 Šimon Peter sa ho spýtal: „Pane, kam ideš?“ Ježiš odpovedal: „Tam, kam idem, ma teraz nemôžeš nasledovať, ale budeš ma nasledovať neskôr.“+ 37 „Pane, prečo ťa nemôžem nasledovať teraz? Dám za teba aj svoj život,“ povedal mu Peter.+ 38 Ježiš odpovedal: „Dáš za mňa svoj život? Ver mi, skôr než kohút zakikiríka, trikrát ma zaprieš.“+

14 „Nech sa vaše srdce neznepokojuje.+ Verte v Boha+ a verte aj vo mňa. 2 V dome môjho Otca je veľa miesta na bývanie. Keby to bolo inak, povedal by som vám to. Odchádzam, aby som vám pripravil miesto.+ 3 Keď odídem a pripravím vám miesto, prídem opäť a prijmem vás k sebe, aby ste boli aj vy tam, kde som ja.+ 4 A cestu, kam idem, poznáte.“

5 Tomáš+ mu povedal: „Pane, nevieme, kam ideš. Ako môžeme poznať cestu?“

6 Ježiš mu odpovedal: „Ja som cesta,+ pravda+ a život.+ Nikto neprichádza k Otcovi, iba prostredníctvom mňa.+ 7 Ak poznáte mňa, budete poznať aj môjho Otca. Odteraz ho už poznáte a videli ste ho.“+

8 Filip mu povedal: „Pane, ukáž nám Otca a to nám stačí.“

9 „Filip, tak dlho som bol s vami a nespoznal si ma?“ povedal mu Ježiš. „Kto videl mňa, videl aj Otca.+ Ako môžeš povedať: ‚Ukáž nám Otca‘? 10 Neveríš, že som v spojení* s Otcom a Otec je v spojení* so mnou?+ To, čo vám hovorím, nehovorím sám od seba,+ ale Otec, ktorý zostáva v spojení* so mnou, koná svoje skutky. 11 Verte mi, že som v spojení* s Otcom a Otec v spojení* so mnou. Už len pre tie skutky verte.+ 12 Uisťujem vás: Kto verí vo mňa, bude tiež konať skutky, ktoré konám ja, a bude konať ešte väčšie skutky,+ lebo ja odchádzam k Otcovi.+ 13 O čokoľvek poprosíte v mojom mene, urobím to, aby bol Otec oslávený prostredníctvom Syna.+ 14 Ak poprosíte o čokoľvek v mojom mene, urobím to.

15 Ak ma milujete, budete dodržiavať moje prikázania.+ 16 A ja poprosím Otca a on vám dá iného pomocníka,* aby bol navždy s vami,+ 17 ducha pravdy,+ ktorého svet nemôže prijať, lebo ho nevidí ani nepozná.+ Vy ho poznáte, lebo zostáva s vami a je vo vás. 18 Nenechám vás osirotených. Vrátim sa k vám.+ 19 Ešte chvíľku a svet ma viac neuvidí, ale vy ma uvidíte,+ lebo ja žijem a aj vy budete žiť. 20 V ten deň spoznáte, že som v spojení* so svojím Otcom a vy v spojení* so mnou a ja v spojení* s vami.+ 21 Kto prijíma moje prikázania a dodržiava ich, ten ma miluje. Kto miluje mňa, toho bude milovať môj Otec. I ja ho budem milovať a jasne sa mu ukážem.“

22 Judáš,+ nie ten Iškariotský, sa ho spýtal: „Pane, ako to, že sa chceš jasne ukázať nám, a nie svetu?“

23 Ježiš mu odpovedal: „Ak ma niekto miluje, bude zachovávať moje slovo+ a môj Otec ho bude milovať. A prídeme k nemu a budeme uňho bývať.*+ 24 Kto ma nemiluje, nezachováva moje slová. Slová, ktoré počujete, nie sú moje, ale sú od Otca, ktorý ma poslal.+

25 Tieto veci som vám hovoril, kým som bol s vami. 26 Ale pomocník,* svätý duch, ktorého pošle Otec v mojom mene, ten vás bude učiť všetko a pripomenie vám všetko, čo som vám hovoril.+ 27 Pokoj vám zanechávam, svoj pokoj vám dávam.+ Nedávam vám ho tak, ako ho dáva svet. Nech sa vaše srdce neznepokojuje a nechveje strachom. 28 Ako som vám už povedal, odchádzam a vrátim sa k vám. Ak ma milujete, budete sa radovať, že odchádzam k Otcovi, lebo Otec je väčší ako ja.+ 29 Povedal som vám to vopred, aby ste uverili, keď sa to stane.+ 30 Už s vami nebudem veľa hovoriť, lebo prichádza vládca sveta+ a nemá nado mnou moc.+ 31 Ale aby svet videl, že milujem Otca, robím všetko tak, ako mi Otec prikázal.+ Vstaňte, poďme odtiaľto.

15 Ja som pravý vinič a môj Otec je vinohradník. 2 Každú vetvičku na mne, ktorá nenesie ovocie, odstraňuje a každú, ktorá prináša ovocie, čistí, aby prinášala viac ovocia.+ 3 Vy už ste čistí vďaka slovám, ktoré som vám hovoril.+ 4 Zostaňte v spojení* so mnou a ja zostanem v spojení* s vami. Ako nemôže vetvička sama od seba niesť ovocie, ak nezostane na viniči, tak ani vy nemôžete niesť ovocie, ak nezostanete v spojení* so mnou.+ 5 Ja som vinič, vy ste vetvičky. Kto zostáva v spojení* so mnou a ja v spojení* s ním, ten prináša mnoho ovocia,+ lebo oddelení odo mňa nemôžete robiť nič. 6 Ak niekto nezostane v spojení* so mnou, bude podobný vetvičke, ktorú vyhodia a ona uschne. Také vetvičky ľudia pozbierajú, hodia do ohňa a spália. 7 Ak zostanete v spojení* so mnou a moje výroky zostanú vo vás, proste, o čo chcete, a dostanete to.+ 8 Môj Otec je oslávený tým, že prinášate mnoho ovocia a dokazujete, že ste mojimi učeníkmi.+ 9 Ako Otec miloval mňa,+ tak som ja miloval vás. Zostaňte v mojej láske. 10 Ak budete dodržiavať moje prikázania, budem vás stále milovať, tak ako ja dodržiavam Otcove prikázania a on ma stále miluje.

11 Tieto veci vám hovorím, aby ste v plnej miere prežívali takú radosť ako ja.+ 12 Toto je moje prikázanie: Milujte jeden druhého, ako som ja miloval vás.+ 13 Nikto nemá väčšiu lásku ako ten, kto dá svoj život* za svojich priateľov.+ 14 Ak robíte to, čo vám prikazujem, ste mojimi priateľmi.+ 15 Už vás nenazývam otrokmi, lebo otrok nevie, čo robí jeho pán. Nazval som vás priateľmi, lebo som vám oznámil všetko, čo som počul od svojho Otca. 16 Ja som si vybral vás, nie vy mňa. A dal som vám za úlohu, aby ste išli a prinášali ovocie, ktoré je trvalé. Potom vám Otec dá všetko, o čo ho v mojom mene poprosíte.+

17 Toto vám prikazujem preto, aby ste sa navzájom milovali.+ 18 Ak vás svet nenávidí, pamätajte, že mňa nenávidel skôr ako vás.+ 19 Keby ste boli časťou sveta, svet by vás mal rád, lebo by ste boli jeho. Keďže však nie ste časťou sveta,+ ale ja som si vás vybral zo sveta, svet vás nenávidí.+ 20 Pamätajte na moje slová: Otrok nie je väčší ako jeho pán. Ak prenasledovali mňa, budú prenasledovať aj vás,+ ak zachovávali moje slovo, budú zachovávať aj vaše. 21 Ale to všetko vám budú robiť pre moje meno, lebo nepoznajú toho, ktorý ma poslal.+ 22 Keby som neprišiel a nehovoril k nim, nemali by hriech.+ Ale teraz nemajú pre svoj hriech ospravedlnenie.+ 23 Kto nenávidí mňa, nenávidí aj môjho Otca.+ 24 Keby som medzi nimi nevykonal skutky, aké nevykonal nikto iný, nemali by hriech.+ Teraz ma* však videli a napriek tomu nenávideli mňa aj môjho Otca. 25 Tým sa splnili slová napísané v ich Zákone: ‚Nenávideli ma bez príčiny.‘+ 26 Keď príde pomocník,* ktorého vám pošlem od Otca – duch pravdy,+ ktorý vychádza od Otca –, ten bude o mne svedčiť.+ 27 Aj vy máte svedčiť,+ lebo ste boli so mnou od začiatku.

16 Toto vám hovorím, aby ste nestratili vieru. 2 Vylúčia vás zo synagógy,+ dokonca prichádza čas, keď si bude každý, kto vás zabije,+ myslieť, že preukázal Bohu svätú službu. 3 Budú to robiť, lebo nespoznali ani Otca, ani mňa.+ 4 Hovorím vám to, aby ste si spomenuli na moje slová, keď ten čas príde.+

Spočiatku som vám to nehovoril, lebo som bol s vami. 5 Ale teraz idem k tomu, ktorý ma poslal,+ a ani jeden z vás sa ma nepýta: ‚Kam ideš?‘ 6 Ale pretože som vám to všetko povedal, vaše srdce naplnil smútok.+ 7 Hovorím vám však pravdu: Je to na vaše dobro, že odchádzam. Lebo ak neodídem, nepríde k vám pomocník,*+ ale ak odídem, pošlem vám ho. 8 A ten, keď príde, dá svetu presvedčivé dôkazy o hriechu, spravodlivosti a súde. 9 Najprv o hriechu,+ lebo vo mňa neveria,+ 10 potom o spravodlivosti, lebo idem k Otcovi a už ma neuvidíte, 11 a tiež o súde, lebo vládca tohto sveta bol odsúdený.+

12 Ešte vám mám toho veľa povedať, ale teraz to nemôžete zniesť. 13 Ale keď príde on,* duch pravdy,+ povedie vás, aby ste pochopili celú pravdu, lebo nebude hovoriť sám od seba, ale bude hovoriť to, čo počuje, a bude vám oznamovať, čo príde.+ 14 Ten ma oslávi,+ lebo vám oznámi to, čo prijme odo mňa.+ 15 Všetko, čo má Otec, patrí aj mne.+ Preto som povedal, že vám oznámi to, čo prijme odo mňa. 16 O chvíľku ma už neuvidíte+ a o ďalšiu chvíľku ma uvidíte.“

17 Nato sa niektorí jeho učeníci začali jeden druhého pýtať: „Čo tým chce povedať, keď hovorí: ‚O chvíľku ma neuvidíte a o ďalšiu chvíľku ma uvidíte‘ a ‚lebo idem k Otcovi‘?“ 18 A hovorili: „Čo tým myslí, keď hovorí ‚o chvíľku‘? O čom to hovorí?“ 19 Ježiš vedel, že sa ho chcú na to spýtať, a preto im povedal: „Pýtate sa jeden druhého, prečo som povedal: ‚O chvíľku ma neuvidíte a o ďalšiu chvíľku ma uvidíte‘? 20 Verte mi: Budete plakať a nariekať, ale svet sa bude radovať, budete smútiť, ale váš smútok sa zmení na radosť.+ 21 Keď žena rodí, prežíva bolesť,* lebo prišla jej hodina. Ale keď porodí, nespomenie si už na trápenie, lebo sa teší, že sa jej narodilo dieťa. 22 Tak aj vy teraz smútite, ale keď ma opäť uvidíte, vaše srdce sa naplní radosťou.+ A tú radosť vám nikto nevezme. 23 V ten deň sa ma už nebudete pýtať na nič. Uisťujem vás: Ak budete o niečo prosiť Otca+ v mojom mene, dá vám to.+ 24 Doteraz ste o nič neprosili v mojom mene. Proste teda a dostanete, aby bola vaša radosť úplná.

25 Zatiaľ som vám hovoril v prirovnaniach. Prichádza čas, keď vám už o Otcovi nebudem hovoriť v prirovnaniach, ale otvorene. 26 V ten deň budete prosiť Otca v mojom mene. Nechcem tým povedať, že za vás budem prosiť ja. 27 Veď sám Otec vás miluje, lebo vy milujete mňa+ a uverili ste, že som prišiel ako Boží zástupca.+ 28 Prišiel som do sveta ako Otcov zástupca. Teraz svet opúšťam a idem k Otcovi.“+

29 Učeníci povedali: „Pane, teraz nehovoríš v prirovnaniach, ale otvorene. 30 Teraz vieme, že ty vieš všetko a nemusíš čakať, kým sa ťa niekto spýta. Preto veríme, že si prišiel od Boha.“ 31 Ježiš im odpovedal: „Teraz veríte? 32 Prichádza chvíľa, a už prišla, keď sa rozpŕchnete každý do svojho domu a necháte ma samého.+ Ale ja nie som sám, lebo je so mnou Otec.+ 33 Povedal som vám to, aby ste prostredníctvom mňa mali pokoj.+ Vo svete budete mať súženie, ale buďte odvážni, ja som zvíťazil nad svetom!“+

17 Keď to Ježiš dohovoril, zodvihol oči k nebu a povedal: „Otče, prišla tá hodina. Osláv svojho syna, aby tvoj syn oslávil teba.+ 2 Dal si mu právomoc nad všetkými ľuďmi,*+ aby dal večný život+ všetkým, ktorých si mu zveril.+ 3 To znamená večný život,+ že spoznávajú teba, jediného pravého Boha,+ a toho, ktorého si poslal, Ježiša Krista.+ 4 Ja som ťa oslávil+ na zemi tým, že som dokončil dielo, ktorým si ma poveril.+ 5 Otče, a teraz ma osláv, aby som mal pri tebe takú slávu, akú som mal pri tebe skôr, ako bol svet.+

6 Oznámil* som tvoje meno ľuďom, ktorých si mi dal zo sveta.+ Boli tvoji a dal si ich mne a oni poslúchajú tvoje slovo. 7 Teraz spoznali, že všetko, čo si mi dal, je od teba, 8 lebo som im dal slová, ktoré si mi dal ty.+ Oni ich prijali a s istotou spoznali, že som prišiel ako tvoj zástupca,+ a uverili, že si ma poslal.+ 9 Prosím za nich. Neprosím za svet, ale za tých, ktorých si mi dal, lebo sú tvoji. 10 Všetko, čo je moje, je aj tvoje, a čo je tvoje, je aj moje.+ A bol som medzi nimi oslávený.

11 Ja už nie som vo svete, lebo idem k tebe, ale oni sú vo svete.+ Svätý Otče, bdej nad nimi+ pre svoje meno, ktoré si mi dal, aby boli jedno,* tak ako sme my jedno.*+ 12 Keď som bol s nimi, bdel som nad nimi+ pre tvoje meno, ktoré si mi dal. Chránil som ich a ani jeden z nich nie je stratený,+ okrem syna zničenia,+ aby sa splnil výrok z Písma.+ 13 Ale teraz prichádzam k tebe a hovorím o tom všetkom, kým som ešte vo svete, aby v plnej miere prežívali takú radosť ako ja.+ 14 Odovzdal som im tvoje slovo, ale svet ich nenávidí, lebo nie sú časťou sveta,+ tak ako ani ja nie som časťou sveta.

15 Neprosím ťa, aby si ich vzal zo sveta, ale aby si ich chránil pred tým zlým.+ 16 Nie sú časťou sveta,+ tak ako ani ja nie som časťou sveta.+ 17 Posväť ich* pravdou.+ Tvoje slovo je pravda.+ 18 Tak ako si ma ty vyslal do sveta, aj ja som ich vyslal do sveta.+ 19 A posväcujem sa kvôli nim, aby boli aj oni posvätení pravdou.

20 Neprosím len za nich, ale aj za tých, ktorí vďaka ich slovu uveria vo mňa, 21 aby boli všetci jedno,+ tak ako si ty, Otče, v jednote so mnou a ja v jednote s tebou,+ aby boli aj oni v jednote s nami, aby svet uveril, že si ma poslal ty. 22 A dal som im slávu, akú si mi dal ty, aby boli jedno, tak ako sme my jedno.+ 23 Ja som v jednote s nimi a ty si v jednote so mnou, aby boli dokonale zjednotení, a tak aby svet spoznal, že si ma poslal ty a že ich miluješ, tak ako miluješ mňa. 24 Otče, chcem, aby tí, ktorých si mi dal, boli so mnou tam, kde som ja,+ a mohli vidieť slávu, ktorú si mi dal, lebo si ma miloval ešte pred založením sveta.+ 25 Spravodlivý Otče, svet ťa nespoznal,+ ale ja ťa poznám+ a títo spoznali, že si ma poslal ty. 26 Oznámil som im tvoje meno a ešte oznámim,+ aby láska, ktorou si ma miloval, bola v nich a ja v jednote s nimi.“+

18 Keď to Ježiš dopovedal, odišiel so svojimi učeníkmi do záhrady,+ ktorá bola na druhej strane údolia* Kidron.+ 2 To miesto poznal aj jeho zradca Judáš, lebo Ježiš sa tam často stretával so svojimi učeníkmi. 3 Preto tam Judáš priviedol oddiel vojakov a stráže, ktoré poslali hlavní kňazi a farizeji, a prišli s fakľami, lampami a zbraňami.+ 4 Ježiš, ktorý vedel, čo všetko ho čaká, vykročil k nim a spýtal sa: „Koho hľadáte?“ 5 „Ježiša Nazaretského,“+ odpovedali mu. „To som ja,“ povedal im. A stál tam s nimi aj Judáš, jeho zradca.+

6 Keď im však Ježiš povedal: „To som ja,“ ustúpili dozadu a padli na zem.+ 7 Preto sa ich znovu spýtal: „Koho hľadáte?“ „Ježiša Nazaretského,“ povedali. 8 Ježiš odpovedal: „Už som vám povedal, že som to ja. Ak teda hľadáte mňa, nechajte týchto mužov odísť.“ 9 To povedal, aby sa splnil jeho výrok: „Z tých, ktorých si mi dal, som nestratil ani jedného.“+

10 Vtedy Šimon Peter vytasil meč, ktorý mal so sebou, zasiahol ním veľkňazovho otroka a odsekol mu pravé ucho.+ Ten otrok sa volal Malchos. 11 Ale Ježiš povedal Petrovi: „Vráť meč do pošvy.+ Nemám azda piť pohár, ktorý mi dal Otec?“+

12 Nato vojaci, vojenský veliteľ a stráže, ktoré poslali Židia, Ježiša chytili* a zviazali. 13 Odviedli ho najprv k Annášovi, lebo bol svokrom Kaifáša,+ ktorý bol v tom roku veľkňazom.+ 14 Práve Kaifáš poradil Židom, že pre nich bude lepšie, keď jeden človek zomrie za ľud.+

15 Šimon Peter a ešte jeden učeník išli za Ježišom.+ Ten učeník sa poznal s veľkňazom, a tak vošiel s Ježišom na nádvorie veľkňazovho domu, 16 ale Peter zostal vonku pri dverách.* Preto ten učeník, ktorý sa poznal s veľkňazom, vyšiel, porozprával sa s vrátničkou a priviedol Petra dovnútra. 17 Vtedy slúžka, vrátnička, Petrovi povedala: „Nie si aj ty jeden z učeníkov toho človeka?“ Povedal: „Nie som.“+ 18 Otroci a stráže stáli okolo ohňa, ktorý si rozložili, pretože bolo chladno, a zohrievali sa pri ňom. Aj Peter stál pri nich a zohrieval sa.

19 Hlavný kňaz sa Ježiša vypytoval na jeho učeníkov a na jeho učenie. 20 Ježiš mu odpovedal: „Hovoril som svetu verejne. Vždy som učil v synagógach a v chráme,+ kde sa schádzajú všetci Židia. Nič som nehovoril tajne. 21 Prečo sa pýtaš mňa? Spýtaj sa tých, ktorí počuli, čo som im hovoril. Oni vedia, čo som hovoril.“ 22 Keď to Ježiš povedal, jeden zo strážcov, ktorý tam stál, mu dal facku+ a okríkol ho: „Takto odpovedáš hlavnému kňazovi?“ 23 Ježiš mu odpovedal: „Ak som povedal niečo zlé, dokáž to.* Ale ak nie, prečo ma biješ?“ 24 Potom ho Annáš poslal spútaného k veľkňazovi Kaifášovi.+

25 Šimon Peter zatiaľ stál pri ohni a zohrieval sa. Spýtali sa ho: „Nie si aj ty jeden z jeho učeníkov?“ „Nie som,“ zapieral Peter.+ 26 Jeden z veľkňazových otrokov, príbuzný toho, ktorému Peter odsekol ucho,+ povedal: „Veď som ťa s ním videl v záhrade!“ 27 Peter to však opäť poprel a vzápätí zakikiríkal kohút.+

28 Od Kaifáša potom Ježiša odviedli do miestodržiteľského paláca.+ Bolo skoro ráno. Ale Židia nevstúpili do paláca, aby sa nepoškvrnili+ a mohli jesť pesachovú večeru. 29 Preto Pilát vyšiel k nim von a spýtal sa ich: „Z čoho obviňujete tohto človeka?“ 30 Odpovedali mu: „Je to zločinec. Keby nebol, nevydali by sme ti ho.“ 31 Nato im Pilát povedal: „Odveďte si ho a súďte ho podľa svojich zákonov.“+ Židia mu povedali: „My nemáme právomoc niekoho popraviť.“+ 32 To sa stalo preto, aby sa splnili Ježišove slová o tom, akou smrťou zomrie.+

33 Pilát teda opäť vošiel do miestodržiteľského paláca, zavolal si Ježiša a spýtal sa ho: „Si kráľom Židov?“+ 34 Ježiš odpovedal: „Hovoríš to, lebo si to myslíš ty sám, alebo ti to o mne povedali iní?“ 35 „Som azda Žid?“ odpovedal Pilát. „Tvoj národ a hlavní kňazi mi ťa vydali. Čo si urobil?“ 36 Ježiš odpovedal:+ „Moje Kráľovstvo nie je časťou tohto sveta.+ Keby bolo moje Kráľovstvo časťou tohto sveta, moji služobníci by bojovali, aby som nebol vydaný Židom.+ Ale moje Kráľovstvo nie je odtiaľto.“ 37 Preto mu Pilát povedal: „Tak teda si kráľ?“ „Sám hovoríš, že som kráľ,“*+ odpovedal Ježiš. „Preto som sa narodil a preto som prišiel do sveta, aby som vydal svedectvo o pravde.+ Každý, kto je na strane pravdy, počúva môj hlas.“ 38 Pilát mu povedal: „Čo je pravda?“

Po týchto slovách vyšiel opäť k Židom a povedal im: „Nenachádzam na ňom žiadnu vinu.+ 39 Ale je u vás zvykom, že vám na Pesach prepúšťam jedného väzňa.+ Chcete teda, aby som vám prepustil kráľa Židov?“ 40 Vtedy znovu vykríkli: „Nie jeho, prepusť Barabáša!“ A pritom Barabáš bol lupič.+

19 Potom dal Pilát Ježiša zbičovať.+ 2 A vojaci uplietli korunu z tŕnia, nasadili mu ju na hlavu a obliekli ho do purpurového plášťa.+ 3 Pristupovali k nemu a hovorili: „Buď pozdravený, kráľ Židov!“* A fackovali ho.+ 4 Pilát vyšiel opäť von a povedal Židom: „Privádzam vám ho, aby ste vedeli, že na ňom nenachádzam nijakú vinu.“+ 5 Nato Ježiš vyšiel von s tŕňovou korunou na hlave a v purpurovom plášti. Pilát im povedal: „Pozrite, človek!“ 6 Ale keď ho uvideli hlavní kňazi a stráže, začali kričať: „Na kôl s ním! Na kôl s ním!“+ Pilát im povedal: „Vezmite ho vy a popravte.* Ja na ňom nenachádzam nijakú vinu.“+ 7 Židia mu odpovedali: „My máme zákon, podľa ktorého musí zomrieť,+ lebo sa vyhlasoval za Božieho syna.“+

8 Keď to Pilát počul, začal sa báť ešte viac. 9 Opäť vošiel do miestodržiteľského paláca a spýtal sa Ježiša: „Odkiaľ si?“ Ale Ježiš mu neodpovedal.+ 10 Preto mu Pilát povedal: „Ty so mnou nehovoríš? Nevieš, že mám právomoc ťa prepustiť alebo ťa dať popraviť?“* 11 Ježiš mu odpovedal: „Nemal by si nado mnou žiadnu právomoc, keby ti nebola daná zhora. Preto má väčší hriech ten, čo ti ma vydal.“

12 A tak Pilát hľadal spôsob, ako ho prepustiť. Ale Židia kričali: „Ak ho prepustíš, nie si cisárov priateľ. Každý, kto sa vyhlasuje za kráľa, hovorí* proti cisárovi.“+ 13 Keď Pilát počul tieto slová, vyviedol Ježiša von a posadil sa na sudcovskú stolicu na mieste nazývanom Kamenná dlažba, po hebrejsky Gabbata. 14 Bol práve deň prípravy+ na Pesach,* okolo poludnia.* A povedal Židom: „Pozrite, váš kráľ!“ 15 Ale oni kričali: „Preč s ním, preč! Na kôl s ním!“* Pilát im povedal: „Mám popraviť vášho kráľa?“ „Nemáme kráľa, ale cisára,“ odpovedali hlavní kňazi. 16 A tak im ho vydal, aby bol pribitý na kôl.+

Potom Ježiša odviedli. 17 Sám si niesol mučenícky kôl* a vyšiel na miesto, ktoré sa volalo Miesto lebky,+ po hebrejsky Golgota.+ 18 Tam ho pribili na kôl+ a s ním povesili na kôl aj ďalších dvoch mužov. Ježiš bol uprostred a tí dvaja po stranách.+ 19 Pilát dal urobiť aj nápis a pripevniť ho na mučenícky kôl.* Bolo tam napísané: „Ježiš Nazaretský, kráľ Židov.“+ 20 Ten nápis čítalo mnoho Židov, lebo miesto, kde bol Ježiš pribitý na kôl, bolo blízko mesta. Bol napísaný po hebrejsky, latinsky a grécky. 21 Židovskí hlavní kňazi však hovorili Pilátovi: „Nepíš: ‚Kráľ Židov,‘ ale že hovoril: ‚Ja som kráľ Židov.‘“ 22 Pilát odpovedal: „Čo som napísal, to som napísal.“

23 Keď vojaci pribili Ježiša na kôl, vzali jeho vrchný odev a rozdelili ho na štyri diely, pre každého vojaka po jednom. Vzali aj jeho spodný odev, ale ten nebol zošívaný; odhora nadol bol utkaný vcelku. 24 Preto povedali jeden druhému: „Netrhajme ho, ale rozhodnime lósom, čí bude.“+ Tak sa splnili slová Písma: „Rozdelili si medzi sebou moje rúcho a o môj odev hodili lós.“+ A vojaci to tak naozaj urobili.

25 Pri Ježišovom mučeníckom kole* stála jeho matka,+ sestra jeho matky, Klopova manželka Mária a Mária Magdaléna.+ 26 Keď Ježiš uvidel svoju matku a vedľa nej učeníka, ktorého miloval,+ povedal jej: „Pozri, tvoj syn!“ 27 A učeníkovi povedal: „Pozri, tvoja matka!“ Od tej chvíle si ju ten učeník vzal k sebe domov.

28 Potom Ježiš, keď už vedel, že všetko vykonal, povedal: „Som smädný.“ To preto, aby sa splnilo, čo bolo napísané v Písme.+ 29 Stála tam nádoba plná kyslého vína. Nastokli teda na yzop* špongiu nasiaknutú kyslým vínom a podali mu ju k ústam.+ 30 Keď Ježiš prijal kyslé víno, povedal: „Je dokonané!“+ Potom sklonil hlavu a vydýchol naposledy.*+

31 Keďže bol deň prípravy,+ Židia požiadali Piláta, aby dal odsúdeným polámať nohy a sňať ich telá, aby nezostali na mučeníckych koloch+ v sabat (lebo to bol veľký sabat).+ 32 Vojaci teda prišli a polámali nohy obom mužom, ktorí viseli s Ježišom na koloch. 33 Ale keď prišli k Ježišovi, videli, že je už mŕtvy, a preto mu nepolámali nohy. 34 Jeden z vojakov ho však bodol do boku kopijou+ a ihneď vyšla krv a voda. 35 A ten, ktorý to videl, vydal o tom svedectvo a jeho svedectvo je pravdivé. On vie, že hovorí pravdu, aby ste aj vy uverili.+ 36 Stalo sa to preto, aby sa splnil výrok z Písma: „Ani jedna kosť mu nebude zlomená.“*+ 37 Na inom mieste Písmo hovorí: „Budú hľadieť na toho, ktorého prebodli.“+

38 Potom Jozef z Arimatie, ktorý bol Ježišovým učeníkom, ale tajným zo strachu pred Židmi,+ poprosil Piláta, aby mu dovolil sňať Ježišovo telo. A Pilát mu to dovolil. Prišiel teda a sňal jeho telo z kola.+ 39 Prišiel aj Nikodém,+ ktorý kedysi navštívil Ježiša v noci, a priniesol zmes* myrhy a aloy, asi 100 libier.*+ 40 Vzali teda Ježišovo telo a podľa židovských pohrebných zvykov ho zavinuli do plátna s voňavými látkami.+ 41 Blízko miesta, kde bol popravený,* bola záhrada a v nej nová hrobka,*+ v ktorej nebol ešte nikto pochovaný. 42 Keďže Židia mali deň prípravy+ a hrobka bola blízko, uložili Ježišovo telo tam.

20 V prvý deň týždňa, zavčasu, ešte za tmy, prišla Mária Magdaléna k hrobke*+ a zbadala, že kameň je od hrobky odvalený.+ 2 Bežala teda za Šimonom Petrom a za druhým učeníkom, ktorého mal Ježiš rád,+ a povedala im: „Vzali Pána z hrobky+ a nevieme, kam ho položili.“

3 A tak sa Peter a ten druhý učeník vydali k hrobke. 4 Obaja sa rozbehli, ale ten druhý učeník Petra predbehol a pribehol k hrobke prvý. 5 Keď sa naklonil a nazrel dnu, uvidel tam ležať plátno,+ ktorým bolo ovinuté Ježišovo telo, ale nevošiel dovnútra. 6 Za ním pribehol aj Šimon Peter, vošiel do hrobky a videl tam ležať to plátno. 7 Plátno, ktoré mal Ježiš ovinuté okolo hlavy, ležalo zvlášť, zvinuté na inom mieste. 8 Potom vošiel aj ten druhý učeník, ktorý prišiel k hrobke ako prvý. A keď to uvidel, uveril tomu, čo počul. 9 Vtedy ešte nerozumeli výroku z Písma, že Ježiš musí vstať z mŕtvych.+ 10 A tak sa učeníci vrátili domov.

11 Mária však zostala stáť vonku pri hrobke a plakala. Ako plakala, naklonila sa, aby sa pozrela do hrobky, 12 a uvidela dvoch anjelov+ v bielom, ako sedia tam, kde predtým ležalo Ježišovo telo, jeden pri hlave a druhý pri nohách. 13 Spýtali sa jej: „Prečo plačeš?“ „Vzali môjho Pána a neviem, kam ho položili,“ odpovedala im. 14 Hneď nato sa obrátila a uvidela tam stáť Ježiša, ale nespoznala ho.+ 15 Ježiš sa jej opýtal: „Prečo plačeš? Koho hľadáš?“ Keďže si myslela, že je to záhradník, povedala mu: „Pane, ak si ho odniesol, povedz mi, kam si ho položil, a ja ho vezmem.“ 16 Vtedy ju Ježiš oslovil: „Mária!“ Ona sa obrátila a po hebrejsky mu povedala: „Rabbuni!“ (čo znamená „učiteľ“). 17 Ježiš jej povedal: „Nedrž ma, ešte som nevystúpil k Otcovi. Choď však k mojim bratom+ a povedz im: ‚Vystupujem k svojmu Otcovi+ a vášmu Otcovi a k svojmu Bohu+ a vášmu Bohu.‘“ 18 Mária Magdaléna teda šla a oznámila učeníkom: „Videla som Pána!“ A porozprávala im všetko, čo jej povedal.+

19 Večer v ten istý deň – bol to prvý deň v týždni – prišiel Ježiš do domu, kde boli učeníci, hoci dvere zamkli zo strachu pred Židmi. Postavil sa do ich stredu a povedal im: „Pokoj vám.“+ 20 Po tých slovách im ukázal svoje ruky aj bok.+ Keď učeníci uvideli Pána, veľmi sa potešili.+ 21 Ježiš im znovu povedal: „Pokoj vám.+ Tak ako Otec poslal mňa,+ aj ja posielam vás.“+ 22 Potom na nich dýchol a povedal im: „Prijmite svätého ducha.+ 23 Ak niekomu odpustíte hriechy, budú mu odpustené. Ak niekomu neodpustíte hriechy, nebudú mu odpustené.“

24 Ale Tomáš,+ jeden z dvanástich, ktorého nazývali Dvojča, nebol s nimi, keď prišiel Ježiš. 25 Ostatní učeníci mu preto hovorili: „Videli sme Pána!“ On im však povedal: „Kým neuvidím na jeho rukách stopy po klincoch a nedotknem sa rán na jeho rukách a v jeho boku,*+ rozhodne neuverím.“

26 Po ôsmich dňoch boli jeho učeníci opäť vnútri a Tomáš s nimi. Ježiš prišiel, hoci dvere boli zamknuté, postavil sa uprostred nich a povedal: „Pokoj vám.“+ 27 Potom povedal Tomášovi: „Pozri na moje ruky, dotkni sa ich. A vystri ruku a dotkni sa rany v mojom boku* a už nepochybuj,* ale ver.“ 28 Tomáš mu odpovedal: „Môj Pán a môj Boh!“ 29 Ježiš mu povedal: „Uveril si, lebo si ma videl? Šťastní sú tí, čo nevideli, a predsa veria.“

30 Ježiš vykonal pred svojimi učeníkmi aj mnoho iných zázrakov,* ktoré nie sú zapísané v tomto zvitku.+ 31 Tieto však boli zapísané, aby ste uverili, že Ježiš je Kristus, Boží Syn, a aby ste vďaka tejto viere mali život prostredníctvom jeho mena.+

21 Potom sa Ježiš opäť ukázal* učeníkom. Bolo to pri Tiberiadskom mori a stalo sa to takto: 2 Šimon Peter, Tomáš (ktorého nazývali Dvojča),+ Natanael+ z galilejskej Kány, Zebedejovi synovia+ a ďalší dvaja učeníci boli spolu. 3 Šimon Peter im povedal: „Idem loviť ryby.“ Povedali mu: „Ideme s tebou.“ Šli teda a nastúpili do člna, ale v tú noc nič nechytili.+

4 Keď už svitalo, Ježiš stál na brehu, ale učeníci ho nespoznali.+ 5 Ježiš ich oslovil: „Priatelia,* nemáte niečo* na jedenie?“ Odpovedali mu: „Nemáme!“ 6 On im povedal: „Hoďte sieť napravo od člna a niečo ulovíte.“ Hodili ju teda a chytili toľko rýb, že ju nevládali vytiahnuť.+ 7 Učeník, ktorého Ježiš miloval,+ vtedy povedal Petrovi: „To je Pán!“ Len čo Šimon Peter počul, že je to Pán, obliekol* si vrchný odev, lebo bol nahý,* a skočil do mora. 8 Ostatní učeníci však prišli v člne, lebo neboli ďaleko od brehu, iba asi 90 metrov,* a ťahali sieť s rybami.

9 Keď vystúpili na breh, uvideli rozloženú pahrebu a na nej ryby a chlieb. 10 Ježiš im povedal: „Doneste z tých rýb, ktoré ste teraz chytili.“ 11 Šimon Peter šiel teda do člna a vytiahol na breh sieť plnú veľkých rýb, bolo ich 153. A hoci ich bolo toľko, sieť sa nepretrhla. 12 Ježiš im povedal: „Poďte, naraňajkujte sa.“ Ani jeden z učeníkov sa ho neodvážil spýtať: „Kto si?“, lebo vedeli, že je to Pán. 13 Ježiš vzal chlieb a podal im ho. A podal im aj ryby. 14 To už bolo po tretí raz,+ čo sa Ježiš zjavil učeníkom po svojom vzkriesení z mŕtvych.

15 Keď sa naraňajkovali, Ježiš sa spýtal Šimona Petra: „Šimon, syn Jánov, máš ma radšej ako tieto?“ „Áno, Pane, ty vieš, že ťa mám veľmi rád,“ odpovedal mu. Ježiš mu na to povedal: „Sýť moje jahniatka.“+ 16 Opýtal sa ho aj druhý raz: „Šimon, syn Jánov, máš ma rád?“ „Áno, Pane, ty vieš, že ťa mám veľmi rád,“ odpovedal mu. Na to mu Ježiš povedal: „Pas moje ovečky.“+ 17 Spýtal sa ho tretí raz: „Šimon, syn Jánov, máš ma rád?“ Peter zosmutnel, že sa ho tretí raz spýtal: „Máš ma rád?“ a odpovedal mu: „Pane, ty vieš všetko, vieš, že ťa mám veľmi rád.“ Ježiš mu povedal: „Sýť moje ovečky.+ 18 Ver mi, keď si bol mladší, sám si sa obliekal a chodil si, kam si chcel. Ale keď zostarneš, vystrieš ruky a iný ťa oblečie a povedie ťa, kam nechceš.“ 19 To povedal, aby naznačil, akou smrťou oslávi Boha. Potom mu povedal: „Nasleduj ma.“+

20 Peter sa obrátil a uvidel, že za nimi ide učeník, ktorého Ježiš miloval,+ ten, ktorý sa pri večeri naklonil dozadu na Ježišovu hruď a spýtal sa: „Pane, kto je ten, ktorý ťa zradí?“ 21 Keď ho Peter zbadal, spýtal sa Ježiša: „Pane, a čo bude s ním?“ 22 Ježiš mu povedal: „Ak chcem, aby tu zostal, kým neprídem, prečo sa tým trápiš? Ty ma nasleduj.“ 23 Preto sa medzi bratmi začalo hovoriť, že ten učeník nezomrie. Ale Ježiš nepovedal, že nezomrie, povedal len: „Ak chcem, aby tu zostal, kým neprídem, prečo sa tým trápiš?“

24 To je ten učeník,+ ktorý vydáva svedectvo o týchto veciach a ktorý ich zapísal. A vieme, že jeho svedectvo je pravdivé.

25 Ježiš urobil ešte veľa iných vecí. Keby sa mali všetky dopodrobna zapísať, myslím si, že by na celom svete nebolo dosť miesta na zvitky, ktoré by boli napísané.+