SKUTKY APOŠTOLOV

1 Milý Teofil, v prvej knihe som písal o všetkom, čo Ježiš robil a učil od začiatku+ 2 až do dňa, keď bol vzatý do neba.+ Predtým dal prostredníctvom svätého ducha pokyny apoštolom, ktorých si vybral.+ 3 Po svojom utrpení im poskytol mnoho presvedčivých dôkazov, že žije,+ keď sa im 40 dní zjavoval a hovoril o Božom Kráľovstve.+ 4 Raz, keď boli spolu, im prikázal: „Neodchádzajte z Jeruzalema,+ ale očakávajte to, čo sľúbil Otec+ a o čom som vám hovoril. 5 Ján krstil vodou, ale vy budete o niekoľko dní pokrstení svätým duchom.“+

6 Keď sa zhromaždili, spýtali sa ho: „Pane, obnovíš už v tomto čase kráľovstvo v Izraeli?“+ 7 On im odpovedal: „Nie je vašou vecou poznať časy alebo obdobia, ktoré určil Otec vo svojej právomoci.+ 8 Ale keď na vás príde svätý duch, dostanete moc+ a budete mi svedkami+ v Jeruzaleme,+ v celej Judei a Samárii+ a až v najvzdialenejších končinách zeme.“+ 9 Keď to dopovedal, vzniesol sa pred ich očami k nebu, zakryl ho oblak a stratil sa im z dohľadu.+ 10 A kým pozerali do neba, ako odchádza, objavili sa pri nich dvaja muži v bielom odeve+ 11 a povedali: „Galilejskí muži, čo stojíte a pozeráte do neba? Ježiš, ktorý bol vzatý od vás do neba, príde tým istým spôsobom, ako ste ho videli do neba odchádzať.“

12 Potom sa vrátili do Jeruzalema+ z Olivového vrchu, ktorý je blízko Jeruzalema, vzdialený toľko, koľko je dovolené prejsť v sabat. 13 Keď tam prišli, vstúpili do hornej miestnosti, kde boli ubytovaní. Boli tam Peter, Ján, Jakub, Andrej, Filip, Tomáš, Bartolomej, Matúš, Alfeov syn Jakub, Šimon Horlivec a Jakubov syn Judáš.+ 14 Všetci sa jednomyseľne a vytrvalo modlili. Boli s nimi aj niektoré ženy,+ Ježišova matka Mária a Ježišovi bratia.+

15 V tých dňoch vstal Peter uprostred bratov (bolo tam zhromaždených asi 120 ľudí) a prehovoril: 16 „Bratia, muselo sa splniť, čo svätý duch predpovedal v Písme prostredníctvom Dávida o Judášovi,+ ktorý viedol tých, čo zatkli Ježiša.+ 17 Judáš bol jeden z nás+ a podieľal sa na tej istej službe ako my. 18 (Ten kúpil pole za peniaze získané zradou,+ a keď sa zrútil dolu hlavou, roztrhlo ho napoly a vyvalili sa z neho všetky vnútornosti.+ 19 Dozvedeli sa o tom všetci obyvatelia Jeruzalema, a preto to pole nazvali vo svojom jazyku Akeldama, čiže Pole krvi.) 20 Lebo v Knihe žalmov je napísané: ‚Nech spustne jeho príbytok a nech v ňom nikto nebýva,‘+ a na inom mieste: ‚Jeho úrad dozorcu nech prevezme iný.‘+ 21 Preto ho treba nahradiť jedným z mužov, ktorí chodili s nami po celý čas, keď bol* Pán Ježiš medzi nami – 22 od chvíle, keď ho Ján pokrstil,+ až do dňa, keď bol od nás vzatý do neba+ –, a ktorý bude spolu s nami svedčiť o jeho vzkriesení.“+

23 A tak navrhli dvoch: Jozefa, nazývaného Barsabáš, ktorého volali aj Justus, a Mateja. 24 Potom sa modlili: „Jehova,* ty poznáš srdce všetkých ľudí.+ Ukáž, ktorého z týchto dvoch mužov si si vybral, 25 aby sa stal apoštolom a ujal sa služby, ktorej sa Judáš vzdal a šiel svojou cestou.“+ 26 Nato hodili lós+ a ten padol na Mateja. A pripočítali* ho k jedenástim apoštolom.

2 Keď prišiel deň Letníc,+ všetci boli spolu na jednom mieste. 2 Zrazu sa z neba ozval hluk, ako keď sa priženie prudký vietor, a naplnil celý dom, v ktorom sedeli.+ 3 A zjavili sa im akoby ohnivé jazyky, rozdelili sa a na každom z nich spočinul jeden. 4 Všetkých naplnil svätý duch+ a začali hovoriť rôznymi jazykmi, každý takým, akým ho obdaril duch.+

5 V Jeruzaleme boli v tom čase zbožní Židia zo všetkých národov pod nebom.+ 6 Keď nastal ten hluk, zišiel sa veľký dav. Ľudia boli zmätení, lebo keď počuli učeníkov hovoriť, každý začul svoj vlastný jazyk. 7 Všetci žasli a s údivom sa pýtali jeden druhého: „Nie sú všetci, čo tu rozprávajú, Galilejčania?+ 8 Ako to, že každý z nás počuje svoj rodný jazyk? 9 Partovia, Médovia,+ Elamci+ a obyvatelia Mezopotámie, Judey, Kapadócie, Pontu, provincie Ázia,+ 10 Frýgie a Pamfýlie, ale aj obyvatelia Egypta a Líbyjčania z oblastí v okolí Kyrény, návštevníci z Ríma, Židia aj prozelyti,+ 11 Kréťania a Arabi – my všetci ich počujeme hovoriť našimi jazykmi o veľkých Božích skutkoch.“ 12 Všetci žasli a v rozpakoch si medzi sebou hovorili: „Čo sa to deje?“ 13 Ale iní sa im posmievali a hovorili: „Opili sa sladkým vínom.“*

14 Vtedy Peter s jedenástimi+ vstal a hlasno k nim prehovoril: „Judskí muži a všetci obyvatelia Jeruzalema, pozorne počúvajte, čo vám chcem povedať. 15 Títo ľudia nie sú opití, ako si myslíte, veď je len deväť hodín ráno.* 16 Ale deje sa to, čo predpovedal prorok Joel: 17 ‚„V posledných dňoch,“ hovorí Boh, „vylejem niečo zo svojho ducha na ľudí každého druhu. Vaši synovia a vaše dcéry budú prorokovať, vaši mladí muži budú mať videnia a vaši starci budú mať sny.+ 18 Aj na svojich otrokov a otrokyne vylejem v tých dňoch niečo zo svojho ducha a budú prorokovať.+ 19 Urobím divy* hore v nebi i znamenia dolu na zemi: krv a oheň a kúdoly dymu. 20 Slnko sa zmení na tmu a mesiac na krv, skôr ako príde veľký a slávny Jehovov* deň. 21 A každý, kto vzýva Jehovovo* meno, bude zachránený.“‘+

22 Izraelskí muži, počujte tieto slová: Boh jasne dokázal, že poslal Ježiša Nazaretského, keď prostredníctvom neho konal medzi vami mocné skutky, zázraky* a znamenia,+ ako sami viete. 23 Tohto muža, ktorý vám bol vydaný v súlade s Božím stanoveným zámerom a poznaním budúcich vecí,+ ste rukami zločincov pribili na kôl a usmrtili.+ 24 Ale Boh ho vzkriesil+ a vyslobodil ho zo smrti,* lebo smrť ho nemohla držať vo svojej moci.+ 25 Veď Dávid o ňom hovorí: ‚Jehovu* mám stále pred sebou.* Je po mojej pravici, vždy budem pevne stáť. 26 Preto sa moje srdce raduje a môj jazyk plesá. Budem žiť* v nádeji, 27 lebo ma* nenecháš v hrobe* ani nedovolíš, aby sa telo tvojho verného služobníka rozpadlo na prach.*+ 28 Dal si mi poznať cestu života. Keď budem v tvojej prítomnosti,* naplníš ma veľkou radosťou.‘+

29 Bratia, o praotcovi Dávidovi môžeme smelo* povedať, že zomrel a bol pochovaný.+ Jeho hrobka je dodnes medzi nami. 30 Dávid bol prorokom a vedel, že Boh sa mu zaviazal prísahou, že na jeho trón posadí jedného z jeho potomkov.*+ 31 Videl, čo sa stane, a keď hovoril, že nezostane v hrobe* a že jeho telo sa nerozpadne na prach,* hovoril o Kristovom vzkriesení.+ 32 Tohto Ježiša Boh vzkriesil a my všetci sme toho svedkami.+ 33 Bol vyvýšený, posadil sa po Božej pravici+ a dostal od Otca sľúbeného svätého ducha.+ A tohto ducha teraz vylial, ako vidíte a počujete. 34 Veď Dávid nevystúpil do neba, a predsa hovorí: ‚Jehova* povedal môjmu Pánovi: „Seď po mojej pravici, 35 kým ti nepoložím tvojich nepriateľov ako podnož pod nohy.“‘+ 36 Preto nech celý Izrael s istotou vie, že Ježiša, ktorého ste pribili na kôl,+ Boh urobil Pánom+ aj Kristom.“

37 Keď to počuli, bodlo ich pri srdci a povedali Petrovi a ostatným apoštolom: „Bratia, čo máme robiť?“ 38 Peter im povedal: „Robte pokánie+ a nech sa každý z vás dá pokrstiť+ v mene Ježiša Krista, aby vám boli odpustené hriechy,+ a dostanete dar svätého ducha. 39 Lebo Jehova,* náš Boh, dal tento sľub+ vám, vašim deťom a všetkým, čo sú ďaleko, všetkým, ktorých povolá k sebe.“+ 40 A mnohými inými slovami dôkladne svedčil a povzbudzoval ich: „Oddeľte sa od tejto skazenej generácie+ a zachráňte sa.“ 41 Tí, ktorí s radosťou prijali jeho slová, sa dali pokrstiť.+ V ten deň sa k nim pridalo asi 3 000 ľudí.+ 42 A ďalej sa schádzali, aby pozorne počúvali učenie apoštolov, trávili spolu čas,* spoločne jedli+ a modlili sa.+

43 Všetkých sa zmocnila bázeň, lebo apoštoli robili mnoho zázrakov* a znamení.+ 44 Všetci, čo uverili, boli spolu a mali všetko spoločné. 45 Predávali svoje pozemky a majetok+ a peniaze rozdeľovali medzi všetkých podľa toho, koľko kto potreboval.+ 46 Deň čo deň sa spoločne zhromažďovali v chráme, navštevovali sa, spoločne jedli a delili sa o jedlo s veľkou radosťou a úprimným srdcom. 47 Chválili Boha a získavali si priazeň celého ľudu. A Jehova* k nim každý deň pripájal ďalších, ktorí nastupovali na cestu záchrany.+

3 Peter a Ján išli do chrámu na popoludňajšie modlitby, ktoré sa konali o tretej hodine.* 2 Práve tam prinášali muža, ktorý bol chromý od narodenia. Každý deň ho kládli ku chrámovej bráne nazývanej Krásna, aby si pýtal milodary od tých, čo vchádzali do chrámu. 3 Keď zazrel Petra a Jána, ako idú do chrámu, poprosil ich o milodar. 4 Peter s Jánom naňho upreli zrak a povedali: „Pozri sa na nás.“ 5 Pozrel sa na nich a čakal, že mu niečo dajú. 6 Ale Peter povedal: „Striebro ani zlato nemám, ale čo mám, to ti dám. V mene Ježiša Krista Nazaretského ti hovorím: Vstaň a choď!“+ 7 Chytil ho za pravú ruku a zodvihol ho.+ Vtom mu spevneli chodidlá a členky,+ 8 vyskočil na nohy+ a začal chodiť. Vošiel s nimi do chrámu, chodil, skákal a chválil Boha. 9 Všetci ľudia ho videli chodiť a chváliť Boha. 10 Keď si uvedomili, že je to ten, čo sedával a žobral pri Krásnej bráne chrámu,+ naplnil ich úžas a boli nadšení tým, čo sa s ním stalo.

11 Keďže sa držal Petra a Jána, všetci sa k nim v úžase zbehli na miesto nazývané Šalamúnovo stĺporadie.+ 12 Keď to Peter videl, povedal im: „Izraelskí muži, prečo sa tomu tak čudujete? Prečo na nás pozeráte, akoby sme svojou vlastnou silou či zbožnosťou spôsobili, že tento človek chodí? 13 Boh Abraháma, Izáka a Jakoba,+ Boh našich predkov, oslávil svojho Služobníka+ Ježiša,+ ktorého ste vydali na smrť+ a zapreli pred Pilátom, hoci on sa rozhodol, že ho prepustí. 14 Zapreli ste svätého a spravodlivého a žiadali ste Piláta, aby vám prepustil vraha.+ 15 Zabili ste Hlavného Sprostredkovateľa* života,+ ale Boh ho vzkriesil z mŕtvych a my sme toho svedkami.+ 16 Tento muž, ktorého vidíte a poznáte, dostal silu vďaka Ježišovmu menu a vďaka tomu, že veríme v jeho meno. Naša viera v neho úplne uzdravila tohto muža pred očami vás všetkých. 17 Bratia, viem, že ste to urobili v nevedomosti,+ ako aj vaši vodcovia.+ 18 Ale Boh takto splnil to, čo vopred oznámil prostredníctvom všetkých prorokov, že jeho Kristus bude trpieť.+

19 Preto robte pokánie+ a obráťte sa,+ aby boli vaše hriechy zotreté,+ aby prišli časy osvieženia od Jehovu* 20 a aby vyslal Krista, ktorého vám určil, Ježiša. 21 Ten musí zostať v nebi až do čias, keď sa všetko obnoví, ako o tom oddávna hovoril Boh prostredníctvom svojich svätých prorokov. 22 Veď Mojžiš povedal: ‚Boh Jehova* povolá spomedzi vašich bratov proroka, ako som ja.+ Budete ho počúvať vo všetkom, čo vám povie.+ 23 Každý,* kto nebude počúvať toho proroka, bude odstránený z ľudu.‘+ 24 Aj Samuel a všetci proroci, ktorí prorokovali po ňom, hovorili o týchto dňoch.+ 25 Vy ste synovia prorokov a dedičia zmluvy, ktorú Boh uzavrel s vašimi predkami,+ keď povedal Abrahámovi: ‚Prostredníctvom tvojho potomstva* budú požehnané všetky rody zeme.‘+ 26 Keď Boh povolal svojho Služobníka, poslal ho najprv k vám,+ aby každému pomohol odvrátiť sa od svojich zlých skutkov a tak vás požehnal.“

4 Kým Peter a Ján hovorili k ľudu, prišli k nim kňazi, veliteľ chrámovej stráže a saduceji.+ 2 Hnevali sa, že apoštoli vyučujú ľud a oznamujú vzkriesenie Ježiša z mŕtvych.*+ 3 Odviedli* ich, a pretože už bol večer, dali ich na noc do väzenia.+ 4 Ale mnohí z tých, čo si vypočuli ich reč, uverili. Počet mužov, ktorí uverili, dosiahol asi 5 000.+

5 Na druhý deň sa v Jeruzaleme zhromaždili židovskí vodcovia, starší a znalci Zákona. 6 Boli medzi nimi aj hlavný kňaz Annáš,+ Kaifáš,+ Ján, Alexander a všetci príbuzní hlavného kňaza. 7 Postavili Petra a Jána do prostriedku a vypytovali sa: „Kto vám dal na to moc a v mene koho ste to urobili?“ 8 Vtedy im Peter, naplnený svätým duchom,+ odpovedal:

„Vodcovia ľudu a starší, 9 ak nás dnes vypočúvate za dobrý skutok, ktorý sme urobili pre chromého človeka,+ a pýtate sa, ako bol tento človek uzdravený, 10 nech je vám všetkým a celému izraelskému ľudu známe toto: Stalo sa to v mene Ježiša Krista Nazaretského,+ ktorého ste pribili na kôl,+ ale ktorého Boh vzkriesil z mŕtvych.+ Vďaka nemu stojí tento človek pred vami zdravý. 11 To je ‚ten kameň, ktorý ste vy, stavitelia, nemali za nič a ktorý sa stal hlavným uholným kameňom‘.*+ 12 A v nikom inom niet záchrany, lebo niet pod nebom iného mena+ daného ľuďom, vďaka ktorému je možné získať záchranu.“+

13 Keď videli Petrovu a Jánovu odvahu* a uvedomili si, že sú to nevzdelaní* a obyčajní ľudia,+ veľmi sa čudovali. Bolo im jasné, že chodili s Ježišom.+ 14 A keď videli, že pri nich stojí ten uzdravený muž,+ nemali čo namietnuť.+ 15 Preto im rozkázali vyjsť zo siene Sanhedrinu a radili sa medzi sebou. 16 Povedali: „Čo urobíme s týmito ľuďmi?+ Veď všetci obyvatelia Jeruzalema vedia, že sa prostredníctvom nich stal pozoruhodný zázrak,*+ a my to nemôžeme poprieť. 17 Ale aby sa to medzi ľudom ešte viac nešírilo, pohrozme im a prikážme, aby už nikomu nehovorili v tomto mene.“+

18 Zavolali ich a prikázali im, aby už viac nehovorili ani nevyučovali v Ježišovom mene. 19 Ale Peter a Ján im odpovedali: „Posúďte sami, či je z Božieho pohľadu správne viac počúvať vás ako Boha. 20 My však nemôžeme prestať hovoriť o tom, čo sme videli a počuli.“+ 21 Opäť im pohrozili a prepustili ich, lebo nenašli nič, za čo by ich mohli potrestať, a aj preto, že sa báli ľudu.+ Všetci totiž oslavovali Boha za to, čo sa stalo. 22 Ten človek, ktorý bol zázračne uzdravený, mal vyše 40 rokov.

23 Po prepustení apoštoli odišli za spoluveriacimi a porozprávali im, čo povedali hlavní kňazi a starší. 24 Keď to počuli, jednomyseľne sa začali modliť k Bohu:

„Zvrchovaný Pane, ty si stvoril nebo, zem, more a všetko, čo je v nich.+ 25 Ty si prostredníctvom svätého ducha povedal ústami svojho služobníka, nášho predka Dávida:+ ‚Prečo sa búria národy? Prečo ľudia vymýšľajú márne plány? 26 Králi zeme povstali a vládcovia spojili sily proti Jehovovi* a jeho pomazanému.‘*+ 27 V tomto meste sa Herodes* a Pontský Pilát+ naozaj spojili s ľuďmi z národov a s izraelským ľudom proti tvojmu svätému služobníkovi Ježišovi, ktorého si pomazal.+ 28 Spojili sa, aby vykonali to, čo si vopred určil svojou mocou* a v súlade so svojím zámerom.+ 29 A teraz, Jehova,* venuj pozornosť ich hrozbám a pomôž svojim otrokom, aby odvážne hovorili tvoje slovo. 30 Vystieraj svoju ruku, aby boli uzdravovaní chorí a aby sa diali znamenia a zázraky*+ v mene tvojho svätého služobníka Ježiša.“+

31 Keď skončili svoju úpenlivú prosbu,* zatriaslo sa miesto, kde sa zhromaždili, všetkých naplnil svätý duch+ a odvážne hovorili Božie slovo.+

32 A všetci, ktorí uverili, boli jedného srdca a jednej mysle.* Nikto nepokladal za svoje nič z toho, čo mu patrilo, ale všetko mali spoločné.+ 33 Apoštoli vydávali veľmi mocné svedectvo o vzkriesení Pána Ježiša+ a Boh všetkým štedro prejavoval nezaslúženú láskavosť. 34 Nikto z nich nemal núdzu,+ lebo všetci, ktorí mali polia alebo domy, ich predávali a utŕžené peniaze prinášali 35 a kládli k nohám apoštolov.+ Tí ich potom rozdeľovali a každý dostal toľko, koľko potreboval.+ 36 Aj Jozef, ktorého apoštoli volali Barnabáš+ (čo preložené znamená „syn útechy“), Lévita, rodák z Cypru, 37 predal svoje pole a peniaze priniesol a položil k nohám apoštolov.+

5 Istý muž, ktorý sa volal Ananiáš, a jeho manželka Zafíra predali pozemok. 2 Ananiáš si s vedomím svojej manželky tajne ponechal niečo zo získaných peňazí a iba časť priniesol a položil k nohám apoštolov.+ 3 Ale Peter sa ho spýtal: „Ananiáš, prečo ťa Satan posmelil, aby si klamal+ svätému duchu+ a aby si si tajne ponechal niečo z peňazí za pole? 4 Či nebolo tvoje, kým si ho nepredal? A keď si ho predal, či nebolo na tebe, čo urobíš s peniazmi? Ako ti len mohlo niečo také napadnúť? Neklamal si ľuďom, ale Bohu.“ 5 Len čo to Ananiáš počul, padol a zomrel. A všetkých, čo sa o tom dopočuli, sa zmocnil veľký strach. 6 Mladší muži vstali, zavinuli ho do plátna, vyniesli a pochovali.

7 Asi o tri hodiny prišla jeho manželka, ktorá nevedela, čo sa stalo. 8 Peter sa jej spýtal: „Povedz mi, predali ste pole za toľko?“ Ona odpovedala: „Áno, za toľko.“ 9 Peter jej povedal: „Prečo ste sa medzi sebou dohodli, že budete skúšať Jehovovho* ducha? Počuješ kroky za dverami? To idú tí, čo pochovali tvojho manžela. A vynesú aj teba.“ 10 Ihneď padla k jeho nohám a zomrela. Keď mladí muži vošli, uvideli, že je mŕtva. Vyniesli ju a pochovali vedľa jej manžela. 11 Vtedy sa celého zboru a všetkých, čo sa o tom dopočuli, zmocnil veľký strach.

12 A prostredníctvom apoštolov sa medzi ľudom dialo mnoho znamení a zázrakov.*+ Všetci sa stretávali v Šalamúnovom stĺporadí.+ 13 Nikto z ostatných sa k nim neodvážil pridať, ale ľudia sa o nich vyjadrovali pochvalne. 14 A stále pribúdalo mužov a žien, ktorí uverili v Pána. Bolo ich veľké množstvo.+ 15 Ľudia vynášali na hlavné ulice chorých a kládli ich na lôžka a nosidlá, aby keď Peter pôjde okolo, padol na niektorého z nich aspoň jeho tieň.+ 16 Aj z miest okolo Jeruzalema prichádzali zástupy ľudí a prinášali chorých a tých, ktorých trápili zlí* duchovia, a všetci do jedného boli uzdravení.

17 Vtedy povstal veľkňaz a všetci jeho stúpenci zo sekty saducejov. Plní žiarlivosti 18 chytili* apoštolov a dali ich do mestského väzenia.+ 19 Ale Jehovov* anjel v noci otvoril dvere väzenia,+ vyviedol ich von a povedal: 20 „Choďte, postavte sa v chráme a hovorte ľudu celé posolstvo o živote.“ 21 Počúvli ho, na úsvite vošli do chrámu a vyučovali.

Keď prišiel veľkňaz a tí, čo boli s ním, zvolali Sanhedrin a izraelských starších a dali priviesť apoštolov z väzenia. 22 Keď však strážnici prišli do väzenia, apoštolov tam nenašli. Vrátili sa a oznámili: 23 „Väzenie sme našli zamknuté, bolo dôkladne zabezpečené a pri dverách stála stráž. Ale keď sme otvorili dvere a vošli dnu, nikto tam nebol.“ 24 Keď to veliteľ chrámovej stráže a hlavní kňazi počuli, boli v pomykove a nevedeli si to vysvetliť. 25 Vtom ktosi prišiel a oznámil im: „Muži, ktorých ste dali do väzenia, stoja v chráme a vyučujú ľud.“ 26 Veliteľ a jeho muži hneď odišli a priviedli apoštolov, ale nie násilím, lebo sa báli, aby ich ľudia nekameňovali.+

27 Priviedli ich, postavili pred Sanhedrin a veľkňaz ich začal vypočúvať. 28 Povedal: „Prísne sme vám zakázali vyučovať v tom mene.+ Ale vy ste svojím učením naplnili celý Jeruzalem a chcete na nás uvaliť vinu za krv toho človeka.“+ 29 Peter a ostatní apoštoli odpovedali: „Boha musíme poslúchať* viac ako ľudí.+ 30 Boh našich predkov vzkriesil Ježiša, ktorého ste povesili na kôl* a zabili.+ 31 Boh ho vyvýšil, posadil ho po svojej pravici+ a urobil ho Hlavným Vodcom*+ a Záchrancom,+ aby sa Izrael mohol kajať a mohli mu byť odpustené hriechy.+ 32 My sme toho svedkami+ a aj svätý duch,+ ktorého Boh dáva tým, čo ho poslúchajú.“*

33 Keď to počuli, rozzúrili sa* a chceli ich zabiť. 34 Ale jeden z farizejov menom Gamaliel,+ učiteľ Zákona, ktorého si vážil všetok ľud, povstal uprostred Sanhedrinu a rozkázal, aby tých ľudí na chvíľu vyviedli. 35 Potom povedal: „Izraelskí muži, dobre si rozmyslite, čo urobíte s týmito ľuďmi. 36 Napríklad nedávno povstal Teudas, ktorý o sebe hovoril, že je niekým výnimočným. Pridalo sa k nemu asi 400 mužov. No jeho zabili a všetci, čo ho nasledovali, sa rozpŕchli a z ich plánov nebolo nič. 37 Po ňom v dňoch súpisu povstal Judáš Galilejský a strhol za sebou ľud. Aj on zahynul a všetci, čo ho nasledovali, boli rozohnaní. 38 Preto vám teraz hovorím: Nechajte týchto ľudí na pokoji a prepustite ich. Lebo ak toto učenie alebo dielo pochádza od ľudí, zanikne samo, 39 ale ak pochádza od Boha, nebudete ho môcť zničiť.+ Nakoniec by sa mohlo stať, že by ste bojovali proti Bohu.“+ 40 A tak dali na jeho radu. Predvolali apoštolov, zbičovali ich,*+ prikázali im, aby už nehovorili v Ježišovom mene, a prepustili ich.

41 Apoštoli odišli zo Sanhedrinu a radovali sa,+ že mali tú česť znášať potupu pre Ježišovo meno. 42 A neprestávali deň čo deň učiť v chráme a z domu do domu+ a zvestovať dobrú správu, že Ježiš je Kristus.+

6 V tých dňoch, keď pribúdalo učeníkov, začali Židia hovoriaci po grécky reptať proti Židom, ktorí hovorili po hebrejsky, lebo zanedbávali ich vdovy pri dennom rozdeľovaní potravín.+ 2 Dvanásti si teda zavolali všetkých učeníkov a povedali: „Nie je správne, aby sme opúšťali Božie slovo a obsluhovali pri stoloch.+ 3 Preto si, bratia, vyberte spomedzi seba sedem mužov, ktorí majú dobrú povesť+ a sú plní ducha a múdrosti,+ a tých poveríme touto dôležitou úlohou.+ 4 My sa budeme venovať modlitbe a vyučovaniu Božieho slova.“ 5 S týmto rozhodnutím všetci súhlasili. Vybrali Štefana, muža plného viery a svätého ducha, ďalej Filipa,+ Prochora, Nikanora, Timona, Parmena a Mikuláša, prozelytu z Antiochie. 6 Priviedli ich k apoštolom a tí sa pomodlili a položili na nich ruky.+

7 Božie slovo sa ďalej šírilo+ a počet učeníkov v Jeruzaleme veľmi rástol.+ Aj veľa kňazov prijalo vieru.+

8 A Štefan, ktorého Boh obdaril mimoriadnou priazňou a mocou, robil medzi ľudom veľké zázraky* a znamenia. 9 Vtedy voči Štefanovi vystúpili niektorí muži z takzvanej Synagógy oslobodených spolu s niektorými Kyrénčanmi a Alexandrijčanmi a s mužmi z Cilície* a Ázie a začali sa s ním prieť. 10 Ale nedokázali odporovať jeho múdrosti a duchu, s pomocou ktorého hovoril.+ 11 Preto naviedli mužov, aby povedali: „Počuli sme ho viesť rúhavé reči proti Mojžišovi a Bohu.“ 12 Poštvali proti Štefanovi ľud, starších a znalcov Zákona a oni ho chytili a násilím odviedli do Sanhedrinu. 13 A predviedli falošných svedkov, ktorí povedali: „Tento človek neprestajne hovorí proti tomuto svätému miestu a proti Zákonu. 14 Počuli sme, ako hovorí, že Ježiš Nazaretský zbúra toto miesto a zmení zvyky, ktoré nám odovzdal Mojžiš.“

15 Všetci, čo sedeli v Sanhedrine, naňho upreli zrak a videli, že jeho tvár je ako tvár anjela.

7 Veľkňaz sa opýtal: „Je to tak?“ 2 A Štefan prehovoril: „Bratia a otcovia, vypočujte si ma! Náš slávny Boh sa zjavil nášmu praotcovi Abrahámovi, keď bol v Mezopotámii, predtým ako sa usadil v Chárane,+ 3 a povedal mu: ‚Vyjdi zo svojej krajiny a od svojich príbuzných a choď do krajiny, ktorú ti ukážem.‘+ 4 A tak vyšiel z chaldejskej krajiny a usadil sa v Chárane. Keď mu zomrel otec,+ Boh ho vyzval, aby sa odtiaľ presťahoval do krajiny, v ktorej teraz žijete.+ 5 Nedal mu v nej nijaké dedičstvo, ani toľko zeme, aby sa tam postavil,* ale sľúbil, že mu ju dá do vlastníctva a po ňom jeho potomstvu,*+ hoci ešte nemal deti. 6 A Boh mu povedal, že jeho potomkovia* budú cudzincami v krajine, ktorá nebude ich, budú tam otrokmi a budú utláčaní* 400 rokov.+ 7 ‚Ale ja budem súdiť národ, ktorý ich zotročí,‘+ povedal Boh, ‚a potom vyjdú z tej krajiny a budú ma uctievať* na tomto mieste.‘+

8 Potom s ním uzavrel zmluvu obriezky.+ Keď sa Abrahám stal otcom Izáka,+ na ôsmy deň ho obrezal.+ Izák sa stal otcom* Jakoba a Jakob otcom* 12 patriarchov.* 9 Patriarchovia žiarlili na Jozefa+ a predali ho do Egypta.+ Ale Boh bol s ním+ 10 a vyslobodil ho zo všetkých ťažkostí. Dal mu múdrosť a pomohol mu získať priazeň faraóna, egyptského vládcu, ktorý ho ustanovil, aby vládol nad Egyptom a nad celým jeho domom.+ 11 Potom v celom Egypte a Kanaáne nastal hlad a veľká tieseň a naši predkovia nemali čo jesť.+ 12 Keď sa Jakob dopočul, že v Egypte majú potraviny,* poslal tam našich predkov.+ 13 Pri ich druhej návšteve sa Jozef dal spoznať svojim bratom. Tak sa faraón dozvedel o Jozefovej rodine.+ 14 Vtedy Jozef poslal po svojho otca Jakoba a po všetkých svojich príbuzných.+ Celkovo ich prišlo 75.+ 15 Jakob teda šiel do Egypta.+ Tam zomrel+ on i naši predkovia.+ 16 Ich kosti preniesli do Sichemu a uložili ich do hrobky, ktorú Abrahám kúpil za strieborné peniaze od Chamorových synov v Sicheme.+

17 Keď sa blížil čas, aby Boh splnil sľub, ktorý dal Abrahámovi, náš ľud v Egypte sa rozrastal a pribúdalo ho. 18 Potom v Egypte začal panovať iný vládca, ktorý Jozefa nepoznal.+ 19 Ten proti nášmu rodu plánoval úklady a trápil našich otcov, keď ich nútil opúšťať svoje novorodeniatka a nechávať ich zomrieť.+ 20 V tom čase sa narodil Mojžiš a bol neobyčajne krásny.* Tri mesiace sa oňho starali v rodnom dome.+ 21 Keď ho museli opustiť,+ vzala si ho faraónova dcéra a vychovala ho ako svojho syna.+ 22 Mojžiša vzdelávali vo všetkej egyptskej múdrosti a bol mocný v slovách i skutkoch.+

23 Keď mal 40 rokov, rozhodol sa,* že navštívi* svojich bratov, synov Izraela.+ 24 A keď uvidel, že jednému z nich ubližuje istý Egypťan, bránil ho a Egypťana zabil, čím svojho brata pomstil. 25 Myslel si, že jeho bratia pochopia, že Boh ich chce zachrániť jeho rukou, ale oni to nepochopili. 26 Na druhý deň prišiel k nim a uvidel, že dvaja muži sa bijú. Chcel, aby sa zmierili, a tak im dohováral: ‚Prečo si navzájom ubližujete? Veď ste bratia.‘ 27 Ale ten, čo krivdil svojmu blížnemu, ho odstrčil a povedal: ‚Kto ťa určil za nášho vládcu a sudcu? 28 Chceš ma zabiť, ako si včera zabil toho Egypťana?‘ 29 Po týchto slovách Mojžiš utiekol a žil ako cudzinec v madianskej krajine. Tam sa mu narodili dvaja synovia.+

30 Po 40 rokoch sa mu na pustatine pri vrchu Sinaj zjavil anjel v plameni horiaceho kra.+ 31 Keď to Mojžiš uvidel, čudoval sa, čo to je. Prišiel bližšie, aby si to lepšie pozrel, a vtom sa ozval Jehovov* hlas: 32 ‚Ja som Boh tvojich predkov – Boh Abraháma, Izáka a Jakoba.‘+ Mojžiš sa zľakol a už sa tam neodvážil pozrieť. 33 Jehova* mu povedal: ‚Vyzuj si sandále, lebo stojíš na svätej pôde. 34 Videl som, ako utláčajú môj ľud v Egypte, a počul som ich vzdychanie.+ Zostúpim, aby som ich vyslobodil. A teraz poď, pošlem ťa do Egypta.‘ 35 Toho Mojžiša, ktorého odmietli, keď povedali: ‚Kto ťa určil za nášho vládcu a sudcu?‘,+ práve toho poslal Boh+ ako vládcu a osloboditeľa prostredníctvom anjela, ktorý sa mu zjavil v horiacom kre. 36 A tento muž ich vyviedol z Egypta.+ Robil zázraky* a znamenia v Egypte,+ pri Červenom mori+ a 40 rokov na pustatine.+

37 Tento Mojžiš povedal synom Izraela: ‚Boh povolá spomedzi vašich bratov proroka, ako som ja.‘+ 38 To on bol s našimi predkami uprostred izraelského ľudu v pustatine. Počul anjela,+ ktorý sa s ním rozprával+ na vrchu Sinaj, a dostal živé sväté slová, aby nám ich odovzdal.+ 39 Ale naši predkovia ho nechceli poslúchať, zavrhli ho+ a vo svojom srdci sa vrátili do Egypta.+ 40 Povedali Áronovi: ‚Urob nám bohov, ktorí nás povedú, lebo nevieme, čo sa stalo s Mojžišom, ktorý nás vyviedol z Egypta.‘+ 41 V tých dňoch si urobili teľa, priniesli tejto modle obeť a tešili sa z diela svojich rúk.+ 42 Ale Boh sa od nich odvrátil a nechal ich uctievať* nebeské vojsko,+ tak ako sa píše v Prorokoch: ‚Dom Izraela, to mne ste prinášali zabité zvieratá a obete, keď ste boli 40 rokov v pustatine? 43 Nie, nosili ste so sebou stan Molocha+ a hviezdu boha Refana, modly, ktoré ste si urobili, aby ste ich uctievali. Preto vás odvediem až za Babylon.‘+

44 Naši predkovia mali na pustatine stan svedectva. Boh dal Mojžišovi pokyn, aby ho urobil podľa vzoru, ktorý mu ukázal.+ 45 A naši predkovia, ktorí ho dostali do dedičstva, ho s Jozuom priniesli na územie národov,+ ktoré Boh pred nimi vyhnal.+ Tam zostal až do Dávidových čias. 46 Dávid získal Božiu priazeň a prosil, aby mal tú česť postaviť príbytok pre Jakobovho Boha.+ 47 Ale tento dom preňho postavil Šalamún.+ 48 Lenže Najvyšší nebýva v domoch postavených rukami,+ ako hovorí prorok: 49 ‚„Nebo je mojím trónom+ a zem je mojou podnožou.+ Aký dom mi teda postavíte?“ hovorí Jehova.* „Je vôbec nejaké miesto, kde by som mohol bývať? 50 Nevytvorila to všetko moja ruka?“‘+

51 Akí ste tvrdohlaví! Aké máte necitlivé* srdce a uši! Stále odporujete svätému duchu takisto ako vaši predkovia.+ 52 Ktorého z prorokov vaši predkovia neprenasledovali?+ Zabili tých, čo vopred oznamovali príchod toho spravodlivého,+ ktorého ste vy teraz zradili a zavraždili,+ 53 vy, ktorí ste prostredníctvom anjelov dostali Zákon,+ ale nedodržiavali ste ho.“

54 Keď to počuli, rozzúrili sa naňho* a škrípali zubami. 55 Ale Štefan, plný svätého ducha, sa zahľadel do neba a uvidel Božiu slávu a Ježiša, ako stojí po Božej pravici.+ 56 Zvolal: „Vidím otvorené nebo a Syna človeka+ stáť po Božej pravici.“+ 57 Nato hlasno vykríkli, zapchali si uši a všetci sa naňho vrhli. 58 Vyhnali ho z mesta a začali ho kameňovať.+ Svedkovia+ si odložili svoje plášte k nohám mladého muža, ktorý sa volal Saul.+ 59 Keď Štefana kameňovali, úpenlivo prosil: „Pán Ježiš, prijmi môjho ducha.“ 60 Potom klesol na kolená a zvolal silným hlasom: „Jehova,* nepočítaj im to za hriech!“+ A len čo to povedal, zomrel.*

8 Saul schvaľoval jeho vraždu.+

V ten deň sa začalo veľké prenasledovanie zboru v Jeruzaleme. Všetci okrem apoštolov sa rozpŕchli po území Judey a Samárie.+ 2 Zbožní muži pochovali Štefana a veľmi za ním smútili. 3 Saul sa v tom čase usiloval zničiť zbor. Vnikal do domov, násilne odvádzal mužov i ženy a dával ich zatvárať do väzenia.+

4 Ale tí, ktorí sa rozpŕchli, prechádzali krajinou a oznamovali Božie slovo.+ 5 Filip odišiel do mesta Samária*+ a zvestoval tam o Kristovi. 6 Zástupy ho veľmi pozorne počúvali a sledovali zázraky,* ktoré robil. 7 Bolo tam veľa ľudí posadnutých zlými* duchmi, a tí, keď vychádzali z ľudí, hlasno kričali.+ A mnohí ochrnutí a chromí boli uzdravení. 8 V celom meste zavládla veľká radosť.

9 V tom meste žil istý muž menom Šimon, ktorý sa zaoberal mágiou a ohromoval ňou obyvateľov Samárie. Tvrdil o sebe, že je niekým výnimočným. 10 Všetci, od obyčajných po významných, ho pozorne počúvali a hovorili: „V tomto mužovi je veľká Božia moc.“ 11 Počúvali ho, lebo ich už dlhší čas udivoval svojimi čarami. 12 Ale keď uverili Filipovi, ktorý oznamoval dobrú správu o Božom Kráľovstve+ a o mene Ježiša Krista, dávali sa krstiť muži aj ženy.+ 13 Aj sám Šimon uveril, dal sa pokrstiť a pridŕžal sa Filipa.+ Keď videl, aké znamenia a zázraky* sa dejú, žasol.

14 Apoštoli v Jeruzaleme sa dopočuli, že obyvatelia Samárie prijali Božie slovo,+ a tak k nim poslali Petra a Jána. 15 Tí prišli a modlili sa za nich, aby dostali svätého ducha,+ 16 lebo na nikoho z nich ešte nezostúpil. Boli iba pokrstení v mene Pána Ježiša.+ 17 Potom na nich Peter a Ján kládli ruky+ a oni dostávali svätého ducha.

18 Keď Šimon videl, že ľudia dostávajú svätého ducha, keď na nich apoštoli položia ruky, ponúkol apoštolom peniaze 19 a povedal: „Dajte aj mne takú moc, aby každý, na koho položím ruky, dostal svätého ducha.“ 20 Ale Peter mu povedal: „Nech sa pominie tvoje striebro s tebou, lebo si si myslel, že Boží dar si môžeš kúpiť za peniaze.+ 21 Na tejto veci nebudeš mať účasť ani podiel, lebo Boh vidí, že tvoje srdce nie je úprimné. 22 Preto sa kajaj zo svojho hriechu a pokorne pros Jehovu,* aby ti odpustil tvoje zlé úmysly, ak je to vôbec možné. 23 Lebo vidím, že si plný horkej žlče a si otrokom zla.“ 24 Šimon im povedal: „Modlite sa za mňa a proste Jehovu,* aby ma nepostihlo nič z toho, čo ste povedali.“

25 Keď v tom meste vydali dôkladné svedectvo a oznámili Jehovovo* slovo, vydali sa späť do Jeruzalema. Cestou zvestovali dobrú správu v mnohých samaritánskych dedinách.+

26 A Jehovov* anjel+ povedal Filipovi: „Choď na juh, na cestu, ktorá vedie z Jeruzalema do Gazy.“ (Je to cesta, ktorá vedie púšťou.) 27 Filip poslúchol. Na ceste stretol etiópskeho eunucha,* vysokého hodnostára kandáky,* etiópskej kráľovnej, ktorý bol správcom všetkých jej pokladov. Eunuch bol v Jeruzaleme uctievať Boha+ 28 a teraz sa vracal domov. Sedel vo svojom voze* a nahlas si čítal proroka Izaiáša. 29 Vtedy duch povedal Filipovi: „Dožeň ten voz a choď vedľa neho.“ 30 Filip pribehol k vozu a počul, ako si eunuch nahlas číta proroka Izaiáša. Spýtal sa ho: „Rozumieš tomu, čo čítaš?“ 31 On odpovedal: „Ako by som mohol, keď mi to nikto nevysvetlí?“ A poprosil Filipa, aby nastúpil do voza a prisadol si k nemu. 32 Práve si čítal túto časť Písma: „Viedli ho ako ovcu na zabitie. Ako baránok mlčí pred strihačmi, tak ani on neotvára ústa.+ 33 Ponižovali ho a odopreli mu spravodlivý súd.+ Kto vyrozpráva všetko o jeho pôvode? Veď ho na zemi pripravili o život.“+

34 Eunuch sa opýtal Filipa: „Prosím ťa, o kom to hovorí prorok? O sebe alebo o niekom inom?“ 35 Filip nadviazal na tieto slová z Písma a oznámil mu dobrú správu o Ježišovi. 36 Ako pokračovali v ceste, prišli k vode a eunuch povedal: „Pozri, voda. Čo mi bráni, aby som sa dal pokrstiť?“ 37 *–– 38 Dal zastaviť voz, obaja vošli do vody a Filip ho pokrstil. 39 Keď vyšli z vody, Jehovov* duch odtiaľ náhle Filipa odviedol. Eunuch ho už viac nevidel, no šiel ďalej a radoval sa. 40 Filip sa ocitol v Ašdóde. Prechádzal všetkými mestami a oznamoval tam dobrú správu, až sa dostal do Cézarey.+

9 Ale Saul sa neprestával vyhrážať Pánovým učeníkom a chcel ich vyvraždiť.+ Šiel za veľkňazom 2 a vyžiadal si od neho listy pre synagógy v Damasku, ktoré by ho oprávňovali vyhľadať stúpencov tej Cesty, mužov i ženy, a priviesť ich v putách do Jeruzalema.+

3 Keď sa blížil k Damasku, zrazu ho ožiarilo svetlo z neba.+ 4 Padol na zem a počul, ako mu nejaký hlas hovorí: „Saul, Saul, prečo ma prenasleduješ?“ 5 Spýtal sa: „Kto si, Pane?“ „Som Ježiš,+ ten, ktorého prenasleduješ,“ ozvalo sa z neba.+ 6 „Vstaň, choď do mesta a tam ti povedia, čo máš urobiť.“ 7 Muži, ktorí ho sprevádzali, onemeli od úžasu, lebo počuli zvuk hlasu, ale nikoho nevideli.+ 8 Saul vstal zo zeme, no hoci mal otvorené oči, nič nevidel. Preto ho vzali za ruku a odviedli do Damasku. 9 Tri dni nič nevidel+ a celý ten čas nejedol ani nepil.

10 V Damasku bol učeník menom Ananiáš.+ Pán ho vo videní oslovil: „Ananiáš!“ On odpovedal: „Áno, Pane.“ 11 Pán mu povedal: „Vstaň, choď do ulice, ktorá sa volá Priama, a v Júdovom dome vyhľadaj muža z Tarzu menom Saul.+ Práve sa modlí 12 a dostal videnie, že k nemu prichádza muž menom Ananiáš a kladie naňho ruky, aby mu vrátil zrak.“+ 13 Ale Ananiáš odpovedal: „Pane, od mnohých som počul, že tento muž spôsobil tvojim učeníkom* v Jeruzaleme veľa trápenia. 14 A od hlavných kňazov dostal oprávnenie, aby aj tu zatkol* všetkých, ktorí vzývajú tvoje meno.“+ 15 Ale Pán mu povedal: „Len choď, lebo jeho som si vybral,*+ aby zaniesol moje meno národom,+ kráľom+ a synom Izraela. 16 A ukážem mu, čo všetko musí vytrpieť pre moje meno.“+

17 Ananiáš teda šiel a vstúpil do domu, položil na Saula ruky a povedal: „Saul, brat môj, Pán Ježiš, ktorý sa ti zjavil na ceste, keď si sem išiel, ma poslal, aby sa ti vrátil zrak a aby ťa naplnil svätý duch.“+ 18 Vtom Saulovi spadlo z očí niečo ako šupiny a znovu videl. Vstal a dal sa pokrstiť. 19 Potom sa najedol a vrátili sa mu sily.

Niekoľko dní zostal s učeníkmi v Damasku+ 20 a hneď začal zvestovať v synagógach o Ježišovi, že on je Boží Syn. 21 Ale všetci, čo ho počuli, sa čudovali a hovorili: „Nie je to ten, čo v Jeruzaleme zúrivo prenasledoval vyznávačov tohto mena?+ A neprišiel sem preto, aby ich zatkol a odviedol* k hlavným kňazom?“+ 22 Ale Saul zvestoval čoraz presvedčivejšie a Židov, ktorí bývali v Damasku, uvádzal do rozpakov, keď logicky dokazoval, že Ježiš je Kristus.+

23 Po určitom čase sa Židia dohodli, že ho zabijú.+ 24 Ale Saul sa o ich úmysle dozvedel. Keďže vo dne v noci strážili brány, lebo ho chceli usmrtiť, 25 učeníci ho v noci spustili v koši otvorom v hradbách.+

26 Keď prišiel do Jeruzalema,+ snažil sa pripojiť k učeníkom. Ale všetci sa ho báli, lebo neverili, že je učeník. 27 Preto mu prišiel na pomoc Barnabáš.+ Doviedol ho k apoštolom a vyrozprával im, ako Saul na ceste uvidel Pána,+ ktorý s ním hovoril, a ako smelo v Damasku zvestoval v mene Ježiša.+ 28 Potom zostal s nimi, chodil po Jeruzaleme a smelo zvestoval v Pánovom mene. 29 Rozprával sa so Židmi hovoriacimi po grécky a dohadoval sa s nimi. Oni sa ho potom pokúšali zabiť.+ 30 Keď sa to dozvedeli bratia, zaviedli ho do Cézarey a poslali do Tarzu.+

31 Potom pre zbory v celej Judei, Galilei a Samárii+ nastalo pokojné obdobie a zbory silneli. A keďže učeníci žili v bázni pred Jehovom* a dostávali silu* prostredníctvom svätého ducha,+ stále ich pribúdalo.

32 Peter prechádzal celou tou oblasťou a prišiel aj k učeníkom,* ktorí žili v Lydde.+ 33 Našiel tam istého človeka menom Eneáš, ktorý bol ochrnutý a už osem rokov bol pripútaný na lôžko. 34 Peter mu povedal: „Eneáš, Ježiš Kristus ťa uzdravuje.+ Vstaň a usteľ si.“+ A Eneáš hneď vstal. 35 Keď ho videli všetci obyvatelia Lyddy a roviny Šarón, obrátili sa k Pánovi.

36 V Joppe žila istá učeníčka menom Tabita, čo preložené znamená Dorkas.* Robila veľa dobrých skutkov a štedro obdarúvala chudobných. 37 Práve v tých dňoch však ochorela a zomrela. Umyli ju a uložili v hornej miestnosti. 38 Keďže Lydda je blízko Joppy a učeníci počuli, že je tam Peter, poslali k nemu dvoch mužov s prosbou: „Čo najrýchlejšie príď k nám.“ 39 Peter vstal a šiel s nimi. Keď tam prišiel, zaviedli ho do hornej miestnosti. Tam k nemu s plačom pristúpili všetky vdovy a ukazovali mu mnoho plášťov a iných odevov, ktoré Dorkas urobila, kým žila. 40 Peter poslal všetkých von,+ kľakol si a pomodlil sa. Potom sa obrátil k telu a povedal: „Tabita, vstaň!“ Ona otvorila oči, a keď uvidela Petra, posadila sa.+ 41 Podal jej ruku a pomohol jej vstať. Potom zavolal učeníkov* a vdovy a všetci videli, že Tabita znova žije.+ 42 Rozchýrilo sa to po celej Joppe a mnohí uverili v Pána.+ 43 Peter zostal v Joppe dlhší čas u istého garbiara Šimona.+

10 V Cézarei žil istý muž menom Kornélius, dôstojník* takzvaného italského oddielu.* 2 Bol to zbožný muž a on i celá jeho domácnosť sa báli Boha. Kornélius bol štedrý k chudobným a stále sa úpenlivo modlil k Bohu. 3 Raz okolo tretej hodiny popoludní*+ mal videnie: jasne videl, ako k nemu prichádza Boží anjel a volá naňho: „Kornélius!“ 4 On sa naňho so strachom pozrel a spýtal sa: „Čo si praješ, Pane?“ Anjel mu odpovedal: „Boh si všíma tvoje modlitby a dary chudobným a pamätá na ne.+ 5 A teraz pošli mužov do Joppy a zavolaj k sebe Šimona, nazývaného Peter. 6 Je hosťom u istého garbiara Šimona, ktorý má dom pri mori.“ 7 Len čo anjel, ktorý s ním hovoril, odišiel, Kornélius si zavolal dvoch sluhov a jedného zbožného vojaka z tých, čo mu boli k službám. 8 Všetko im vyrozprával a poslal ich do Joppy.

9 Na druhý deň, keď boli na ceste a blížili sa k mestu, Peter vyšiel okolo poludnia* na strechu domu, aby sa modlil. 10 Veľmi vyhladol a chcel jesť. Kým mu pripravovali jedlo, dostal videnie.+ 11 V ňom videl otvorené nebo a niečo* ako veľkú plachtu, ktorá sa spúšťala za štyri rohy na zem. 12 Boli v nej všetky druhy zvierat: štvornohé zvieratá, plazy a vtáky. 13 Vtom sa ozval hlas: „Peter, vstaň, zabíjaj a jedz!“ 14 Ale Peter povedal: „V žiadnom prípade, Pane! Nikdy som nejedol nič poškvrnené a nečisté!“+ 15 Hlas sa ozval znovu, po druhý raz: „Už viac nenazývaj poškvrneným to, čo Boh očistil.“ 16 Opakovalo sa to ešte tretíkrát a všetko* bolo hneď vzaté do neba.

17 Peter bol zmätený a uvažoval nad tým, čo znamená to videnie. Medzitým muži, ktorých poslal Kornélius, našli Šimonov dom a prišli k bráne.+ 18 Zavolali domáceho a opýtali sa, či je tam hosťom Šimon, nazývaný Peter. 19 Ako Peter premýšľal o videní, duch+ povedal: „Hľadajú ťa traja muži. 20 Zíď dolu a bez váhania choď s nimi, lebo som ich poslal ja.“ 21 A tak Peter zišiel dolu a povedal mužom: „Ja som ten, koho hľadáte. Prečo ste prišli?“ 22 Povedali: „Poslal nás dôstojník Kornélius,+ spravodlivý muž, ktorý sa bojí Boha a má dobrú povesť v celom židovskom národe. Svätý anjel mu odovzdal pokyn od Boha, aby ťa zavolal do svojho domu a vypočul si, čo mu máš povedať.“ 23 Peter ich teda pozval dnu a pohostil ich.

Na druhý deň vstal a šiel s nimi. Sprevádzali ho aj niektorí bratia z Joppy. 24 Nasledujúci deň prišiel do Cézarey. Kornélius ich už čakal spolu so svojimi príbuznými a dôvernými priateľmi, ktorých k sebe pozval. 25 Keď Peter prichádzal k domu, Kornélius mu vyšiel v ústrety, padol mu k nohám a poklonil sa mu.* 26 Ale Peter ho zodvihol a povedal mu: „Vstaň, aj ja som iba človek.“+ 27 Ako sa s ním rozprával, vošiel dnu a videl, že sa tam zhromaždilo veľa ľudí. 28 Povedal im: „Viete, že Žid sa nesmie stýkať s človekom z iného národa alebo vojsť do jeho domu.+ Ale Boh mi ukázal, že o nikom nemám hovoriť, že je poškvrnený alebo nečistý.+ 29 Preto keď ste po mňa poslali, prišiel som bez námietok. A teraz mi povedzte, prečo ste ma zavolali.“

30 Kornélius povedal: „Pred štyrmi dňami práve v túto hodinu, o tretej popoludní,* som sa modlil vo svojom dome. Zrazu sa predo mnou objavil muž v žiarivom odeve 31 a povedal mi: ‚Kornélius, Boh vypočul tvoju modlitbu a pamätá na tvoje dary chudobným. 32 Preto pošli mužov do Joppy a zavolaj k sebe Šimona, ktorého volajú Peter. Je hosťom v dome istého garbiara Šimona, ktorý býva pri mori.‘+ 33 A tak som po teba hneď poslal a je od teba láskavé, že si prišiel. Teraz sme tu všetci pred Bohom, aby sme si vypočuli všetko, čo ti Jehova* prikázal.“

34 Peter sa ujal slova a povedal: „Teraz jasne chápem, že Boh je nestranný+ 35 a v každom národe mu je príjemný ten, kto sa ho bojí a koná to, čo je správne.+ 36 On poslal svoje slovo synom Izraela a oznámil im dobrú správu o pokoji,+ ktorý sa dá získať vďaka Ježišovi Kristovi – on je Pánom všetkých.+ 37 Sami viete, o čom sa hovorilo po celej Judei. Začalo sa to v Galilei+ po krste, ktorý zvestoval Ján. 38 Hovorilo sa o tom, ako Boh pomazal svätým duchom Ježiša z Nazareta+ a dal mu moc. On potom prechádzal krajinou, a keďže s ním bol Boh,+ robil dobré skutky a uzdravoval všetkých, ktorých sa zmocnil Diabol.+ 39 A my sme svedkami všetkého, čo robil v judskej krajine a v Jeruzaleme. Ale povesili ho na kôl* a usmrtili. 40 Boh ho však na tretí deň vzkriesil+ a umožnil, aby sa zjavoval ľuďom – 41 nie všetkým, ale svedkom, ktorých vopred určil Boh, nám, čo sme s ním jedli a pili po jeho vzkriesení z mŕtvych.+ 42 Prikázal nám, aby sme zvestovali ľudu a vydávali dôkladné svedectvo,+ že on je ten, koho Boh vymenoval za sudcu živých i mŕtvych.+ 43 O ňom svedčili všetci proroci.+ Hovorili, že každý, kto v neho verí, získa v jeho mene odpustenie hriechov.“+

44 Kým ešte Peter hovoril, na všetkých, čo počúvali jeho reč, zostúpil svätý duch.+ 45 A veriaci* spomedzi obrezaných, ktorí prišli s Petrom, sa čudovali, že dar svätého ducha dostali aj ľudia z iných národov. 46 Počuli totiž, že hovoria rôznymi jazykmi a chvália Boha.+ Vtedy Peter povedal: 47 „Môže niekto zabrániť, aby boli pokrstení vodou+ tí, čo dostali svätého ducha tak ako my?“ 48 A prikázal, aby ich pokrstili v mene Ježiša Krista.+ Potom ho poprosili, aby u nich zostal niekoľko dní.

11 Apoštoli a bratia v Judei sa dopočuli, že Božie slovo prijali aj ľudia z iných národov. 2 Keď Peter prišiel do Jeruzalema, zástancovia obriezky+ ho kritizovali:* 3 „Vošiel si do domu neobrezaných a jedol si s nimi.“ 4 Peter im začal všetko podrobne vysvetľovať:

5 „Bol som v meste Joppa a modlil som sa. Zrazu som mal videnie: Niečo* ako veľká plachta sa spúšťalo za štyri rohy z neba a zostúpilo to priamo ku mne.+ 6 Dobre som si to prezrel a uvidel som tam všetky druhy zvierat: štvornohé zvieratá, divé zvieratá, plazy a vtáky. 7 A počul som hlas, ktorý mi povedal: ‚Peter, vstaň, zabíjaj a jedz!‘ 8 Ale ja som povedal: ‚V žiadnom prípade, Pane! Nikdy som nevložil do úst nič poškvrnené alebo nečisté!‘ 9 Hlas z neba sa ozval druhý raz a povedal mi: ‚Už viac nenazývaj poškvrneným to, čo Boh očistil.‘ 10 Opakovalo sa to ešte tretíkrát a potom bolo všetko vzaté do neba. 11 V tej chvíli prišli k domu, kde sme boli, traja muži, ktorých ku mne poslali z Cézarey.+ 12 Vtedy mi duch povedal, aby som neváhal a šiel s nimi. Išlo so mnou aj týchto šesť bratov a vošli sme do domu toho muža.

13 Vyrozprával nám, ako videl vo svojom dome anjela, ktorý mu povedal: ‚Pošli mužov do Joppy a zavolaj k sebe Šimona, nazývaného Peter.+ 14 On ti povie, ako môžeš byť zachránený ty aj celá tvoja domácnosť.‘ 15 Keď som začal hovoriť, zostúpil na nich svätý duch, tak ako na začiatku zostúpil na nás.+ 16 Vtedy som si spomenul, ako Pán hovoril: ‚Ján krstil vodou,+ ale vy budete pokrstení svätým duchom.‘+ 17 Teda ak im Boh dal ten istý dar ako nám, ktorí sme uverili v Pána Ježiša Krista, kto som ja, aby som bránil Bohu?“*+

18 Keď to počuli, už nič nenamietali,* oslavovali Boha a hovorili: „Vidíme, že Boh dal aj ľuďom z iných národov možnosť kajať sa a tak získať život.“+

19 Tí, čo sa rozpŕchli pre prenasledovanie,+ ktoré nastalo po Štefanovej smrti, prešli Feníciou, Cyprom a Antiochiou, ale dobrú správu zvestovali iba Židom.+ 20 Niektorí z nich však boli z Cypru a Kyrény, a keď prišli do Antiochie, zvestovali dobrú správu o Pánovi Ježišovi ľuďom hovoriacim po grécky. 21 Jehovova* ruka bola s nimi a mnohí uverili a obrátili sa k Pánovi.+

22 Dopočul sa o tom zbor v Jeruzaleme a vyslal do Antiochie Barnabáša.+ 23 Keď tam Barnabáš prišiel a videl, ako im Boh prejavil nezaslúženú láskavosť, veľmi sa potešil a všetkých povzbudzoval, aby zostali v srdci rozhodnutí, že budú verní Pánovi.+ 24 Bol to dobrý muž, plný svätého ducha a viery. A veľký zástup ľudí uveril v Pána.+ 25 Potom Barnabáš odišiel do Tarzu vyhľadať Saula.+ 26 Keď ho našiel, priviedol ho do Antiochie. Celý rok zostali s tamojším zborom a vyučovali množstvo ľudí. V Antiochii to bolo po prvý raz, čo učeníkov pod Božím vedením nazvali kresťanmi.+

27 V tých dňoch prišli do Antiochie proroci+ z Jeruzalema. 28 Jeden z nich menom Agabos+ vstal a pod pôsobením ducha predpovedal, že na celú obývanú zem príde veľký hlad.+ To sa za vlády Klaudia aj stalo. 29 Preto sa učeníci rozhodli, že každý podľa svojich možností+ pošle hmotnú pomoc*+ bratom v Judei. 30 Urobili teda zbierku a vyzbierané veci poslali starším po Barnabášovi a Saulovi.+

12 V tom čase kráľ Herodes* začal prenasledovať niektorých zo zboru.+ 2 Popravil mečom Jakuba, Jánovho brata.+ 3 Keď videl, že Židom sa to páči, dal zatknúť aj Petra. (Bolo to na Sviatok nekvasených chlebov.)+ 4 Zatkol ho, zatvoril do väzenia+ a prikázal, aby ho strážili štyri striedajúce sa hliadky po štyroch vojakoch. Po Pesachu ho chcel predviesť* pred ľud. 5 Kým bol Peter vo väzení, zbor sa zaňho vrúcne modlil k Bohu.+

6 V noci predtým ako sa ho Herodes chystal predviesť, Peter spal spútaný dvoma reťazami medzi dvoma vojakmi a stráže predo dvermi strážili väzenie. 7 Vtom sa pri ňom zjavil Jehovov* anjel+ a vo väzenskej cele zažiarilo svetlo. Anjel udrel Petra do boku, zobudil ho a povedal: „Rýchlo vstaň!“ A reťaze mu spadli z rúk.+ 8 Anjel mu povedal: „Obleč sa* a obuj si sandále.“ Peter to urobil. Potom anjel povedal: „Prehoď si plášť a poď za mnou.“ 9 Peter vyšiel von a nasledoval ho, ale nevedel, že to, čo robí anjel, je skutočnosť. Myslel si, že má videnie. 10 Prešli cez prvú a druhú stráž a dostali sa pred železnú bránu, ktorá viedla do mesta. Tá sa im sama otvorila. Vyšli von, prešli jednou ulicou a anjel ho zrazu opustil. 11 Vtedy si Peter uvedomil, čo sa stalo, a povedal: „Teraz viem, že Jehova* poslal svojho anjela, aby ma vyslobodil z Herodesovej ruky a uchránil ma pred všetkým, čo mi chceli Židia urobiť.“+

12 Ako o tom uvažoval, prišiel k domu Márie, matky Jána, ktorého volali Marek.+ Tam sa zhromaždilo veľa učeníkov a modlili sa. 13 Keď zaklopal na bránu, vyšla slúžka menom Róda, aby zistila, kto to klope. 14 Keď spoznala Petrov hlas, od radosti ani neotvorila bránu, ale vbehla dnu a oznámila, že vonku stojí Peter. 15 Povedali jej: „Zbláznila si sa?“ Ale ona trvala na svojom, a tak povedali: „To bude jeho anjel.“ 16 Peter tam medzitým stál a klopal. Keď otvorili a uvideli ho, boli ohromení. 17 On im však rukou naznačil, aby boli ticho. Vyrozprával im, ako ho Jehova* vyviedol z väzenia, a povedal: „Oznámte to Jakubovi+ a bratom.“ Potom vyšiel von a odišiel na iné miesto.

18 Ráno nastal medzi vojakmi nemalý rozruch, lebo nevedeli, čo sa stalo s Petrom. 19 Herodes ho dal všade hľadať, a keď ho nenašiel, vypočúval stráže a rozkázal, aby ich odviedli a potrestali.+ Potom odišiel z Judey do Cézarey a zostal tam nejaký čas.

20 Herodes sa vtedy hneval na* Týrčanov a Sidóncov. Oni sa za ním spoločne vybrali, získali na svoju stranu Blásta, ktorý spravoval kráľovu domácnosť,* a prosili o zmierenie, lebo ich kraj bol zásobovaný potravinami z kráľovej krajiny. 21 V určený deň sa Herodes obliekol do kráľovského rúcha, posadil sa na sudcovskú stolicu a mal k nim prejav. 22 Zhromaždený ľud kričal: „To je hlas boží, nie ľudský!“ 23 Vtom ho ranil Jehovov* anjel, lebo nevzdal slávu Bohu. A zožierali ho červy, až kým nezomrel.

24 Medzitým sa Jehovovo* slovo šírilo a mnohí ľudia uverili.+

25 Keď Barnabáš+ a Saul odovzdali vyzbierané veci bratom v Jeruzaleme,+ vrátili sa do Antiochie a vzali so sebou i Jána,+ nazývaného Marek.

13 V zbore v Antiochii boli prorokmi a učiteľmi+ Barnabáš, Simeon, ktorého volali Niger, Lucius z Kyrény, Manaen, ktorý bol vychovaný s oblastným vládcom Herodesom, a Saul. 2 Raz, keď uctievali Jehovu* a postili sa, svätý duch povedal: „Vyčleňte pre mňa Barnabáša a Saula,+ lebo som si ich vybral, aby vykonali určitú prácu.“+ 3 A tak na nich po pôste a modlitbách položili ruky a nechali ich odísť.

4 Oni, vyslaní svätým duchom, zišli do Seleucie a odtiaľ sa preplavili na Cyprus. 5 Keď sa dostali do Salamíny, zvestovali Božie slovo v židovských synagógach. Mali so sebou aj Jána ako pomocníka.+

6 Keď prešli celým ostrovom až po Pafos, stretli tam istého Žida, ktorý sa volal Barjezus. Bol to čarodejník a falošný prorok 7 a bol u prokonzula* Sergia Paula, rozumného muža. Ten si zavolal Barnabáša a Saula, lebo túžil počuť Božie slovo. 8 Ale ten čarodejník, ktorého volali aj Elymas (čo v preklade znamená „čarodejník“), im odporoval a usiloval sa odvrátiť prokonzula od viery. 9 Saula, nazývaného aj Pavol, naplnil svätý duch, uprene sa naňho zahľadel 10 a povedal: „Ty Diablov syn,+ plný podvodu a zloby, ty nepriateľ všetkého dobrého, neprestaneš prekrúcať Jehovove* priame cesty? 11 Teraz na teba doľahne Jehovova* ruka, oslepneš a nejaký čas nebudeš vidieť slnečné svetlo.“ Okamžite naňho padla hustá hmla a tma, tápal dookola a hľadal niekoho, kto by ho viedol za ruku. 12 Keď prokonzul videl, čo sa stalo, uveril, ohromený tým, čo sa dozvedel o Jehovovi.*

13 Pavol a jeho spoločníci sa odplavili z Pafu a prišli do Pergy v Pamfýlii. Tam sa od nich Ján+ oddelil a vrátil sa do Jeruzalema.+ 14 Oni šli ďalej a z Pergy prešli do pisídskej Antiochie. V sabatný deň vošli do synagógy+ a sadli si. 15 Po čítaní zo Zákona+ a Prorokov* im predstavení synagógy poslali odkaz: „Bratia, ak máte pre ľud nejaké povzbudivé slová, povedzte ich.“ 16 Vtedy Pavol vstal, dal znamenie rukou, aby utíšil ľudí, a povedal:

„Izraelskí muži a vy všetci, čo sa bojíte Boha, počúvajte! 17 Boh tohto ľudu, Izraela, si vyvolil našich predkov a urobil z nich veľký národ, keď žili ako cudzinci v Egypte. Vyviedol ich odtiaľ svojou mocnou rukou+ 18 a potom asi 40 rokov znášal ich správanie na pustatine.+ 19 Vyhladil sedem národov v Kanaáne a ich krajinu dal našim predkom do dedičstva.+ 20 To všetko trvalo asi 450 rokov.

Potom im dával sudcov až po proroka Samuela.+ 21 Vtedy si vyžiadali kráľa+ a Boh im dal na 40 rokov Saula, Kišovho syna, muža z kmeňa Benjamín.+ 22 Keď ho odstránil, dosadil nad nimi kráľa Dávida,+ o ktorom svedčil slovami: ‚Našiel som Dávida, Izajovho syna,+ muža príjemného môjmu srdcu,+ ktorý urobí všetko, čo si želám.‘ 23 Z jeho potomstva* dal Boh Izraelu v súlade so svojím sľubom záchrancu, Ježiša.+ 24 Pred jeho príchodom Ján hlásal celému izraelskému ľudu, že sa majú kajať a na znak pokánia sa majú dať pokrstiť.+ 25 Keď Ján končil svoj životný beh, hovoril: ‚Ja nie som ten, za koho ma pokladáte. Ale po mne prichádza ten, ktorému nie som hodný ani rozviazať sandále na nohách.‘+

26 Bratia, potomkovia Abraháma, aj vy ostatní, ktorí sa bojíte Boha, nám bolo poslané toto posolstvo záchrany.+ 27 Obyvatelia Jeruzalema a ich vodcovia Ježiša neuznali, a keď ho súdili, naplnili to, čo hovorili Proroci+ a čo sa nahlas číta každý sabat. 28 Hoci nenašli nič, za čo by si zaslúžil smrť,+ žiadali Piláta, aby ho dal popraviť.+ 29 A keď naplnili všetko, čo o ňom bolo napísané, sňali ho z kola* a uložili do hrobky.*+ 30 Ale Boh ho vzkriesil z mŕtvych+ 31 a on sa mnoho dní zjavoval tým, čo s ním prišli z Galiley do Jeruzalema. Oni sú teraz jeho svedkami pred ľudom.+

32 Preto vám oznamujeme dobrú správu o sľube, ktorý dostali naši predkovia. 33 Boh ho splnil nám, ich deťom, keď vzkriesil Ježiša,+ ako sa píše v druhom žalme: ‚Ty si môj syn, dnes som sa stal tvojím otcom.‘+ 34 A to, že ho vzkriesil z mŕtvych, aby sa už nikdy nevrátil do pominuteľného tela,* oznámil takto: ‚Môžete sa spoľahnúť, že vám budem prejavovať vernú lásku, ako som to sľúbil Dávidovi.‘+ 35 Aj v inom žalme hovorí: ‚Nedovolíš, aby sa telo tvojho verného služobníka rozpadlo na prach.‘*+ 36 Dávid za svojho života slúžil Bohu,* zomrel,* pochovali ho k jeho predkom a jeho telo sa rozpadlo na prach.+ 37 Ale telo toho, ktorého Boh vzkriesil, sa nerozpadlo na prach.*+

38 Bratia, chcem, aby ste vedeli, že prostredníctvom neho vám zvestujeme odpustenie hriechov.+ 39 Každý, kto v neho verí, je prostredníctvom neho vyhlásený za nevinného aj z toho, z čoho vás nemohol očistiť Mojžišov Zákon.+ 40 Dajte si pozor, aby na vás neprišlo to, čo sa hovorí v Prorokoch: 41 ‚Pozrite, posmeškári, divte sa tomu a zahyňte, lebo vo vašich dňoch vykonám niečo, čomu neuveríte, aj keby vám o tom niekto rozprával.‘“+

42 Keď odchádzali, ľudia ich prosili, aby im o tom rozprávali aj na budúci sabat. 43 Keď sa zhromaždenie v synagóge rozišlo, mnohí Židia a prozelyti, ktorí uctievali Boha, nasledovali Pavla a Barnabáša. Tí ich povzbudzovali, aby sa usilovali zostať hodní Božej nezaslúženej láskavosti.+

44 Na ďalší sabat sa takmer celé mesto zišlo vypočuť si Jehovovo* slovo. 45 Keď Židia videli zástupy, zachvátila ich žiarlivosť a rúhavo protirečili Pavlovým slovám.+ 46 Vtedy im Pavol a Barnabáš smelo povedali: „Božie slovo sme mali oznámiť najprv vám.+ Ale keďže ho odmietate a nepovažujete sa za hodných večného života, obraciame sa k iným národom.+ 47 Lebo Jehova* nám dal tento príkaz: ‚Budeš svetlom pre národy, aby si priniesol záchranu až do najvzdialenejších končín zeme.‘“+

48 Keď to počuli ľudia z iných národov, radovali sa a chválili Jehovu* za jeho slovo. Všetci, ktorí mali správny postoj k pravde vedúcej k večnému životu, uverili. 49 A Jehovovo* slovo sa šírilo po celej krajine. 50 Ale Židia poštvali proti Pavlovi a Barnabášovi bohabojné ženy z vyšších kruhov a vplyvných mužov mesta, vyvolali prenasledovanie+ a vyhnali ich zo svojho územia. 51 Oni striasli prach zo svojich nôh na svedectvo proti nim a odišli do Ikónia.+ 52 A učeníci boli naplnení radosťou+ a svätým duchom.

14 V Ikóniu vošli Pavol a Barnabáš do židovskej synagógy a hovorili tak presvedčivo, že uverilo veľké množstvo Židov i Grékov. 2 Ale Židia, ktorí neverili, poštvali proti bratom ľudí z iných národov.+ 3 Pavol a Barnabáš tam zostali dlhší čas a smelo hovorili s mocou od Jehovu.* Ten potvrdzoval posolstvo svojej nezaslúženej láskavosti tak, že im dával moc robiť znamenia a zázraky.*+ 4 Obyvatelia mesta sa rozdelili: niektorí boli za Židov, iní za apoštolov. 5 Ľudia z národov a Židia so svojimi vodcami sa ich chystali potupiť a kameňovať.+ 6 Ale oni sa o tom dozvedeli a utiekli do lykaonských miest Lystra a Derbe a do okolitého kraja.+ 7 Tam zvestovali dobrú správu.

8 V Lystre žil istý muž s bezvládnymi nohami. Bol chromý od narodenia a nikdy nechodil. 9 Tento muž sedel a počúval, čo hovorí Pavol. On naňho uprel zrak, a keď videl, že ten muž má vieru a uveril, že môže byť uzdravený,+ 10 povedal mocným hlasom: „Postav sa na nohy!“ A on vyskočil a chodil.+ 11 Keď zástupy videli, čo urobil Pavol, začali kričať po lykaonsky: „Zostúpili k nám bohovia v ľudskej podobe!“+ 12 A nazvali Barnabáša Diom* a Pavla Hermesom, lebo hovoril hlavne on. 13 Kňaz z Diovho chrámu, ktorý bol pri vstupe do mesta, vzal k bránam býky a vence a chcel so zástupmi priniesť obete.

14 Ale keď o tom počuli apoštoli Barnabáš a Pavol, roztrhli svoje odevy, vbehli medzi zástup a zvolali: 15 „Čo to robíte? Aj my sme len obyčajní ľudia.+ Zvestujeme vám dobrú správu, aby ste sa odvrátili od týchto márností a uctievali živého Boha, ktorý stvoril nebo, zem, more a všetko v nich.+ 16 V minulosti nechal všetky národy ísť svojou cestou,+ 17 ale neprestal o sebe svedčiť+ tým, že robil dobro: dával vám dážď z neba a úrodné obdobia,+ sýtil vás pokrmom a napĺňal vaše srdcia radosťou.“+ 18 Hoci to povedali, ledva zadržali zástupy, aby im neobetovali.

19 Ale prišli Židia z Antiochie a Ikónia, získali si zástupy+ a tie Pavla kameňovali. Potom ho vyvliekli z mesta, lebo si mysleli, že je mŕtvy.+ 20 Keď ho však obstúpili učeníci, vstal a vošiel do mesta. Na druhý deň odišiel s Barnabášom do Derbe.+ 21 Aj tomu mestu zvestovali dobrú správu a urobili tam mnoho učeníkov. Potom sa vrátili do Lystry, Ikónia a Antiochie, 22 posilňovali učeníkov+ a povzbudzovali ich, aby vytrvali vo viere. Hovorili: „Kým vojdeme do Božieho Kráľovstva, musíme prejsť mnohými ťažkosťami.“+ 23 V každom zbore vymenovali starších+ a po modlitbách a pôstoch+ ich zverili Jehovovi,* v ktorého uverili.

24 Potom prešli Pisídiou a prišli do Pamfýlie.+ 25 A keď oznámili Božie slovo v Perge, odišli do Atálie. 26 Odtiaľ sa odplavili do Antiochie, kde ich predtým zbor zveril Bohu, aby vďaka Božej nezaslúženej láskavosti vykonali prácu, ktorú práve dokončili.+

27 Keď prišli, zhromaždili zbor a vyrozprávali im, čo všetko Boh vykonal prostredníctvom nich a ako otvoril iným národom cestu k získaniu viery.*+ 28 A strávili s učeníkmi dlhší čas.

15 Potom prišli niektorí muži z Judey a poúčali bratov: „Ak sa nedáte obrezať, ako to nariaďuje Mojžišov Zákon,+ nemôžete byť zachránení.“ 2 Keď medzi nimi a Pavlom a Barnabášom vznikol nemalý spor a hádka, rozhodlo sa, že Pavol, Barnabáš a niektorí ďalší z nich pôjdu s touto spornou otázkou za apoštolmi a staršími do Jeruzalema.+

3 Zbor ich odprevadil časť cesty a oni potom pokračovali cez Feníciu a Samáriu a rozprávali o obrátení ľudí z iných národov. Všetci bratia z toho mali veľkú radosť. 4 Keď prišli do Jeruzalema, zbor, apoštoli a starší ich srdečne prijali a oni im vyrozprávali, čo všetko prostredníctvom nich Boh urobil. 5 Vtedy vstali niektorí veriaci, ktorí predtým patrili do sekty farizejov, a povedali: „Treba ich obrezať a prikázať im, aby dodržiavali Mojžišov Zákon.“+

6 A tak sa apoštoli a starší zišli, aby túto otázku preskúmali. 7 Po dlhej a búrlivej výmene názorov vstal Peter a povedal: „Bratia, sami viete, že Boh si už dávno vybral spomedzi vás mňa, aby ľudia z iných národov počuli z mojich úst dobrú správu a uverili.+ 8 A Boh, ktorý vie, čo je v srdci,+ potvrdil, že ich prijíma, keď im dal svätého ducha+ tak ako nám. 9 Neurobil nijaký rozdiel medzi nami a nimi+ a očistil ich srdce vierou.+ 10 Teda prečo teraz skúšate Boha a zaťažujete učeníkov bremenom,+ ktoré nevládali niesť ani naši predkovia, ani my?+ 11 Veríme predsa, že budeme zachránení nezaslúženou láskavosťou Pána Ježiša+ tak ako oni.“+

12 Po týchto slovách všetci stíchli a počúvali Barnabáša a Pavla, ktorí rozprávali, aké znamenia a zázraky* Boh urobil prostredníctvom nich medzi národmi. 13 Keď dohovorili, ozval sa Jakub: „Bratia, vypočujte ma. 14 Simeon*+ nám práve vyrozprával, ako Boh po prvý raz obrátil svoju pozornosť na iné národy, aby z nich vybral ľud pre svoje meno.+ 15 S tým sa zhodujú aj slová napísané v Prorokoch: 16 ‚Potom sa vrátim a znovu postavím Dávidov stan,* ktorý padol. Vybudujem ho z jeho trosiek a obnovím ho, 17 aby tí, ktorí zostali z tohto ľudu, horlivo slúžili Jehovovi* spolu s ľuďmi zo všetkých národov, ľuďmi, ktorí nesú moje meno, hovorí Jehova,* ktorý vykoná tieto veci+ 18 známe oddávna.‘+ 19 Preto si myslím,* že by sme nemali zaťažovať ľudí z iných národov, ktorí sa obracajú k Bohu,+ 20 ale mali by sme im napísať, aby sa úplne vyhýbali všetkému,* čo je poškvrnené modlárstvom,+ a tiež nemravnosti,*+ mäsu zadusených* zvierat a krvi.+ 21 Lebo už oddávna sú v každom meste tí, čo zvestujú z Mojžišových kníh, keď z nich každý sabat nahlas čítajú v synagógach.“+

22 Potom sa apoštoli a starší s celým zborom rozhodli, že vyberú spomedzi seba niekoľkých mužov a pošlú ich s Pavlom a Barnabášom do Antiochie. Vybrali Judáša, nazývaného Barsabáš, a Sílasa,+ vedúcich mužov medzi bratmi. 23 Napísali tento list a poslali ho po nich:

„My, apoštoli a starší, vaši bratia, pozdravujeme bratov z iných národov v Antiochii,+ Sýrii a Cilícii.* 24 Počuli sme, že k vám prišli niektorí muži od nás, znepokojili vás svojimi slovami+ a snažili sa vás zmiasť, hoci sme ich ničím nepoverili. 25 Preto sme sa jednomyseľne rozhodli, že vyberieme niekoľkých mužov a pošleme ich k vám spolu s našimi milovanými bratmi Barnabášom a Pavlom. 26 Tí nasadili svoj život pre meno nášho Pána Ježiša Krista.+ 27 Posielame vám teda Judáša a Sílasa, ktorí vám aj ústne oznámia to, čo sa píše v tomto liste.+ 28 Svätý duch+ a my sami sme rozhodli, že vám nebudeme pridávať nijaké ďalšie bremeno okrem týchto nevyhnutných vecí: 29 treba sa úplne vyhýbať všetkému,* čo je obetované modlám,+ krvi,+ mäsu zadusených* zvierat+ a nemravnosti.*+ Ak sa tohto budete chrániť, bude sa vám dobre dariť. Posielame vám srdečné pozdravy!“*

30 Potom sa vydali na cestu. Po príchode do Antiochie zvolali zhromaždenie a odovzdali im list. 31 Keď ho prečítali, všetkých to veľmi potešilo a povzbudilo. 32 Judáš a Sílas, ktorí boli aj prorokmi, posilnili bratov mnohými povzbudzujúcimi slovami.+ 33 Po istom čase sa s nimi bratia rozlúčili, zaželali im pokoj a oni sa vrátili k tým, čo ich vyslali. 34 *–– 35 Ale Pavol a Barnabáš zostali v Antiochii, vyučovali a s mnohými ďalšími hlásali dobrú správu o Jehovovom* slove.

36 Po niekoľkých dňoch povedal Pavol Barnabášovi: „Poďme, vráťme sa a ponavštevujme bratov v mestách, kde sme zvestovali Jehovovo* slovo, a pozrime sa, ako sa majú.“+ 37 Barnabáš chcel so sebou vziať aj Jána, nazývaného Marek.+ 38 Ale Pavol ho nechcel brať, lebo v Pamfýlii od nich odišiel a nešiel s nimi zvestovať.+ 39 Došlo medzi nimi k takému ostrému sporu, až sa rozišli. Barnabáš+ vzal so sebou Marka a odplavil sa na Cyprus. 40 Pavol si vybral Sílasa a vydal sa na cestu. Ako Pavol odchádzal, bratia ho zverili Jehovovi,* aby mu preukazoval nezaslúženú láskavosť.+ 41 Prešiel Sýriu a Cilíciu a posilňoval zbory.

16 Potom Pavol išiel do Derbe a odtiaľ do Lystry.+ Tam bol istý učeník, ktorý sa volal Timotej.+ Jeho matka bola veriaca Židovka, ale otec bol Grék. 2 Bratia v Lystre a Ikóniu sa o Timotejovi vyjadrovali veľmi pochvalne. 3 Pavol chcel, aby ho sprevádzal, ale najprv ho vzal a kvôli tamojším Židom ho obrezal,+ lebo všetci vedeli, že jeho otec bol Grék. 4 Keď cestovali mestami, odovzdávali bratom ustanovenia, ktoré prijali apoštoli a starší v Jeruzaleme.+ 5 A tak sa zbory upevňovali vo viere a veriacich deň čo deň pribúdalo.

6 Nato prešli Frýgiou a Galáciou,+ lebo svätý duch im zabránil hlásať Božie slovo v provincii Ázia. 7 Keď prišli do Mýzie, pokúšali sa ísť do Bitýnie,+ ale Ježiš im to prostredníctvom ducha nedovolil. 8 Preto prešli Mýziou a išli do Troady. 9 Tam Pavol dostal v noci videnie. Stál pred ním akýsi Macedónec a prosil ho: „Prejdi do Macedónie a pomôž nám!“ 10 Hneď po tomto videní sme sa začali chystať do Macedónie, lebo sme dospeli k záveru, že Boh nás povolal, aby sme tam hlásali dobrú správu.

11 Vyplávali sme z Troady, zamierili sme priamo na ostrov Samotrácia, na druhý deň do Neapolisu 12 a odtiaľ sme šli do významného mesta Filipy,+ ktoré je rímskou kolóniou v Macedónii. V tomto meste sme zostali niekoľko dní. 13 V sabat sme vyšli za mestskú bránu k rieke, lebo sme predpokladali, že ľudia sa tam chodia modliť. Sadli sme si a rozprávali sme sa so ženami, ktoré sa tam zišli. 14 Počúvala nás aj istá bohabojná žena menom Lýdia, predavačka purpuru z mesta Tyatíra.+ Jehova* jej otvoril srdce a prijala to, čo hovoril Pavol. 15 Keď sa dala pokrstiť aj so svojou domácnosťou,+ prosila nás: „Ak ma považujete za vernú Jehovovi,* vojdite do môjho domu a zostaňte u mňa.“ A prinútila nás ísť k nej.

16 Keď sme raz išli na miesto, kde sa ľudia chodili modliť, stretli sme akúsi slúžku, ktorá bola posadnutá démonom.+ Ten jej umožňoval veštiť budúcnosť, čo jej pánom prinášalo veľký zisk. 17 Chodila za Pavlom a za nami a vykrikovala: „Títo ľudia sú služobníkmi Najvyššieho Boha+ a zvestujú vám cestu k záchrane!“ 18 Robila to mnoho dní. Pavla to nakoniec omrzelo, obrátil sa a povedal duchovi: „V mene Ježiša Krista ti prikazujem, vyjdi z nej!“ A v tom okamihu z nej vyšiel.+

19 Keď jej páni videli, že prišli o zdroj príjmov,+ chytili Pavla a Sílasa a zavliekli ich na trhovisko pred vrchnosť.+ 20 Predviedli ich pred mestských predstaviteľov a povedali: „Títo ľudia narúšajú pokoj v našom meste.+ Sú to Židia 21 a hlásajú zvyky, ktoré my Rimania nesmieme prijímať ani zachovávať.“ 22 Vtedy proti nim povstal dav a mestskí predstavitelia prikázali, aby z nich strhli odev a zbili ich palicami.+ 23 Uštedrili im mnoho rán, vrhli ich do väzenia a prikázali väzenskému dozorcovi, aby ich dobre strážil.+ 24 Keď dostal taký rozkaz, posadil ich do cely, ktorá bola hlboko vo vnútri väzenia, a dal im nohy do klady.

25 Okolo polnoci sa Pavol a Sílas modlili a spievali Bohu chválospevy+ a väzni ich počúvali. 26 Zrazu nastalo také silné zemetrasenie, že sa otriasali základy väzenia. Otvorili sa všetky dvere a všetkým väzňom sa uvoľnili putá.+ 27 Väzenský dozorca sa prebudil, a keď uvidel, že dvere väzenia sú otvorené, vytiahol meč a chcel sa zabiť, lebo si myslel, že väzni utiekli.+ 28 Ale Pavol hlasno zvolal: „Neubližuj si, všetci sme tu!“ 29 Dozorca si vypýtal svetlo, vbehol dnu a celý roztrasený padol na kolená pred Pavlom a Sílasom. 30 Vyviedol ich von a spýtal sa: „Páni, čo mám robiť, aby som bol zachránený?“ 31 Odpovedali: „Ver v Pána Ježiša a budeš zachránený ty aj tvoja domácnosť.“+ 32 A zvestovali Jehovovo* slovo jemu i všetkým, čo boli v jeho dome. 33 Ešte v tú noc ich vzal k sebe, umyl im rany a hneď sa dal pokrstiť on i jeho domácnosť.+ 34 Priviedol ich do svojho domu, prestrel pre nich stôl a s celou svojou domácnosťou sa veľmi radoval, že uveril v Boha.

35 Keď nastal deň, mestskí predstavitelia poslali do väznice strážnikov s odkazom: „Prepusť tých ľudí.“ 36 Väzenský dozorca oznámil ich slová Pavlovi: „Mestskí predstavitelia nariadili, že vás mám prepustiť. Vyjdite teda a choďte v pokoji.“ 37 Ale Pavol povedal: „Verejne a bez súdu* nás zbičovali, hoci sme rímski občania,+ a vrhli nás do väzenia. A teraz nás potajomky vyháňajú? To teda nie! Nech sami prídu a vyvedú nás!“ 38 Strážnici to odkázali mestským predstaviteľom. Tí sa naľakali, keď počuli, že sú to Rimania.+ 39 Preto prišli a veľmi sa ospravedlňovali. Potom ich vyviedli z väzenia a poprosili ich, aby opustili mesto. 40 Ale oni po prepustení zašli k Lýdii. Tam sa stretli s bratmi, povzbudili ich+ a odišli.

17 Prešli cez Amfipolis a Apollóniu a prišli do Tesaloniky,+ kde bola židovská synagóga. 2 Pavol do nej vošiel podľa svojho zvyku+ a po tri sabaty sa tam rozprával s prítomnými na základe Písma.+ 3 Vysvetľoval a dokazoval pomocou Písma, že Kristus musel trpieť+ a vstať z mŕtvych.+ Povedal: „Týmto Kristom je Ježiš, ktorého vám zvestujem.“ 4 Niektorí z nich uverili a pridali sa k Pavlovi a Sílasovi.+ Bolo medzi nimi aj veľké množstvo zbožných Grékov a mnoho popredných žien.

5 Ale ostatných Židov sa zmocnila žiarlivosť,+ zohnali niekoľkých zlých mužov, pouličných povaľačov,* zhromaždili dav a vyvolali v meste rozruch. Napadli Jásonov dom, lebo chceli Pavla a Sílasa vydať do rúk davu. 6 Keď ich nenašli, odvliekli Jásona a niektorých bratov k predstaveným mesta a kričali: „Tí, čo všade robia len problémy,* prišli aj sem+ 7 a Jáson ich vzal k sebe domov. Títo všetci konajú v rozpore s cisárovými nariadeniami, lebo hovoria, že kráľom je niekto iný, Ježiš.“+ 8 Keď to zástup a predstavení mesta počuli, pobúrilo ich to. 9 Ale keď Jáson a ostatní zaplatili kauciu,* dovolili im odísť.

10 Bratia ešte v tú noc poslali Pavla a Sílasa do Beroje. Keď tam prišli, zamierili do židovskej synagógy. 11 Židia v Beroji boli prístupnejší* ako tí v Tesalonike. Božie slovo prijímali s veľkým nadšením a denne skúmali Písmo, či je to naozaj tak, ako počuli. 12 Mnohí z nich uverili a uverilo aj veľa gréckych žien a mužov z vyšších kruhov. 13 Ale keď sa Židia v Tesalonike dozvedeli, že Pavol zvestuje Božie slovo i v Beroji, prišli aj tam, vyvolali nepokoj a pobúrili dav.+ 14 Bratia hneď poslali Pavla, aby odišiel k moru,+ ale Sílas a Timotej tam zostali. 15 Tí, čo sprevádzali Pavla, ho odprevadili až do Atén. Vrátili sa odtiaľ s odkazom, že Sílas a Timotej+ majú čo najskôr prísť za Pavlom.

16 Kým na nich Pavol čakal v Aténach, videl, že mesto je plné modiel, a veľmi ho to pohoršovalo.* 17 Rozprával sa v synagóge so Židmi a ďalšími ctiteľmi Boha a každý deň hovoril aj s ľuďmi, ktorých stretol na trhovisku. 18 Ale niektorí epikurejskí a stoickí filozofi sa s ním začali hádať. Jedni sa pýtali: „Čo to chce tento táraj povedať?“ Iní hovorili: „Zdá sa, že zvestuje cudzie božstvá.“ Vraveli to preto, lebo hlásal dobrú správu o Ježišovi a vzkriesenie.+ 19 Vzali ho so sebou, odviedli ho na Areopág a povedali: „Radi by sme vedeli, čo za nové učenie to hlásaš. 20 To, čo hovoríš, nám znie cudzo, preto chceme vedieť, čo to znamená.“ 21 Všetci Aténčania a cudzinci, ktorí tam žili,* totiž trávili všetok voľný čas rozprávaním alebo počúvaním niečoho nového. 22 Pavol sa postavil uprostred Areopágu+ a povedal:

„Aténčania, vidím, že sa bojíte bohov viac* ako iní ľudia.+ 23 Keď som sa prechádzal a prezeral si vaše posvätné predmety, našiel som aj oltár s nápisom ‚Neznámemu Bohu‘. O tom, koho nepoznáte, a predsa ho uctievate, vám teraz zvestujem. 24 Boh, ktorý stvoril svet a všetko v ňom, ten, ktorý je Pánom neba a zeme,+ nebýva v chrámoch postavených rukami+ 25 ani nepotrebuje, aby mu ľudia slúžili svojimi rukami, akoby mu niečo chýbalo,+ lebo on sám dáva všetkým život, dych+ a všetko. 26 On vytvoril z jedného človeka+ všetky národy, aby bývali na celom povrchu zeme,+ vymedzil obdobia a určil ľuďom hranice ich bývania,+ 27 aby hľadali Boha, akoby ho chceli až nahmatať, a aby ho aj našli,+ lebo nie je ďaleko od nikoho z nás. 28 Lebo od neho máme život, pohybujeme sa a sme, ako aj niektorí vaši básnici povedali: ‚Veď sme aj jeho deťmi.‘*

29 Teda keď sme Božími deťmi,*+ nemali by sme si myslieť, že Boh sa podobá zlatu, striebru či kameňu, niečomu, čo vymysleli a vyrobili ľudia.+ 30 Boh síce prehliadol časy takejto nevedomosti,+ ale teraz zvestuje ľuďom, aby všetci všade robili pokánie. 31 Lebo určil deň, v ktorom bude spravodlivo súdiť+ svet* prostredníctvom muža, ktorého tým poveril. A všetkým ľuďom to zaručil tým, že ho vzkriesil z mŕtvych.“+

32 Keď počuli o vzkriesení z mŕtvych, jedni sa posmievali,+ druhí zasa hovorili: „Môžeš nám o tom porozprávať aj inokedy.“ 33 A tak od nich Pavol odišiel. 34 Ale niektorí sa k nemu pridali a uverili. Bol medzi nimi aj Dionýz, ktorý bol sudcom areopágskeho súdu, žena menom Damaris a ďalší.

18 Potom Pavol odišiel z Atén a prišiel do Korintu. 2 Tam sa stretol s istým Židom, ktorý sa volal Akvila+ a pochádzal z Pontu. Akvila nedávno prišiel z Itálie aj so svojou manželkou Priscillou, lebo Klaudius prikázal, aby všetci Židia odišli z Ríma. Pavol šiel k nim, 3 a keďže mali rovnaké remeslo – vyrábali stany –, zostal u nich a spoločne pracovali.+ 4 Každý sabat+ prednášal v synagóge+ a presviedčal Židov i Grékov.*

5 Keď prišli Sílas+ a Timotej+ z Macedónie, Pavol sa začal naplno venovať zvestovaniu Božieho slova a dokazoval Židom, že Ježiš je Kristus.+ 6 Ale keď mu odporovali a urážali ho, striasol si prach z odevu+ a povedal im: „Za to, čo sa vám stane, si ponesiete zodpovednosť sami.*+ Ja som bez viny.+ Odteraz pôjdem k ľuďom z iných národov.“+ 7 Odišiel odtiaľ* a vošiel do domu istého bohabojného muža, ktorý sa volal Títus Justus. Jeho dom susedil so synagógou. 8 Predstavený synagógy Krispus+ uveril v Pána aj s celou svojou domácnosťou. I mnohí Korinťania, ktorí počuli dobrú správu, uverili a dali sa pokrstiť. 9 V jednu noc mal Pavol videnie a počul Pána hovoriť: „Neboj sa, len hovor a nemlč, 10 lebo ja som s tebou.+ Nikto ťa nenapadne a neublíži ti, pretože mám v tomto meste veľa ľudí.“ 11 Zostal tam teda rok a šesť mesiacov a vyučoval u nich Božie slovo.

12 Keď bol v Acháji prokonzulom* Gallio, Židia sa spolčili proti Pavlovi a predviedli ho pred sudcovskú stolicu. 13 Povedali: „Tento človek navádza ľudí, aby uctievali Boha v rozpore so zákonom.“ 14 Keď sa Pavol chystal prehovoriť, Gallio povedal Židom: „Židia! Keby išlo o nejakú krivdu alebo zločin, mal by som dôvod vypočuť si vás. 15 Ale keď sú to spory o slová, mená a váš zákon,+ musíte si to vyriešiť sami. Nechcem byť sudcom v takých veciach.“ 16 A odohnal ich spred sudcovskej stolice. 17 Vtedy všetci chytili predstaveného synagógy Sosténa+ a priamo pred sudcovskou stolicou ho zbili. Ale Gallio sa o to vôbec nezaujímal.

18 Pavol tam zostal ešte mnoho dní. Potom sa rozlúčil s bratmi a odplavil sa do Sýrie. Išli s ním aj Priscilla a Akvila. V Kenchreách+ sa dal ostrihať, lebo dal Bohu slávnostný sľub. 19 Keď prišli do Efezu, nechal ich v meste, ale on vošiel do synagógy a viedol rozhovory so Židmi.+ 20 Hoci ho prosili, aby zostal dlhšie, nedal sa prehovoriť, 21 ale pri rozlúčke povedal: „Ak Jehova* bude chcieť, znovu sa k vám vrátim.“ Nastúpil na loď, odplavil sa z Efezu 22 a prišiel do Cézarey. Potom šiel do Jeruzalema,* pozdravil zbor a odišiel do Antiochie.+

23 Tam strávil nejaký čas a potom sa znova vydal na cestu. Prechádzal Galáciou a Frýgiou+ a posilňoval všetkých učeníkov.+

24 Do Efezu prišiel istý Žid, ktorý sa volal Apollo+ a pochádzal z Alexandrie. Bol to výrečný muž a dobre poznal Písmo. 25 Bol oboznámený* s Jehovovou* cestou a duch ho podnecoval k veľkej horlivosti. Správne hovoril a vyučoval o Ježišovi, hoci poznal iba Jánov krst. 26 Začal smelo rozprávať v synagóge, a keď ho Priscilla a Akvila+ počuli, vzali ho k sebe a presnejšie mu vysvetlili Božiu cestu. 27 Keďže chcel odísť do Acháje, bratia napísali učeníkom a povzbudili ich, aby ho srdečne prijali. Keď tam prišiel, veľmi pomohol tým, ktorí vďaka Božej nezaslúženej láskavosti uverili, 28 lebo verejne a rázne vyvracal tvrdenia Židov, keď z Písma dokazoval, že Ježiš je Kristus.+

19 Kým bol Apollo+ v Korinte, Pavol prešiel vnútrozemím a prišiel do Efezu.+ Tam našiel niekoľkých učeníkov. 2 Spýtal sa ich: „Dostali ste svätého ducha, keď ste uverili?“+ Oni mu odpovedali: „Ani sme nepočuli, že existuje nejaký svätý duch.“ 3 „Teda akým krstom ste boli pokrstení?“ opýtal sa. „Jánovým,“ odpovedali.+ 4 Pavol im povedal: „Ján krstil na znak pokánia+ a hovoril ľuďom, aby uverili v toho, ktorý príde po ňom,+ v Ježiša.“ 5 Keď to počuli, dali sa pokrstiť v mene Pána Ježiša. 6 A keď na nich Pavol položil ruky, zostúpil na nich svätý duch+ a oni začali hovoriť cudzími jazykmi a prorokovať.+ 7 Tých mužov bolo 12.

8 Pavol vošiel do synagógy+ a tri mesiace smelo hovoril, prednášal a presviedčal prítomných o Božom Kráľovstve.+ 9 Ale keď niektorí tvrdohlavo odmietali uveriť* a pred všetkými sa hanlivo vyjadrovali o tej Ceste,+ odišiel od nich+ a vzal so sebou aj učeníkov. Potom každý deň prednášal v posluchárni Tyranovej školy. 10 Vyučoval tam dva roky, a tak všetci, čo žili v provincii Ázia, Židia i Gréci, počuli Pánovo slovo.

11 Boh robil prostredníctvom Pavla mimoriadne zázraky.*+ 12 Stačilo, že chorým priniesli šatky a zástery, ktoré sa dotkli jeho tela,+ a oni boli uzdravovaní z chorôb a vychádzali z nich zlí duchovia.+ 13 Aj niektorí Židia, ktorí cestovali z miesta na miesto a vyháňali démonov, sa pokúšali vyslovovať meno Pána Ježiša nad tými, čo boli posadnutí zlými duchmi. Hovorili: „V mene Ježiša, ktorého zvestuje Pavol, vám prikazujem, aby ste vyšli!“+ 14 Robili to siedmi synovia istého Skevu, židovského hlavného kňaza. 15 Raz sa stalo, že zlý duch im odpovedal: „Ježiša poznám,+ aj o Pavlovi viem,+ ale kto ste vy?“ 16 Vtom sa človek, v ktorom bol zlý duch, na nich vrhol, jedného za druhým premohol a oni z toho domu utiekli nahí a doráňaní. 17 O tejto udalosti sa dozvedeli všetci Židia i Gréci, ktorí bývali v Efeze. Na všetkých doľahol strach a ľudia chválili meno Pána Ježiša. 18 Mnohí z tých, čo uverili, prichádzali, priznávali sa k svojim hriechom a otvorene o nich hovorili. 19 A mnohí, ktorí sa zaoberali mágiou, podonášali svoje knihy a pred všetkými ich spálili.+ Keď spočítali ich cenu, zistili, že mali hodnotu 50 000 strieborných. 20 Tak sa Jehovovo* slovo šírilo a získavalo na sile.+

21 Po týchto udalostiach sa Pavol rozhodol, že prejde Macedóniou+ a Achájou a pôjde do Jeruzalema.+ Povedal si: „Keď sa tam dostanem, musím sa pozrieť aj do Ríma.“+ 22 Do Macedónie poslal dvoch zo svojich pomocníkov, Timoteja+ a Erasta,+ ale on ešte istý čas zostal v provincii Ázia.

23 V tom čase nastal pre tú Cestu+ veľký rozruch.+ 24 Vyvolal ho istý zlatník menom Demetrios, ktorý vyrábal strieborné napodobeniny Artemidinho chrámu, čo remeselníkom prinášalo veľký zárobok.+ 25 Zhromaždil ich a tiež ostatných, ktorí sa zaoberali podobnou prácou, a povedal: „Viete, že za svoj blahobyt vďačíme tomuto remeslu. 26 Ale teraz, ako vidíte a počujete, tento Pavol presvedčil a zviedol veľmi veľa ľudí nielen v Efeze,+ ale takmer v celej provincii Ázia, lebo hovorí, že bohovia vyrobení rukami nie sú bohmi.+ 27 Takto je ohrozená povesť nášho remesla! A nielen to. Hrozí, že ľudia si prestanú vážiť chrám veľkej bohyne Artemidy a tá, ktorú uctieva celá Ázia i celý svet, bude olúpená o svoju slávu.“ 28 Keď to počuli, rozzúrili sa a kričali: „Veľká je efezská Artemis!“

29 V celom meste zavládol zmätok. Všetci sa nahrnuli do divadla a vliekli so sebou Macedóncov Gája a Aristarcha,+ Pavlových spoločníkov na cestách. 30 Aj Pavol chcel vojsť medzi ľudí, ale učeníci mu to nedovolili. 31 Medzitým mu aj niektorí predstavení slávností a hier, ktorí boli jeho priateľmi, poslali odkaz s naliehavou prosbou, aby sa nevystavoval nebezpečenstvu a nešiel do divadla. 32 Každý v dave vykrikoval niečo iné, lebo tam bol zmätok a väčšina ani nevedela, prečo sa zišli. 33 Vyviedli zo zástupu Alexandra, ktorého Židia postrčili dopredu. Alexander dal znamenie rukou, aby utíšil ľudí, a chcel povedať niečo na obhajobu. 34 Ale keď zistili, že je Žid, všetci začali jednohlasne kričať: „Veľká je efezská Artemis!“ Trvalo to asi dve hodiny.

35 Keď mestský tajomník* upokojil zástup, povedal: „Efezania, kto by nevedel, že Efez je strážcom chrámu veľkej Artemidy a jej sochy, ktorá spadla z neba? 36 To predsa nemôže nikto poprieť. Preto sa upokojte a nerobte nič unáhlene. 37 Priviedli ste sem týchto mužov, hoci nevykrádajú chrámy ani sa nerúhajú našej bohyni. 38 Ak sa Demetrios+ a remeselníci, ktorí sú s ním, chcú na niekoho sťažovať, na to sú verejné súdy a prokonzuli.* Nech podajú žalobu tam. 39 Ale ak vám ide o niečo iné, musí sa o tom rozhodnúť na zákonnom zhromaždení. 40 Lebo nám hrozí, že pre dnešné udalosti nás obvinia zo vzbury. A nemáme nič, čím by sme mohli vysvetliť tieto nepokoje.“ 41 Po týchto slovách rozpustil zhromaždenie.

20 Keď nepokoj utíchol, Pavol si zavolal učeníkov a povzbudil ich. Potom sa s nimi rozlúčil a vybral sa do Macedónie. 2 Ako prechádzal tým územím, povzbudzoval tamojších učeníkov mnohými slovami. Tak sa dostal až do Grécka, 3 kde strávil tri mesiace. Potom sa chystal odplaviť do Sýrie, ale keďže Židia proti nemu zosnovali sprisahanie,+ rozhodol sa vrátiť cez Macedóniu. 4 Sprevádzali ho Sopater, Pyrrov syn z Beroje, Tesaloničania Aristarchos+ a Sekundus, Gájus z Derbe, Timotej+ a z provincie Ázia Tychikos+ a Trofimos.+ 5 Tí išli vopred a čakali na nás v Troade. 6 My sme po Sviatku nekvasených chlebov+ vyplávali z Filíp a po piatich dňoch sme za nimi prišli do Troady. Pobudli sme tam sedem dní.

7 V prvý deň týždňa, keď sme sa zišli pri spoločnom jedle, sa Pavol rozprával s prítomnými, a pretože mal na druhý deň odísť, svoju reč pretiahol až do polnoci. 8 Boli sme zhromaždení v hornej miestnosti a svietilo tam veľa lámp. 9 Istý mladý muž menom Eutychos sedel na okne. Počas Pavlovej reči tvrdo zaspal a premožený spánkom spadol z tretieho poschodia. Keď ho zodvihli, zistili, že je mŕtvy. 10 Pavol zišiel dolu, sklonil sa nad ním, objal ho+ a povedal: „Upokojte sa, žije.“*+ 11 Potom sa vrátil hore, sadol si k jedlu* a najedol sa. Rozprával sa s nimi ešte dlho, až do svitania, a potom odcestoval. 12 Chlapca priviedli späť a veľmi sa tešili, že žije.

13 My sme vyrazili skôr. Nasadli sme na loď a odplavili sa do Assu, tak ako nám povedal Pavol. On chcel ísť do Assu peši a tam sa pridať k nám. 14 Keď sme sa s ním v Asse stretli, vzali sme ho na palubu a preplavili sa do Mitylény. 15 Na druhý deň sme sa odtiaľ plavili ďalej a prišli sme k ostrovu Chios. Ďalší deň sme pristáli pri Samose a deň nato sme sa doplavili do Milétu. 16 Pavol sa totiž rozhodol, že obíde Efez,+ aby sa nezdržal v provincii Ázia. Ponáhľal sa do Jeruzalema,+ kde chcel podľa možnosti prísť na sviatok Letníc.

17 Z Milétu však poslal odkaz starším zboru v Efeze, aby za ním prišli. 18 Keď dorazili, povedal im: „Viete, že od prvého dňa, keď som prišiel do provincie Ázia,+ som bol po celý čas s vami. 19 Napriek skúškam, ktoré ma postihli pre židovské úklady, som slúžil Pánovi ako otrok so všetkou pokorou+ a v slzách. 20 Viete, že som vám nezamlčal nič užitočné* a že som vás učil verejne+ i z domu do domu.+ 21 Dôkladne som vysvetľoval* Židom i Grékom, že sa majú kajať,+ obrátiť sa k Bohu a uveriť v nášho Pána Ježiša.+ 22 A teraz, podnecovaný* svätým duchom, cestujem do Jeruzalema, hoci neviem, čo ma tam čaká. 23 No ako prechádzam mestami, svätý duch mi všade potvrdzuje, že ma čakajú putá a utrpenie.+ 24 Ale svoj život nepovažujem za dôležitý.* Záleží mi len na tom, aby som dokončil svoj beh+ a službu, ktorú som prijal od Pána Ježiša: dôkladne zvestovať dobrú správu o Božej nezaslúženej láskavosti.

25 Viem, že už ma viac neuvidíte, ani jeden z vás, ktorým som zvestoval Kráľovstvo. 26 Preto vás dnes vyzývam, aby ste dosvedčili, že som čistý od krvi všetkých ľudí,+ 27 lebo som vám zvestoval všetko, čo je Božou vôľou, nič som nezamlčal.+ 28 Dávajte pozor na seba+ a na celé stádo, v ktorom vás svätý duch vymenoval za dozorcov,*+ aby ste pásli Boží zbor,+ ktorý vykúpil krvou svojho Syna.+ 29 Viem, že po mojom odchode vniknú medzi vás draví vlci+ a nebudú sa nežne starať o stádo. 30 Aj spomedzi vás samých povstanú muži, ktorí budú prekrúcať pravdu, aby za sebou odviedli učeníkov.+

31 Preto bdejte a pamätajte na to, že som tri roky+ vo dne v noci neprestával so slzami napomínať každého z vás. 32 Teraz vás zverujem Bohu a nech vás chráni slovo jeho nezaslúženej láskavosti. Ono vás môže posilniť a dať vám dedičstvo, ktoré dostanú všetci posvätení.+ 33 Netúžil som po striebre, zlate ani odeve nikoho.+ 34 Sami viete, že vlastnými rukami som sa staral o svoje potreby+ aj o potreby tých, čo boli so mnou. 35 Vo všetkom som vám dal príklad, že máte usilovne pracovať+ a pomáhať slabým a pritom pamätať na slová Pána Ježiša: ‚Viac šťastia je v dávaní+ ako v prijímaní.‘“

36 Keď to dopovedal, kľakol si a pomodlil sa s nimi. 37 Všetci začali veľmi plakať, objímali Pavla* a s láskou* ho bozkávali. 38 Najviac ich zabolelo, keď povedal, že už ho viac neuvidia.+ Potom ho odprevadili na loď.

21 Po srdcervúcej rozlúčke sme vyplávali. Zamierili sme priamo na Kos, na druhý deň sme sa vydali na Rodos a odtiaľ do Patary. 2 Tam sme našli loď, ktorá sa plavila do Fenície. Nastúpili sme a odplavili sa. 3 Keď sme sa priblížili k Cypru, minuli sme ho po ľavoboku a plavili sme sa do Sýrie. Pristáli sme v Týre, lebo loď tam mala vyložiť náklad. 4 Vyhľadali sme učeníkov a zostali sme tam sedem dní. Na základe toho, čo im zjavil duch, hovorili Pavlovi, aby nešiel do Jeruzalema.+ 5 Keď nastal čas odísť, vydali sme sa na cestu. Všetci, aj so ženami a deťmi, nás odprevadili až za mesto. Tam sme si na brehu mora kľakli a pomodlili sa. 6 Potom sme sa rozlúčili, nastúpili sme na loď a oni sa vrátili domov.

7 Posledný úsek našej plavby bol z Týru do Ptolemaidy. Pozdravili sme bratov a zostali sme u nich jeden deň. 8 Na druhý deň sme odcestovali a prišli do Cézarey. Tam sme vošli do domu evanjelistu Filipa, ktorý bol jedným zo siedmich vybraných mužov,+ a zostali sme uňho. 9 Mal štyri nevydaté dcéry,* ktoré prorokovali.+ 10 Keď sme tam boli už dlhší čas, prišiel z Judey prorok menom Agabos.+ 11 Prišiel k nám, vzal Pavlov opasok, zviazal si nohy a ruky a povedal: „Toto hovorí svätý duch: ‚Takto zviažu Židia v Jeruzaleme muža, ktorému patrí tento opasok,+ a vydajú ho do rúk ľudí z iných národov.‘“+ 12 Keď sme to počuli, spolu s domácimi sme Pavla prosili, aby nešiel do Jeruzalema. 13 Ale Pavol povedal: „Čo to robíte? Prečo plačete a oslabujete moje odhodlanie?* Hovorím vám, že som pripravený nielen dať sa spútať pre meno Pána Ježiša, ale preň v Jeruzaleme aj zomrieť.“+ 14 Keď sa nedal odradiť, prestali sme ho prehovárať* a povedali sme: „Nech sa stane Jehovova* vôľa.“

15 Potom sme sa pripravili na cestu a vydali sa do Jeruzalema. 16 Išli s nami aj niektorí učeníci z Cézarey a zaviedli nás do domu muža, u ktorého sme mali bývať, ku Mnázonovi z Cypru, jednému z prvých učeníkov. 17 Keď sme sa dostali do Jeruzalema, bratia nás vrúcne privítali. 18 Na druhý deň sme s Pavlom išli navštíviť Jakuba.+ Zišli sa tam aj všetci starší. 19 Pozdravil ich a dopodrobna vyrozprával, čo Boh vykonal medzi národmi prostredníctvom jeho služby.

20 Keď to počuli, oslavovali Boha. Potom mu však povedali: „Brat, ty vieš, koľké tisíce Židov uverili a že všetci horlivo dodržiavajú Zákon.+ 21 Ale o tebe sa dopočuli, že učíš všetkých Židov, ktorí žijú medzi inými národmi, aby sa odvrátili* od Mojžiša. Vraj im hovoríš, aby neobrezávali svoje deti ani nezachovávali dávne zvyky.+ 22 Čo s tým? Určite sa dozvedia, že si prišiel. 23 Preto urob, čo ti povieme: Máme tu štyroch mužov, ktorí dali Bohu slávnostný sľub. 24 Vezmi ich so sebou, obradne sa s nimi očisti a zaplať za nich, aby si mohli dať oholiť hlavu. Tak všetci pochopia, že nie je nič pravdy na tom, čo sa o tebe hovorí, a že aj ty žiješ podľa Zákona a dodržiavaš ho.+ 25 Čo sa týka veriacich z iných národov, písomne sme im oznámili naše rozhodnutie, že sa treba vyhýbať všetkému, čo je obetované modlám,+ a tiež krvi,+ mäsu zadusených* zvierat+ a nemravnosti.“*+

26 A tak Pavol na druhý deň vzal so sebou tých mužov a obradne sa s nimi očistil.+ Potom vošiel do chrámu oznámiť, kedy sa skončia dni obradného očisťovania a za každého z nich bude prinesená obeť.

27 Keď sa tých sedem dní končilo, uvideli ho v chráme Židia z Ázie. Poštvali proti nemu celý zástup, zmocnili sa ho 28 a kričali: „Izraeliti, pomôžte! Toto je ten človek, ktorý všetkým a všade hovorí proti nášmu ľudu, Zákonu a tomuto miestu. Dokonca priviedol do chrámu Grékov a znesvätil toto sväté miesto.“+ 29 Lebo predtým Pavla videli v meste s Efezanom Trofimom+ a mysleli si, že Pavol ho priviedol do chrámu. 30 V celom meste zavládol rozruch a ľudia sa zo všetkých strán zbiehali do chrámu. Chytili Pavla, vyvliekli ho odtiaľ a okamžite zavreli bránu. 31 Začali ho biť a boli by ho zabili, keby veliteľ posádky nedostal hlásenie, že v celom Jeruzaleme vládne zmätok. 32 Ihneď vzal vojakov a dôstojníkov a bežal k zástupu. Keď ľudia uvideli veliteľa a vojakov, prestali Pavla biť.

33 Veliteľ k nemu pristúpil, zatkol ho a prikázal, aby ho spútali dvoma reťazami.+ Potom sa vypytoval, kto to je a čo urobil. 34 Ale každý v dave vykrikoval niečo iné. Keďže veliteľovi sa v tom zmätku nepodarilo nič zistiť, rozkázal ho odviesť do kasární. 35 Ale keď sa Pavol dostal ku schodom, dav sa tak rozzúril, že ho vojaci museli niesť. 36 Hrnulo sa za ním množstvo ľudí a kričali: „Preč s ním!“

37 Keď ho už mali voviesť do kasární, spýtal sa veliteľa: „Môžem ti niečo povedať?“ On odpovedal: „Ty hovoríš po grécky? 38 Nie si ten Egypťan, ktorý pred nejakým časom vyvolal vzburu a vyviedol na pustatinu 4 000 ozbrojených mužov?“* 39 Pavol odpovedal: „Som Žid+ z Tarzu+ v Cilícii,* občan nie bezvýznamného mesta. Prosím ťa, dovoľ mi prehovoriť k ľudu.“ 40 Veliteľ mu to dovolil. Pavol sa postavil na schody a dal znamenie rukou, aby utíšil ľud. Keď nastalo úplné ticho, prehovoril k nim po hebrejsky:+

22 „Bratia a otcovia, vypočujte si, čo vám chcem povedať na svoju obhajobu.“+ 2 Keď počuli, že k nim hovorí po hebrejsky, ešte viac stíchli. Pavol pokračoval: 3 „Som Žid.+ Narodil som sa v Tarze v Cilícii,*+ ale vychovaný som bol v tomto meste. Učil som sa pri Gamalielových+ nohách, ako prísne žiť podľa Zákona predkov,+ a bol som rovnako horlivý za Boha, ako ste vy dnes.+ 4 Tých, čo patria k tejto Ceste, som prenasledoval a niektorých som dal usmrtiť. Spútaval som mužov aj ženy a zatváral ich do väzenia.+ 5 Môže mi to dosvedčiť veľkňaz i celá rada starších. Od nich som dostal aj listy pre bratov v Damasku a odišiel som, aby som aj tamojších nasledovníkov tej Cesty priviedol v putách do Jeruzalema a dal ich potrestať.

6 Ale ako som sa okolo poludnia blížil k Damasku, zrazu ma ožiarilo silné svetlo z neba.+ 7 Padol som na zem a počul, ako mi nejaký hlas hovorí: ‚Saul, Saul, prečo ma prenasleduješ?‘ 8 Odpovedal som: ‚Kto si, Pane?‘ Z neba sa ozvalo: ‚Som Ježiš Nazaretský, ten, ktorého prenasleduješ.‘ 9 Muži, ktorí boli so mnou, síce videli svetlo, ale nepočuli hlas toho, ktorý so mnou hovoril. 10 Spýtal som sa ho: ‚Čo mám robiť, Pane?‘ Pán mi odpovedal: ‚Vstaň, choď do Damasku a tam ti povedia všetko, čo máš urobiť.‘+ 11 Ale pretože som bol oslepený žiarou toho svetla, tí, čo boli so mnou, ma vzali za ruku a priviedli do Damasku.

12 V tom meste žil Ananiáš, zbožný muž, ktorý dodržiaval Zákon a mal dobrú povesť medzi všetkými tamojšími Židmi. 13 Prišiel za mnou a povedal: ‚Saul, brat môj, nech sa ti vráti zrak!‘ V tú chvíľu som ho uvidel.+ 14 Vtedy mi povedal: ‚Boh našich predkov si ťa vybral, aby si spoznal jeho vôľu, videl spravodlivého+ a počul jeho hlas. 15 Budeš jeho svedkom a všetkým ľuďom budeš hovoriť o tom, čo si videl a počul.+ 16 Na čo ešte čakáš? Vstaň, daj sa pokrstiť a vzývaj jeho meno, aby boli tvoje hriechy zmyté.‘+

17 Keď som sa vrátil do Jeruzalema+ a modlil sa v chráme, mal som videnie. 18 Videl som Pána, ktorý mi povedal: ‚Ponáhľaj sa a rýchlo odíď z Jeruzalema, lebo neprijmú tvoje svedectvo o mne.‘+ 19 Povedal som: ‚Pane, oni predsa vedia, že som chodil po synagógach a bičoval a zatváral do väzenia tých, čo v teba veria.+ 20 A keď prelievali krv tvojho svedka Štefana, bol som pri tom, schvaľoval som to a strážil som plášte tých, čo ho zabíjali.‘+ 21 Ale on mi povedal: ‚Choď, lebo ťa pošlem k ďalekým národom.‘“+

22 Až do tej chvíle ho počúvali, ale potom začali kričať: „Preč s takým človekom! Nezaslúži si žiť!“ 23 Vykrikovali, odhadzovali plášte a hádzali prach do vzduchu.+ 24 Keď to veliteľ videl, prikázal, aby ho odviedli do kasární a aby ho pri výsluchu bičovali, kým nepovie, prečo naňho tak kričia. 25 Ale keď ho priviazali a chystali sa ho bičovať, Pavol povedal dôstojníkovi, ktorý tam stál: „Dovoľuje zákon bičovať rímskeho občana, ktorý nie je odsúdený?“*+ 26 Keď to dôstojník počul, šiel za veliteľom a oznámil mu to. Povedal: „Čo to chceš urobiť? Veď ten človek je Riman.“ 27 A tak veliteľ prišiel za Pavlom a spýtal sa: „Naozaj si Riman?“ „Áno,“ odpovedal. 28 Veliteľ povedal: „Ja som si toto občianstvo kúpil za veľa peňazí.“ Ale Pavol povedal: „Ja ho mám od narodenia.“+

29 Tí, čo ho mali bičovať, od neho hneď odstúpili. Aj veliteľ sa zľakol, keď zistil, že dal zviazať rímskeho občana.+

30 Keďže chcel vedieť, z čoho Židia Pavla obviňujú, na druhý deň mu zložil putá a rozkázal hlavným kňazom a celému Sanhedrinu, aby sa zhromaždili. Potom priviedol Pavla a postavil ho pred nich.+

23 Pavol sa rozhliadol po Sanhedrine a povedal: „Bratia, smelo môžem pred Bohom povedať, že celý čas žijem podľa svojho najlepšieho svedomia.“+ 2 Nato veľkňaz Ananiáš prikázal tým, čo stáli pri ňom, aby ho udreli po ústach. 3 Pavol mu povedal: „Boh udrie teba, ty obielená stena! Sedíš tu, aby si ma súdil podľa Zákona, a pritom prestupuješ Zákon, keď ma dávaš biť?!“ 4 Okolostojaci mu povedali: „Urážaš Božieho veľkňaza?“ 5 „Bratia, nevedel som, že je to veľkňaz,“ odpovedal Pavol. „Je predsa napísané: ‚Nebudeš znevažovať vodcu svojho ľudu.‘“+

6 Keďže Pavol vedel, že jednu časť Sanhedrinu tvoria saduceji a druhú farizeji, zvolal: „Bratia, som farizej,+ syn farizejov, a súdia ma pre nádej na vzkriesenie.“ 7 Keď to povedal, medzi farizejmi a saducejmi nastal rozkol a zhromaždenie sa rozdelilo. 8 Lebo saduceji hovoria, že neexistuje vzkriesenie ani anjeli, ani duchovia, ale farizeji v to všetko veria.*+ 9 Vypukol veľký krik a niektorí znalci Zákona zo strany farizejov vstali a prudko protestovali: „Nenachádzame na tom človeku nijakú vinu. Čo ak s ním hovoril duch alebo anjel?“+ 10 Keď hádka silnela, veliteľ dostal strach, že Pavla roztrhajú. Rozkázal vojakom, aby prišli, vytrhli ho spomedzi nich a odviedli do kasární.

11 V noci sa Pavlovi zjavil Pán a povedal: „Buď odvážny!+ Lebo ako si dôkladne svedčil o mne v Jeruzaleme, tak budeš svedčiť aj v Ríme.“+

12 Keď nastal deň, Židia sa spolčili a pod kliatbou sa zaprisahali, že nebudú jesť ani piť, kým Pavla nezabijú. 13 Tých, ktorí sa takto sprisahali, bolo vyše 40. 14 Išli za hlavnými kňazmi a staršími a povedali: „Zaviazali sme sa prísahou a kliatbou, že sa nedotkneme jedla, kým Pavla nezabijeme. 15 Preto vy spolu so Sanhedrinom požiadajte veliteľa, aby ho priviedol k vám, a to pod zámienkou, že chcete dôkladnejšie vyšetriť jeho prípad. My naňho budeme striehnuť a zabijeme ho skôr, než k vám príde.“

16 Ale syn Pavlovej sestry sa dopočul o týchto úkladoch, šiel do kasární a oznámil to Pavlovi. 17 Pavol si zavolal jedného dôstojníka a poprosil ho: „Zaveď tohto mladíka k veliteľovi, lebo má preňho správu.“ 18 On ho vzal, doviedol ho k veliteľovi a povedal: „Väzeň Pavol si ma zavolal a poprosil ma, aby som k tebe zaviedol tohto chlapca. Vraj má pre teba nejakú správu.“ 19 Veliteľ vzal chlapca za ruku, zašiel nabok, a keď boli sami, spýtal sa ho: „Akú máš pre mňa správu?“ 20 On povedal: „Židia sa dohovorili, že ťa požiadajú, aby si zajtra priviedol Pavla do Sanhedrinu. Budú tvrdiť, že chcú dôkladnejšie preskúmať jeho prípad.+ 21 Ale never im, lebo naňho číha vyše 40 mužov, ktorí sa pod kliatbou zaprisahali, že nebudú jesť ani piť, kým ho nezabijú.+ Už sú pripravení, čakajú len na tvoj súhlas.“ 22 Veliteľ poslal chlapca preč a prikázal mu: „Nikomu neprezraď, že si mi to povedal.“

23 Dal si zavolať dvoch dôstojníkov a povedal im: „Pripravte na deviatu hodinu večer* 200 vojakov, 70 jazdcov a 200 kopijníkov. Pôjdu do Cézarey. 24 Zaobstarajte aj kone a bezpečne Pavla dopravte k miestodržiteľovi Félixovi.“ 25 Potom napísal takýto list:

26 „Klaudius Lyziáš pozdravuje Jeho Excelenciu, miestodržiteľa Félixa. 27 Tohto muža chytili Židia a chystali sa ho zabiť. Ale ja som so svojimi vojakmi zasiahol a zachránil som ho,+ lebo som sa dozvedel, že je Riman.+ 28 Keďže som chcel zistiť, z čoho ho obviňujú, priviedol som ho pred ich Sanhedrin.+ 29 Zistil som, že ho žalujú pre nejaké sporné otázky ich Zákona,+ ale neobviňujú ho ani z jedinej veci, za ktorú by si zaslúžil smrť alebo väzenie. 30 Ale pretože som sa dozvedel, že sa proti nemu pripravuje sprisahanie,+ bez meškania ho posielam k tebe a žalobcom prikážem, aby svoje obvinenia vzniesli pred tebou.“

31 Vojaci teda vzali Pavla+ a podľa rozkazu ho v noci odviedli do Antipatridy. 32 Na druhý deň s ním pokračovali v ceste len jazdci. Ostatní vojaci sa vrátili do kasární. 33 Jazdci dorazili do Cézarey, doručili miestodržiteľovi list a odovzdali mu Pavla. 34 Miestodržiteľ si list prečítal a opýtal sa Pavla, z ktorej je provincie. Keď zistil, že je z Cilície,*+ 35 povedal: „Počkám, kým prídu tvoji žalobcovia, a potom si ťa vypočujem.“+ A prikázal, aby ho strážili v Herodesovom paláci.*

24 Po piatich dňoch prišiel veľkňaz Ananiáš+ s niekoľkými staršími a s verejným rečníkom* Tertullom a predložili miestodržiteľovi obvinenie proti Pavlovi.+ 2 Keď ho predvolali, Tertullus začal prednášať obžalobu:

„Tvoja Excelencia Félix, vďaka tebe sa tešíme z veľkého pokoja a vďaka tvojej prezieravosti sa mnohé veci v tomto národe menia k lepšiemu. 3 Všetko to prijímame s najväčšou vďačnosťou. 4 Ale aby som ťa pridlho nezdržiaval, prosím ťa, aby si nás vo svojej láskavosti krátko vypočul. 5 Zistili sme, že tento muž je pre spoločnosť nebezpečný ako mor.*+ Vyvoláva vzbury+ medzi všetkými Židmi po celom svete* a je vodcom sekty Nazaretských.+ 6 Pokúsil sa dokonca znesvätiť chrám, preto sme ho zatkli.+ 7 *–– 8 Keď ho budeš vypočúvať, sám zistíš, že naše obvinenia sú pravdivé.“

9 Židia sa k Tertullovi pripojili a tvrdili, že je to tak, ako hovorí. 10 Keď miestodržiteľ kývol Pavlovi, aby hovoril, on sa ujal slova:

„Viem, že si sudcom tohto národa už mnoho rokov, a tak pred tebou rád prednesiem svoju obhajobu.+ 11 Môžeš si overiť, že to nie je viac ako 12 dní, čo som prišiel do Jeruzalema uctievať Boha.+ 12 Nikto ma nevidel hádať sa s niekým v chráme ani vyvolávať nepokoje v synagógach alebo v meste. 13 Ani títo ľudia nemôžu dokázať to, z čoho ma obviňujú. 14 No priznávam sa ti, že slúžim* Bohu svojich predkov+ podľa učenia, o ktorom hovoria ako o sektárskom, a verím všetkému, čo je napísané v Zákone a v Prorokoch.+ 15 Dôverujem Bohu* tak ako títo muži, že budú vzkriesení+ spravodliví aj nespravodliví.+ 16 Preto robím všetko, čo je v mojich silách, aby som mal čisté svedomie pred Bohom i pred ľuďmi.+ 17 Po mnohých rokoch som prišiel, aby som chudobným vo svojom národe odovzdal dary+ a aby som priniesol obete. 18 Pri tomto ma našli v chráme. Bol som obradne očistený+ a nevyvolával som medzi zástupmi nijaké nepokoje. Boli tam však istí Židia z provincie Ázia, 19 tí by mali stáť pred tebou a obviňovať ma, ak majú niečo proti mne.+ 20 Alebo nech aj títo ľudia povedia, akú vinu na mne našli, keď som stál pred Sanhedrinom. 21 Obviniť by ma mohli len zo slov, ktoré som zvolal, keď som stál medzi nimi: ‚Pre vzkriesenie z mŕtvych ma dnes súdia!‘“+

22 Félix, ktorý tú Cestu+ veľmi dobre poznal, prípad odročil a povedal: „Váš spor rozsúdim, až keď príde veliteľ Lyziáš.“ 23 Prikázal dôstojníkovi, aby Pavla držal vo väzbe, ale aby mu dal určitú mieru slobody a nebránil jeho priateľom, aby sa oňho starali.

24 O niekoľko dní prišiel Félix so svojou manželkou Drusillou, ktorá bola Židovka. Predvolal si Pavla a počúval, čo hovorí o viere v Krista Ježiša.+ 25 Ale keď Pavol začal hovoriť o tom, čo je správne, o sebaovládaní a o budúcom súde,+ Félix sa zľakol. „Nateraz by stačilo,“ povedal. „Keď budem mať čas, dám si ťa znova zavolať.“ 26 Keďže dúfal, že Pavol mu dá peniaze, často poňho posielal a rozprával sa s ním. 27 Po dvoch rokoch sa stal Félixovým nástupcom Porcius Festus. No keďže Félix sa chcel zavďačiť Židom,+ nechal Pavla vo väzení.

25 Tri dni po tom, čo Festus+ prišiel do provincie a ujal sa svojho úradu, odišiel z Cézarey do Jeruzalema. 2 Tam sa naňho obrátili hlavní kňazi a poprední Židia a podali na Pavla žalobu.+ Prosili Festa, 3 aby im urobil láskavosť a dal Pavla priviesť do Jeruzalema. Plánovali, že ho cestou prepadnú a zabijú.+ 4 Ale Festus odpovedal, že Pavol zostane v Cézarei a že aj on sa tam čoskoro vráti. 5 Povedal: „Nech vaši vodcovia idú so mnou, a ak ten muž niečo spáchal, nech naňho podajú žalobu.“+

6 Nezdržal sa tam dlhšie ako osem alebo desať dní a vrátil sa do Cézarey. Na druhý deň sa posadil na sudcovskú stolicu a rozkázal, aby predviedli Pavla. 7 Keď ho priviedli, obstúpili ho Židia, ktorí prišli z Jeruzalema. Vznášali proti nemu mnohé vážne obvinenia, no nemohli ich dokázať.+

8 Pavol sa bránil slovami: „Ničím som sa neprevinil ani proti židovskému Zákonu, ani proti chrámu, ani proti cisárovi.“+ 9 Festus si chcel nakloniť Židov,+ preto sa Pavla opýtal: „Chceš ísť do Jeruzalema a tam byť súdený v mojej prítomnosti?“ 10 Ale Pavol odpovedal: „Stojím pred cisárovou sudcovskou stolicou a tu mám byť súdený. Ako sám dobre vieš, Židom som neurobil nič zlé. 11 Ak som sa previnil a spáchal som niečo, za čo si zaslúžim smrť,+ neprosím o milosť. Ale ak obvinenia, ktoré proti mne vzniesli títo muži, nie sú pravdivé, nikto nemá právo vydať ma do ich rúk, len aby sa im zavďačil. Odvolávam sa na cisára!“+ 12 Festus to prebral so svojimi poradcami a povedal: „Odvolal si sa na cisára, pôjdeš k cisárovi.“

13 O niekoľko dní prišiel do Cézarey kráľ Agrippa* s Bernikou, aby vykonali oficiálnu návštevu u Festa. 14 Keď tam pobudli viac dní, Festus predložil kráľovi Pavlov prípad. Povedal:

„Félix tu nechal vo väzení jedného muža. 15 Keď som bol v Jeruzaleme, hlavní kňazi a židovskí starší sa na mňa obrátili s jeho prípadom+ a žiadali, aby bol odsúdený. 16 Povedal som im, že u Rimanov nie je zvykom odsúdiť človeka na žiadosť žalobcov predtým, ako dostane možnosť obhajovať sa v ich prítomnosti.+ 17 Keď teda prišli sem, neváhal som a hneď na druhý deň som sa posadil na sudcovskú stolicu a prikázal som, aby priviedli toho muža. 18 Očakával som, že ho žalobcovia obvinia z nejakých zločinov, ale keď proti nemu vystúpili, žiadne také obvinenia nepredložili.+ 19 Mali s ním iba akési spory o ich náboženstve*+ a o nejakom Ježišovi, ktorý zomrel, ale o ktorom Pavol tvrdí, že žije.+ 20 Nevedel som, ako tento spor vyriešiť, preto som sa ho opýtal, či by nechcel ísť do Jeruzalema a tam byť súdený v tejto veci.+ 21 Ale keď Pavol požiadal, aby zostal vo väzbe až do rozhodnutia Vznešeného,*+ prikázal som ho strážiť, kým ho nepošlem k cisárovi.“

22 Vtedy Agrippa povedal Festovi: „Aj ja by som si rád vypočul toho človeka.“+ „Zajtra si ho budeš môcť vypočuť,“ povedal. 23 Na druhý deň prišli Agrippa a Bernika s veľkou pompéznosťou a vstúpili do prijímacej siene spolu s vojenskými veliteľmi a poprednými mužmi mesta. Potom na Festov príkaz priviedli Pavla 24 a Festus povedal: „Kráľ Agrippa a všetci prítomní, stojí pred vami muž, na ktorého sa sťažovala celá židovská obec tu aj v Jeruzaleme a kričali, že si zaslúži smrť.+ 25 Zistil som však, že neurobil nič, za čo by mal zomrieť.+ Keďže sa odvolal na Vznešeného, rozhodol som sa poslať ho k nemu. 26 Ale nemám nič určité, čo by som o ňom napísal svojmu pánovi. Preto som ho predviedol pred vás, a zvlášť pred teba, kráľ Agrippa, aby som po tomto výsluchu mal čo napísať. 27 Lebo sa mi nezdá rozumné poslať väzňa a neuviesť, z čoho je obvinený.“

26 Agrippa+ povedal Pavlovi: „Dovoľujem ti predniesť svoju obhajobu.“ Vtedy Pavol vystrel ruku a začal hovoriť:

2 „Kráľ Agrippa, som šťastný, že sa dnes smiem obhajovať proti obvineniam Židov+ práve pred tebou, 3 najmä preto, že si znalec židovských zvykov a vyznáš sa aj v ich sporných otázkach. Preto ťa prosím, trpezlivo ma vypočuj.

4 Všetci Židia, ktorí ma poznajú oddávna, vedia, aký život som viedol od mladosti medzi svojimi krajanmi* a neskôr v Jeruzaleme.+ 5 Keby chceli, mohli by dosvedčiť, že som patril k najprísnejšiemu smeru nášho náboženstva,+ k farizejom.+ 6 A teraz stojím pred súdom, lebo očakávam splnenie sľubu, ktorý dal Boh našim predkom.+ 7 Na splnenie tohto sľubu čaká aj 12 kmeňov nášho národa, a preto vytrvalo slúžia* Bohu vo dne v noci. Pre túto nádej, kráľ môj, ma Židia žalujú.+

8 Čo sa vám zdá neuveriteľné na tom, že Boh kriesi mŕtvych? 9 Kedysi som si aj ja myslel, že musím všemožne bojovať proti menu Ježiša Nazaretského, 10 čo som v Jeruzaleme aj robil. Keď som dostal splnomocnenie od hlavných kňazov,+ veľa svätých som dal pozatvárať do väzenia,+ a keď ich chceli usmrtiť, hlasoval som za ich popravu. 11 Chodil som po synagógach a všade som ich trestal, aby som ich prinútil zriecť sa viery. Bol som na nich tak veľmi rozzúrený, že som ich prenasledoval ešte aj vo vzdialených mestách.

12 S týmto cieľom som cestoval aj do Damasku. Mal som so sebou oprávnenie a splnomocnenie od hlavných kňazov. 13 Cestou tam, kráľ môj, som napoludnie uvidel svetlo z neba, jasnejšie ako žiara slnka. Ožiarilo mňa i tých, čo cestovali so mnou.+ 14 Všetci sme padli na zem a ja som počul hlas, ktorý mi po hebrejsky povedal: ‚Saul, Saul, prečo ma prenasleduješ? Ubližuješ si, keď sa vzpieraš proti bodcom.‘* 15 Spýtal som sa: ‚Kto si, Pane?‘ Pán odpovedal: ‚Som Ježiš, ten, ktorého prenasleduješ. 16 A teraz vstaň, postav sa na nohy. Zjavil som sa ti, lebo som si ťa vybral, aby si bol mojím služobníkom a aby si svedčil o tom, čo si videl, i o tom, čo ti ešte o sebe zjavím.+ 17 Budem ťa vyslobodzovať z rúk tohto ľudu a národov, ku ktorým ťa posielam,+ 18 aby sa im otvorili oči+ a aby sa dostali z tmy+ na svetlo+ a zo Satanovej moci+ k Bohu. Tak budú môcť vďaka viere vo mňa získať odpustenie hriechov+ a dedičstvo s tými, ktorí sú posvätení.‘

19 A tak som, kráľ Agrippa, konal v súlade s týmto nebeským videním. 20 Zvestoval som dobrú správu najprv v Damasku,+ potom v Jeruzaleme,+ neskôr v celej judskej krajine a aj národom. Zvestoval som im, aby sa kajali, obrátili sa k Bohu a prejavovali pokánie svojimi skutkami.+ 21 To bol dôvod, prečo ma Židia chytili v chráme a chceli ma zabiť.+ 22 Ale Boh mi pomáhal, a preto doteraz svedčím obyčajným i urodzeným ľuďom* a nehovorím nič, len to, čo predpovedali Proroci i Mojžiš:+ 23 že Kristus bude trpieť,+ ako prvý vstane z mŕtvych+ a bude zvestovať svetlo tomuto ľudu a tiež iným národom.“+

24 Vtedy Festus prerušil Pavlovu obhajobu a zvolal: „Pavol, ty si sa zbláznil! Veľká učenosť ťa privádza do šialenstva!“ 25 Ale Pavol povedal: „Nezbláznil som sa, Tvoja Excelencia Festus. Uvažujem triezvo a to, čo hovorím, je pravda. 26 Kráľ dobre pozná tieto veci, preto pred ním hovorím tak otvorene. Som presvedčený, že mu nič z toho neuniklo, veď sa to nedialo niekde v ústraní.+ 27 Kráľ Agrippa, veríš Prorokom? Viem, že veríš.“ 28 Agrippa povedal Pavlovi: „Čoskoro by si ma presvedčil, aby som sa stal kresťanom.“ 29 Pavol mu odpovedal: „Modlím sa k Bohu, aby si sa nielen ty, ale aj všetci, ktorí ma dnes počúvajú, skôr či neskôr stali takými, ako som ja, až na tieto putá.“

30 Po týchto slovách kráľ vstal a s ním aj miestodržiteľ i Bernika a tí, čo pri nich sedeli. 31 Keď odchádzali, hovorili si medzi sebou: „Ten človek nerobí nič, za čo by si zaslúžil smrť alebo väzenie.“+ 32 A kráľ Agrippa povedal Festovi: „Keby sa neodvolal na cisára, mohol byť prepustený.“+

27 Keď padlo rozhodnutie, že sa budeme plaviť do Itálie,+ odovzdali Pavla a niektorých ďalších väzňov dôstojníkovi menom Július, ktorý bol z Augustovho* oddielu. 2 Nastúpili sme na loď z Adramyttia, ktorá sa mala plaviť do prístavov na pobreží provincie Ázia, a vyrazili sme. Bol s nami aj Macedónec Aristarchos+ z Tesaloniky. 3 Na druhý deň sme pristáli v Sidóne. Július sa správal k Pavlovi láskavo* a dovolil mu ísť k priateľom, aby sa oňho mohli postarať.

4 Keď sme odtiaľ vyplávali na more, vial protivietor, a tak sme sa plavili v závetrí popri Cypre. 5 Preplavili sme sa otvoreným morom pozdĺž Cilície* a Pamfýlie a dostali sme sa do prístavu v Myre v Lýcii. 6 Tam dôstojník našiel alexandrijskú loď, ktorá smerovala do Itálie, a nalodil nás na ňu. 7 Plavili sme sa veľmi pomaly a trvalo mnoho dní, kým sme sa horko-ťažko dostali do Knidu. Pretože nám vietor bránil v ceste, plavili sme sa blízko Kréty popri Salmóne, kde sme boli v závetrí. 8 S ťažkosťami sme sa plavili pozdĺž jej pobrežia, kým sme došli na miesto, ktoré sa volá Dobré prístavy a leží neďaleko mesta Lasea.

9 Uplynulo veľa času – prešiel už aj pôst v Deň zmierenia*+ –, a tak bola plavba stále nebezpečnejšia. Preto Pavol všetkých varoval: 10 „Muži, vidím, že plavba začína byť nebezpečná a hrozí, že prídeme nielen o náklad a loď, ale aj o život.“ 11 Ale dôstojník sa viac spoliehal na kormidelníka a majiteľa lode než na to, čo hovorí Pavol. 12 Keďže prístav nebol vhodný na prezimovanie, väčšina radila, aby sme sa odtiaľ odplavili a podľa možnosti sa dostali do Fénixu, krétskeho prístavu, v ktorom sa dá pristáť zo severovýchodu i z juhovýchodu. Tam chceli prezimovať.

13 Keď začal viať južný vietor, mysleli si, že sa im podarí uskutočniť ich plán. Zdvihli kotvy a plavili sa tesne pozdĺž pobrežia Kréty. 14 Ale zanedlho sa prihnal prudký vietor nazývaný Euroakvilo* 15 a strhol loď. Nebolo možné udržať ju provou proti vetru, a tak sme sa mu poddali a nechali sa ním unášať. 16 Dostali sme sa do závetria pri malom ostrove Kauda, kde sa nám ledva podarilo zachrániť čln,* ktorý loď ťahala za sebou. 17 Keď ho vytiahli na palubu, stiahli trup lode lanami, aby ho spevnili. Potom zvinuli plachty a nechali sa unášať, lebo sa báli, že nabehnú na piesčinu Syrtis.* 18 Búrka nami prudko zmietala, a preto na druhý deň začali vyhadzovať náklad, aby odľahčili loď, 19 a na tretí deň povyhadzovali lodný výstroj.

20 Mnoho dní sa nezjavilo slnko ani hviezdy a búrka neprestávala zúriť. Postupne sme strácali všetku nádej na záchranu. 21 Ľudia už dlho nič nejedli. Vtedy sa Pavol postavil medzi nich a povedal: „Muži, mali ste ma poslúchnuť a nevyplávať z Kréty na more. Mohli ste si ušetriť túto škodu a trápenie.+ 22 Teraz vás vyzývam, aby ste pozbierali odvahu, lebo ani jeden z vás nepríde o život, iba loď bude zničená. 23 Túto noc sa mi zjavil anjel+ Boha, ktorému patrím a slúžim,* 24 a povedal: ‚Neboj sa, Pavol. Budeš stáť pred cisárom+ a Boh ti daroval všetkých, ktorí sa plavia s tebou.‘ 25 Preto pozbierajte odvahu, lebo verím Bohu, že sa splní to, čo mi anjel oznámil. 26 Stroskotáme na nejakom ostrove.“+

27 Keď sme boli už 14. noc zmietaní po Adriatickom mori, okolo polnoci začali námorníci tušiť, že sa približujeme k nejakej pevnine. 28 Spustili olovnicu a namerali hĺbku 20 siah.* O kúsok ďalej ju spustili znovu a namerali 15 siah.* 29 Báli sa, aby sme niekde nenarazili na skaly, a preto spustili štyri kotvy z kormy a želali si, aby už bol deň. 30 Námorníci chceli utiecť z lode, a tak spustili čln na more pod zámienkou, že chcú spustiť kotvy z provy. 31 Pavol povedal dôstojníkovi a vojakom: „Ak títo muži nezostanú na lodi, nezachránite sa.“+ 32 Vtedy vojaci presekli laná člna a nechali ho odplávať.

33 Skôr ako sa rozvidnelo, Pavol všetkých povzbudil, aby si zajedli. Hovoril: „Dnes je to už 14. deň, čo s napätím čakáte, čo bude, a nič nejete. 34 Preto vás prosím, aby ste niečo zjedli. Hovorím to pre vaše dobro, lebo nikomu z vás sa ani vlas na hlave neskriví.“ 35 Keď to dopovedal, vzal chlieb, pred všetkými poďakoval Bohu, rozlomil ho a začal jesť. 36 Všetkých to povzbudilo a aj oni sa pustili do jedla. 37 Na lodi nás bolo 276.* 38 Keď sa najedli, vyhádzali pšenicu do mora, aby odľahčili loď.+

39 Medzitým sa rozvidnelo, ale nevedeli rozoznať, kde sa nachádzajú.+ Videli len nejaký záliv s nízkym pobrežím a rozhodli sa, že sa tam pokúsia pristáť. 40 Odrezali kotvy a nechali ich spadnúť do mora. Uvoľnili laná na kormidlách, napli prednú plachtu proti vetru a zamierili k brehu. 41 Keď nabehli na plytčinu, uviazli. Prova sa zaborila a zostala nehybná, ale korma sa pod náporom vĺn začala lámať na kusy.+ 42 Vojaci sa rozhodli zabiť väzňov, aby nikto neodplával a neušiel. 43 Ale dôstojník chcel zachrániť Pavla, preto im v tom zabránil. Tým, čo vedeli plávať, rozkázal, aby skočili do mora a ako prví doplávali na breh. 44 Ostatní mali preplávať na doskách alebo na zvyškoch lode. Takto sa všetci dostali bezpečne na pevninu.+

28 Keď sme sa dostali do bezpečia, dozvedeli sme sa, že ostrov sa volá Malta.+ 2 Tamojší obyvatelia* k nám boli mimoriadne láskaví.* Rozložili oheň a všetkých sa nás ujali, lebo pršalo a bolo chladno. 3 Pavol nazbieral hŕbu raždia. Keď ju položil na oheň, vyliezla z nej zmija a zahryzla sa mu do ruky. 4 Keď domáci zbadali, že mu z ruky visí jedovatý had, hovorili si: „Ten človek je určite vrah! Zachránil sa síce z mora, ale Spravodlivosť* ho nenechá žiť.“ 5 No Pavol striasol hada do ohňa a nič sa mu nestalo. 6 Oni čakali, že Pavol opuchne alebo padne mŕtvy. Čakali dosť dlho, a keď videli, že sa mu nič nestalo, zmenili názor a hovorili, že je bohom.

7 V blízkosti toho miesta mal pozemky popredný muž ostrova menom Publius. Pohostinne nás prijal a tri dni sa o nás staral. 8 Publiov otec práve trpel dyzentériou* a ležal v horúčke. Pavol vošiel k nemu, pomodlil sa, položil naňho ruky a uzdravil ho.+ 9 Po tejto udalosti k Pavlovi prichádzali aj ostatní chorí z toho ostrova a on ich uzdravoval.+ 10 Z vďačnosti nás zahrnuli mnohými darmi, a keď sme odchádzali, dali nám všetko, čo sme potrebovali.

11 Po troch mesiacoch strávených na ostrove sme vyplávali alexandrijskou loďou, ktorá mala na prove figúru Diových synov a ktorá tam prezimovala. 12 Dostali sme sa do prístavu v Syrakúzach a zostali sme tam tri dni. 13 Odtiaľ sme sa plavili ďalej a prišli sme do Régia. O deň nato sa zodvihol južný vietor a na ďalší deň sme prišli do Puteol. 14 Tam sme našli bratov, ktorí nás prosili, aby sme u nich zostali sedem dní. Potom sme sa vydali do Ríma. 15 Keď sa o nás dopočuli tamojší bratia, vyšli nám naproti až k Appiovmu trhovisku a k Trom krčmám. Len čo ich Pavol zbadal, ďakoval Bohu a nadobudol odvahu.+ 16 Po príchode do Ríma dostal Pavol povolenie bývať sám. Bol s ním len vojak, ktorý ho strážil.

17 O tri dni si Pavol zavolal popredných Židov. Keď sa zišli, povedal im: „Bratia, neurobil som nič proti ľudu ani proti zvykom našich predkov,+ a predsa ma v Jeruzaleme uväznili a vydali do rúk Rimanov.+ 18 Tí ma vypočuli+ a chceli ma prepustiť, lebo nenašli nič, za čo by som si zaslúžil smrť.+ 19 Ale Židia sa postavili proti tomu, a tak som bol nútený odvolať sa na cisára,+ no nie preto, že by som chcel z niečoho obžalovať svoj národ. 20 Preto som vás chcel vidieť a porozprávať sa s vami. Veď touto reťazou som spútaný pre rovnakú nádej, akú prechováva Izrael.“+ 21 Oni mu povedali: „My sme o tebe nedostali z Judey žiadne listy a bratia, ktorí odtiaľ prišli, nám o tebe nepodali správu ani nehovorili nič zlé. 22 Ale radi by sme si vypočuli tvoje názory, lebo vieme, že všade sa hovorí proti tejto sekte.“+

23 Dohodli sa, kedy ho navštívia. Keď k nemu v určený deň prišli, bolo ich ešte viac. Od rána do večera sa s nimi rozprával, vydával im dôkladné svedectvo o Božom Kráľovstve a presviedčal ich o Ježišovi+ dôkazmi z Mojžišovho Zákona+ i z Prorokov.+ 24 Niektorí jeho slovám uverili, iní nie. 25 Keďže sa nedokázali zhodnúť, jeden po druhom odchádzali. Vtedy Pavol povedal:

„Svätý duch dobre hovoril vašim predkom prostredníctvom proroka Izaiáša: 26 ‚Choď k tomuto ľudu a povedz: „Budete počúvať, ale neporozumiete, budete pozerať, ale neuvidíte.+ 27 Lebo srdce tohto ľudu prestalo byť vnímavé. Zapchávajú si uši a zatvárajú oči, aby očami nevideli a ušami nepočuli a aby nepochopili, nezapôsobilo to na ich srdce a neobrátili sa a aby som ich neuzdravil.“‘+ 28 Nech je vám teda známe, že správa o záchrane od Boha sa hlása iným národom.+ Tie ju budú počúvať.“+ 29 *––

30 Pavol zostal celé dva roky vo svojom prenajatom dome+ a láskavo prijímal všetkých, ktorí k nemu prichádzali. 31 Zvestoval im Božie Kráľovstvo a vyučoval ich o Pánovi Ježišovi Kristovi so všetkou odvahou*+ a bez prekážok.