RIMANOM

1 Píšem vám ja, Pavol, otrok Krista Ježiša, povolaný za apoštola a ustanovený hlásať Božiu dobrú správu.+ 2 Túto dobrú správu Boh vopred oznámil prostredníctvom svojich prorokov vo svätom Písme 3 a týka sa jeho Syna, ktorý podľa tela pochádzal z Dávidovho potomstva,*+ 4 ale ktorý bol mocou svätého ducha vyhlásený za Božieho Syna,+ keď bol vzkriesený z mŕtvych.+ Týmto Synom je Ježiš Kristus, náš Pán. 5 Prostredníctvom neho sme* prijali nezaslúženú láskavosť a apoštolské poslanie,+ aby boli ľudia zo všetkých národov+ privedení k poslušnosti a viere na slávu jeho mena. 6 Medzi týmito národmi ste aj vy a Boh vás povolal, aby ste patrili Ježišovi Kristovi. 7 Píšem všetkým Božím milovaným v Ríme, ktorí boli povolaní, aby boli svätí:*

Nech vás Boh, náš Otec, a Pán Ježiš Kristus obdaria nezaslúženou láskavosťou a pokojom.

8 Najprv by som vám chcel povedať, že za vás všetkých ďakujem svojmu Bohu prostredníctvom Ježiša Krista, lebo sa o vašej viere hovorí po celom svete. 9 Veď Boh, ktorému slúžim* celým srdcom,* keď oznamujem dobrú správu o jeho Synovi, mi je svedkom, že sa o vás neprestajne zmieňujem vo svojich modlitbách+ 10 a prosím, aby sa mi konečne naskytla príležitosť navštíviť vás, ak to bude Božia vôľa. 11 Lebo vás túžim vidieť a odovzdať vám nejaký duchovný dar, aby som vás posilnil, 12 alebo skôr aby sme sa navzájom povzbudili+ svojou vierou – ja vašou a vy mojou.

13 Bratia, chcem, aby ste vedeli, že už veľakrát som plánoval prísť k vám, ale až doteraz mi v tom vždy niečo zabránilo. Chcel by som, aby moje zvestovanie prinieslo dobré výsledky aj u vás, tak ako ich prinieslo medzi ostatnými národmi. 14 Som dlžníkom Grékom i cudzincom,* vzdelaným i nevzdelaným. 15 Preto túžim oznamovať dobrú správu aj vám v Ríme.+ 16 Nehanbím sa za dobrú správu.+ Prejavuje sa ňou Božia moc a môže zachrániť každého, kto má vieru,+ najprv Žida+ a potom aj Gréka.+ 17 Veď tí, čo veria, vidia, že prostredníctvom dobrej správy Boh zjavuje svoju spravodlivosť, a to posilňuje ich vieru,+ tak ako je napísané: „Spravodlivý bude žiť vďaka svojej viere.“+

18 Boží hnev+ sa zjavuje z neba proti každej bezbožnosti a nespravodlivosti ľudí, ktorí nespravodlivo potláčajú pravdu,+ 19 lebo všetko, čo sa dá o Bohu dozvedieť, je im zjavné, veď im to Boh zjavil.+ 20 Už od stvorenia sveta je možné jasne vidieť jeho neviditeľné vlastnosti, jeho večnú moc+ a Božstvo,+ lebo ich možno vnímať z vecí, ktoré vytvoril.+ Preto sa nemajú na čo vyhovárať. 21 Hoci poznali Boha, neoslavovali ho ako Boha ani mu neďakovali. Ich uvažovanie neviedlo k ničomu a ich nerozumné srdce sa zatemnilo.+ 22 Tvrdili, že sú múdri, ale stali sa hlúpymi 23 a slávu neporušiteľného Boha zamenili za podoby zobrazujúce porušiteľného človeka a za podoby vtákov, štvornohých zvierat a plazov.+

24 Preto ich Boh v súlade s túžbami ich srdca vydal nečistote, aby zneuctievali svoje telo. 25 Pravdu o Bohu vymenili za klamstvo, klaňali sa* a slúžili* stvoreniu, a nie Stvoriteľovi, ktorý má byť chválený navždy. Amen. 26 Preto ich Boh vydal potupnej telesnej vášni.+ Ich ženy zamenili prirodzený styk za neprirodzený+ 27 a podobne aj muži zanechali prirodzený styk so ženou a vzplanuli vášňou jeden k druhému, muž k mužovi.+ Páchali oplzlosti a sami na sebe dostali trest, aký si zaslúžili za svoje previnenie.+

28 Keďže odmietli uznať Boha,* Boh ich vydal neschválenému stavu mysle, aby robili to, čo sa nepatrí.+ 29 Sú plní všetkej nespravodlivosti,+ skazenosti, chamtivosti*+ a zla, plní závisti,+ vraždy,+ sporov, podvodu+ a zlomyseľnosti.+ Klebetia, 30 ohovárajú,+ nenávidia Boha, sú bezočiví, pyšní, vystatovační. Vymýšľajú zlé veci, neposlúchajú rodičov,+ 31 sú nerozumní,+ nedodržiavajú dohody, nemajú lásku k členom rodiny a sú nemilosrdní. 32 Hoci dobre poznajú Božie spravodlivé nariadenie – že tí, čo páchajú také veci, si zasluhujú smrť+ –, nielenže ich sami robia, ale aj schvaľujú, keď ich robia iní.

2 Preto ak súdiš, nemáš sa na čo vyhovárať, nech si ktokoľvek.+ Keď súdiš iného, odsudzuješ sám seba, veď ty, ktorý súdiš, robíš to isté čo on.+ 2 Vieme, že Boh súdi v súlade s pravdou a odsudzuje tých, čo robia také veci.

3 Myslíš si, že unikneš Božiemu súdu, keď súdiš tých, ktorí robia také veci, a pritom sám robíš to isté? 4 Alebo pohŕdaš bohatstvom Božej láskavosti,+ zhovievavosti+ a trpezlivosti?+ Nevieš, že Boh ťa vo svojej láskavosti chce priviesť k pokániu?+ 5 Svojou tvrdohlavosťou a nekajúcnym srdcom privádzaš na seba Boží hnev, ktorý sa prejaví v deň hnevu a Božieho spravodlivého súdu.+ 6 Boh odplatí každému podľa jeho skutkov:+ 7 večným životom tým, čo vytrvalosťou v dobrých skutkoch hľadajú slávu, česť a neporušiteľnosť,+ 8 ale hnevom a rozhorčením+ tým, čo vyvolávajú spory, neposlúchajú pravdu a robia to, čo nie je správne. 9 Súženie a tieseň čaká každého človeka, ktorý koná zlo, najprv Žida a potom aj Gréka. 10 Ale každého, kto koná dobro, najprv Žida+ a potom aj Gréka,+ čaká sláva, česť a pokoj. 11 Lebo Boh nikoho neuprednostňuje.+

12 Všetci, ktorí hrešili bez zákona, bez zákona aj zahynú+ a všetci, ktorí hrešili pod zákonom, budú súdení podľa zákona.+ 13 Lebo pred Bohom nie sú spravodliví tí, ktorí počúvajú zákon, ale za spravodlivých budú vyhlásení tí, ktorí zákon dodržiavajú.+ 14 Aj ľudia z iných národov, ktorí nemajú zákon,+ prirodzene konajú to, čo vyžaduje zákon. Teda hoci nemajú zákon, sú zákonom sami sebe. 15 Títo ľudia dokazujú, že majú obsah zákona vpísaný do srdca, čo dosvedčuje aj ich svedomie, a ich myšlienky ich obviňujú alebo aj ospravedlňujú. 16 To bude odhalené v deň, keď bude Boh prostredníctvom Krista Ježiša súdiť to, čo ľudia držali v tajnosti,+ ako hovorí dobrá správa, ktorú oznamujem.

17 Ak sa teda nazývaš Židom+ a spoliehaš sa na Zákon, ak sa pýšiš Bohom, 18 poznáš jeho vôľu a vieš posúdiť, na čom záleží, lebo si vyučovaný* zo Zákona,+ 19 ak si namýšľaš, že si vodcom slepých, svetlom tým v tme, 20 vychovávateľom nerozumných a učiteľom detí a že rozumieš základom* poznania a pravdy obsiahnutým v Zákone, 21 prečo potom ty, ktorý učíš iného, sám seba neučíš?+ Prečo ty, ktorý kážeš: „Nekradni,“+ kradneš? 22 Prečo ty, ktorý hovoríš: „Necudzolož,“+ cudzoložíš? Prečo ty, ktorému sa hnusia modly, vykrádaš chrámy? 23 Prečo ty, ktorý sa pýšiš Zákonom, zneuctievaš Boha prestupovaním Zákona? 24 Veď ako je napísané, „pre vás sa rúhajú Božiemu menu medzi národmi“.+

25 Obriezka+ je užitočná iba vtedy, ak dodržiavaš Zákon.+ Ale ak prestupuješ Zákon, tvoja obriezka nemá význam. 26 Ak teda neobrezaný človek+ zachováva spravodlivé požiadavky Zákona, nebude sa mu to počítať za obriezku?+ 27 A človek neobrezaný na tele, ktorý plní Zákon, bude súdiť teba, ktorý prestupuješ Zákon, hoci máš písaný zákonník i obriezku. 28 Lebo pravý Žid nie je ten, kto je ním navonok,+ ani pravá obriezka nie je niečo, čo vidno navonok, na tele.+ 29 Pravý Žid je ten, kto je ním vnútri,+ a pravá obriezka je obriezka srdca+ duchom, nie písaným zákonníkom.+ Taký človek získava chválu od Boha, a nie od ľudí.+

3 Akú výhodu má teda Žid alebo aký je úžitok z obriezky? 2 Veľký v každom ohľade. Predovšetkým v tom, že Židom boli zverené Božie sväté vyhlásenia.+ 3 A keď niektorí Židia nemajú vieru, znamená to, že ľudia už nemôžu dôverovať Bohu? 4 Určite nie! Aj keby každý človek klamal,+ nech sa ukáže, že Boh vždy hovorí pravdu,+ tak ako je napísané: „Aby sa ukázalo, že máš pravdu* v tom, čo hovoríš, a aby si zvíťazil, keď ťa súdia.“+ 5 Niektorí hovoria, že naša nespravodlivosť dáva vyniknúť Božej spravodlivosti. Ale vzniká otázka: Je Boh nespravodlivý, keď prejavuje svoj hnev? (To si myslia niektorí ľudia.) 6 V žiadnom prípade! Veď ako by inak mohol Boh súdiť svet?+

7 Ale ak sa mojím klamstvom jasnejšie ukáže Božia pravdovravnosť na jeho slávu, prečo som potom súdený ako hriešnik? 8 A prečo rovno nepovedať: „Konajme zlo, aby prišlo dobro“? Niektorí nás ohovárajú a tvrdia, že to hovoríme. Takí ľudia si zaslúžia, aby boli odsúdení.+

9 Sme teda na tom lepšie ako iní? Vôbec nie! Veď už sme povedali, že Židia aj Gréci podliehajú hriechu,+ 10 ako je napísané: „Nikto nie je spravodlivý, vôbec nikto.+ 11 Nie je nikto, kto by bol rozumný, nikto, kto by hľadal Boha. 12 Všetci zišli zo správnej cesty, všetci sa stali neužitočnými, nie je nikto, kto by konal dobro, ani jeden.“+ 13 „Ich hrdlo je otvorený hrob, svojím jazykom podvádzajú.“+ „Na perách majú jed vreteníc.“+ 14 „Ich ústa sú plné preklínania a horkosti.“+ 15 „Ich nohy sa ponáhľajú prelievať krv.“+ 16 „Skaza a bieda je na ich cestách 17 a cestu pokoja nepoznajú.“+ 18 „Nevedia, čo je bázeň pred Bohom.“+

19 A vieme, že všetko, čo hovorí Zákon, platí pre tých, ktorí podliehajú Zákonu, aby boli umlčané každé ústa a aby bol celý svet usvedčený pred Bohom z viny.+ 20 Preto na základe skutkov Zákona nebude pred ním vyhlásený za spravodlivého+ nikto,* lebo Zákon nám dáva presné poznanie toho, čo je hriech.+

21 Ale teraz sa stalo zjavným, že spravodlivé postavenie pred Bohom sa dá dosiahnuť bez dodržiavania Zákona,+ ako o tom svedčí Zákon i Proroci.*+ 22 A toto spravodlivé postavenie pred Bohom môžu prostredníctvom viery v Ježiša Krista dosiahnuť všetci, ktorí veria. Lebo medzi ľuďmi nie je rozdiel.+ 23 Veď všetci zhrešili a nedosahujú Božiu slávu,+ 24 ale Boh im zo svojej nezaslúženej láskavosti dal dar,+ keď ich vyhlásil za spravodlivých prostredníctvom vyslobodenia výkupným, ktoré zaplatil Kristus Ježiš.+ 25 Jeho Boh predložil ako obeť zmierenia,+ ktoré je možné vďaka viere v jeho krv.+ Urobil to preto, aby ukázal, že je spravodlivý, lebo vo svojej zhovievavosti Boh v minulosti odpúšťal ľuďom hriechy, ktorých sa dopustili, 26 a tiež preto, aby ukázal svoju spravodlivosť+ aj teraz, keď vyhlasuje za spravodlivého toho, kto verí v Ježiša.+

27 Môžeme sa teda niečím chváliť? Rozhodne nie. Ktorý zákon nám v tom bráni? Zákon skutkov?+ Nie, zákon viery. 28 Lebo si myslíme, že človek je vyhlásený za spravodlivého vďaka viere, a nie vďaka skutkom Zákona.+ 29 Je Boh iba Bohom Židov?+ Nie je aj Bohom ľudí z iných národov?+ Áno, aj ľudí z iných národov.+ 30 Keďže Boh je len jeden,+ na základe viery vyhlási za spravodlivých obrezaných aj neobrezaných.+ 31 Rušíme teda svojou vierou zákon? Vôbec nie! Naopak, potvrdzujeme zákon.+

4 Keďže je to tak, čo povieme o našom predkovi Abrahámovi? Čo dosiahol? 2 Keby bol Abrahám vyhlásený za spravodlivého skutkami, mal by sa čím chváliť, ale nie pred Bohom. 3 Veď čo hovorí Písmo? „Abrahám uveril Jehovovi* a on ho za to považoval za spravodlivého.“*+ 4 Tomu, kto pracuje, sa mzda nepočíta ako prejav nezaslúženej láskavosti, ale ako niečo, čo mu patrí.* 5 Kto sa však nespolieha na svoje skutky, ale verí v toho, ktorý vyhlasuje bezbožného za spravodlivého, tomu sa jeho viera počíta za spravodlivosť.+ 6 Veď aj Dávid hovorí, že šťastný je človek, ktorého Boh považuje za spravodlivého nie na základe jeho skutkov: 7 „Šťastní sú tí, ktorým boli odpustené nezákonné skutky a ktorých hriechy boli prikryté.* 8 Šťastný je človek, ktorému Jehova* nepočíta jeho hriech.“+

9 Sú teda šťastní iba obrezaní alebo aj neobrezaní?+ Lebo hovoríme: „Abrahám bol vďaka svojej viere považovaný za spravodlivého.“*+ 10 A kedy bol považovaný za spravodlivého? Keď bol obrezaný alebo keď bol neobrezaný? Ešte keď bol neobrezaný. 11 A znamenie+ – obriezku – prijal ako pečať* spravodlivosti na základe viery, ktorú mal, ešte keď bol neobrezaný. Tak sa stal otcom všetkých, ktorí majú vieru,+ hoci sú neobrezaní, aby aj oni mohli byť vyhlásení za spravodlivých. 12 A stal sa aj otcom tých, ktorí sú obrezaní – nielen tých, ktorí lipnú na obriezke, ale aj tých, ktorí kráčajú v šľapajach viery, ktorú mal náš otec Abrahám,+ ešte keď bol neobrezaný.

13 Lebo sľub, že Abrahám zdedí svet,+ nedostal on ani jeho potomstvo* preto, že dodržiaval Zákon, ale preto, že ho Boh považoval za spravodlivého pre jeho vieru.+ 14 Veď ak sú dedičmi tí, ktorí dodržiavajú Zákon, potom je viera zbytočná a sľub bol zrušený. 15 Zákon vyvoláva Boží hnev,+ kde však nie je zákon, tam nie je ani priestupok.+

16 Preto bol sľub daný na základe viery, aby bol prejavom nezaslúženej láskavosti+ a platil pre celé Abrahámovo potomstvo,*+ nielen pre tých, ktorí dodržiavajú Zákon, ale aj pre tých, ktorí majú vieru ako Abrahám, ktorý je otcom nás všetkých.+ 17 (Tak je aj napísané: „Ustanovil som ťa za otca mnohých národov.“)+ To sa stalo pred zrakom Boha, ktorému uveril, ktorý oživuje mŕtvych a hovorí o tom, čo nie je, akoby to už bolo.* 18 Hoci sa zdalo, že nie je žiadna nádej, predsa dúfal a veril, že sa stane otcom mnohých národov, tak ako bolo povedané: „Toľko bude tvojich potomkov.“*+ 19 Nezoslabol vo viere, aj keď si uvedomoval, že jeho telo je už akoby mŕtve (veď mal asi 100 rokov)+ a že rovnako mŕtve* je aj Sárino lono.+ 20 Veril, a tak nezapochyboval, lebo mal Boží sľub. Stal sa mocným svojou vierou, vzdal Bohu slávu 21 a bol pevne presvedčený, že to, čo Boh sľúbil, dokáže aj splniť.+ 22 Preto „bol považovaný za spravodlivého“.*+

23 No slová „bol považovaný za spravodlivého“ neboli napísané len kvôli nemu,+ 24 ale aj kvôli nám. Veď aj nás bude Boh považovať za spravodlivých, lebo veríme v toho, ktorý vzkriesil z mŕtvych nášho Pána Ježiša.+ 25 On bol vydaný na smrť za naše hriechy+ a bol vzkriesený, aby sme boli vyhlásení za spravodlivých.+

5 Keďže sme boli vyhlásení za spravodlivých na základe viery,+ tešme sa* z pokoja s Bohom prostredníctvom nášho Pána Ježiša Krista.+ 2 Prostredníctvom neho sme vierou získali aj prístup k tejto nezaslúženej láskavosti, ktorú teraz zažívame.+ A radujme sa,* pretože máme nádej, že získame Božiu slávu. 3 Ale radujme sa* aj vtedy, keď trpíme,*+ lebo vieme, že utrpenie* vedie k vytrvalosti,+ 4 vytrvalosť vedie k Božiemu schváleniu,*+ Božie schválenie* vedie k nádeji+ 5 a nádej nevedie ku sklamaniu,+ lebo prostredníctvom svätého ducha, ktorého sme dostali, nás Boh uisťuje o svojej láske.+

6 Veď Kristus zomrel v určenom čase za bezbožných ľudí, kým sme ešte boli slabí.*+ 7 Lebo sotva niekto zomrie za spravodlivého. Možno ešte za dobrého by sa niekto odhodlal zomrieť. 8 Ale Boh nám dokazuje svoju lásku tým, že Kristus zomrel za nás, kým sme boli ešte hriešnikmi.+ 9 Tým skôr teda, keď sme boli jeho krvou vyhlásení za spravodlivých,+ budeme prostredníctvom neho zachránení pred Božím hnevom.+ 10 Lebo ak sme boli zmierení s Bohom smrťou jeho Syna, keď sme boli Božími nepriateľmi,+ tým skôr budeme zachránení životom jeho Syna teraz, keď sme boli zmierení s Bohom. 11 A nielen to, ale radujeme sa aj z toho, že vďaka zmiereniu, ktoré nám umožnil náš Pán Ježiš Kristus, môžeme mať s Bohom dobrý vzťah.+

12 Prostredníctvom jedného človeka vstúpil do sveta hriech a prostredníctvom hriechu smrť,+ a tak sa smrť rozšírila na všetkých ľudí, pretože všetci zhrešili.+ 13 Veď hriech bol vo svete už pred Zákonom, ale keď nie je zákon, nikto nemôže byť obvinený z hriechu.+ 14 Napriek tomu smrť vládla* od Adama po Mojžiša aj nad tými, ktorí sa nedopustili takého hriechu ako Adam; ten sa podobal tomu, ktorý mal prísť.+

15 Ale s darom to nie je tak ako s hriechom. Lebo ak hriech jedného človeka priniesol smrť mnohým, o čo väčší úžitok priniesla mnohým Božia nezaslúžená láskavosť a jeho dar, ktorý sme dostali vďaka nezaslúženej láskavosti jedného človeka, Ježiša Krista!+ 16 A s darom to nie je tak ako s tým, čo priniesol hriech jedného človeka.+ Lebo rozsudok za jeden hriech viedol k odsúdeniu,+ ale dar, ktorý prišiel po mnohých hriechoch, viedol k vyhláseniu za spravodlivých.+ 17 Ak následkom hriechu jedného človeka vládla smrť ako kráľ,+ o čo skôr budú tí, ktorí prijímajú hojnosť nezaslúženej láskavosti a dar spravodlivosti,+ žiť a vládnuť ako králi+ prostredníctvom toho jedného človeka, Ježiša Krista!+

18 Teda ako boli pre jeden hriech odsúdení ľudia každého druhu,+ tak aj jedným skutkom ospravedlnenia* môžu byť ľudia každého druhu+ vyhlásení za spravodlivých a získať život.+ 19 Lebo ako sa neposlušnosťou jedného človeka stali mnohí hriešnikmi,+ tak sa poslušnosťou jedného stanú mnohí spravodlivými.+ 20 Preto prišiel Zákon, aby sa rozhojnil hriech.+ Kde sa však rozhojnil hriech, tam sa ešte viac rozhojnila nezaslúžená láskavosť. 21 Aký bol zámer? Aby tak ako vládol hriech spolu so smrťou ako kráľ,+ vládla aj nezaslúžená láskavosť ako kráľ prostredníctvom spravodlivosti, ktorá vedie k večnému životu prostredníctvom Ježiša Krista, nášho Pána.+

6 Čo teda povieme? Máme ďalej hrešiť, aby sa rozhojnila nezaslúžená láskavosť? 2 Určite nie! Keďže sme zomreli hriechu,+ ako by sme v ňom mohli ďalej žiť?+ 3 Neviete, že my všetci, čo sme boli pokrstení v Krista Ježiša,+ sme boli pokrstení v jeho smrť?+ 4 Krstom v jeho smrť sme teda boli pochovaní s ním,+ aby sme aj my žili novým životom, tak ako bol Kristus vzkriesený z mŕtvych Otcovou slávnou mocou.+ 5 Ak sme sa s ním zjednotili tým, že sme zomreli takou smrťou ako on,+ určite s ním budeme zjednotení aj podobnosťou jeho vzkriesenia.+ 6 Vieme predsa, že naša stará osobnosť bola pribitá na kôl s ním,+ aby naše hriešne telo stratilo nad nami moc,+ aby sme už neboli otrokmi hriechu.+ 7 Lebo kto zomrel, je oslobodený od hriechu.*

8 Ale ak sme zomreli s Kristom, veríme, že s ním budeme aj žiť. 9 Veď vieme, že Kristus, keď bol vzkriesený z mŕtvych,+ už nezomiera;+ smrť už nad ním nemá moc. 10 Keď zomrel, svojou smrťou raz a navždy odstránil hriech,*+ ale teraz žije a žije pre Boha. 11 Tak aj vy sa považujte za mŕtvych pre hriech, ale za živých pre konanie Božej vôle ako nasledovníci Krista Ježiša.+

12 Preto nedovoľte, aby hriech ďalej vládol* vo vašom smrteľnom tele.+ Nepoddávajte sa túžbam tela. 13 Ani už nepredkladajte svoje telá* hriechu ako nástroje* nespravodlivosti, ale predstavte sa Bohu ako oživení z mŕtvych a svoje telá* predkladajte Bohu ako nástroje* spravodlivosti.+ 14 Hriech už nebude mať nad vami moc, pretože nie ste pod Zákonom,+ ale pod nezaslúženou láskavosťou.+

15 Čo z toho vyplýva? Máme hrešiť, lebo nie sme pod Zákonom, ale pod nezaslúženou láskavosťou?+ V žiadnom prípade! 16 Neviete, že ak sa niekomu vydávate za otrokov a poslúchate ho, ste jeho otrokmi?+ Buď ste otrokmi hriechu,+ ktorý vedie k smrti,+ alebo ste otrokmi poslušnosti, ktorá vedie k spravodlivosti. 17 Ale vďaka Bohu za to, že hoci ste boli otrokmi hriechu, zo srdca ste sa podriadili tomu učeniu, ktoré vám bolo zverené. 18 Keďže ste teda boli oslobodení od hriechu,+ stali ste sa otrokmi spravodlivosti.+ 19 S ohľadom na vašu ľudskú slabosť vám to hovorím slovami, ktoré sú ľuďom známe. Ako ste predkladali svoje telá za otrokov nečistote a zlu, aby ste konali to, čo je zlé, tak teraz predkladajte svoje telá za otrokov spravodlivosti, aby ste konali to, čo je sväté.+ 20 Lebo keď ste boli otrokmi hriechu, neboli ste otrokmi spravodlivosti.

21 Čo vám priniesli skutky, ktoré ste vtedy robili? Veci, za ktoré sa teraz hanbíte, lebo vedú k smrti.+ 22 Teraz však, keď ste boli oslobodení od hriechu a stali ste sa otrokmi Boha, je výsledkom vašich skutkov svätosť+ a odmenou je večný život.+ 23 Lebo odplatou za hriech* je smrť,+ ale Božím darom je večný život+ prostredníctvom Krista Ježiša, nášho Pána.+

7 Či neviete, bratia (obraciam sa na tých, ktorí poznajú zákon), že Zákon má moc nad človekom, len kým žije? 2 Napríklad vydatá žena je viazaná zákonom k svojmu manželovi, kým je živý. Ale ak jej manžel zomrie, je oslobodená od zákona svojho manžela.+ 3 Preto ak sa za života svojho manžela vydá za iného muža, bude označená za cudzoložnicu.+ Ale ak jej manžel zomrie, je oslobodená od jeho zákona a nie je cudzoložnicou, ak sa vydá za iného muža.+

4 Tak ste aj vy, moji bratia, prostredníctvom Kristovho tela zomreli Zákonu, aby ste patrili niekomu inému,+ tomu, ktorý bol vzkriesený z mŕtvych.+ Vďaka tomu môžeme prinášať ovocie na Božiu slávu.+ 5 Lebo keď sme žili v súlade s telom, v našom tele* pôsobili hriešne vášne, ktoré odhalil* Zákon a ktoré prinášali ovocie vedúce k smrti.+ 6 Ale teraz sme boli oslobodení od Zákona,+ lebo sme zomreli tomu, čo nás väznilo, aby sme boli otrokmi v novom zmysle, prostredníctvom ducha,+ a nie v starom zmysle, prostredníctvom písaného zákonníka.+

7 Čo teda povieme? Že je Zákon hriechom? V žiadnom prípade! Veď keby nebol Zákon, nepoznal by som hriech.+ Napríklad nevedel by som, čo je žiadostivosť, keby Zákon nehovoril: „Nebudeš žiadostivý.“+ 8 Ale keď hriech využil príležitosť, ktorú mu poskytlo prikázanie, vyvolal vo mne všetky druhy žiadostivosti. Lebo bez Zákona bol hriech mŕtvy.+ 9 Kedysi, keď ešte nebol Zákon, som bol živý. Ale keď prišlo prikázanie, hriech ožil a ja som zomrel.+ 10 Uvedomil som si, že prikázanie, ktoré malo viesť k životu,+ vedie k smrti. 11 Lebo keď hriech využil príležitosť, ktorú mu poskytlo prikázanie, zviedol ma a zabil ma ním. 12 Zákon je teda svätý a prikázanie je sväté, spravodlivé a dobré.+

13 Znamená to teda, že to, čo je dobré, viedlo k mojej smrti? Určite nie! Viedol k nej hriech, aby sa ukázal ako hriech. Hriech využil to, čo je dobré, aby mi spôsobil smrť.+ Tak sa hriech prostredníctvom prikázania prejavil v celej svojej hriešnosti.+ 14 Lebo vieme, že Zákon je duchovný, ale ja som telesný, zapredaný hriechu.+ 15 Veď ani nechápem, čo robím. Lebo nerobím to, čo chcem, ale to, čo nenávidím. 16 No ak robím to, čo nechcem, uznávam, že Zákon je dobrý. 17 Ale potom to už nerobím ja, ale hriech, ktorý je vo mne.+ 18 Veď viem, že vo mne, čiže v mojom tele, nie je nič dobré. Lebo túžim robiť to, čo je dobré, ale nedokážem to.+ 19 Lebo nerobím to dobré, čo chcem, ale robím to zlé, čo nechcem. 20 Keď teda robím to, čo nechcem, nerobím to už ja, ale hriech, ktorý je vo mne.

21 Zisťujem, že v mojom prípade platí tento zákon: Keď chcem robiť to, čo je správne, objaví sa u mňa to, čo je zlé.+ 22 Človek, ktorým som vnútri,+ má potešenie v Božom zákone, 23 ale vo svojom tele* vidím iný zákon, ktorý bojuje proti zákonu mojej mysle+ a vedie ma do zajatia zákona hriechu,+ ktorý je v mojom tele.* 24 Ja biedny človek! Kto ma vyslobodí z tohto tela, ktoré ma vedie k smrti? 25 Ďakujem Bohu, ktorý ma vyslobodí prostredníctvom Ježiša Krista, nášho Pána! Mysľou som teda otrokom Božieho zákona, ale telom otrokom zákona hriechu.+

8 A tak tí, ktorí sú v spojení s Kristom Ježišom, nie sú odsúdení. 2 Lebo zákon ducha,* ktorý dáva život v spojení s Kristom Ježišom, ťa oslobodil+ od zákona hriechu a smrti. 3 To, čo nedokázal Zákon,+ lebo bol pre ľudskú nedokonalosť slabý,*+ uskutočnil Boh tak, že poslal svojho Syna+ v ľudskej podobe,*+ aby odstránil hriech. Tým odsúdil hriech v tele, 4 aby sme spravodlivé požiadavky Zákona splnili my,+ ktorí nežijeme v súlade s telom, ale v súlade s duchom.+ 5 Lebo tí, ktorí žijú v súlade s telom, zameriavajú svoju myseľ na veci tela,+ ale tí, ktorí žijú v súlade s duchom, na veci ducha.+ 6 A telesné zmýšľanie prináša smrť,+ ale duchovné zmýšľanie prináša život a pokoj.+ 7 Telesné zmýšľanie znamená nepriateľstvo s Bohom,+ lebo telo sa nepodriaďuje Božiemu zákonu, a ani sa nemôže. 8 Preto sa tí, ktorí žijú v súlade s telom, nemôžu páčiť Bohu.

9 Ak vo vás prebýva Boží duch, nežijete v súlade s telom, ale s duchom.+ Kto nemá Kristovho ducha, nepatrí Kristovi. 10 Ak je Kristus v spojení s vami,+ telo je síce následkom hriechu mŕtve, ale duch dáva na základe spravodlivosti život. 11 A ak vo vás prebýva duch toho, ktorý vzkriesil Ježiša z mŕtvych, tak ten, čo vzkriesil z mŕtvych Krista Ježiša,+ oživí aj vaše smrteľné telá+ svojím duchom, ktorý je vo vás.

12 A tak, bratia, nie sme povinní poslúchať telo a žiť v súlade s jeho túžbami.+ 13 Veď ak žijete v súlade s telom, určite zomriete, ale ak umŕtvujete skutky tela+ duchom, budete žiť.+ 14 Lebo všetci, ktorých vedie Boží duch, sú Božími synmi.+ 15 Veď ste nedostali ducha otroctva, aby ste znovu žili v strachu, ale dostali ste ducha prijatia za synov, ktorý nás podnecuje volať: „Abba,* Otče!“+ 16 Teda Boží duch svedčí s naším duchom,+ že sme Božie deti.+ 17 A ak sme deti, potom sme aj dedičia, a to Boží dedičia a Kristovi spoludedičia+ – za predpokladu, že s ním trpíme,+ aby sme s ním boli aj oslávení.+

18 Myslím si, že utrpenie, ktoré teraz zažívame, nie je ničím v porovnaní so slávou, ktorá má byť na nás zjavená.+ 19 Lebo tvorstvo túžobne očakáva zjavenie Božích synov.+ 20 Veď tvorstvo nebolo podrobené márnosti z vlastnej vôle,+ ale z vôle toho, ktorý ho podrobil márnosti a zároveň predložil nádej, 21 že tvorstvo bude raz oslobodené+ z otroctva porušenosti* a získa slávnu slobodu Božích detí. 22 Veď vieme, že celé tvorstvo až dodnes spolu stená a trápi sa v bolesti. 23 A nielen ono, ale aj my, ktorí sme dostali prvé plody, čiže ducha, vzdycháme vo svojom vnútri,+ zatiaľ čo túžobne očakávame prijatie za synov,+ oslobodenie od svojich tiel na základe výkupného. 24 Lebo s touto nádejou sme boli zachránení. Ale ak to, v čo dúfame, vidíme, už to nie je nádej. Veď kto dúfa v niečo, čo už vidí? 25 Ale ak dúfame+ v to, čo ešte nevidíme,+ s vytrvalosťou to očakávame.+

26 A aj duch nám prichádza na pomoc, keď sme slabí,+ lebo niekedy nevieme, o čo sa máme modliť, a iba bez slov vzdycháme. Vtedy za nás sám duch naliehavo prosí. 27 A ten, ktorý skúma srdcia,+ vie, čo mieni duch, lebo prosí za svätých v súlade s tým, čo chce Boh.

28 Vieme, že všetko, čo Boh koná, spoločne pôsobí na dobro tých, ktorí milujú Boha, tých, ktorí sú povolaní podľa jeho zámeru.+ 29 Lebo vopred určil, že tí, o ktorých od začiatku vedel, sa budú podobať jeho Synovi,+ aby bol jeho Syn prvorodeným+ medzi mnohými bratmi.+ 30 Navyše tých, ktorých vopred určil,+ aj povolal+ a tých, ktorých povolal, aj vyhlásil za spravodlivých.+ A tých, ktorých vyhlásil za spravodlivých, aj oslávil.+

31 Čo na to povieme? Ak je Boh s nami, kto bude proti nám?+ 32 Keď neušetril ani svojho vlastného Syna, ale vydal ho za nás všetkých,+ ako by nám s ním láskavo nedal aj všetko ostatné? 33 Kto vznesie obvinenie proti Božím vyvoleným?+ Veď Boh je ten, kto ich vyhlasuje za spravodlivých.+ 34 Kto ich odsúdi? Veď Kristus Ježiš zomrel a bol aj vzkriesený z mŕtvych, je po Božej pravici+ a prosí za nás.+

35 Kto nás oddelí od Kristovej lásky?+ Súženie, úzkosť alebo prenasledovanie? Alebo hlad, nahota, nebezpečenstvo či meč?+ 36 Ako je napísané: „Pre teba nám denne hrozí smrť, považujú nás za ovce na zabitie.“+ 37 Ale s pomocou toho, ktorý nás miluje, v tom všetkom víťazíme s veľkou prevahou.+ 38 Lebo som presvedčený, že ani smrť, ani život, ani anjeli, ani vlády, ani terajšie veci, ani budúce veci, ani moci,+ 39 ani výška, ani hĺbka, ani žiadne iné stvorenie nás nebudú môcť oddeliť od Božej lásky, ktorá sa prejavuje prostredníctvom Krista Ježiša, nášho Pána.

9 Ako Kristov učeník hovorím pravdu, neklamem, aj moje svedomie vedené svätým duchom svedčí so mnou, 2 že mám v srdci veľký žiaľ a neustálu bolesť. 3 Prial by som si, aby som ja sám bol oddelený od Krista ako prekliaty, ak by to pomohlo mojim bratom, mojim príbuzným,* 4 Izraelitom. Oni boli prijatí za synov+ a dostali slávu, zmluvy,+ Zákon,+ svätú službu+ a sľuby.+ 5 Oni sú potomkami patriarchov,+ z ktorých pochádza Kristus.+ Boh, ktorý je nad všetkým, nech je navždy chválený. Amen.

6 To však neznamená, že sa Božie slovo nesplnilo. Lebo nie všetci potomkovia Izraela sú skutočným „Izraelom“.+ 7 Ani nie sú všetci Abrahámovými deťmi len preto, že sú jeho potomstvom,*+ ale je napísané, že „sľúbené potomstvo* vzíde z Izáka“.+ 8 To znamená, že nie všetky Abrahámove deti sú aj Božími deťmi,+ ale za potomstvo* sa považujú deti sľubu.+ 9 Lebo sľub znel takto: „O tomto čase prídem a Sára bude mať syna.“+ 10 A sľub nebol daný iba v tomto prípade, ale aj vtedy, keď Rebeka počala dvojčatá z jedného muža, nášho predka Izáka.+ 11 Lebo keď sa ešte ani nenarodili a neurobili nič dobré ani zlé – aby Boží zámer týkajúci sa vyvolenia bol aj ďalej závislý od toho, ktorý povoláva, a nie od skutkov –, 12 bolo jej povedané: „Starší bude otrokom mladšieho.“+ 13 Ako je napísané: „Miloval som Jakoba, ale Ezaua som nenávidel.“+

14 Čo teda povieme? Je Boh nespravodlivý? Určite nie!+ 15 Veď Mojžišovi hovorí: „Zľutujem sa nad tým, nad kým chcem, a prejavím súcit tomu, komu chcem.“+ 16 Nezáleží teda na tom, kto chce, ani na tom, kto sa snaží,* ale na Bohu, ktorý sa zľutováva.+ 17 Veď v Písme sa uvádza, že Boh povedal faraónovi: „Nechal som ťa žiť, aby som na tebe ukázal svoju moc a aby sa o mojom mene rozprávalo po celej zemi.“+ 18 Teda zľutuje sa, nad kým chce, ale koho chce, toho nechá, aby sa zatvrdil.+

19 Niekto mi možno povie: „Prečo potom Boh ľuďom ešte niečo vyčíta? Veď kto sa môže vzoprieť jeho vôli?“ 20 Ale kto si ty, že odvrávaš Bohu?+ Povie výtvor svojmu tvorcovi: „Prečo si ma tak urobil?“+ 21 Či nemá hrnčiar moc nad hlinou,+ aby z tej istej hrudy urobil jednu nádobu na dôstojné použitie a druhú na nedôstojné?* 22 Čo teda povieme, ak Boh chcel prejaviť svoj hnev a moc, ale s veľkou trpezlivosťou znášal nádoby hnevu, ktoré si zaslúžia zničenie? 23 A čo ak to urobil preto, aby ukázal bohatstvo svojej slávy na nádobách milosrdenstva,+ ktoré vopred pripravil na slávu, 24 čiže na nás, ktorých povolal nielen zo Židov, ale aj z iných národov?+ 25 Je to tak, ako povedal aj v Ozeášovi: „Ľud, ktorý nie je môj,+ nazvem svojím ľudom a nemilovanú nazvem milovanou.+ 26 A na mieste, kde som im povedal: ‚Vy nie ste môj ľud,‘ tam ich nazvem synmi živého Boha.“+

27 A Izaiáš o Izraeli vyhlasuje: „Aj keby bolo synov Izraela ako morského piesku, len ostatok bude zachránený.+ 28 Lebo Jehova* zúčtuje s obyvateľmi zeme rýchlo a úplne.“+ 29 A ako Izaiáš predpovedal: „Keby nám Jehova* vojsk* nenechal aspoň niečo z potomstva,* boli by sme ako Sodoma, podobali by sme sa Gomore.“+

30 Čo z toho teda vyplýva? To, že ľudia z iných národov, hoci sa neusilovali o spravodlivosť, dosiahli spravodlivosť,+ a to spravodlivosť, ktorá pramení z viery,+ 31 ale Izraeliti, hoci sa usilovali dodržiavať zákon spravodlivosti, nedokázali to v plnej miere. 32 Prečo? Lebo sa neusilovali dosiahnuť spravodlivosť vierou, ale skutkami. Narazili na „kameň úrazu“,+ 33 ako je napísané: „Kladiem na Sione kameň+ úrazu a skalu pohoršenia. Ale ten, kto na ňom zakladá svoju vieru, sa určite nesklame.“+

10 Bratia, z celého srdca túžim a úpenlivo prosím Boha, aby boli Izraeliti zachránení.+ 2 Lebo môžem potvrdiť, že horlia za Boha,+ ale nie podľa presného poznania. 3 Keďže nepoznajú Božiu spravodlivosť,+ ale snažia sa ustanoviť si vlastnú,+ nepodriadili sa Božej spravodlivosti.+ 4 Veď Kristus je ukončením Zákona,+ aby každý, kto verí, získal spravodlivosť.+

5 O spravodlivosti prostredníctvom Zákona Mojžiš píše: „Človek, ktorý tieto veci dodržiava, bude vďaka nim žiť.“+ 6 Ale o spravodlivosti, ktorá pramení z viery, sa píše: „Nehovor si v srdci:+ ‚Kto vystúpi do neba?‘+ (aby priviedol Krista dolu) 7 alebo ‚Kto zostúpi do priepasti?‘+ (aby vyviedol Krista z mŕtvych).“ 8 Ale čo hovorí Písmo? „Tieto slová máš blízko, sú v tvojich ústach a v tvojom srdci.“+ Sú to slová viery, ktoré zvestujeme. 9 Lebo ak svojimi ústami verejne vyhlasuješ, že Ježiš je Pán,+ a v srdci veríš, že ho Boh vzkriesil z mŕtvych, budeš zachránený. 10 Lebo kto verí v srdci, získa spravodlivosť, a kto svoju vieru verejne hlása,+ získa záchranu.

11 Písmo predsa hovorí: „Nikto, kto na ňom zakladá svoju vieru, sa určite nesklame.“+ 12 Medzi Židom a Grékom teda nie je rozdiel.+ Nad všetkými je ten istý Pán, štedrý* ku všetkým, ktorí ho vzývajú. 13 Lebo „každý, kto vzýva Jehovovo* meno, bude zachránený“.+ 14 Ale ako ho budú vzývať, ak v neho neuverili? Ako uveria v toho, o kom nepočuli? Ako budú počuť, ak nebude nikto zvestovať? 15 A ako budú zvestovať, ak neboli poslaní?+ Tak ako je napísané: „Aké krásne sú nohy tých, ktorí oznamujú dobrú správu o dobrých veciach!“+

16 Ale nie všetci prijali dobrú správu. Veď Izaiáš hovorí: „Jehova,* kto uveril tomu, čo od nás počul?“*+ 17 Teda človek musí najprv počuť, aby mohol uveriť.+ A počuť môže, iba ak niekto zvestuje o Kristovi. 18 Ale pýtam sa: Či nepočuli? Samozrejme, že počuli. Veď „ich svedectvo sa roznieslo po celej zemi a ich posolstvo do najvzdialenejších končín zeme“.*+ 19 Preto sa znovu pýtam: Či Izraeliti nepochopili? Pravdaže pochopili.+ Veď už Mojžiš povedal: „Vyvolám vo vás žiarlivosť, keď si osvojím cudzí ľud, vzbudím váš hnev hlúpym národom.“+ 20 A Izaiáš odvážne vyhlásil: „Našli ma tí, ktorí ma nehľadali.+ Dal som sa spoznať tým, ktorí sa na mňa nepýtali.“+ 21 Ale o Izraelitoch povedal: „Denne som vystieral ruky k neposlušnému a tvrdohlavému ľudu.“+

11 Pýtam sa teda: Zavrhol Boh svoj ľud?+ Určite nie! Veď aj ja som Izraelita z Abrahámovho potomstva,* z kmeňa Benjamín. 2 Boh nezavrhol svoj ľud, ktorý si na začiatku vybral.*+ Či neviete, čo sa hovorí v Písme o tom, ako sa Eliáš sťažoval Bohu na Izrael? Povedal: 3 „Jehova,* tvojich prorokov zabili, tvoje oltáre zbúrali. Zostal som iba ja a teraz ma chcú pripraviť o život.“*+ 4 Ale čo mu Boh odpovedal? „Mám ešte 7 000 ľudí, ktorí nekľakali pred Baalom.“+ 5 A tak aj v tomto čase je tu ostatok,+ vybratý vďaka nezaslúženej láskavosti. 6 Ak je vybratý z nezaslúženej láskavosti,+ už to nie je za skutky,+ inak by nezaslúžená láskavosť nebola nezaslúžená.

7 Čo teda povieme? Izrael nedosiahol to, o čo sa tak veľmi usiluje, dosiahli to iba vyvolení.+ Vnímanie ostatných otupelo,+ 8 ako je napísané: „Boh im dal ducha hlbokého spánku,+ oči, ktoré nevidia, a uši, ktoré nepočujú, a je to tak až dodnes.“+ 9 A Dávid hovorí: „Ich stôl* nech sa im stane osídlom a pascou, kameňom úrazu a príčinou potrestania. 10 Nech sa im zatemnia oči, aby nevideli, a chrbát im navždy zohni.“+

11 Preto sa pýtam: Potkli sa a spadli tak, že nemôžu vstať? Určite nie! Ale ich chybný krok umožnil záchranu ľuďom z iných národov a to v nich vzbudzuje žiarlivosť.+ 12 A ak ich chybný krok prináša požehnanie svetu a ich zmenšený počet prináša požehnanie ľuďom z iných národov,+ o čo väčšie požehnanie prinesie ich plný počet!

13 Teraz sa obraciam na vás, ľudia z národov. Keďže som apoštolom pre národy,+ oslavujem svoju službu,+ 14 lebo dúfam, že nejako vzbudím žiarlivosť svojho ľudu* a niektorých z nich zachránim. 15 Lebo ak ich zavrhnutie+ znamená zmierenie pre svet, čo bude znamenať ich prijatie, ak nie život pre tých, ktorí boli mŕtvi? 16 Ak je časť cesta, ktorá sa prináša ako obetný dar z prvých plodov, svätá, je sväté aj celé cesto. A ak je svätý koreň, sú sväté aj vetvy.

17 Ale ak boli niektoré vetvy vylomené a ty, hoci si divou olivou, bol si medzi ne zaštepený a čerpáš z miazgy koreňa, 18 nepovyšuj sa nad tie vetvy. Ak sa povyšuješ,+ pamätaj, že nie ty nesieš koreň, ale koreň nesie teba. 19 Možno povieš: „Tie vetvy boli vylomené, aby som ja bol zaštepený.“+ 20 To je pravda! Boli vylomené,+ lebo neverili, ale ty stojíš pevne, lebo veríš.+ Nebuď namyslený, ale boj sa. 21 Lebo keď Boh neušetril prirodzené vetvy, neušetrí ani teba. 22 Preto mysli na Božiu láskavosť+ i prísnosť – prísnosť voči tým, ktorí padli,+ ale Božiu láskavosť voči tebe, ak zostaneš hodný jeho láskavosti. Inak budeš odťatý aj ty. 23 A to platí aj o nich: ak uveria, budú naštepení,+ lebo Boh ich môže znovu naštepiť. 24 Lebo ak si ty bol odťatý z olivovníka, ktorý je od prirodzenosti divý, a bol si proti prirodzenosti zaštepený na záhradný olivovník, o čo skôr budú tí, ktorí sú prirodzenými vetvami, znovu naštepení na svoj vlastný olivovník!

25 Bratia, aby ste nepovažovali sami seba za múdrych, chcem, aby ste vedeli o tomto svätom tajomstve:+ vnímanie niektorých z Izraela otupelo, kým sa nezhromaždí plný počet ľudí z iných národov, 26 a tak bude celý Izrael+ zachránený. Ako je napísané: „Vysloboditeľ* príde zo Sionu+ a odvráti bezbožné konanie od Jakoba. 27 A keď odstránim ich hriechy,+ uzavriem s nimi zmluvu.“+ 28 Pokiaľ ide o dobrú správu, sú Božími nepriateľmi na vaše dobro, ale pokiaľ ide o Božie vyvolenie, sú Božími milovanými kvôli svojim predkom.+ 29 Veď Boh nebude ľutovať dary, ktoré dal, ani povolanie ľudí, ktorých povolal. 30 Ako ste vy kedysi neposlúchali Boha,+ ale teraz vám prejavil milosrdenstvo+ pre ich neposlušnosť,+ 31 tak aj oni sú teraz neposlušní – vďaka čomu prejavil milosrdenstvo vám –, aby aj im mohlo byť teraz prejavené milosrdenstvo. 32 Boh pripustil, aby sa všetci stali väzňami neposlušnosti,+ aby im všetkým prejavil milosrdenstvo.+

33 Aká nesmierna je hĺbka Božej štedrosti,* múdrosti a poznania! Aké nevyskúmateľné sú jeho rozhodnutia a aké nevystopovateľné sú jeho cesty! 34 Veď „kto spoznal Jehovovu* myseľ a kto sa stal jeho radcom“?+ 35 Alebo „kto mu niečo dal ako prvý, aby mu to musel odplatiť“?+ 36 Lebo od neho, prostredníctvom neho a pre neho je všetko. Jemu patrí sláva navždy. Amen.

12 Preto keď vieme, aký je Boh súcitný, vyzývam vás, bratia, aby ste svoje telá prinášali+ ako živú obeť, svätú+ a príjemnú Bohu, aby ste mu slúžili* so silou rozumu.*+ 2 Už sa nedajte formovať týmto svetom,* ale premieňajte sa pretváraním svojho zmýšľania,+ aby ste sa presvedčili,+ čo je Božia vôľa, čo je dobré, príjemné a dokonalé.

3 Keďže mi bola prejavená nezaslúžená láskavosť, obraciam sa na každého z vás, aby si o sebe nemyslel viac, ako treba,+ ale aby mal na seba triezvy pohľad, podľa viery, ktorú mu Boh dal.*+ 4 Lebo ako má naše telo mnoho častí,+ ale všetky nemajú rovnakú úlohu, 5 tak aj nás je mnoho, ale v spojení s Kristom sme jedno telo a jednotlivo sme časťami, ktoré patria k sebe.+ 6 Vďaka Božej nezaslúženej láskavosti sme dostali rôzne dary:+ Ak dar prorokovania, tak prorokujme podľa viery, ktorú sme dostali, 7 ak dar slúžiť iným, tak slúžme, ak má niekto dar vyučovať, nech vyučuje,+ 8 kto má dar povzbudzovať,* nech povzbudzuje,+ kto dáva,* nech dáva štedro,+ kto vedie zbor, nech to robí usilovne,*+ kto preukazuje milosrdenstvo, nech to robí s radosťou.+

9 Vaša láska nech nie je pokrytecká.+ Majte odpor k tomu, čo je zlé,+ lipnite na tom, čo je dobré. 10 Vrúcne milujte jeden druhého bratskou láskou. Buďte prví* v prejavovaní vzájomnej úcty.+ 11 Buďte usilovní,* a nie leniví.*+ Buďte zanietení duchom.+ Usilovne pracujte* pre Jehovu.*+ 12 Radujte sa z nádeje. Znášajte ťažkosti.*+ Vytrvávajte v modlitbe.+ 13 Deľte sa s bratmi* o to, čo máte, podľa toho, čo potrebujú.+ Buďte pohostinní.+ 14 Žehnajte tých, ktorí vás prenasledujú,+ žehnajte a nepreklínajte.+ 15 Radujte sa s tými, ktorí sa radujú, plačte s tými, ktorí plačú. 16 Zmýšľajte o druhých tak ako o sebe.* Nebuďte pyšní,* ale dajte sa viesť pokorou.*+ Nepovažujte sami seba za múdrych.+

17 Nikomu neodplácajte zlé zlým.+ Usilujte sa o to, čo je dobré z pohľadu všetkých ľudí. 18 Ak je to možné a záleží to na vás, zachovávajte pokoj so všetkými ľuďmi.+ 19 Sami sa nepomstite, milovaní, ale nechajte na Boha, aby prejavil svoj hnev,+ lebo je napísané: „‚Moja je pomsta, ja odplatím,‘ hovorí Jehova.“*+ 20 Ale „keď je tvoj nepriateľ hladný, daj mu jesť, keď je smädný, daj mu piť, lebo keď to urobíš, zhrnieš mu na hlavu žeravé uhlíky“.*+ 21 Nedaj sa premôcť zlom, ale premáhaj zlo dobrom.+

13 Nech sa každý podriaďuje vládnucej moci,*+ lebo všetka moc pochádza od Boha.+ Tých, ktorí vládnu, umiestnil do ich relatívnych* postavení Boh.+ 2 Preto ten, kto sa stavia proti vládnucej moci, stavia sa proti Božiemu usporiadaniu. A tí, ktorí tomuto usporiadaniu odporujú, budú odsúdení. 3 Lebo ľudí, ktorí vládnu, sa nemusí báť ten, kto robí dobre, ale ten, kto robí zle.+ Ak sa nechceš báť vládnucej moci, konaj dobro+ a dostaneš od nej pochvalu. 4 Lebo je Božou služobníčkou na tvoje dobro. Ale ak robíš zle, boj sa, lebo nie nadarmo nosí meč. Je Božou služobníčkou, pomstiteľkou, ktorá trestá* tých, čo páchajú zlo.

5 Máme teda závažný dôvod, aby sme sa podriaďovali – nielen zo strachu pred trestom, ale aj kvôli vlastnému svedomiu.+ 6 Preto aj platíte dane. Veď tí, ktorí vládnu, sú Božími služobníkmi a ich úlohou je slúžiť verejnosti. 7 Každému dávajte to, čo mu patrí: daň tomu, kto vyžaduje daň,+ poplatok tomu, kto vyžaduje poplatok, bázeň tomu, kto vyžaduje bázeň,+ česť tomu, kto vyžaduje česť.+

8 Nebuďte nikomu nič dlžní okrem vzájomnej lásky.+ Kto miluje svojho blížneho, naplnil Zákon.+ 9 Veď prikázania „nescudzoložíš,+ nezavraždíš,+ nebudeš kradnúť,+ nebudeš žiadostivý“+ a ktorékoľvek iné prikázanie sú zhrnuté v týchto slovách: „Budeš milovať svojho blížneho ako seba samého.“+ 10 Láska neurobí blížnemu nič zlé.+ Preto je láska naplnením Zákona.+

11 Toto všetko robte aj preto, lebo viete, v akom čase žijeme. Už je čas, aby ste sa prebudili zo spánku,+ lebo teraz je naša záchrana bližšie ako vtedy, keď sme uverili. 12 Noc veľmi pokročila, deň sa priblížil. Zbavme sa teda skutkov tmy+ a vezmime si* zbrane svetla.+ 13 Správajme sa slušne+ ako vo dne, neoddávajme sa divokým večierkom* a opíjaniu, nemravným stykom a bezočivému správaniu,*+ nehádajme sa a nezáviďme si.+ 14 Nezameriavajte sa na to, ako uspokojiť telesné túžby,+ ale napodobňujte* Pána Ježiša Krista.+

14 Prijímajte toho, kto je slabý vo viere,+ ale nesúďte ho za to, že má na niečo iný názor.* 2 Niekto verí, že môže jesť všetko, ale ten, kto je slabý, je iba zeleninu. 3 Nech ten, kto je všetko, nepohŕda tým, kto neje všetko, a nech ten, kto neje všetko, nesúdi toho, kto je všetko,+ lebo Boh ho prijal. 4 Kto si ty, že posudzuješ cudzieho sluhu?+ Je to jeho pán, kto posúdi, či stojí alebo padá.+ A on bude stáť, lebo Jehova* ho môže podoprieť.

5 Niekto považuje jeden deň za významnejší ako druhý,+ iný považuje všetky dni za rovnaké.+ Nech sa každý drží toho, o čom je pevne presvedčený. 6 Kto zachováva určitý deň, zachováva ho na počesť Jehovu.* A podobne ten, kto je všetko, je na počesť Jehovu,* lebo mu za to ďakuje.+ Ale aj ten, kto neje všetko, to robí na počesť Jehovu* a ďakuje mu.+ 7 Veď nikto z nás nežije iba pre seba+ a nikto nezomiera iba pre seba. 8 Lebo keď žijeme, žijeme Jehovovi,*+ a keď umierame, umierame Jehovovi.* A tak či žijeme, alebo umierame, patríme Jehovovi.*+ 9 Preto Kristus zomrel a ožil, aby bol Pánom nad mŕtvymi i nad živými.+

10 Prečo teda súdiš svojho brata?+ Alebo prečo svojím bratom pohŕdaš? Veď všetci budeme stáť pred Božou sudcovskou stolicou.+ 11 Lebo je napísané: „‚Akože žijem,‘+ hovorí Jehova,* ‚každé koleno predo mnou pokľakne a každý jazyk otvorene uzná, že som Boh.‘“+ 12 Teda každý z nás sa bude zodpovedať Bohu sám za seba.+

13 Preto už nesúďme jeden druhého,+ ale buďme rozhodnutí, že neurobíme nič, čo by bolo pre nášho brata kameňom úrazu alebo prekážkou na ceste pravdy.+ 14 Ako nasledovník Pána Ježiša viem a som presvedčený, že nič nie je samo osebe nečisté.+ Je to nečisté iba pre človeka, ktorý to považuje za nečisté. 15 Teda ak sa tvoj brat pohoršuje na tom, čo ješ, nekonáš už v súlade s láskou.+ Nenič svojím jedlom vieru toho, za ktorého zomrel Kristus.+ 16 Nech sa o tom dobrom, čo robíte, nehovorí zle. 17 Lebo Božie Kráľovstvo neznamená jedenie a pitie,+ ale spravodlivosť, pokoj a radosť prostredníctvom svätého ducha. 18 Kto takto slúži* Kristovi, páči sa Bohu aj ľuďom.

19 Preto sa usilujme o to, čo vedie k pokoju+ a čím sa vzájomne posilňujeme.+ 20 Nenič* Božie dielo pre jedlo.+ Je pravda, že všetko jedlo je čisté, ale je to človeku na škodu, keď je,* ak to podkopáva vieru* niekoho iného.+ 21 Najlepšie je nejesť mäso, nepiť víno ani nerobiť nič, čo by podkopávalo vieru tvojho brata.+ 22 Tvoje presvedčenie* nech zostane medzi tebou a Bohom. Šťastný je ten, kto sám seba neodsudzuje, keď sa pre niečo rozhodol. 23 Ale keď je a má pochybnosti, už je odsúdený, lebo nekoná podľa svojho presvedčenia. Teda ak nekonáme podľa svojho presvedčenia, hrešíme.

15 My silní sme povinní znášať slabosti tých, ktorí nie sú silní,+ a nie robiť to, čo sa páči nám.+ 2 Nech každý z nás robí to, čo sa páči jeho blížnemu, aby ho posilňoval.+ 3 Veď ani Kristus nerobil to, čo sa páčilo jemu,+ ale ako je napísané: „Urážky tých, ktorí urážajú teba, sa zniesli na mňa.“+ 4 Všetko, čo bolo napísané predtým, bolo napísané na naše poučenie,+ aby sme vďaka svojej vytrvalosti+ a úteche, ktorú dáva Písmo, mali nádej.+ 5 Nech vám Boh, ktorý poskytuje vytrvalosť a útechu, pomôže, aby ste všetci zmýšľali tak ako Kristus Ježiš, 6 aby ste spoločne+ a jednohlasne* oslavovali Boha a Otca nášho Pána Ježiša Krista.

7 Navzájom sa vítajte,*+ tak ako Kristus privítal vás,+ aby bol oslavovaný Boh. 8 Lebo vám hovorím, že Kristus sa stal služobníkom tých, ktorí sú obrezaní,+ aby potvrdil, že Boh je pravdovravný a sľuby, ktoré dal ich predkom, sú spoľahlivé,+ 9 a aby národy oslavovali Boha za jeho milosrdenstvo,+ ako je napísané: „Preto ťa budem chváliť medzi národmi a piesňou budem chváliť tvoje meno.“+ 10 Na inom mieste Písmo hovorí: „Radujte sa, národy, s jeho ľudom.“+ 11 A tiež: „Chváľte Jehovu,* všetky národy, a nech ho chváli každý ľud.“+ 12 A Izaiáš hovorí: „Príde koreň Izaja,+ ten, ktorý povstane, aby vládol nad národmi.+ V neho budú dúfať národy.“+ 13 Nech vás Boh, ktorý dáva nádej, naplní úplnou radosťou a pokojom, lebo mu dôverujete. Tak sa mocou svätého ducha ešte viac posilní vaša nádej.+

14 Nepochybujem o vás, moji bratia, že ste plní dobroty a poznania a že sa dokážete navzájom napomínať.* 15 A predsa vám o niektorých veciach píšem otvorenejšie, aby som vám ich znovu pripomenul, lebo Boh mi prejavil nezaslúženú láskavosť 16 a ustanovil ma za služobníka Krista Ježiša, aby som oznamoval Božiu dobrú správu národom.+ Zmyslom mojej svätej služby je to, aby sa národy stali príjemnou obeťou, posvätenou svätým duchom.

17 Ako nasledovník Krista Ježiša mám dôvod radovať sa zo služby, ktorú mi zveril Boh. 18 Neodvážim sa však hovoriť o ničom, iba o tom, čo vykonal Kristus prostredníctvom mňa, aby ho národy poslúchali. Vykonal to mojimi slovami a skutkami, 19 znameniami a zázrakmi*+ a mocou Božieho ducha, takže som dobrú správu o Kristovi dôkladne zvestoval na celom území od Jeruzalema až po Ilýriu.+ 20 Usiloval som sa hlásať dobrú správu tam, kde Kristovo meno ešte nebolo známe, aby som nestaval na cudzom základe, 21 ale ako je napísané: „Tí, ktorým sa o ňom nehlásalo, uvidia a tí, ktorí nepočuli, porozumejú.“+

22 Preto sa mi nepodarilo prísť k vám, hoci som to mal neraz v pláne. 23 Už mnoho rokov* vás túžim navštíviť, a keďže už v týchto krajoch nie je miesto, kde by som nezvestoval, 24 dúfam, že cestou do Hispánie* sa u vás zastavím, poteším sa vašou spoločnosťou a potom ma na mojej ceste kúsok odprevadíte. 25 Ale teraz sa chystám do Jeruzalema, aby som poslúžil bratom.*+ 26 Bratia z Macedónie a Acháje sa totiž ochotne podelili o svoj majetok s chudobnými bratmi* v Jeruzaleme a urobili pre nich zbierku.+ 27 Urobili to veľmi radi, veď sú ich dlžníkmi. Lebo ak sa bratia v Jeruzaleme podelili o svoj duchovný majetok s ľuďmi z národov, majú ľudia z národov povinnosť slúžiť im zo svojho hmotného majetku.+ 28 Keď svoju úlohu splním a odovzdám im tento dar,* vydám sa do Hispánie a cestou sa zastavím u vás. 29 A viem, že keď k vám prídem, prídem s bohatým Kristovým požehnaním.

30 Bratia, prostredníctvom nášho Pána Ježiša Krista a na základe lásky, ku ktorej podnecuje duch, vás naliehavo prosím, aby ste sa pripojili k mojim modlitbám a úpenlivo za mňa prosili Boha,+ 31 aby ma ochránil+ pred neveriacimi v Judei a aby bratia* v Jeruzaleme uvítali moju službu.+ 32 Potom, ak to bude Božia vôľa, k vám s radosťou prídem a povzbudíme sa. 33 Nech je Boh, ktorý dáva pokoj, s vami všetkými.+ Amen.

16 Predstavujem* vám našu sestru Foibu, ktorá slúži v kenchrejskom zbore.+ 2 Prijmite ju v Pánovi, ako sa patrí medzi svätými, a pomôžte jej vo všetkom, čo bude potrebovať.+ Veď aj ona pomáhala mnohým i mne samému.

3 Pozdravujte Prisku a Akvilu,+ mojich spolupracovníkov v Kristovi Ježišovi, 4 ktorí za mňa riskovali život*+ a ktorým som vďačný nielen ja, ale aj všetky zbory z národov. 5 Pozdravujte aj zbor, ktorý sa stretáva v ich dome.+ Pozdravujte môjho milovaného Epaineta, ktorý je jedným z prvých Kristových učeníkov v Ázii. 6 Pozdravujte Máriu, ktorá pre vás tak namáhavo pracovala. 7 Pozdravujte Andronika a Júnia, mojich príbuzných+ a spoluväzňov, ktorých apoštoli dobre poznajú a ktorí sú Kristovými nasledovníkmi dlhšie ako ja.

8 Odovzdajte môj pozdrav Ampliatovi, môjmu milovanému bratovi v Pánovi. 9 Pozdravujte Urbana, nášho spolupracovníka v službe pre Krista, a môjho milovaného Stachysa. 10 Pozdravujte Apella, schváleného Kristom. Pozdravujte tých z Aristobulovej domácnosti. 11 Pozdravujte môjho príbuzného Herodiona. Pozdravujte tých z Narcisovej domácnosti, ktorí sú Pánovými nasledovníkmi. 12 Pozdravujte Tryfajnu a Tryfósu, ženy, ktoré namáhavo pracujú pre Pána. Pozdravujte našu milovanú Persis, lebo vykonala pre Pána mnoho usilovnej práce. 13 Pozdravujte Rúfa, znamenitého Pánovho služobníka, a jeho matku, ktorá mi je ako vlastná. 14 Pozdravujte Asynkrita, Flegona, Hermesa, Patroba, Hermasa a bratov, ktorí sú s nimi. 15 Pozdravujte Filológa a Júliu, Nerea a jeho sestru a Olympa a všetkých svätých, ktorí sú s nimi. 16 Pozdravte sa navzájom svätým bozkom. Pozdravujú vás všetky Kristove zbory.

17 Bratia, naliehavo vás prosím, dajte si pozor na tých, ktorí vyvolávajú rozkoly a chcú vás odviesť od viery.* Idú proti učeniu, ktoré ste prijali, a preto sa im vyhýbajte.+ 18 Takí ľudia nie sú otrokmi nášho Pána Krista, ale otrokmi svojich túžob* a úlisnou a lichotivou rečou zvádzajú srdcia ľahkoverných. 19 Mám z vás veľkú radosť, lebo vaša poslušnosť sa stala známou všetkým. Prajem si však, aby ste boli múdri a vedeli, čo je dobré, a aby ste boli nevinní v tom, čo je zlé.+ 20 Boh, ktorý dáva pokoj, zakrátko rozdrví Satana+ pod vašimi nohami. Nech je s vami nezaslúžená láskavosť nášho Pána Ježiša.

21 Pozdravuje vás môj spolupracovník Timotej a moji príbuzní+ Lucius, Jáson a Sosipatros.

22 Ja, Tercius, ktorý som napísal tento list, vám posielam kresťanské pozdravy.

23 Pozdravuje vás Gájus,+ ktorý je mojím hostiteľom a v ktorého dome sa stretáva celý zbor. Pozdravuje vás Erastos, mestský pokladník,* a jeho brat Kvartus. 24 *––

25 Boh vás môže upevniť dobrou správou, ktorú oznamujem, a tým, čo sa zvestuje o Ježišovi Kristovi. Táto dobrá správa je v súlade s tým, čo bolo zjavené o svätom tajomstve,+ ktoré bolo dlhý čas zahalené mlčaním. 26 Toto tajomstvo však bolo teraz všetkým národom zjavené* a oznámené cez proroctvá v Písme. Stalo sa tak na príkaz večného Boha, aby v neho národy uverili a poslúchali ho. 27 Bohu, ktorý jediný je múdry,+ nech navždy patrí sláva prostredníctvom Ježiša Krista. Amen.