HEBREJOM

1 V dávnej minulosti sa Boh pri mnohých príležitostiach a mnohými spôsobmi prihováral našim predkom prostredníctvom prorokov.+ 2 Teraz, na konci týchto dní, hovoril k nám prostredníctvom Syna,+ ktorého ustanovil za dediča všetkého+ a prostredníctvom ktorého stvoril veky.*+ 3 On je odleskom Božej slávy+ a verným zobrazením jeho podstaty+ a všetko udržiava svojím mocným slovom. Keď nás očistil od hriechov,+ posadil sa po pravici Božieho majestátu vo výšinách.+ 4 Zdedil vznešenejšie meno* ako anjeli,+ a tak sa stal vyšším než oni.+

5 Veď ktorému z anjelov kedy Boh povedal: „Ty si môj syn, dnes som sa stal tvojím otcom“?+ Alebo: „Budem mu otcom a on mi bude synom“?+ 6 Ale o čase, keď opäť privedie svojho Prvorodeného+ na obývanú zem, hovorí: „Nech sa mu klaňajú* všetci Boží anjeli.“

7 O anjeloch hovorí: „Robí zo svojich anjelov mocných duchov a zo svojich služobníkov+ ohnivý plameň.“+ 8 Ale o Synovi hovorí: „Boh je tvojím trónom+ po celú večnosť a žezlo tvojho Kráľovstva je žezlom spravodlivosti.* 9 Miloval si spravodlivosť a nenávidel si zlo.* Preto ťa Boh, tvoj Boh, pomazal+ olejom a doprial ti väčšiu radosť ako tvojim spoločníkom.“+ 10 A na inom mieste hovorí: „Pane, ty si na začiatku položil základy zeme a nebesia sú dielom tvojich rúk. 11 Ony sa pominú, ale ty tu budeš stále, ako odev sa obnosia. 12 Zvinieš ich ako plášť, ako odev ich vymeníš. Ale ty si stále ten istý a tvoje roky sa neskončia.“+

13 A ktorému z anjelov kedy povedal: „Seď po mojej pravici, kým ti nepoložím tvojich nepriateľov ako podnož pod nohy“?+ 14 Či to nie sú všetko duchovia pre svätú službu,*+ posielaní slúžiť tým, ktorí majú zdediť záchranu?

2 Preto je nutné, aby sme tomu, čo sme počuli, venovali viac ako bežnú pozornosť,+ aby sme neboli unášaní preč a nevzdialili sa od viery.+ 2 Veď ak sa slovo oznámené prostredníctvom anjelov+ ukázalo ako záväzné a za každý priestupok a za každú neposlušnosť prišiel spravodlivý trest,+ 3 ako unikneme, ak zanedbávame takú veľkú záchranu?+ Tú najprv oznamoval náš Pán+ a potom nám ju potvrdili tí, ktorí ho počuli. 4 Zároveň Boh vydával svedectvo znameniami, zázrakmi,* rôznymi mocnými skutkami+ a svätým duchom, ktorého udeľoval podľa svojej vôle.+

5 Budúcu obývanú zem,+ o ktorej hovoríme, nepodriadil anjelom. 6 Istý svedok raz povedal: „Čo je človek, že naňho pamätáš, čo je syn človeka, že sa oňho staráš?+ 7 Dal si mu o niečo nižšie postavenie než anjelom, korunoval si ho slávou a cťou a ustanovil si ho nad dielami svojich rúk. 8 Všetko si podriadil pod jeho nohy.“+ Keď mu teda Boh podriadil všetko,+ nenechal nič, čo by mu nebolo podriadené.+ Teraz síce ešte nevidíme, že mu je všetko podriadené,+ 9 ale vidíme Ježiša, ktorého postavil o niečo nižšie, než sú anjeli,+ ako je teraz korunovaný slávou a cťou, lebo vytrpel smrť,+ aby z Božej nezaslúženej láskavosti podstúpil smrť za každého.+

10 Ten, kvôli ktorému je všetko a prostredníctvom ktorého je všetko, sa rozhodol priviesť mnohých synov k sláve.+ Preto bolo vhodné, že Hlavného Sprostredkovateľa* ich záchrany+ urobil pomocou utrpenia dokonalým.+ 11 Lebo všetci – aj ten, ktorý posväcuje, aj tí, ktorí sú posväcovaní+ – pochádzajú z jedného otca.+ Preto sa nehanbí nazývať ich bratmi,+ 12 keď hovorí: „Budem oznamovať tvoje meno svojim bratom, uprostred zboru ti budem spievať chvály.“+ 13 A inde: „Budem mu dôverovať.“+ Alebo: „Ja a deti, ktoré mi dal Jehova.“*+

14 Keďže „deti“ sú ľudia z mäsa a kostí,* aj on sa stal človekom z mäsa a kostí,+ aby svojou smrťou zničil toho, ktorý má prostriedky na spôsobenie smrti,+ čiže Diabla,+ 15 a aby oslobodil všetkých, ktorých celý život zotročoval strach zo smrti.+ 16 Veď on nepomáha anjelom, ale Abrahámovmu potomstvu.*+ 17 Preto sa musel stať v každom ohľade podobný svojim „bratom“,+ aby sa mohol stať v službe Bohu milosrdným a verným veľkňazom a priniesť obeť zmierenia+ za hriechy ľudu.+ 18 Pretože sám v skúškach trpel,+ dokáže prísť na pomoc tým, ktorí zažívajú skúšky.+

3 Preto, svätí bratia, účastníci nebeského povolania,*+ uvažujte o apoštolovi a veľkňazovi, ktorého uznávame* – o Ježišovi.+ 2 Bol verný tomu, ktorý ho ustanovil,+ tak ako bol verný v celom jeho dome aj Mojžiš.+ 3 Je* však považovaný za hodného väčšej slávy+ ako Mojžiš, tak ako má väčšiu česť staviteľ domu než samotný dom. 4 Veď každý dom niekto postavil, ale ten, kto postavil všetko, je Boh. 5 A Mojžiš bol v celom jeho dome verný ako služobník a jeho služba poukazovala na to,* čo sa malo oznamovať neskôr, 6 ale Kristus bol verný nad Božím domom ako syn.+ My sme jeho domom,+ ak si až do konca udržíme odvahu hovoriť* a nádej, ktorou sa chválime.

7 Preto, ako hovorí svätý duch:+ „Kiež by ste dnes počúvali jeho hlas: 8 ‚Nezatvrdzujte si srdcia ako vtedy, keď vaši predkovia vyvolali môj rozhorčený hnev, ako v deň, keď ma skúšali na pustatine,+ 9 keď ma podrobili skúške, hoci počas 40 rokov mohli sledovať moje skutky.+ 10 Preto som pocítil odpor voči tejto generácii a povedal som: „Ich srdce stále blúdi, nespoznali moje cesty.“ 11 Preto som v hneve prisahal: „Nevojdú do môjho odpočinku.“‘“+

12 Dajte si pozor, bratia, aby sa v niekom z vás nevyvinulo zlé srdce bez viery, takže by sa odvrátil od živého Boha,+ 13 ale deň čo deň sa navzájom povzbudzujte, kým sa dá povedať „dnes“,+ aby sa nikto z vás nezatvrdil klamlivou mocou hriechu. 14 Veď účastníkmi s Kristom sa staneme iba vtedy, ak si až do konca udržíme pevné presvedčenie, ktoré sme mali na začiatku.+ 15 Ako je napísané: „Kiež by ste dnes počúvali jeho hlas: ‚Nezatvrdzujte si srdcia ako vtedy, keď vaši predkovia vyvolali môj rozhorčený hnev.‘“+

16 Lebo kto boli tí, čo počuli, a predsa vyvolali jeho rozhorčený hnev? Neboli to všetci, čo vyšli z Egypta pod Mojžišovým vedením?+ 17 Ku komu Boh počas 40 rokov cítil odpor?+ Nie k tým, ktorí zhrešili a zomreli na pustatine?+ 18 A komu prisahal, že nevojdú do jeho odpočinku? Nie tým, ktorí konali neposlušne? 19 Vidíme teda, že nemohli vojsť, lebo nemali vieru.+

4 Sľub o vojdení do jeho odpočinku teda stále trvá. Preto si dávajme pozor,* aby sme o túto možnosť neprišli.+ 2 Veď aj nám bola oznámená dobrá správa,+ tak ako aj im. Ale slovo, ktoré počuli, im neprospelo, lebo nemali takú vieru ako tí, ktorí poslúchli. 3 Lebo my, ktorí sme uverili, vchádzame do odpočinku, ale o nich povedal: „Preto som v hneve prisahal: ‚Nevojdú do môjho odpočinku,‘“+ hoci jeho diela boli dokončené od založenia sveta.+ 4 Veď o siedmom dni na jednom mieste povedal: „A siedmy deň si Boh odpočinul od všetkej svojej práce,“+ 5 a predsa na tomto mieste znova hovorí: „Nevojdú do môjho odpočinku.“+

6 Keďže teda niektorí doň ešte majú vojsť a tí, ktorým sa oznamovala dobrá správa ako prvým, doň nevošli pre neposlušnosť,+ 7 po dlhom čase Boh znovu označuje určitý deň, keď v Dávidovom žalme hovorí: „Dnes,“ ako už bolo povedané: „Kiež by ste dnes počúvali jeho hlas: ‚Nezatvrdzujte si srdcia.‘“+ 8 Veď keby ich bol Jozua+ doviedol na miesto odpočinku, nehovoril by potom Boh o inom dni. 9 Pre Boží ľud teda naďalej zostáva sabatný odpočinok.+ 10 Lebo kto vošiel do Božieho odpočinku, aj sám si odpočinul od vlastných skutkov, ako si Boh odpočinul od svojich.+

11 Preto sa vynasnažme vojsť do tohto odpočinku, aby nikto nepadol a nevydal sa po tej istej ceste neposlušnosti.+ 12 Lebo Božie slovo je živé, mocné+ a ostrejšie než akýkoľvek dvojsečný meč.+ Preniká tak hlboko, že oddeľuje dušu* od ducha* a kĺby od špiku, a je schopné odhaliť* myšlienky a úmysly srdca. 13 A niet stvorenia, ktoré by bolo skryté pred jeho zrakom.+ Všetko je odhalené a odkryté očiam toho, ktorému sa budeme zodpovedať.+

14 Keďže máme vznešeného veľkňaza, ktorý vstúpil do nebies, Ježiša, Božieho Syna,+ ďalej verejne vyznávajme, že v neho veríme.+ 15 Veď nemáme veľkňaza, ktorý by nemohol mať súcit s našimi slabosťami,+ ale veľkňaza, ktorý bol skúšaný vo všetkom tak ako my, ale zostal bez hriechu.+ 16 Pristupujme teda s plnou dôverou* k trónu nezaslúženej láskavosti,+ aby sme dosiahli milosrdenstvo a našli nezaslúženú láskavosť, keď potrebujeme pomoc.*

5 Každý veľkňaz vzatý spomedzi ľudí je ustanovený, aby slúžil Bohu+ na ich úžitok a prinášal dary a obete za hriechy.+ 2 Dokáže súcitiť s tými,* ktorí hrešia* z nevedomosti, keďže aj on sám podlieha slabosti, 3 a preto musí prinášať obete nielen za hriechy ľudu, ale aj za svoje vlastné hriechy.+

4 Túto česť si nemôže nikto privlastniť, ale musí ho povolať Boh, tak ako povolal Árona.+ 5 Veď ani Kristus si neprivlastnil slávu+ veľkňaza sám, ale oslávil ho ten, ktorý mu povedal: „Ty si môj syn, dnes som sa stal tvojím otcom.“+ 6 Ako hovorí na inom mieste: „Ty si navždy kňazom, akým bol Melchisedek.“*+

7 Kristus predkladal počas svojho pozemského života* pokorné a úpenlivé prosby so silnými výkrikmi a slzami+ tomu, ktorý bol schopný zachrániť ho zo smrti, a pre svoju hlbokú bázeň* pred Bohom bol vypočutý. 8 Hoci bol synom, naučil sa poslušnosti z toho, čo vytrpel.+ 9 A keď sa stal dokonalým,+ stal sa zodpovedným za večnú záchranu všetkých, ktorí ho poslúchajú,+ 10 lebo ho Boh vymenoval za veľkňaza, akým bol Melchisedek.*+

11 Máme o ňom mnoho čo povedať, ale je ťažké to vysvetliť, pretože ste otupeli* v počúvaní. 12 Lebo hoci by ste už* mali byť učiteľmi, potrebujete, aby vám niekto znovu vysvetľoval základy+ Božích svätých vyhlásení, a znovu potrebujete mlieko, a nie pevný pokrm. 13 Kto pije mlieko, nie je oboznámený so slovom spravodlivosti, lebo je ešte dieťa.+ 14 Ale pevný pokrm je pre zrelých ľudí, ktorí si používaním vycvičili schopnosť rozlišovať, a tak vedia rozoznať správne od nesprávneho.

6 Preto keď už máme za sebou základné učenie+ o Kristovi, usilovne spejme k zrelosti+ a neklaďme opäť základy, ku ktorým patrí pokánie z mŕtvych skutkov, viera v Boha, 2 učenie o krstoch a kladení rúk,+ o vzkriesení z mŕtvych+ a o večnom súde. 3 A budeme spieť k zrelosti, ak to Boh dovolí.

4 Lebo tí, ktorí už raz boli osvietení+ a okúsili nebeský dar, prijali svätého ducha, 5 okúsili dobré Božie slovo i moc budúceho usporiadania sveta* 6 a napriek tomu odpadli,+ nemôžu byť znovu privedení k pokániu, lebo znovu pribíjajú na kôl Božieho Syna a vystavujú ho verejnému posmechu.+ 7 Aj pôda dostáva požehnanie od Boha, keď vpíja dážď, ktorý na ňu často padá, a prináša úrodu tým, ktorí ju obrábajú. 8 Ale ak rodí tŕnie a bodľačie, je zavrhnutá. Čaká ju prekliatie a nakoniec bude spálená.

9 Milovaní, aj keď takto hovoríme, sme presvedčení, že vy ste na tom lepšie a ste na dobrej ceste k záchrane. 10 Veď Boh nie je nespravodlivý, aby zabudol na vašu prácu a lásku, ktorú ste prejavovali jeho menu,+ keď ste slúžili svätým* a naďalej slúžite. 11 Túžime však po tom, aby každý z vás prejavoval rovnakú usilovnosť ako na začiatku, aby vaša nádej+ bola úplne istá až do konca+ 12 a aby ste nezleniveli,+ ale aby ste boli napodobňovateľmi tých, ktorí sa vďaka viere a trpezlivosti stali dedičmi sľubov.

13 Keď Boh dával sľub Abrahámovi, prisahal sám na seba,+ lebo nemohol prisahať na nikoho väčšieho. 14 Povedal: „Určite ťa požehnám a dám ti veľa potomkov.“+ 15 A pretože bol Abrahám trpezlivý, dostal tento sľub. 16 Ľudia predsa prisahajú na niekoho väčšieho a ich prísahou sa končí každý spor, lebo je pre nich právnou zárukou.+ 17 Podobne keď sa Boh rozhodol dedičom sľubu+ ešte presvedčivejšie dokázať nezmeniteľnosť svojho zámeru,* zaručil sa* prísahou. 18 Urobil to preto, aby tieto dve nezmeniteľné veci, v ktorých je nemožné, aby Boh klamal,+ boli pre nás, ktorí sme utiekli do útočiska, mocným povzbudením, aby sme si udržali nádej, ktorá nám je predložená. 19 Táto nádej+ je pre nás ako kotva duše,* istá a pevná, a prenáša nás až dovnútra za oponu,+ 20 kam za nás vstúpil náš predchodca, Ježiš,+ ktorý sa stal navždy veľkňazom, akým bol Melchisedek.*+

7 Tento Melchisedek, kráľ Sálema, kňaz Najvyššieho Boha, sa stretol s Abrahámom, ktorý sa vracal z porážky kráľov, a požehnal ho.+ 2 Abrahám mu dal* desatinu zo všetkého. Jeho meno sa prekladá v prvom rade ako „kráľ spravodlivosti“, ale okrem toho je aj kráľom Sálema, čiže „kráľom pokoja“. 3 Neuvádza sa jeho otec, matka, rodokmeň, kedy sa narodil ani kedy zomrel, a tým sa stal podobným Božiemu Synovi a zostáva kňazom navždy.*+

4 Uvedomte si, aký významný bol ten muž, ktorému Abrahám, hlava rodu,* dal desatinu z najlepšej koristi.+ 5 Podľa Zákona majú tí zo synov Léviho,+ ktorí sú poverení kňazskou službou, príkaz vyberať desiatky od ľudu,+ čiže od svojich bratov, hoci aj oni sú potomkami* Abraháma. 6 Ale tento muž, ktorý nepochádzal z ich rodu, si vzal desiatky od Abraháma, ktorý dostal sľuby, a požehnal ho.+ 7 Je nesporné, že požehnanie dostáva menej významný od niekoho významnejšieho. 8 A ďalej: v prvom prípade dostávajú desiatky tí, čo umierajú, ale v druhom prípade niekto, o kom Písmo svedčí, že žije.+ 9 Dalo by sa dokonca povedať, že prostredníctvom Abraháma zaplatil desiatky aj Lévi, ktorý desiatky dostáva, 10 lebo pri stretnutí s Melchisedekom+ bol už budúcim potomkom* svojho predka.

11 Keby sa teda dokonalosť dala dosiahnuť prostredníctvom lévitského kňazstva+ (lebo kňazstvo bolo dôležitým rysom Zákona, ktorý bol daný ľudu), prečo by bolo potom ešte potrebné, aby prišiel iný kňaz, ktorý je označený za kňaza, akým bol Melchisedek,*+ a nie akým bol Áron?* 12 Lebo keď sa mení kňazstvo, musí sa zmeniť aj Zákon.+ 13 Veď ten, o kom sa toto hovorí, pochádza z iného kmeňa, z ktorého nikto nekonal službu pri oltári.+ 14 Lebo je zjavné, že náš Pán pochádzal z Júdu,+ ale Mojžiš nepovedal nič o tom, že by kňazi mali pochádzať z tohto kmeňa.

15 A to všetko je ešte jasnejšie, keď sa objavuje iný kňaz,+ podobný Melchisedekovi,+ 16 ktorý sa ním nestal podľa zákona o telesnom pôvode, ale mocou nezničiteľného života.+ 17 Lebo svedectvo o ňom hovorí: „Ty si navždy kňazom, akým bol Melchisedek.“*+

18 Tým sa ruší predchádzajúce prikázanie, lebo je slabé a neúčinné.+ 19 Veď Zákon neurobil nič dokonalým.+ Dokonalosť prinieslo zavedenie lepšej nádeje,+ prostredníctvom ktorej sa približujeme k Bohu.+ 20 Okrem toho, keďže to nebolo bez zloženia prísahy 21 (oni sa totiž stali kňazmi bez prísahy, ale tento sa stal kňazom prostredníctvom prísahy toho, ktorý mu povedal: „Jehova* prisahal a svoj názor nezmení:* ‚Ty si navždy kňazom‘“),+ 22 Ježiš sa stal ručiteľom* lepšej zmluvy.+ 23 Navyše, mnohí sa museli stať kňazmi jeden za druhým,+ lebo im smrť bránila zostať nimi natrvalo. 24 Ale pretože on zostáva navždy živý,+ nemá ako kňaz žiadneho nástupcu. 25 Preto môže aj úplne zachrániť tých, ktorí sa prostredníctvom neho približujú k Bohu, lebo je stále živý, aby sa ich zastával.+

26 Veď práve takého veľkňaza sme potrebovali: verného, nevinného, nepoškvrneného,+ oddeleného od hriešnikov a vyvýšeného nad nebesia.+ 27 Nemusí ako tamtí veľkňazi prinášať obete denne,+ najprv za svoje hriechy a potom za hriechy ľudu,+ lebo to urobil raz navždy, keď obetoval sám seba.+ 28 Lebo Zákon ustanovuje za veľkňazov ľudí so slabosťami,+ ale slovo prísahy,+ ktorá prišla po Zákone, ustanovuje Syna, ktorý bol zdokonalený+ navždy.

8 Hlavná myšlienka toho, o čom teraz hovoríme, je: Máme takého veľkňaza,+ ktorý sa posadil po pravici trónu Božieho majestátu v nebesiach,+ 2 služobníka svätého miesta+ a pravého svätostánku,* ktorý postavil Jehova,* a nie človek. 3 Každý veľkňaz je ustanovený na to, aby prinášal dary a obete, a tak bolo potrebné, aby mal aj on čo obetovať.+ 4 Keby bol na zemi, nebol by kňazom,+ lebo tu už sú muži, ktorí obetujú dary podľa Zákona. 5 Títo muži konajú svätú službu ako predobraz a tieň+ nebeských vecí,+ ako keď mal Mojžiš postaviť svätostánok a dostal od Boha príkaz: „Dbaj na to, aby sa všetko vyrobilo podľa vzoru, ktorý si videl na vrchu.“+ 6 Ježišovi však bola zverená vznešenejšia služba,* keďže je tiež sprostredkovateľom+ lepšej zmluvy,+ ktorá je právne potvrdená lepšími sľubmi.+

7 Keby bola tá prvá zmluva bez chyby, nebolo by potrebné nahrádzať ju inou.+ 8 A on naozaj vidí chybu na strane ľudu, keď hovorí: „‚Prichádzajú dni,‘ hovorí Jehova,* ‚keď s potomkami Izraela a s potomkami Júdu uzavriem novú zmluvu. 9 Nebude to taká zmluva, akú som uzavrel s ich predkami v ten deň, keď som ich vzal za ruku a vyviedol z Egypta.+ Nezostali v mojej zmluve, a preto som sa o nich prestal starať,‘ hovorí Jehova.*

10 ‚Toto je zmluva, ktorú uzavriem s potomkami Izraela, keď uplynú tie dni,‘ hovorí Jehova.* ‚Svoje zákony im vložím do mysle a napíšem im ich do srdca.+ Budem ich Bohom a oni budú mojím ľudom.+

11 Nikto už nebude poučovať svojho spoluobčana a svojho brata slovami: „Spoznaj Jehovu!“,* lebo ma budú poznať všetci bez výnimky.* 12 Odpustím im ich nespravodlivé skutky a na ich hriechy si už nikdy nespomeniem.‘“+

13 Keďže hovorí o „novej zmluve“, vyhlasuje tú prvú za zastaranú.+ A to, čo je zastarané a starne, sa blíži k zániku.+

9 Tá prvá zmluva mala predpisy svätej služby i sväté miesto,+ ktoré bolo tu na zemi. 2 Prvé oddelenie svätostánku,* kde bol svietnik,+ stôl a chleby predloženia,+ sa nazývalo Svätá.+ 3 Za druhou oponou+ bolo oddelenie nazývané Najsvätejšia.+ 4 K nej patrila zlatá kadidelnica+ a truhla zmluvy,+ ktorá bola celá pokrytá zlatom.+ Bol v nej zlatý krčah s mannou,+ Áronova palica, ktorá vypučala,+ a tabuľky+ zmluvy. 5 Nad truhlou boli nádherní* cherubíni, ktorí zatieňovali zľutovnicu.*+ Ale teraz nie je čas hovoriť o tom podrobne.

6 Odkedy to bolo takto zariadené, vchádzajú kňazi do prvého oddelenia svätostánku, aby konali povinnosti spojené so svätou službou.+ 7 Do druhého oddelenia vstupuje raz do roka iba veľkňaz,+ ale nie bez krvi.+ Prináša ju za seba+ a za hriechy, ktorých sa ľud+ dopúšťa z nevedomosti. 8 Tak svätý duch poukazuje na to, že kým stál prvý svätostánok, ešte nebola zjavená cesta do svätého miesta.+ 9 Tento svätostánok predstavuje to, čo existuje dnes.+ Až doteraz sa v ňom prinášajú dary a obete,+ ale tie nemôžu dokonale očistiť svedomie toho, kto koná svätú službu.+ 10 Týkajú sa len pokrmov, nápojov a rôzneho obradného umývania.*+ Boli to zákonné predpisy, ktoré sa týkali tela,+ a boli dané až do určeného času, keď bude všetko napravené.

11 Ale keď prišiel Kristus ako veľkňaz dobrých vecí, ktoré už nastali, vstúpil do väčšieho a dokonalejšieho svätostánku, ktorý nebol urobený ľudskými rukami, čiže nepatril k pozemskému stvoreniu. 12 Vstúpil do svätého miesta raz navždy, no nie s krvou capov a mladých býkov, ale so svojou vlastnou krvou,+ a získal pre nás večné oslobodenie.*+ 13 Lebo ak krv capov a býkov+ a popol z jalovice, ktorým sú pokropení tí, čo sú poškvrnení, posväcujú a očisťujú telo,+ 14 o čo viac krv Krista,+ ktorý prostredníctvom večného ducha priniesol sám seba ako nepoškvrnenú obeť Bohu, očistí naše svedomie od mŕtvych skutkov,+ aby sme mohli slúžiť* živému Bohu!+

15 Preto je sprostredkovateľom novej zmluvy,+ aby tí, ktorí boli povolaní, dostali sľub večného dedičstva.+ A to umožnila jeho smrť, prostredníctvom ktorej boli vykúpení+ z hriechov spáchaných pod prvou zmluvou. 16 Lebo kde je zmluva, tam musí nastať smrť ľudského účastníka zmluvy. 17 Veď zmluva nadobúda účinnosť smrťou; nie je platná, kým žije ľudský účastník zmluvy. 18 Preto ani tá prvá zmluva nebola uzavretá* bez krvi. 19 Keď Mojžiš oznámil celému ľudu všetky prikázania Zákona, vzal krv mladých býkov a capov s vodou, jasnočervenou vlnou a yzopom, pokropil knihu* i všetok ľud 20 a povedal: „Toto je krv zmluvy, ktorú vám Boh prikázal dodržiavať.“+ 21 Podobne pokropil krvou aj svätostánok a všetky nádoby na svätú službu.*+ 22 Podľa Zákona sa takmer všetko očisťuje krvou+ a bez vyliatia krvi nie je možné odpustenie.+

23 Preto bolo potrebné, aby sa predobrazy+ nebeských vecí očisťovali zvieracími obeťami,+ ale nebeské veci si vyžadujú oveľa lepšie obete. 24 Veď Kristus nevstúpil do svätého miesta urobeného rukami,+ ktoré je len napodobnením skutočného svätého miesta,+ ale do samého neba,+ aby teraz za nás predstúpil pred* Boha.+ 25 Nebolo to preto, aby obetoval sám seba znovu a znovu, ako keď veľkňaz každoročne vstupuje do svätého miesta+ s krvou zvierat, a nie so svojou vlastnou, 26 inak by musel trpieť od založenia sveta mnohokrát. Teraz sa však zjavil raz navždy v závere tohto usporiadania sveta,* aby odstránil hriech tak, že obetoval sám seba.+ 27 A ako každý človek zomiera iba raz a potom príde súd, 28 aj Kristus sa obetoval iba raz, aby niesol hriechy mnohých.+ Keď sa zjaví po druhý raz, nebude to preto, aby odstránil hriech, ale zjaví sa tým, ktorí ho vrúcne očakávajú, aby ich zachránil.+

10 Keďže Zákon je len tieňom+ budúcich dobrých vecí,+ a nie ich skutočnou podstatou, nemôže* tými istými obeťami, ktoré sa každoročne prinášajú, urobiť dokonalými tých, ktorí sa približujú k Bohu.+ 2 Či by sa inak neprestalo s prinášaním obetí? Veď tí, čo ich prinášajú,* by si už neboli vedomí svojich hriechov, lebo by boli očistení. 3 Naopak, týmito obeťami sa hriechy každoročne pripomínajú,+ 4 lebo nie je možné, aby krv býkov a capov odstránila hriechy.

5 Preto keď Kristus prichádza do sveta, hovorí Bohu: „‚Obeť a obetný dar si nechcel, ale pripravil si mi telo. 6 Z úplných zápalných obetí a obetí za hriech si nemal radosť.‘+ 7 A tak som povedal: ‚Tu som, prichádzam (píše sa o mne vo zvitku*), aby som konal tvoju vôľu, Bože.‘“+ 8 Najprv teda povedal: „Obete, obetné dary, úplné zápalné obete a obete za hriech si nechcel ani si z nich nemal radosť.“ Tieto obete sa prinášajú podľa Zákona. 9 A potom dodal: „Tu som, prichádzam, aby som konal tvoju vôľu.“+ Ruší to prvé, aby ustanovil to druhé. 10 Touto „vôľou“+ sme boli posvätení prostredníctvom obete tela Ježiša Krista, ktorú priniesol raz navždy.+

11 Okrem toho každý kňaz denne zaujíma svoje miesto, aby konal svätú službu*+ a znovu a znovu obetoval rovnaké obete,+ ktoré nikdy nemôžu odstrániť hriechy úplne.+ 12 Ale Kristus natrvalo obetoval jednu obeť za hriechy a posadil sa po Božej pravici.+ 13 Odvtedy čaká, kým mu nebudú jeho nepriatelia položení ako podnož pod nohy.+ 14 Lebo jediným obetným darom urobil natrvalo dokonalými tých, ktorí sú posväcovaní.+ 15 Potvrdzuje nám to aj svätý duch, lebo najprv hovorí: 16 „‚Toto je zmluva, ktorú s nimi uzavriem, keď uplynú tie dni,‘ hovorí Jehova.* ‚Svoje zákony im vložím do srdca a napíšem im ich do mysle.‘“+ 17 A potom dodáva: „Na ich hriechy a nezákonné skutky si už nikdy nespomeniem.“+ 18 A tam, kde sú hriechy odpustené, už nie je potrebná obeť za hriech.

19 Preto, bratia, keďže prostredníctvom Ježišovej krvi môžeme smelo* vstúpiť do svätého miesta cestou,+ 20 ktorú nám otvoril* ako novú a živú cestu cez oponu,+ čiže cez svoje telo, 21 a keďže máme vznešeného kňaza nad Božím domom,+ 22 približujme sa k Bohu s úprimným srdcom a úplnou istotou, so srdcom očisteným* od zlého svedomia+ a s telom umytým čistou vodou.+ 23 Pevne sa držme+ verejného vyhlasovania svojej nádeje, lebo ten, ktorý dal sľub, je verný. 24 Zaujímajme sa jeden o druhého,* aby sme sa podnecovali* k láske a k dobrým skutkom,+ 25 a nezanedbávajme* naše zhromaždenia,+ ako to majú niektorí vo zvyku, ale povzbudzujme sa navzájom,+ o to viac, keď vidíte, že sa blíži ten deň.+

26 Lebo ak po prijatí presného poznania pravdy úmyselne hrešíme,+ nezostáva už žiadna iná obeť za naše hriechy,+ 27 len hrozné očakávanie súdu a planúci hnev, ktorý pohltí odporcov.+ 28 Ak niekto nedbá na Mojžišov Zákon, zomrie bez milosti na základe svedectva dvoch alebo troch.+ 29 Predstavte si, o čo prísnejší trest si zaslúži ten, kto pošliapal Božieho Syna, kto považoval hodnotu krvi zmluvy,+ ktorou bol posvätený, za obyčajnú a kto s opovrhnutím urazil ducha nezaslúženej láskavosti!+ 30 Veď poznáme toho, ktorý povedal: „Moja je pomsta, ja odplatím,“ a tiež: „Jehova* bude súdiť svoj ľud.“+ 31 Je hrozné upadnúť do rúk živého Boha.

32 Pripomínajte si predošlé dni, keď ste po svojom osvietení+ vytrvávali vo veľkom boji a v utrpení. 33 Niekedy ste boli verejne vystavení* urážkam a súženiu, inokedy ste stáli po boku tých, ktorí to zažívali. 34 Prejavili ste súcit tým, ktorí boli vo väzení, a s radosťou ste zniesli stratu svojho majetku,+ lebo ste vedeli, že máte lepšie a trvalé vlastníctvo.+

35 Preto neodhadzujte svoju smelosť,* lebo vďaka nej budete bohato odmenení.+ 36 Potrebujete však vytrvalosť,+ aby ste vykonali Božiu vôľu, a tak dostali to, čo sľúbil. 37 Lebo už len „veľmi malú chvíľku“+ a „ten, ktorý prichádza, príde a nebude meškať“.+ 38 „Ale môj spravodlivý bude žiť vďaka svojej viere“,+ a „ak sa odťahuje,* nemám* z neho radosť“.+ 39 My však nepatríme k tým, čo sa odťahujú a budú zničení,+ ale k tým, ktorí majú vieru a zachránia si život.*

11 Viera je dobre podložené očakávanie toho, v čo dúfame,+ a presvedčenie* o veciach, ktoré nevidíme. 2 Vďaka nej muži z dávnych čias* dostali svedectvo.*

3 Vďaka viere chápeme, že Božím slovom boli usporiadané veky,* takže to, čo je viditeľné, vzniklo z toho, čo je neviditeľné.

4 Vďaka viere priniesol Ábel Bohu cennejšiu obeť ako Kain+ a vďaka viere dostal svedectvo, že je spravodlivý, lebo Boh prijal* jeho dary.+ A hoci zomrel, svojou vierou stále hovorí.+

5 Vďaka viere bol Enoch+ prenesený, aby nevidel smrť. A nebolo ho možné nájsť, lebo Boh ho preniesol.+ Ešte predtým ako bol prenesený, dostal svedectvo, že sa páči Bohu. 6 Bez viery nie je možné páčiť sa Bohu, lebo ten, kto sa približuje k Bohu, musí veriť, že Boh je* a že odmeňuje tých, ktorí ho usilovne hľadajú.+

7 Vďaka viere Noe,+ keď dostal od Boha výstrahu pred tým, čo ešte nebolo vidieť,+ prejavil bázeň* pred Bohom a postavil koráb+ na záchranu svojej rodiny. Svojou vierou odsúdil svet+ a stal sa dedičom spravodlivosti, ktorá pramení z viery.

8 Vďaka viere Abrahám+ poslúchol, keď bol povolaný, a odišiel na miesto, ktoré mal dostať do dedičstva. Odišiel, hoci nevedel, kam ide.+ 9 Vďaka viere žil v zasľúbenej krajine ako cudzinec+ a spolu s Izákom a Jakobom, ktorí dostali ten istý sľub,+ býval v stanoch,+ 10 lebo očakával mesto, ktoré má skutočné základy a ktorého tvorcom* a staviteľom je Boh.+

11 Vďaka viere Sára dostala silu počať potomka,* hoci už na to nemala vek,+ lebo verila, že ten, ktorý dal sľub, je verný.* 12 Preto z jedného muža, ktorého telo už bolo akoby mŕtve,+ vzišlo toľko potomkov+ ako hviezd na nebi a ako piesku na brehu mora.+

13 Tí všetci zomreli pevní vo viere, hoci sa nedočkali splnenia tých sľubov,+ ale z diaľky ich videli+ a vítali ich a verejne oznamovali, že sú cudzincami a dočasnými obyvateľmi krajiny. 14 Tí, čo takto hovoria, dávajú najavo, že usilovne hľadajú vlastný domov. 15 Keby boli stále spomínali na miesto, z ktorého odišli,+ našli by si príležitosť vrátiť sa. 16 Ale oni sa snažia o lepšie miesto, čiže o to, ktoré patrí k nebu. Preto sa Boh nehanbí nazývať sa ich Bohom,+ dokonca im pripravil mesto.+

17 Vďaka viere Abrahám akoby obetoval Izáka, keď bol skúšaný.+ Tento muž, ktorý s radosťou prijal sľuby, bol pripravený obetovať svojho jediného syna,+ 18 hoci Boh mu povedal, že „sľúbené potomstvo* vzíde z Izáka“.+ 19 Veril, že Boh je schopný vzkriesiť ho aj z mŕtvych, a odtiaľ ho aj dostal ako predobraz toho, čo sa stane v budúcnosti.+

20 Vďaka viere Izák požehnal Jakoba+ a Ezaua+ vzhľadom na to, čo sa stane v budúcnosti.

21 Vďaka viere požehnal umierajúci Jakob+ oboch Jozefových synov+ a poklonil sa Bohu, opierajúc sa o svoju palicu.+

22 Vďaka viere Jozef, keď sa blížila jeho smrť, hovoril o odchode Izraelitov z Egypta a dal pokyny* týkajúce sa jeho kostí.*+

23 Vďaka viere ukrývali rodičia Mojžiša tri mesiace po jeho narodení,+ lebo videli, že dieťa je krásne,+ a nebáli sa kráľovho príkazu.+ 24 Keď Mojžiš dospel,+ vďaka viere odmietol byť nazývaný synom faraónovej dcéry+ 25 a vybral si, že bude radšej trpieť* s Božím ľudom, než by mal chvíľkový pôžitok z hriechu. 26 Kristovu potupu považoval za väčšie bohatstvo ako egyptské poklady, lebo upieral zrak na odmenu. 27 Vďaka viere vyšiel z Egypta+ a nebál sa kráľovho hnevu.+ Zostal pevný, akoby videl toho, ktorý je neviditeľný.+ 28 Vďaka viere slávil Pesach a pokropil krvou zárubne dverí, aby ničiteľ neublížil* ich prvorodeným.+

29 Vďaka viere prešli Izraeliti cez Červené more ako po suchej zemi,+ ale keď sa o to pokúsili Egypťania, more ich pohltilo.+

30 Vďaka viere padli hradby Jericha, keď ľud pochodoval okolo nich sedem dní.+ 31 Vďaka viere nezahynula prostitútka Rachab s tými, čo konali neposlušne, lebo v pokoji prijala vyzvedačov.+

32 Koho mám ešte spomenúť? Veď by mi nestačil čas, keby som mal rozprávať o Gedeonovi,+ Barákovi,+ Samsonovi,+ Jeftovi,+ Dávidovi,+ ako aj o Samuelovi+ a ostatných prorokoch. 33 Vďaka viere porážali kráľovstvá,+ nastoľovali spravodlivosť, dostávali sľuby,+ zatvárali tlamy levom,+ 34 uhášali silu ohňa,+ unikali ostriu meča,+ v slabosti získavali silu,+ stávali sa udatnými v boji,+ zaháňali na útek nepriateľské vojská.+ 35 Ženy dostávali vzkriesením svojich mŕtvych.+ Iní boli mučení, lebo neprijali oslobodenie nejakým výkupným, aby dosiahli lepšie vzkriesenie. 36 Ďalší zažívali posmech a bičovanie a dokonca putá+ a väzenie.+ 37 Kameňovali ich,+ pokúšali, pílili ich napoly,* zabíjali ich mečom.+ Chodili v ovčích kožiach, v kozích kožiach,+ trpeli nedostatkom, znášali súženie+ a ubližovanie.+ 38 Svet ich nebol hoden. Blúdili po pustatinách a horách, po jaskyniach+ a roklinách.

39 A predsa sa títo všetci, hoci vďaka svojej viere dostali priaznivé svedectvo, nedočkali splnenia sľubu, 40 pretože Boh zamýšľal pre nás niečo lepšie,+ aby nedosiahli dokonalosť pred nami.*

12 Keďže nás teda obklopuje taký veľký oblak svedkov, odhoďme aj my všetku príťaž a hriech, do ktorého sa ľahko zapletáme,+ a vytrvalo bežme preteky, na ktoré sme nastúpili.+ 2 Upierajme pritom zrak na Ježiša, Hlavného Sprostredkovateľa* a Zdokonaľovateľa našej viery.+ Pre radosť, ktorá mu bola predložená, zniesol smrť na mučeníckom kole,* pohrdol hanbou a posadil sa po pravici Božieho trónu.+ 3 Dôkladne uvažujte o príklade toho, ktorý zniesol toľko nepriateľských slov od hriešnikov,+ ktorí tým škodili sami sebe. Tak sa neunavíte a nevzdáte.*+

4 Vo svojom boji proti hriechu ste ešte nezápasili až do krvi. 5 Úplne ste zabudli na slová, ktorými vás Boh nabáda ako svojich synov: „Syn môj, nepodceňuj výchovu od Jehovu* ani sa nevzdávaj, keď ťa karhá. 6 Veď koho Jehova* miluje, toho napráva. Trestá* každého, koho prijíma za syna.“+

7 To, čo znášate, patrí k vašej výchove.* Boh s vami zaobchádza ako so synmi.+ A ktorého syna otec nenapráva?+ 8 Ale ak ste nedostali takú výchovu, potom ste nemanželské deti, a nie synovia. 9 Keď sme si vážili našich ľudských otcov,* ktorí nás vychovávali, nemali by sme sa o to ochotnejšie podriaďovať Otcovi nášho duchovného života, aby sme žili?+ 10 Veď oni nás vychovávali iba krátky čas podľa toho, čo považovali za dobré, ale on nás vychováva na náš úžitok, aby sme boli svätí ako on.+ 11 Je pravda, že žiadne naprávanie sa v danej chvíli nezdá radostné, skôr nepríjemné,* ale tým, ktorí ním boli školení, prináša neskôr pokoj a spravodlivosť.

12 Preto posilnite ovisnuté ruky a zoslabnuté kolená+ 13 a narovnávajte cesty svojim nohám,+ aby sa chromé nevykĺbilo, ale, naopak, aby sa uzdravilo. 14 Usilujte sa o pokoj so všetkými ľuďmi+ a o posvätenie,*+ bez ktorého nikto neuvidí Pána. 15 Dávajte pozor, aby nikto neprišiel o Božiu nezaslúženú láskavosť, aby tak nevyrástol nijaký jedovatý koreň, ktorý by spôsobil ťažkosti a otrávil* mnohých.+ 16 Dbajte aj na to, aby medzi vami nebol nikto, kto žije nemravne,* ani taký, čo si necení sväté veci ako Ezau, ktorý vymenil svoje právo prvorodeného za jediné jedlo.+ 17 Veď viete, že keď neskôr chcel zdediť požehnanie, bol odmietnutý. Hoci sa so slzami pokúšal zmeniť otcovo rozhodnutie,+ nič nedosiahol.*

18 Nepriblížili ste sa k hmatateľnému vrchu,+ ktorý horel ohňom,+ k tmavému oblaku, k hustej tme a búrke,+ 19 k trúbeniu trúbky+ a k hlasu, ktorý z neba hovoril k ľudu.+ Keď to ľud počul, prosil, aby k nim už nehovoril.+ 20 Lebo ich vystrašil už príkaz: „Ak sa čo i len zviera dotkne vrchu, bude ukameňované.“+ 21 A to, čo videli, bolo také hrozné, že Mojžiš povedal: „Trasiem sa od strachu.“+ 22 Priblížili ste sa k vrchu Sion+ a k mestu živého Boha, k nebeskému Jeruzalemu,+ k myriadám* zhromaždených anjelov,*+ 23 k zboru prvorodených, ktorí sú zapísaní v nebesiach, k Bohu, Sudcovi všetkých,+ k duchovnému životu+ spravodlivých, ktorí sa stali dokonalými,+ 24 k Ježišovi, sprostredkovateľovi+ novej zmluvy,+ a ku krvi, ktorou nás pokropil a ktorá hovorí lepšie ako Ábelova.+

25 Dajte si pozor, aby ste neodmietli počúvať toho,* ktorý hovorí. Lebo ak neunikli trestu tí, ktorí odmietli počúvať toho, ktorý odovzdával Božie výstrahy na zemi, tým skôr neunikneme trestu my, ak sa odvrátime od toho, ktorý hovorí z nebies.+ 26 Vtedy jeho hlas zatriasol zemou,+ ale teraz sľubuje: „Ešte raz zatrasiem nielen zemou, ale aj nebom.“+ 27 Výraz „ešte raz“ poukazuje na to, že budú odstránené veci, ktoré boli urobené a ktorými sa dá otriasť, aby zostali veci, ktorými sa nedá otriasť. 28 Keď teda máme dostať Kráľovstvo, ktorým sa nedá otriasť, udržme si nezaslúženú láskavosť, vďaka ktorej môžeme prijateľne slúžiť* Bohu s bázňou a posvätnou úctou. 29 Lebo náš Boh je stravujúcim ohňom.+

13 Nech je medzi vami aj naďalej bratská láska.+ 2 Nezabúdajte na pohostinnosť,*+ lebo vďaka nej niektorí nevedomky pohostili anjelov.+ 3 Pamätajte na tých, ktorí sú vo väzení,*+ akoby ste boli uväznení s nimi,+ a na tých, s ktorými sa zle zaobchádza, lebo aj vy sami ste v tele.* 4 Manželstvo nech majú všetci v úcte a manželské lôžko nech je bez poškvrny,+ lebo Boh bude súdiť cudzoložníkov i všetkých ostatných, čo žijú nemravne.*+ 5 Nech váš život neovláda láska k peniazom+ a buďte spokojní s tým, čo máte,+ lebo on povedal: „Nikdy ťa neopustím ani ťa nenechám bez pomoci.“+ 6 Preto môžeme s plnou dôverou povedať: „Jehova* je môj pomocník, nebudem sa báť. Čo mi môže urobiť človek?“+

7 Pamätajte na tých, ktorí vás vedú+ a ktorí vám predložili Božie slovo. Všímajte si, k akým dobrým výsledkom vedie ich správanie, a napodobňujte ich vieru.+

8 Ježiš Kristus je ten istý včera i dnes a navždy.

9 Nedajte sa zviesť rôznymi cudzími náukami, lebo je lepšie posilňovať srdce nezaslúženou láskavosťou ako predpismi o pokrmoch, ktoré neprinášajú úžitok tým, ktorí sa nimi zaoberajú.+

10 Máme oltár, z ktorého nemajú právo jesť tí, čo slúžia* vo svätostánku.*+ 11 Lebo telá zvierat, ktorých krv vnáša veľkňaz do svätého miesta* ako obeť za hriech, sa spaľujú za táborom.+ 12 Preto aj Ježiš trpel za bránou mesta,+ aby posvätil ľud svojou krvou.+ 13 Vyjdime teda k nemu von za tábor a znášajme potupu, akú znášal on,+ 14 lebo tu nemáme trvalé mesto, ale dychtivo očakávame to budúce.+ 15 Prostredníctvom Ježiša vždy prinášajme Bohu obeť chvály,+ čiže ovocie svojich pier,+ ktorými verejne hlásame jeho meno.+ 16 A nezabúdajte konať dobro a deliť sa o to, čo máte,+ lebo také obete sa Bohu páčia.+

17 Poslúchajte tých, ktorí vás vedú,+ a podriaďujte sa im,+ lebo nad vami bdejú a budú sa za to zodpovedať.+ Potom to budú robiť s radosťou, a nie so vzdychaním, čo by vám bolo na škodu.

18 Modlite sa za nás, lebo sme presvedčení, že máme čisté svedomie, veď sa snažíme správať vo všetkom poctivo.+ 19 Ale ešte naliehavejšie vás prosím, modlite sa o to, aby som k vám mohol prísť čím skôr.

20 Boh pokoja, ktorý vzkriesil z mŕtvych nášho Pána Ježiša, veľkého pastiera+ oviec, ktorý predložil Bohu krv večnej zmluvy, 21 nech vás vyzbrojí všetkým, čo je potrebné, aby ste konali jeho vôľu, a nech v nás prostredníctvom Ježiša Krista vykoná to, čo je príjemné v jeho očiach. Bohu patrí sláva po celú večnosť. Amen.

22 Bratia, veľmi vás prosím, trpezlivo si vypočujte tieto slová povzbudenia, veď som vám napísal iba krátky list. 23 Chcem, aby ste vedeli, že náš brat Timotej bol prepustený. Ak príde skoro, navštívime vás spolu.

24 Pozdravte všetkých, ktorí vás vedú, i všetkých svätých. Pozdravujú vás bratia z Itálie.+

25 Nech je s vami všetkými nezaslúžená láskavosť.