Prečo sa s druhými radiť?

1. Čo môžeme robiť, aby sme sa dobre rozhodovali a aby nám plány vyšli? (Príslovia 13:10; 15:22)

KAŽDÝ z nás chce robiť dobré rozhodnutia. A každý z nás chce, aby mu plány vyšli. Z Božieho Slova sa dozvedáme, ako môžeme oba tieto ciele dosiahnuť. (Prečítajte Príslovia 13:10; 15:22.)

2. Čo nám Jehova sľubuje?

² Kto iný by nám mohol dať lepšie rady než náš Otec Jehova? Preto by sme sa k nemu mali modliť a prosiť ho o múdrosť. Sľubuje nám: „Budem nad tebou bdieť a radiť ti.“ (Žalm 32:8) Z týchto slov vidno, že Jehova robí viac ako len to, že nám radí – zaujíma sa o každého z nás a pomáha nám, aby sme si jeho rady vzali k srdcu.

3. O čom budeme uvažovať v tomto článku?

³ V tomto článku si pomocou Biblie odpovieme na tieto štyri otázky: (1) Aké vlastnosti potrebujem, aby som z dobrých rád vyťažil čo najviac? (2) Kto mi môže dobre poradiť? (3) Ako ukážem, že o radu naozaj stojím? (4) Prečo by som nemal od druhých chcieť, aby rozhodli za mňa?

AKÉ VLASTNOSTI POTREBUJEM

4. Aké vlastnosti potrebujeme, ak nám majú dobré rady pomôcť?

⁴ Na to, aby sme z dobrých rád mali čo najviac, musíme byť pokorní a skromní. Napríklad keď sme v situácii, v ktorej sme nikdy predtým neboli, musíme uznať, že potrebujeme pomoc, aby sme sa dobre rozhodli. A musíme tiež uznať, že nevieme všetko. Keby sme neboli pokorní a skromní, Jehova by nám nemohol pomôcť. Akákoľvek rada, ktorú by sme si v Biblii prečítali, by po nás stiekla ako voda po kameni. (Mich. 6:8; 1. Petra 5:5) Ale ak sme pokorní a skromní, biblické rady rýchlo „absorbujeme“ a riadime sa nimi.

5. Prečo mohol kráľ Dávid spyšnieť?

⁵ Zamyslime sa nad tým, čo sa môžeme naučiť od kráľa Dávida. Dosiahol toho naozaj veľa, a tak mohol ľahko spyšnieť. Dávno predtým ako zasadol na trón, bol známy ako skvelý hudobník. Dokonca ho požiadali, aby hral kráľovi. (1. Sam. 16:18, 19) Keď bol pomazaný za kráľa, Jehova mu dal svojho mocného svätého ducha. (1. Sam. 16:11–13) Medzi ľuďmi bol veľmi obľúbený, pretože porazil mnoho nepriateľov vrátane filištínskeho obra Goliáša. (1. Sam. 17:37, 50; 18:7) Keby toto všetko dosiahol nejaký pyšný človek, mohol by si povedať, že rady od druhých sú mu ukradnuté. No Dávid taký nebol.

6. Z čoho vieme, že Dávid bol otvorený radám? (Pozri aj obrázok.)

⁶ Keď sa Dávid stal kráľom, priatelil sa s ľuďmi, ktorí mu mohli dať dobré rady. (1. Kron. 27:32–34) To nás neprekvapuje, lebo bol známy tým, že si dá poradiť. A to nielen od mužov. Poradiť si dal aj od ženy, ktorá sa volala Abigail. Bola vydatá za Nábala, ktorý bol pyšný, nevďačný a neúctivý. Ale Dávid taký nebol. Pokorne ju poslúchol a vďaka tomu sa vyhol hroznej chybe. (1. Sam. 25:2, 3, 21–25, 32–34)

7. V čom je pre nás Dávid príkladom? (Kazateľ 4:13) (Pozri aj obrázky.)

⁷ Dávid je pre nás dobrým príkladom. Možno máme na niečo talent alebo máme nad druhými určitú autoritu. No ani vtedy by sme si nemali myslieť, že všetko vieme a nepotrebujeme, aby nám niekto radil. Podobne ako Dávid by sme mali dobré rady uvítať bez ohľadu na to, kto nám ich dáva. (Prečítajte Kazateľa 4:13.) Ak to tak budeme robiť, pravdepodobne sa vyhneme veľkým chybám, ktoré by mohli ublížiť nám aj druhým.

KTO MI MÔŽE DOBRE PORADIŤ

8. Prečo mohol Jonatán Dávidovi dobre poradiť?

⁸ Je tu ešte ďalšia vec, ktorú sa od Dávida učíme. Poslúchal rady tých, ktorí mali dobrý vzťah s Jehovom a zároveň dobre rozumeli, v akej je situácii. Napríklad keď chcel vedieť, či by sa s ním kráľ Saul zmieril, počúvol Saulovho syna Jonatána. Prečo mu mohol práve on dobre poradiť? Lebo mal blízky vzťah s Jehovom a zároveň Saula dobre poznal. (1. Sam. 20:9–13) Čo sa z toho učíme?

9. S kým by sme sa mali porozprávať, keď potrebujeme poradiť? Uveď príklad. (Príslovia 13:20)

⁹ Keď potrebujeme poradiť, je dobré porozprávať sa s niekým, kto má blízky vzťah s Jehovom a zároveň skúsenosti s tým, čo práve riešime.a (Prečítajte Príslovia 13:20.) Predstavme si napríklad mladého brata, ktorý si hľadá manželku. Kto by mu mohol dobre poradiť? Možno aj jeho slobodný kamarát, ak mu dá rady založené na Biblii. No konkrétnejšie a praktickejšie rady mu zrejme dajú manželia, ktorí sú duchovne zrelí, dobre ho poznajú, sú spolu už nejaký ten čas a sú šťastní.

10. O čom budeme hovoriť teraz?

¹⁰ Doteraz sme si povedali o dvoch vlastnostiach, ktoré potrebujeme, a o tom, kto nám môže dobre poradiť. Teraz si povieme, ako môžeme ukázať, že o radu naozaj stojíme, a či by sme mali od druhých chcieť, aby rozhodli za nás.

AKO UKÁŽEM, ŽE O RADU NAOZAJ STOJÍM

11., 12. a) Čo by sme nemali robiť? b) Čo urobil kráľ Rechoboám, keď musel spraviť vážne rozhodnutie?

¹¹ Niekedy sa zdá, že si niekto pýta radu, ale v skutočnosti sa už rozhodol a len hľadá niekoho, kto by mu to odsúhlasil. Takýto človek radu vlastne nechce. Mal by sa poučiť z toho, čo sa stalo kráľovi Rechoboámovi.

¹² Rechoboám nastúpil na izraelský trón po kráľovi Šalamúnovi. Ľudu sa darilo, ale cítili, že Šalamún toho od nich vyžaduje veľa. Preto prišli za Rechoboámom a prosili ho, aby ich odbremenil. Povedal, nech mu dajú čas na premyslenie. Začal dobre, keď o radu poprosil starších mužov, ktorí predtým radili aj Šalamúnovi. (1. Kráľ. 12:2–7) Ale on na ich radu nedal. Prečo? Bol už vopred rozhodnutý, čo urobí, a len hľadal niekoho, kto s ním bude súhlasiť? Ak to tak bolo, jeho kamaráti, ktorí s ním vyrastali, mu povedali presne to, čo chcel počuť. (1. Kráľ. 12:8–14) A to, čo mu poradili, povedal ľudu. Aký bol výsledok? Národ sa rozdelil a Rechoboám mal odvtedy samé problémy. (1. Kráľ. 12:16–19)

13. Ako môžeme zistiť, či sme radám otvorení?

¹³ Aké poučenie si môžeme vziať od Rechoboáma? Keď si pýtame radu, mali by sme byť otvorení iným názorom. Ako zistíme, či to tak je? Zamysli sa: Ako zareagujem, keď si pýtam radu, ale povedia mi to, čo nechcem počuť? Hneď to odignorujem? Uveďme si k tomu jeden príklad.

14. Na čo nesmieme zabúdať, keď dostaneme radu? Uveď príklad. (Pozri aj obrázok.)

¹⁴ Povedzme, že jednému bratovi ponúkli dobre platenú prácu. Predtým než ju prijme, sa ide poradiť s jedným starším. Spomenie mu, že kvôli tej práci by musel byť dlho preč od svojej rodiny. Starší mu pripomenie biblickú zásadu, že jeho hlavnou zodpovednosťou je starať sa o rodinu duchovne. (Ef. 6:4; 1. Tim. 5:8) Tomu bratovi sa nepáči, čo mu starší povedal, a tak chodí za ďalšími bratmi v zbore, až kým nenájde niekoho, kto mu povie to, čo chce počuť. Naozaj mu ide o radu? Alebo sa už rozhodol a len hľadá niekoho, kto by s ním súhlasil? Nezabúdajme, že srdce je zradné. (Jer. 17:9) Niekedy je rada, ktorú najviac potrebujeme, tá, ktorú chceme počuť najmenej.

MAL BY SOM CHCIEŤ, ABY DRUHÍ ROZHODLI ZA MŇA?

15. Na čo by sme si mali dávať pozor a prečo?

¹⁵ Každý z nás má zodpovednosť rozhodovať sa sám za seba. (Gal. 6:4, 5) Ako sme už hovorili, predtým ako sa rozhodneme, je dôležité hľadať rady v Biblii a poradiť sa s tými, ktorí už roky verne slúžia Jehovovi. No mali by sme si dávať pozor, aby sme od druhých nechceli, aby rozhodli za nás. Niektorí sa toho, komu dôverujú, rovno opýtajú: „Čo by si robil na mojom mieste?“ Ďalší to robia menej okato a jednoducho sa rozhodnú rovnako ako niekto iný bez toho, aby sa nad tým hlbšie zamysleli.

16. Aká situácia vznikla v Korinte a kto mal rozhodnúť, čo v tom prípade robiť? (1. Korinťanom 8:7; 10:25, 26.)

¹⁶ Pripomeňme si, aká situácia vznikla v korintskom zbore v prvom storočí. Išlo o jedenie mäsa, ktoré bolo možno obetované modlám. Týmto kresťanom Pavol napísal: „Vieme, že modla neznamená vôbec nič a že je iba jeden Boh, iného niet.“ (1. Kor. 8:4) Niektorí sa preto rozhodli, že budú jesť mäso, ktoré bolo možno obetované modlám a neskôr sa predávalo na trhu. No iní sa rozhodli, že také mäso jesť nebudú, lebo im to nedovoľuje svedomie. (Prečítajte 1. Korinťanom 8:7; 10:25, 26.) Bolo to každého osobné rozhodnutie. Pavol Korinťanom nikdy nehovoril, aby rozhodovali za druhých ani aby robili to čo druhí. Každý sa mal „zodpovedať Bohu sám za seba“. (Rim. 14:10–12)

17. Čo by sa mohlo stať, keby sme len opakovali rozhodnutia po druhých? Uveď príklad. (Pozri aj obrázky.)

¹⁷ Ako by sa niečo podobné mohlo stať aj dnes? Vezmime si ako príklad krvné frakcie. Každý kresťan sa musí sám rozhodnúť, či ich prijme alebo nie.b Možno sa zdá ťažké túto tému úplne pochopiť. Ale takéto rozhodnutia patria k nákladu, ktorý si musí niesť každý sám. (Rim. 14:4) Ak by sme len opakovali to, ako sa rozhodol niekto iný, mohlo by to oslabiť naše svedomie. Školiť si ho môžeme len tak, že ho budeme používať. (Hebr. 5:14) A tak vzniká otázka: Kedy poprosiť nejakého zrelého kresťana o radu? Vtedy, keď si tú vec sami preštudujeme, ale stále nechápeme, ako sa biblické zásady týkajú našej situácie.

NEPRESTÁVAJ SA S DRUHÝMI RADIŤ

18. Čo pre nás Jehova robí?

¹⁸ Jehova nám umožňuje, aby sme sa sami rozhodovali, a z toho vidno, ako veľmi nám dôveruje. Dal nám svoje Slovo, Bibliu. A dal nám priateľov, ktorí nám môžu pomôcť pochopiť biblické zásady. Tým všetkým dokazuje, že je naším milujúcim Otcom. (Prísl. 3:21–23) Ako môžeme ukázať, že sme mu vďační?

19. Ako môžeme robiť Jehovovi radosť?

¹⁹ Zamyslime sa: Rodičia sú veľmi šťastní, keď vidia svoje deti, ako rastú a stávajú sa z nich múdri a zrelí Jehovovi služobníci, ktorí radi pomáhajú druhým. Podobne aj Jehova sa veľmi teší, keď vidí, že si pýtame rady, že sa z nás stávajú zrelší kresťania a že sa rozhodujeme tak, aby sme mu robili radosť.