¿A echi riká cho aní echi Biblia japi riká echi ciencia?
Japi aní echi Biblia
Ayena, japalí echi Biblia raʼicha echi ciencia jitra ne echi riká aní japi riká echi científicos. Ma binepo jaré namuti japi aní echi Biblia, jenaʼí mi binema japi echi riká cho aní japi riká echi científicos, alí ke japi riká nátali echi pagótami japi chabé piréili.
Echi universo ko niwárami nili (Génesis 1:1). Chabé piréami pagótami ko nátili japi ma niruili jaré namuti echoná universo, nalí we cha riká wilili, alí pe aminana aboi napawili echi namuti alí jarecho najítili alí japi ke bilé isili niwayá. Echi babilonios ko bichíwili japi echi dioses japi niwali echi universo echoná waʼlú baʼwírili machínili. Jarecho ko aní japi echi universo machínili bilé waʼlú kawachi jonsa.
Suwaba namuti japi ikí nirú echoná universo nijewi echi nulalíwami japi nirú (Job 38:33; Jeremías 33:25). Nalí, a nirú pagótami japi bineri japi nirú dioses japi aní piri ikimea echi pagótami pe aminana.
Jepuná kawí ko ke biléana chapiká atí (Job 26:7). Chabé piréami pagótami ko anili japi echi kawí ko chipérami ju, alí japi bilé waʼlú rejoy chewi o bilé búfalo o bilé tortuga chewi.
Echi baʼwí japi maní echoná océano wimowia wilí alí echi wimolí ko ripá ku simí alí pe aminana echi ko checho ku rují, alí wichí echi ipalí alí rijé (Job 36:27, 28; Eclesiastés 1:7; Isaías 55:10; Amós 9:6). Echi griegos chabé piréami ko nátili japi echi baʼwí ko jiwechi rilemi simiri,alí ripá rabó ku nawá, echi riká najiti bakochi, echi riká nátali siglo 18 chéami.
Echi kawí o ripá rabó ayenásimi alí jarecho ko ku imésimi. Echi japi ta jipi ritiwá ne chabé ko baʼwichi rilemi niruili (Salmo 104:6, 8). Chabé piréami pagótami ko anili japi echi dioses niwali echi ripá rabó japi riká ti ritiwá jipi.
Ati biʼwíami nísaká ke ti me nayupa. Echi nulalíwami japi Onorúami iyali echi israelitas anili japi ku ubásaré chapisáaká bilé mukúami, ayénachó japi chakena achama bilé japi nayúami ju bilé nawilí japi sapú nachuti jarecho alí japi pólika achásaré echi pagótami witala (Levítico 11:28; 13:1-5; Deuteronomio 23:13). Nalí, echi egipcios ko uchéami nili echi witá japi riká óliami.
Jaré ko aní japi echi Biblia ko ke ruyé japi riká aní echi científicos
Nalí, japalí ti aʼlá biné japi aní echi Biblia ati iné japi ke bichíwali ju japi aní echi pagótami. Ma inepo jaré namuti japi ikaleka aní echi Biblia jitra:
Ikaléwami raʼíchali: Jaré ko aní japi echi Biblia ruyé japi echi universo seis rawé sika niwárami ju alí ibili echi rawé 24 horas ju.
Japi bichíwali ju: Echi Biblia ko aní japi Onorúami ne chokichí jonsa niwali echi universo (Génesis 1:1). Alí, Génesis ko ke aní chu kilí rojorá bilé rawé. Ayénachó, Génesis 2:4 rewá “rawé” japalí Onorúami niwali suwaba namuti.
Ikaléwami raʼíchali: Jaré ko aní japi echi Biblia ruyé japi echi asalá alí jarecho si bachá niwárami nili echi rayénali yúa. Nalí echi fotosíntesis newalé echi rayénali (Génesis 1:11, 16).
Japi bichíwali ju: Echi Biblia ko aní japi Onorúami ko bachá niwali ripá siyónami, sipolí alí rayénali alí upá ku niwali echi asalá alí jarecho si (Génesis 1:1). Echi bacháwala rawé o japalí niwárami nili echi Wichimoba, nawali echi luz. Ma bikiá rawé simírisa echi atmósfera ko ripá pe ayali, jiti la, echi riká che we aʼlá nawali luz jenaʼí Wichimóbachi alí echi riká niruili fotosíntesis (Génesis 1:3-5, 12, 13). Alí, pe aminana ko ma we aʼlá machínali echi rayénali (Génesis 1:16).
Ikaléwami raʼíchali: Jaré ko aní japi echi Biblia ruyé japi echi rayénali nolérika uluní echi kawí.
Japi bichíwali ju: Eclesiastés 1:5 aní: “Echi rayénali ko machina alí ku bokowí, alí ku simí japoná checho ku machíinima”. Jepuná jitra tamujé ko iné japi riká ko echi rayénali ka japi nokea atí. Nalí, sinéami pagótami aní japi echi rayénali ju japi machina alí ku bokowí, tákoré ti machí japi echi weʼé ju japi nolérika uluní echi rayénali.
Ikaléwami raʼíchali: Jaré ko aní japi echi Biblia ko ruyé japi echi kawí ko chipérami ju.
Japi bichíwali ju: Japalí echi Biblia raʼicha “confines” jenaʼí Wichimóbachi, echi ko aniwáami ju omáana jenaʼí Wichimóbachi japoná we miká ju, nalí ke aniwáami ju japi echi kawí ko chipérami ju alí suwéami (Hechos 1:8; nota). Japalí echi Biblia aní “las cuatro extremidades de la tierra” echi riká osairu jiti echi riká ruyé japi omáana Wichimóbachi, ayénachó chopi riká ju los cuatro puntos cardinales japi ta machí jipi rawé (Isaías 11:12; Lucas 13:29).
Ikaléwami raʼíchali: Jaré ko aní japi echi Biblia ruyé japi bilé namuti chitúlami, echi suwé ko anáwisaré multiplicaria echi diámetro por 3, nalí multiplicárisaré por pi (π) japi ju 3.1416.
Japi bichíwali ju: Japi riká aní 1 Reyes 7:23 alí 2 Crónicas 4:2 echi “mar fundido”ko japi ikí anáwili echi diámetro ko nili 10 codos, alí newaleli bilé wía japi kilí nili 30 codos jiti suwaba anáwima, nalí echi ko aniwáami ju japi ikí anáwili ne sojí echi kilí nili, ayénachó anáwili pachana bi japoná maní echi baʼwí alí ke suwé.