BIBLIƆTƐKƐ WA LO ƐTƐRNƐTƐ wa Watchtower
Watchtower
BIBLIƆTƐKƐ WA LO ƐTƐRNƐTƐ
Ɔtɛtɛla
  • BIBLE
  • EKANDA
  • NSANGANYA
  • es18 lk. 47-57
  • Ngɔndɔ ka tanu

Ndooko vidɛo yele lo kɛnɛ kɔsɔnyiyɛ.

Otokimwe, munga kakongi etena kakayatelesharjɛki vidɛo.

  • Ngɔndɔ ka tanu
  • Tɔsɛdingolake Afundelo lushi la lushi—2018
  • Ɛtɛ w'awui wahɔnyi
  • Lushi la hende, Ngɔndɔ ka tanu 1
  • Lushi la sato, Ngɔndɔ ka tanu 2
  • Lushi la nɛi, Ngɔndɔ ka tanu 3
  • Lushi la tanu, Ngɔndɔ ka tanu 4
  • Lushi la samalo, Ngɔndɔ ka tanu 5
  • Lushi la lomingu, Ngɔndɔ ka tanu 6
  • Lushi l’ɔtɔi, Ngɔndɔ ka tanu 7
  • Lushi la hende, Ngɔndɔ ka tanu 8
  • Lushi la sato, Ngɔndɔ ka tanu 9
  • Lushi la nɛi, Ngɔndɔ ka tanu 10
  • Lushi la tanu, Ngɔndɔ ka tanu 11
  • Lushi la samalo, Ngɔndɔ ka tanu 12
  • Lushi la lomingu, Ngɔndɔ ka tanu 13
  • Lushi l’ɔtɔi, Ngɔndɔ ka tanu 14
  • Lushi la hende, Ngɔndɔ ka tanu 15
  • Lushi la sato, Ngɔndɔ ka tanu 16
  • Lushi la nɛi, Ngɔndɔ ka tanu 17
  • Lushi la tanu, Ngɔndɔ ka tanu 18
  • Lushi la samalo, Ngɔndɔ ka tanu 19
  • Lushi la lomingu, Ngɔndɔ ka tanu 20
  • Lushi l’ɔtɔi, Ngɔndɔ ka tanu 21
  • Lushi la hende, Ngɔndɔ ka tanu 22
  • Lushi la sato, Ngɔndɔ ka tanu 23
  • Lushi la nɛi, Ngɔndɔ ka tanu 24
  • Lushi la tanu, Ngɔndɔ ka tanu 25
  • Lushi la samalo, Ngɔndɔ ka tanu 26
  • Lushi la lomingu, Ngɔndɔ ka tanu 27
  • Lushi l’ɔtɔi, Ngɔndɔ ka tanu 28
  • Lushi la hende, Ngɔndɔ ka tanu 29
  • Lushi la sato, Ngɔndɔ ka tanu 30
  • Lushi la nɛi, Ngɔndɔ ka tanu 31
Tɔsɛdingolake Afundelo lushi la lushi—2018
es18 lk. 47-57

Ngɔndɔ ka tanu

Lushi la hende, Ngɔndɔ ka tanu 1

‘Ase Amɔna wakalɛndjama.’​—Emb. 11:33.

Jafɛta akeyaka dia nde aki l’ohomba w’ekimanyielo ka Nzambi dia ntshungola ase Isariyɛlɛ oma le ase Amɔna. Nde akalake Jehowa dia naka nde mbidja otshumba, kete nde ayowolambola onto la ntondo layotomba oma lo luudu lande oko “olambo wa lotshumba.” (Emb. 11:30, 31) Kakɔna kakalembetshiyaka dui sɔ? Jehowa petshaka olambwelo w’anto, ɔnkɔnɛ sho mbeyaka dia Jafɛta totondolambola olambo ɔsɔ lo yoho ya mɛtɛ mɛtɛ. (Eoh. 18:9, 10) Lo ndjela Ɛlɛmbɛ wa Mɔsɛ, olambo wa lotshumba waki woshasha wa laande wakahombaka onto ɔmɔ nkimɔ tshɛ lo tshɛ le Jehowa. Diakɔ diele, Jafɛta akalange mbuta dia onto lakandahombe mbisha Jehowa akahombe kambɛ Jehowa lo tabɛrnakɛlɛ lɔsɛnɔ lande l’otondo. Jehowa akahokamɛ Jafɛta ndo akookimanyiya dia nde mbidja otshumba tshɛ lo tshɛ. (Emb. 11:32) Etena kakakalola Jafɛta oma lo ta, onto la ntondo lakaye ndjohomana la nde aki tshɔi y’ɔnande la womoto lakandokaka ngandji! Ɔsɔ mɛtɛ aki ohemba. Onde Jafɛta akahombe nkotsha daka diande? w16.04 1:11-13

Lushi la sato, Ngɔndɔ ka tanu 2

Vɔ wakakimanyiya anto dia nshihodia kɛnɛ kakadiemaka.​—Nɛh. 8:8.

Atete edja, tshumanelo efula weke ka mbeka dibuku Yasukanya la Jehowa lo Wekelo wa Bible wa l’etshumanelo. Ngande wakayaoke etena kakatakɛtshanya waonga wa Jehowa ndo etena kakayoke woho wayaoka anangɛso l’akadiyɛso lo kɛnɛ kendana la nde? Lo nsanganya, sho mbekaka nto awui efula wendana la Bible lo mbidja yimba lo asawo, lo wɛnyɛlɔ ndo lo mpokamɛ la yambalo tshɛ etena kadiema Bible. Nsanganya tetshaka woho wa nkamba la kɛnɛ kekaso oma lo Bible lo nsɛnɔ yaso. (1 Tɛs. 4:9, 10) Ɛnyɛlɔ, onde wɛ ambosanganaka lo wekelo ɔmɔ wa Tshoto y’Etangelo wakakokimanyiya dia wɛ nyomoleka nsala awui efula l’olimu wa Jehowa, dia ndowanya alɔmbɛlɔ ayɛ? Nsanganya ya l’atei wa lomingu koka tetsha woho wa nsambisha lokumu l’ɔlɔlɔ ndo woho wa nkimanyiya anto akina dia vɔ nshihodia akambo wa mɛtɛ w’oma lo Bible.​—Mat. 28:19, 20. w16.04 3:4, 5

Lushi la nɛi, Ngɔndɔ ka tanu 3

Akambo tshɛ wakafundama lo nshi y’edjedja wakafundama dia tosha wetshelo.​—Rɔmɔ 15:4.

Onde wɛ atakanaka yimba lo kɛnɛ kendana l’ewanu wakonge lam’asa anto amɔ wɔtɛkɛtami lo Bible? Paka lo avɛsa angana wa ntondo wa dibuku di’Etatelo, sho mbadiaka dia Kɛna akadiake Abɛlɛ (Eta. 4:3-8); Lamɛka akadiake ɔlɔngɔlɔngɔ ɔmɔ wa pami l’ɔtɛ wakandohetshaka (Eta. 4:23); alami wa dongalonga wa Abrahama wakawane la alami wa dongalonga wa Lɔta (Eta. 13:5-7); Hangara akayaɔsaka dia nde ndeka Sara, ndo Sara akatatɛ momalɛ Abrahama (Eta. 16:3-6); Ishimaɛlɛ akalɔshanaka l’oseka onto tshɛ, ndo oseka onto tshɛ akɔɔlɔshaka. (Eta. 16:12) Lande na kakafundama ewanu wa weho ɛsɔ lo Bible? Nɛ dia sho koka nkondja wetshelo oma lo bɛnyɛlɔ di’anto waki komonga kokele wakahomana l’ekakatanu wa mɛtɛ. Vɔ tɛnyaka kɛnɛ kakokaso sho la wɔ nsala. Sho lawɔ keema kokele, ndo etena kongaso l’ekakatanu wa woho akɔ waamɛ lo lɔsɛnɔ laso, sho koka mbokoya bɛnyɛlɔ di’ɛlɔlɔ diatanema lo Bible ndo mbewɔ mbokoya nɛ dia kɔlɔ. Dui sɔ koka tokimanyiya dia mbeya woho wa mbidja wɔladi lam’asaso l’anto akina. w16.05 1:1, 2

Lushi la tanu, Ngɔndɔ ka tanu 4

Lokumu l’ɔlɔlɔ pombaka ntondo sambishama lo wedja tshɛ.​—Makɔ 13:10.

Toho takɔna takakambaka la Yeso nde l’ambeki ande dia nsambisha? Vɔ wakatshɔka dihole tshɛ diakawakokaka ntana anto. Vɔ wakayangaka nto anto lo mvudu yawɔ. (Mat. 10:11; Luka 8:1; Ets. 5:42; 20:20) Esambishelo ka luudu la luudu kaki yoho mɔtshi yakakongɛma dia nsambisha weho w’anto tshɛ. Ko kayotota lo dikambo di’Ɛmɛnyi wa Jehowa? Vɔamɛ ato mbasambisha ɔnɛ Yeso akatatɛ mbolɛ oko Nkumekanga lo 1914. Vɔ kitanyiyaka Yeso ndo olimu w’esambishelo mbetshawɔ lo dihole dia ntondo lo nsɛnɔ yawɔ. Dibuku dimɔtshi (Pillars of Faith—American Congregations and Their Partners) diakate ɔnɛ: “Ɛmɛnyi wa Jehowa, hawohɛ pondjo dia oyango awɔ woleki woke ele wa nsambisha anto awui wendana la ekomelo k’andja ɔnɛ ndo mbaetsha awui wendana la etshungwelo.” Ɛmɛnyi wa Jehowa wekɔ lo ntetemala nsambisha losango lɔsɔ lo mbokoya toho takasambishaka Yeso nde l’ambeki ande. w16.05 2:10, 12

Lushi la samalo, Ngɔndɔ ka tanu 5

Wɛ ayotana ewo ka Nzambi.​—Tok. 2:5.

Etena kɔsaso tɛdikɔ tangɛnyangɛnya Jehowa, sho ndekaka ndjasukanya la nde, sho mbetawɔmaka ndo tshɔkɔmaka oma le nde. (Jak. 4:8) Oma laasɔ mbetawɔ kaso le Jehowa keketalaka. Ɔnkɔnɛ, nyɛsɔ tokanake yimba lo kɛnɛ kadiaso oma lo Bible l’oyango wa sho nshihodia woho wele tokanyi tande. Lo mɛtɛ, tayongaka mbala tshɛ la dui dimɔtshi di’oyoyo dia mbeka lo kɛnɛ kendana la Jehowa. (Jɔbɔ 26:14) Koko naka sho nsala la wolo dia mbeka awui wendana la nde oma ko kakianɛ, kete tayonga akanga wa tomba ndo tayonga l’akoka wa mbɔsaka tɛdikɔ t’amɛna. (Tok. 2:1-5) Tokanyi ndo asangwelo w’anto tshikitanaka, koko ta Jehowa hatotshikitanaka pondjo. Omembi w’esambo akate ate: “Tɛdikɔ ta Jehowa tayotshikalaka pondjo, tokanyi ta l’otema ande tshikalaka lo lɔlɔnga la lɔlɔnga.” (Os. 33:11) Mbokɛmaka hwe dia sho koka mbɔsa tɛdikɔ toleki amɛna tshɛ etena kekaso woho wakanyiya Jehowa ko oma laasɔ sho nsala kɛnɛ kɔngɛnyangɛnya. w16.05 3:17

Lushi la lomingu, Ngɔndɔ ka tanu 6

Jehowa mɛnaka l’etei k’otema.​—1 Sam. 16:7.

Sho mbetawɔka dia Jehowa ekɔ l’akoka wa nsɔna ndo nkotola anto w’ɛlɔlɔ. Diakɔ diele, hatohombe nombosha anto wa l’ɛtshi kaso ka nkɛtɛ kana wa l’etshumanelo kaso. (Jni. 6:44) Etena kashihodiaso ɔnɛ Jehowa ekɔ Okengi aso, dionga diaso otsha le anangɛso la akadiyɛso diayotshikitana. (Isa. 64:8) Tayɛna ɔmɔmɔ la l’atei awɔ oko olimu ɔmɔtshi watatetemala kambema. Ngasɔ kawaɛna Jehowa. Nde mɛnaka kɛnɛ kewɔ mɛtɛ ndo nde mbeyaka dia wandja awɔ wekɔ paka lo tshanda mɔtshi. Nde mbeyaka nto woho wakoka onto tshɛ la l’atei awɔ ndjonga. (Os. 130:3) Sho koka mbokoya Jehowa naka tekɔ l’ekanelo kakɔ kaamɛ k’ɔlɔlɔ kele la nde otsha le anangɛso. Sho koka nkamba kaamɛ l’Okengi aso lo nkimanyiya anangɛso l’akadiyɛso dia vɔ nsala ehamelo. (1 Tɛs. 5:14, 15) Dikumanyi dia l’etshumanelo la dia mbisha ɛnyɛlɔ k’ɔlɔlɔ lo nsala dikambo sɔ.​—Ɛf. 4:8, 11-13. w16.06 1:4-6

Lushi l’ɔtɔi, Ngɔndɔ ka tanu 7

Ɔnɛ lafɔnya ate nde memala, ayalame diaha nde nkɔ.​—1 Kɔr. 10:12.

Etena kasambishaso lokumu l’ɔlɔlɔ, sho la dia mɛnya waonga wele oko okitshakitsha ndo waonga wotshikitanyi w’olowa wa nyuma ka Nzambi. (Ngal. 5:22, 23) Kanyiya waonga amɔ w’ɛlɔlɔ wambokokimanyiya olimu w’esambishelo dia wɛ mbakɛnɛmɔla. Etena kokoyaso Kristo, anto kotwamaka lo losango laso ndo vɔ mbeyaka ntshikitanya kanyi yawɔ lo dikambo diaso. Ɛnyɛlɔ, Ɛmɛnyi wa Jehowa ehende wa l’Australie wakalange nsambisha womoto ɔmɔ laki lakande, koko nde akomala efula ndo aki ɔsɛndji otsha le wɔ. Koko, Ɛmɛnyi ɛsɔ wakohokamɛka la dilɛmiɛlɔ tshɛ. L’ɔkɔngɔ diko, womoto ɔsɔ akayonyangaka l’ɔtɛ wa lɔkɛwɔ lande ndo akayofundɛ Bɛtɛlɛ mukanda. Nde akayɔlɔmbaka edimanyielo l’ɔtɛ wa dionga diande. Nde mbutaka ate: “Lekɔ enginya dia memala la ntondo k’anto ahende wadianganya Ɔtɛkɛta wa Nzambi ndo monga suke dia mbatondja.” Lo ndjela ɔkɔndɔ ɔsɔ, sho koka mɛna nɛmɔ diele la monga la memakana etena kasambishaso. Lo mɛtɛ, olimu aso w’esambishelo kimanyiyaka anto akina, koko vɔ tokimanyiyaka sho lawɔ dia ndowanya lonto laso. w16.06 2:12, 13

Lushi la hende, Ngɔndɔ ka tanu 8

Langa wonyayɛ onto oko wayalangayɛ.​—Mat. 22:39.

Sho tshɛ takotɔ anto wele keema kokele oma lo etombelo wa pɛkato kakasale Adama. (Rɔmɔ 5:12, 19) Diakɔ diele, lo tena dimɔ anto amɔ wa l’etshumanelo mbeyaka mbuta kana nsala dui dimɔ diakoka tonyangiya. Naka dui dia ngasɔ diambotomba, kakɔna kayotosala? Onde ngandji kaso k’otsha le Jehowa kayotshikala nge? Onde tayonga la kɔlamelo otsha le nde ndo otsha l’ekambi ande? Nyɛsɔ tende wetshelo wakokaso nkondja oma lo kɛnɛ kakaakomɛ. Ɛnyɛlɔ, Eli aki ɔlɔmbɛdi a laadiko wa l’Isariyɛlɛ, koko anande ahende w’apami kokitanyiyaka ɛlɛmbɛ wa Jehowa. Bible mbutaka ɔnɛ: “Ana w’apami waki Eli waki anto wa kɔlɔ. Vɔ kɔmbɔsaka Jehowa la nɛmɔ.” (1 Sam. 2:12) Eli akeyaka dia anande wakasalaka awui wa kɔlɔ efula. Kaanga mbakidiɔ ngasɔ, nde kombahokola woho wahombama. Lo etena kakɔ, Jehowa akasha Eli ndo anande ahende dilanya. Ndo l’ɔkɔngɔ diko, nde kondjetawɔ dia tokanula ta Eli nkamba oko ɛlɔmbɛdi wa laadiko. (1 Sam. 3:10-14) Otondonga wɛ akasɛnaka lo nshi ya Eli ndo otoyeya dia nde akatshike di’anande w’apami salaka awui wa kɔlɔ efula, onde wɛ ototakana? Onde dikambo sɔ diotɔkɔmɔla mbetawɔ kayɛ le Jehowa ndo dui sɔ diotokokonya dia wɛ ntshika mbokambɛ? w16.06 4:5, 6

Lushi la sato, Ngɔndɔ ka tanu 9

Nde ayonyokotshɛ diangɔ dikina sɔ tshɛ.​—Mat. 6:33.

Yeso akalembetshiya lande na kahombaso monga l’eshikikelo lo daka sɔ. Nde akate ate: “Shɛnyu lele l’olongo mbeyaka dia nyekɔ l’ohomba wa diangɔ sɔ tshɛ.” Jehowa mbeyaka kɛnɛ kele la so ohomba kaanga la ntondo ka sho mbeya dia tekɔ la tɔ ohomba. (Flpɛ. 4:19) Nde mbeyaka ahɔndɔ wayotonga l’ohomba nshi yayaye. Nde mbeyaka nto mbo ya ndɛ yayonga la yɛ ohomba. Ndo nde mbeyaka dia wɛ l’ase nkumbo kayɛ nyekɔ l’ohomba wa dihole dia mbidjasɛ. Jehowa ayoyashikikɛ dia wɛ ekɔ la kɛnɛ kele la yɛ mɛtɛ ohomba. Eelo, ndo tekɔ l’eshikikelo dia naka sho nsala kɛnɛ katɔlɔmbande ndo mbetsha Diolelo lo dihole dia ntondo lo nsɛnɔ yaso, kete nde ayotosha ɛngɔ tshɛ kele la so ohomba ndo ndeka laasɔ. Sho shihodiaka ɔnɛ diɔtɔnganelo dia dimɛna la Jehowa toshaka ɔngɛnɔngɛnɔ wa mɛtɛ ndo dui sɔ tokimanyiyaka dia ngɛnangɛna monga tsho la “yangɔ ya ndɛ ndo dihɔndɔ dia ndɔta” diele la so ohomba.​—1 Tim. 6:6-8; nɔtɛ. w16.07 1:17, 18

Lushi la nɛi, Ngɔndɔ ka tanu 10

Etena kakiso atunyi, sho takayokana la Nzambi oma lo nyɔi k’Ɔnande.—Rɔmɔ 5:10.

Sho koka monga la diɔtɔnganelo dia wɔladi lam’asaso la Nzambi. Pɔɔlɔ akalembetshiya dui sɔ ndo woho wɔtɔnɛdiɔ la ɔlɔlɔ waheyama mbɛdika wa Jehowa etena kakandatɛ anango w’akitami ate: “Etena kɛnɛ kambotɔsama oko anto w’ɛlɔlɔ l’ɔtɛ wa mbetawɔ, toyale la wɔladi lam’asaso la Nzambi lo tshimbo ya Nkumɛso Yeso Kristo, ɔnɛ lele lo tshimbo yande, diɛsɛ la mbetawɔ mbayaso la diaaso dia vɔ tosalɛ ɔlɔlɔ ɔnɛ waheyama mbɛdika wele la so kakianɛ.” (Rɔmɔ 5:1, 2) Ande lowando lele la so dia monga la lɔngɛnyi la wɔladi lam’asaso la Jehowa lee! Sho koka monga anto wosembwe la ntondo ka Nzambi. Omvutshi Danyɛlɛ akafunde dia lo etena k’ekomelo, “wanɛ wele la shɛnɔdi,” mbuta ate akitami wayokonya “efula lo losembwe.” (Dan. 12:3) Ngande wasala akitami dui sɔ? Vɔ sambishaka lokumu l’ɔlɔlɔ ndo mbetshaka miliyɔ ya “ɛkɔkɔ ekina” ɛlɛmbɛ wa Jehowa. (Jni. 10:16) Vɔ mbakimanyiyaka dia mbɔsama oko anto wosembwe la ntondo ka Nzambi, dui diasalema paka diɛsɛ la ɔlɔlɔ waheyama mbɛdika waki Jehowa.​—Rɔmɔ 3:23, 24. w16.07 3:10, 11

Lushi la tanu, Ngɔndɔ ka tanu 11

Vɔ wakatatɛ ntshuka wanɛ tshɛ wakawasɔnɛ.​—Eta. 6:2.

Dui sɔ kokongɛma, ndo andjelo asɔ wakote la wamato ana waki akongote, ngala wakawelɛka waa Nefilimɛ. L’etena kɛsɔ, “kɔlɔ k’anto kaki efula la nkɛtɛ.” (Eta. 6:1-5) Jehowa akate dia nde akahombe mbela mvula k’elola ka woke la nkɛtɛ dia ndanya anto tshɛ wa kɔlɔ. “Nɔa, osambisha w’akambo w’ɛlɔlɔ,” akatɛ anto asɔ awui wendana la oyelo wa Mvula k’elola. (2 Pet. 2:5) Koko vɔ kompokamɛ Nɔa nɛ dia vɔ wakaleke ndjasha lo awui wa lushi la lushi lo nsɛnɔ yawɔ, mbidja ndo tshukana. Yeso akɛdika nshi ya Nɔa la nshi yaso nyɛ. (Mat. 24:37-39) Ɛlɔ kɛnɛ, anto efula hawohokamɛ losango laso lendana la lokumu l’ɔlɔlɔ la Diolelo dia Nzambi. Tekɔ lo nsambisha losango lɔsɔ la ntondo ka andja ɔnɛ wa kɔlɔ ndanyema. Wetshelo akɔna wakokaso nkondja oma lo awui wakasalema lo etena ka Mvula k’elola? Hatohombe mbetawɔ awui wele oko diwala ndo mbota ana ndeka monga ohomba efula le so polo ndo mbohɛ dia lushi la Jehowa laya suke. w16.08 1:8, 9

Lushi la samalo, Ngɔndɔ ka tanu 12

Etena kambotshikala kambosusama. Oma ko kakianɛ, wanɛ wele la wadi wonge oko wanɛ wele bu la wadi, . . . wanɛ wakamba la andja ɔnɛ wonge oko wanɛ wahakambe la wɔ tshɛ lo tshɛ.​—1 Kɔr. 7:29-31.

Lam’ele tekɔ lo nsɛna l’ekomelo ka “nshi y’ekomelo,” tekɔ lo mpomana la “tena dia paa dia wolo mbikikɛ.” (2 Tim. 3:1-5) Diakɔ diele, tekɔ l’ohomba w’ekokelo kaya oma lo monga la diɔtɔnganelo dia dimɛna la Jehowa. Lo divɛsa di’ɛlɔ, Pɔɔlɔ konanga mbuta ɔnɛ atshukanyi la dia minya elonganyi awɔ yimba. Koko lam’ele tekɔ lo nsɛna lo shi y’ekomelo, sho la dia mbetsha ɔtɛmwɛlɔ wa Jehowa lo dihole dia ntondo. (Mat. 6:33) Lo tena dia paa nɛ, awala efula wekɔ lo mvɔ. Onde atshukanyi koka monga la diwala di’ɔngɛnɔngɛnɔ ndo ntondoya? Eelo, naka atshukanyi ndjasukanya la Jehowa ndo la ekambi ande, nkamba l’atɔndɔ wa lo Bible ndo mbetawɔ ɛlɔmbwɛlɔ ka nyuma k’ekila ka Jehowa. Etena kasalaso awui asɔ, sho nɛmiyaka “kɛnɛ kakamamatanya Nzambi.”​—Makɔ 10:9. w16.08 2:17, 18

Lushi la lomingu, Ngɔndɔ ka tanu 13

Nyolamake ɛkɔkɔ wa Nzambi.​—1 Pet. 5:2.

Ekɔ ohomba dia ndowanya anangɛso efula dia monga alami lo etshumanelo. Pɔɔlɔ akatɛ Timɔte ate: “Akambo wakayoke oma le mi ndo wakashikikɛma oma le ɛmɛnyi efula, kimɔwɔ le apami wele la kɔlamelo, ko vɔ lawɔ wayonga l’akoka tshɛ wahombama dia mbetsha anto akina.” (2 Tim. 2:1, 2) Timɔte akeke awui efula oma le Pɔɔlɔ laki ekumanyi ndo ɔpɔstɔlɔ, ɛnyɛlɔ woho wa ndowanya yoho yande ya nsambisha ndo woho wa nkimanyiya anto akina wa l’etshumanelo. (2 Tim. 3:10-12) Pɔɔlɔ aketsha etena k’otale kaamɛ la Timɔte nɛ dia nde akalangaka ndjashikikɛ ɔnɛ Timɔte ambolowanyema dimɛna. (Ets. 16:1-5) Dikumanyi koka mbokoya Pɔɔlɔ lo tshɔka la ekambi wakimanyiya wele l’akoka lo wembwelo ɛmɔtshi w’ɛkɔkɔ. Naka vɔ salaka ngasɔ, kete ekambi wakimanyiya wayeka oma le dikumanyi woho wa mbetsha anto akina, woho wa monga la solo dia lotutsha ndo la ngandji ndo woho wa ndjaɛkɛ le Jehowa etena kalamawɔ ɛkɔkɔ ande. w16.08 4:16, 17

Lushi l’ɔtɔi, Ngɔndɔ ka tanu 14

Tetawɔke dia anya ayɛ nɛmba.​—Zɛf. 3:16.

Lo tena dimɔ mpoloya anya wa didjidji mendanaka l’onto lambɔkɔmɔ, lambatɛ asolo kana lamboshisha elongamelo. (2 Ɛk. 15:7, nɔtɛ; Hɛb. 12:12) Dui sɔ ndekaka salema etena kalanga onto mpekɔ. Lonyangu ko, l’ɔtɛ wasɛnaso l’andja wa kɔlɔ waki Satana, tekɔ lo mpomana la tɔsɛngiya ta wolo efula. Ndo l’ɛnyɛlɔ ka longo la masuwa lasekɛ masuwa dia monɛ, mbele ekakatanu koka tokonya dia mboka lomu pika kana nkɔmɔ. (Tok. 12:25) Lande na kakokayɛ monga l’ekiyanu? Ondo wɛ ekɔ lo diɛnɛ l’ɔkɛyi l’ɔtɛ wa nyɔi ka lakiyɛ ɔmɔ la ngandji, hemɔ ya wolo ndo ɔlɔshamelo. Kana ondo wɛ ekɔ lo diɛnɛ dia nkotsha ehomba wa lo nkumbo kayɛ lo nshi yaya ekondjelo bu. L’edja tshɛ kaviya ekiyanu, mbele vɔ koka kɔkɔmɔla ndo kaanga koshishɛ ɔngɛnɔngɛnɔ. Koko, onga l’eshikikelo ɔnɛ Nzambi ekɔ suke dia kokimanyiya.​—Isa. 41:10, 13. w16.09 1:2, 4

Lushi la hende, Ngɔndɔ ka tanu 15

Dimi layoyela la waasaso tshɛ mboka ka ɛlɛmbɛ ayɛ.​—Os. 119:32.

Lam’ele tekɔ anto wele keema kokele, mbeyaka monga ko tekɔ lo ndɔshana la nsaki mɔ ya kɔlɔ. Amɔ wekɔ lo ndɔsha dia monga la kanyi ya dimɛna lo dikambo di’esambishelo ndo akina wekɔ lo ndɔshana l’ekakatanu wendana la yoonge kana la woho wayaokawɔ ompoko. Akina nto mongaka l’okakatanu dia dimanyiya anto wambowasalɛ kɔlɔ. Oyadi edja kakɔna kambotokambɛ Jehowa, sho tshɛ la dia ndɔshana l’awui watodjɛ wekamu dia kambɛ Nzambi, ɔnɛ lafuta akanga wa kɔlamelo. Naka ndo wɛ mbele l’ekakatanu ɛsɔ, kete nsala dɔmbɛlɔ ndo lɔmba Jehowa nyuma kande k’ekila. Dɔmbɛlɔ ndo nyuma k’ekila koka kokimanyiya dia monga la wolo wa nsala kɛnɛ kele ɔlɔlɔ ndo oma laasɔ, wɛ koka nkondja ɛtshɔkɔ wa Nzambi. Yashikikɛ dia nsɛna lo yoho yɔtɔnɛ la alɔmbɛlɔ ayɛ. Sala la wolo dia mbadiaka Bible lushi tshɛ, ndo yatshungwɛ etena ka salaka wekelo w’onto ndamɛ ndo ɔtɛmwɛlɔ wa lo nkumbo.​—Os. 119:32. w16.09 2:10, 11

Lushi la sato, Ngɔndɔ ka tanu 16

Mbetawɔ ele . . . wɛnyɛlɔ wa lo sɛkɛ w’akambo wa mɛtɛ wahɛnama.​—Hɛb. 11:1.

Onto ɔmɔ mbeyaka kotɛ ɔnɛ: “Dimi mbetawɔka wetshelo w’ohilwelo nɛ dia ambeyi wa siansɛ mbetshaka ɔnɛ vɔ wekɔ mɛtɛ. Ngande wakokayɛ monga la mbetawɔ le Nzambi etena kele ndooko onto lambowɛnaka?” Anto efula wekɔ la kanyi shɔ. Lo mɛtɛ, ndooko onto la l’atei aso lambɛnaka Nzambi kana lakɛnyi woho wakandatongaka ɛngɔ kɛmɔtshi. (Jni. 1:18) Ko kayotota lo dikambo di’anto wetawɔ wetshelo w’ohilwelo? Ndo vɔ la wɔ wekɔ la mbetawɔ le ɛngɔ kɛmɔ kahawakoke mɛna. Ndooko ombeyi wa siansɛ kana onto okina lakɛnyi ɛngɔ kɛmɔtshi kele la lɔsɛnɔ kambohilɔ ɛngɔ kekina. Ndooko onto lambɛnaka elambalamba kɛmɔ kambohilɔ nyama kalɔnya. (Jɔbɔ 38:1, 4) Diakɔ diele, sho tshɛ la dia nsɛdingola awui asɔ, nkana yimba la yambalo tshɛ lo dikambo diawɔ ndo nshikikɛ kɛnɛ kɛnyawɔ mɛtɛ. Anto efula mendaka diangɔ diakatongama ndo ‘mɛnaka’ ɔnɛ Nzambi ekɔ. Vɔ ‘wekɔ lo mɛna dimɛna’ ɔnɛ nde ekɔ Otungi, nde ekɔ la nkudu k’efula, ndo ɔnɛ nde ekɔ la waonga efula wa diambo.​—Rɔmɔ 1:20. w16.09 4:4

Lushi la nɛi, Ngɔndɔ ka tanu 17

Tanyohɛke salɛka angɛndangɛnda ɔlɔlɔ.​—Hɛb. 13:2, nɔtɛ.

Jehowa akakokɛka la ngandji tshɛ angɛndangɛnda wakadjasɛka l’Isariyɛlɛ, ɛnyɛlɔ vɔ wakakokaka nkɔdiakɔdia mbo ya ndɛ yakatatshikaka amunyi l’ɔkɔngɔ. (Lɛw. 19:9, 10) Lo dihole dia mbidjangɛ tsho ase Isariyɛlɛ dia nɛmiya angɛndangɛnda, Jehowa akalange dia vɔ mbohɔ kɛnɛ kelɛwɔ monga ɔngɛndangɛnda. (Eto. 23:9) Kaanga la ntondo k’ase Isariyɛlɛ monga mfumbe l’Edjibito, ase Edjibito kombalangaka nɛ dia vɔ wakatshikitana la wɔ. (Eta. 43:32; 46:34; Eto. 1:11-14) Ase Isariyɛlɛ waki la lɔsɛnɔ la paa l’ɔtɛ wakiwɔ angɛndangɛnda. Jehowa akalange dia vɔ mbohɔka dui sɔ ndo salɛka angɛndangɛnda wakadjasɛka l’atei awɔ ɔlɔlɔ. (Lɛw. 19:33, 34) Aha la taamu, etena kaya angɛndangɛnda l’etshumanelo kaso, hatohombe mbohɛ ɔnɛ Jehowa tetemalaka salɛ anto asɔ ɔlɔlɔ. (Eoh. 10:17-19; Mal. 3:5, 6) Ɔsa etena ka nkanyiya ekakatanu wakoka angɛndangɛnda monga la wɔ. Ɛnyɛlɔ, mbeyaka monga ko vɔ haweye ɔtɛkɛta wa lɛnɛ ambowokoma ndo mbeyaka monga ko wekɔ lo mbasalɛ akambo aha la losembwe. Nyɛsɔ todje welo dia mbakimanyiya ndo mbasalɛ ɔlɔlɔ.​—1 Pet. 3:8. w16.10 1:3-5

Lushi la tanu, Ngɔndɔ ka tanu 18

Oko wele demba diaha la lomu diambovɔ, mbele ndo mbetawɔ kaha la etsha kambovɔ.—Jak. 2:26.

Jakɔba nde la wɔ akafunde lo dikambo dia mbetawɔ. Ondo nde akasale dui sɔ yema tshitshɛ l’ɔkɔngɔ wa ɔpɔstɔlɔ Pɔɔlɔ fundɛ ase Hɛbɛru. Jakɔba akafunde ate: “Ɔmɛnya mbetawɔ kayɛ kaha l’etsha, ko dimi layokɛnya mbetawɔ kami oma l’etsha ami.” (Jak. 2:18) Jakɔba akalembetshiya ate dia monga la mbetawɔ, sho la dia nsala awui efula lo dihole dia mbetawɔ tsho. Ɛdiɛngɛ mbetawɔka dia Nzambi ekɔ, koko vɔ bu la mbetawɔ le Jehowa. Lo dihole dia monga la mbetawɔ le nde, vɔ ndɔshanaka la nde la wolo tshɛ. (Jak. 2:19, 20) Lo wedi okina, naka onto ekɔ la mbetawɔ, kete nde ayɔngɛnyangɛnya Nzambi lo monga la etsha w’ɛlɔlɔ kana nsala awui w’ɛlɔlɔ. Jakɔba akafunde ate: “Onde tshɛso Abrahama kɔmbɔsama oko onto ɔlɔlɔ oma l’etsha ande l’ɔkɔngɔ wa nde nambola ɔnande Isaka lo elambwelo? Wɛ ambɛna dia mbetawɔ kande kaki kaamɛ la etsha ande ndo etsha ande wakakonya mbetawɔ kande kokele.” (Jak. 2:21-23) Oma laasɔ, dia ntɔtɔmiya ɔnɛ mbetawɔ kaha l’etsha kekɔ anyanya, Jakɔba akate ɛtɛkɛta wa lo divɛsa di’ɛlɔ. w16.10 4:8

Lushi la samalo, Ngɔndɔ ka tanu 19

Nde akadje . . . kanyi ya pondjo lo etema awɔ.​—Ond. 3:11.

Ase siansɛ kambaka l’awui efula wakaweke lo kɛnɛ kendana l’etongelo ndo nkɛtɛ dia mbetɛ nsɛnɔ yaso dimɛna efula. Koko vɔ bu l’akoka wa nkadimola ambola efula w’ohomba. Ɛnyɛlɔ, ambeyi w’awui wa tɔɔtɔ hawokoke totɛ l’eshikikelo tshɛ woho wakatatɛ andja ɔnɛ kana lande na kele anto, waa nyama ndo tombatomba diekɔ la nkɛtɛ. Ndo anto efula hawokoke nembetshiya lande na kele anto wekɔ la nsaki ka wolo ka sɛnaka pondjo pondjo. Ɔkɔkɔ ɔmɔ wele anto haweye ekadimwelo lo ambola asɔ ele ase siansɛ ndo anto akina mbutaka ɔnɛ Nzambi bu ndo vɔ wekɔ lo nsukɛ wetshelo w’ohilwelo. Koko Nzambi toshaka ekadimwelo lo Ɔtɛkɛta ande Bible. Jehowa akatonge ɛlɛmbɛ efula wendana l’etongelo. Ɛlɛmbɛ ɛsɔ hawotshikitana. Ambeyi w’awui wa kura, ambidji w’ɛlɔnda wetsha mindo, waa ɛjɛniyɛrɛ, waa pilɔtɛ, wanɛ wasala epaso ndo akina ndjaɛkɛka lo ɛlɛmbɛ ɛsɔ dia nsala elimu awɔ. w16.11 2:4, 5

Lushi la lomingu, Ngɔndɔ ka tanu 20

Oma le [Nzambi] mbeso la lɔsɛnɔ, mbakɛndakɛndaso ndo mbeso lo andja ɔnɛ.​—Ets. 17:28.

Tekɔ l’ɛkɔkɔ efula watotshutshuya dia monga la lowando le Jehowa! Ɔkɔkɔ ɔmɔ ele, “oma le nde mbeso la lɔsɛnɔ, mbakɛndakɛndaso ndo mbeso lo andja ɔnɛ.” Nde akatosha nto dibuku diande, Bible. L’ɛnyɛlɔ k’Akristo wa la Tɛsalɔnika, sho mbɔsaka woshasha ɔsɔ la nɛmɔ di’efula nɛ dia vɔ wekɔ losango l’oma le nde. (1 Tɛs. 2:13) Bible kambotokimanyiya dia ndjasukanya la Jehowa ndo nde amboyasukanya la so. (Jak. 4:8) Tekɔ la lowando l’efula le Shɛso nɛ dia nde akatelɛ dia monga anto wa l’okongamelo ande! Sho ndjaokaka oko omembi w’esambo lakafunde ɔnɛ: “Nyosha Jehowa losaka, nɛ dia nde ekɔ ɔlɔlɔ; ngandji kande ka kɔlamelo tshikalaka pondjo.” (Os. 136:1) Lo divɛsa tshɛ dia lo osambo ɔsɔ, omembi w’esambo akakalolɛ etelo k’ɔnɛ: “Ngandji kande ka kɔlamelo tshikalaka pondjo.” Lo mɛtɛ, naka sho monga la kɔlamelo le Jehowa ndo ndjela ɛlɔmbwɛlɔ katoshande lo tshimbo y’okongamelo ande, kete nde ayotosha lɔsɛnɔ la pondjo ndo ayongaka la kɔlamelo le so pondjo pondjo! w16.11 3:18, 19

Lushi l’ɔtɔi, Ngɔndɔ ka tanu 21

Oko wakɔtɔ pɛkato l’andja oma le onto 1 ndo nyɔi oma lo pɛkato, ɔnkɔnɛ nyɔi kakadiangana le anto tshɛ dikambo anto tshɛ wakasale pɛkato.—Rɔmɔ 5:12.

Vɔ kambaka la divɛsa sɔ mbala efula lo dibuku Bible etshatɔ mɛtɛ? ndo Kakɔna kakoka Bible tetsha? Etena kekaso tshapita 3, 5, ndo 6 kaamɛ l’anaso ndo l’anto akina, ondo sho tolangaka mbadia Rɔmɔ 5:12. Sho mbeyaka nkamba la divɛsa sɔ dia mbakimanyiya dia nshihodia lande na kele nkɛtɛ keema paradiso, lande na keso l’ohomba w’oshinga w’etshungwelo ndo lande na kavɔso. Koko divɛsa sɔ koka tokimanyiya nto sho tshɛ dia mfudia lowando laso l’ɔtɛ wa diɔtɔnganelo diasaso la Jehowa. Lonyangu ko, sho tshɛ tekɔ atshi wa pɛkato. Sho salaka wandja lushi tshɛ. Koko Jehowa ekɔ kanga kɛtshi. Nde mbeyaka dia sho bu kokele ndo nde ekɔ suke dia todimanyiya. (Os. 103:13, 14) Yeso akatotɛ dia sho la dia nɔmba Nzambi dia todimanyiya pɛkato yaso. (Luka 11:2-4) Naka Jehowa ambotodimanyiya wandja wakatasale lo nshi yakete, kete hatohombe ntetemala nkanyiya lo dikambo diawɔ. Koko, sho koka nkondja wahɔ lo nkanyiya woho wakoka ndo watodimanyiyande. w16.12 1:1-3

Lushi la hende, Ngɔndɔ ka tanu 22

Wanɛ wasɛna lo ndjela demba kanyiyaka akambo wa lo demba.​—Rɔmɔ 8:5.

Akristo wa la Rɔmɔ waki l’ohomba wa ndjasɛdingola ndo mbeya kɛnɛ kakawadjaka yimba yawɔ lɔkɔ. Onde vɔ wakadjaka yimba lo “akambo wa lo demba”? Ɛlɔ kɛnɛ, sho lawɔ la dia nkanyiya dia mbeya kɛnɛ koleki ohomba le so. Dui diakɔna dialekaso nanga nsawola lo dikambo dia diɔ? Kana kakɔna mɛtɛ kangɛnangɛnaso nsala? Aha la taamu anto amɔ koka mbetawɔ ɔnɛ vɔ ndekaka mbidja timba tawɔ paka lo kɛnɛ kendana la mpemba weho wa wanu wotshikitanyi, nɔngɔsɔla mvudu yawɔ, nsomba ahɔndɔ w’eyoyo, mfudia falanga yawɔ kana mbɔsa tovakashi. Awui asɔ bu kɔlɔ. Vɔ koka monga awui wele ohomba lo lɔsɛnɔ laso. Ɛnyɛlɔ, kaanga Yeso akasha anto wanu lo fɛtɛ kɛmɔ ka diwala, ndo Pɔɔlɔ akalake Timɔte dia nnɔ “yema ya wanu” dikambo dia yoonge yande. (1 Tim. 5:23; Jni. 2:3-11) Koko wanu komonga dui diakaleke ohomba lo nsɛnɔ yawɔ. Kayotota lo dikambo diaso? Lo dui diakɔna dialekaso ndjasha lo lɔsɛnɔ laso? w16.12 2:5, 10, 11

Lushi la sato, Ngɔndɔ ka tanu 23

Dimi hakotshikaki ndo hakokalɛki pondjo.​—Hɛb. 13:5.

Daka dia Jehowa sɔ tokimanyiyaka dia ndjaɛkɛ l’ɛtɛkɛta wa Yeso wa nyanga ntondo Diolelo ndo losembwe la Nzambi. (Mat. 6:33) Lushi lɔmɔ, ɔpɔstɔlɔ Petero akambola Yeso ɔnɛ: “Sho takatshike diangɔ diaso tshɛ ndo takakoyele, kakɔna mɛtɛ kayotokondja?” (Mat. 19:27) Yeso kopangwɛ Petero l’ɔtɛ wakandoke dimbola sɔ. Koko, Yeso akatɛ ambeki ande ɔnɛ vɔ wayofutama l’ɔtɛ wa kɛnɛ kakawayahondja. Apɔstɔlɔ ndo anto akina wele la kɔlamelo wayolɛ kaamɛ la Yeso l’olongo lo nshi yayaye. Koko, Yeso akate nto ɔnɛ kaanga l’etena kɛnɛ difuto diekɔ: “Onto tshɛ lakatshike mvudu, kana anango, kana akadiyɛnde, kana she, kana nyango, kana ana, kana dikambɔ lo lokombo lami, ayolongola kɛnɛ kakandatshike ndodia lo 100 ndo ayokita lɔsɛnɔ la pondjo.” (Mat. 19:29) Ɛlɔ kɛnɛ ombeki wa Yeso tshɛ koka ntana ambutshi w’apami, wa wamato, anango, akadiyɛnde ndo ana l’etshumanelo. Lo mɛtɛ, kɛnɛ kayotokondja kɛsɔ ndeka kɛnɛ tshɛ kakatayahondja l’ɔtɛ wa Diolelo nɛmɔ. w16.12 4:4, 5

Lushi la nɛi, Ngɔndɔ ka tanu 24

Mbetawɔ ele okongelo wa la eshikikelo tshɛ wa kɛnɛ kalongamɛ onto.​—Hɛb. 11:1.

Jehowa akatolake awui w’amɛna efula walongamɛso. Nde akatolake dia nkidia lokombo lande ndo nsala dia lolango lande salema l’olongo ndo la nkɛtɛ. (Mat. 6:9, 10) Ɔsɔ ekɔ awui woleki ohomba wakongɛso l’asolo walomɔlomɔ. Jehowa akatolake nto dia tofuta lɔsɛnɔ la pondjo oyadi l’olongo kana la nkɛtɛ. Shi ɔsɔ ayonga dui dia dimɛna efula! (Jni. 10:16; 2 Pet. 3:13) Tekɔ lo kongɛɛ nto l’asolo walomɔlomɔ dia mɛna woho wayotetemala Jehowa nɔmbɔla ndo nsukɛ ekambi ande lo nshi y’ekomelo nyɛ. Anto efula ɛlɔ kɛnɛ nongamɛka ndo kombolaka awui amɔ, koko vɔ bu l’eshikikelo ɔnɛ awui akɔ wayokotshama. Ɛnyɛlɔ, onto ɔmɔ koka nongamɛ dia mbidja otshumba lo kɛnyɔ ya lɔtɛri, koko nde hakoke monga l’eshikikelo tshɛ lo tshɛ ɔnɛ nde ayodja otshumba. w16.10 3:1, 2

Lushi la tanu, Ngɔndɔ ka tanu 25

Lo yɛdikɔ yakalongola onto l’onto losha, nyokambe la lɔ dia kimanyiyana.​—1 Pet. 4:10.

Jehowa akasha onto tshɛ la l’atei aso weshasha wotshikitanyi, ɛnyɛlɔ diewo, losha kana akoka ndo nde toshaka lotshungɔ la nsɔna woho wakokaso nkamba la wɔ. Naka sho mbeya elelo aso, kete tayokamba la losha laso lo yoho yalanga Jehowa. (Rɔmɔ 12:4-8) Sho mbeyaka dia Jehowa nongamɛka dia sho nkamba la lɔ dia mbotombola ndo nkimanyiya anto akina. Kɛnɛ kasalaso l’olimu wa Jehowa mbeyaka ntshikitana l’edjedja ka wonya. Ɛnyɛlɔ, ohokanyiya etshikitanu efula wakakomɛ Yeso. Ntondo, nde aki nde la She ato. (Tok. 8:22) Oma laasɔ, nde akakimanyiya Jehowa dia ntonga andjelo, andja ndo anto. (Kɔl. 1:16) L’ɔkɔngɔ diko, nde akayotomama la nkɛtɛ. Nde akotɔ oko ɔna ashashi ndo oma laasɔ nde akayonga opalanga. (Flpɛ. 2:7) L’ɔkɔngɔ wa nyɔi kande, Yeso akakalola l’olongo ndo nde akayala Nkumekanga ka Diolelo dia Nzambi lo 1914. (Hɛb. 2:9) Ndo lo nshi yayaye, l’ɔkɔngɔ wa nde mbolɛ oko Nkumekanga l’edja k’ɛnɔnyi kinunu, Yeso ayokaloya Jehowa Diolelo, dia “Nzambi monga laadiko dia tshɛ.”​—1 Kɔr. 15:28. w17.01 3:11, 12

Lushi la samalo, Ngɔndɔ ka tanu 26

Nyɔsɔnɛ nyuamɛ ɛlɔ ɔnɛ layonyokambɛka.—Jas. 24:15.

Etena kakandasalaka ɛsɔnwɛlɔ ande, womoto ɔmɔ akatɛ ɔngɛnyi ande ɔmɔ ɔnɛ: “Tokonyake dia nkanyiya efula; ombute tsho kɛnɛ kakokami nsala, kete amboshila.” Womoto ɔsɔ akalangaka dia vɔ mbotɛ kɛnɛ kakokande nsala lo dihole dia nde nkamba la lotshungɔ lande la nsɔna, lele woshasha w’oshinga wolo w’oma le Otungi ande. Kayotota lo dikambo diayɛ? Onde wɛ nangaka mbɔsa tɛdikɔ wɛmɛ, ko kana wɛ nangaka di’anto akina kɔsɛ tɛdikɔ? Ngande wɔsayɛ lotshungɔ la nsɔna? Anto wekɔ la tokanyi totshikitanyi lo dikambo dia lotshungɔ la nsɔna. Amɔ mbutaka ɔnɛ ndooko onto lele la lotshungɔ la nsɔna mɛtɛ, nɛ dia Nzambi amboshilaka mbɔsa yɛdikɔ yendana la etsha aso tshɛ. Akina mbutaka ɔnɛ lotshungɔ la nsɔna koka monga paka naka tekɔ la lotshungɔ tshɛ lo tshɛ. Koko, Bible totɛka ɔnɛ onto l’onto akatongama la dikoka ndo lotshungɔ la nsala ɛsɔnwɛlɔ wa lomba. w17.01 2:1, 2

Lushi la lomingu, Ngɔndɔ ka tanu 27

Ɔnami Sɔlɔmɔna eke dikɛnda ndo atahokɔ akambo . . . ɔnkɔnɛ, dimi layowɔlɔngɔsɔlɛ diangɔ.​—1 Ɛk. 22:5.

Davidɛ akakoke mfɔnya ɔnɛ Sɔlɔmɔna atonge l’akoka wa nɔmbɔla olimu wa woke ɔsɔ. Tɛmpɛlɔ kakahombe monga “dimɛna dia mamba,” ndo Sɔlɔmɔna aki “eke dikɛnda ndo atahokɔ akambo.” Koko, Davidɛ akeyaka ɔnɛ Jehowa ayokimanyiya Sɔlɔmɔna dia nsala olimu wa laande ɔsɔ. Diakɔ diele, Davidɛ akasale kɛnɛ tshɛ kakandakoke nsala dia mbokimanyiya dia ndjalɔngɔsɔla dikambo di’ekongelo ka woke kɛsɔ. Woho akɔ waamɛ mbele, anangɛso w’epalanga hawohombe nkɔmɔ etena kahombawɔ mbisha ɛlɔngɔlɔngɔ ɛkɛndɛ ɛmɔ. Sho tshɛ mbeyaka dia olimu wa Jehowa mbele dui dioleki ohomba ɛlɔ kɛnɛ. Ndowanya ɛlɔngɔlɔngɔ dia mɛmba ɛkɛndɛ, mbayokimanyiya di’olimu ɔsɔ kambema. Anangɛso w’epalanga wakasɔnama mongaka l’ɔngɛnɔngɛnɔ dia mɛna ɛlɔngɔlɔngɔ wakawalowanya waya l’akoka wa mɛmba ɛkɛndɛ l’okongamelo wa Jehowa. w17.01 5:8, 9

Lushi l’ɔtɔi, Ngɔndɔ ka tanu 28

Dimi layodja lohetsho lam’asayɛ la womoto ndo lam’asa kanula yayɛ la kanula yande. Nde ayokominola lo ɔtɛ.​—Eta. 3:15.

Oko wende Nkumekanga ka Diolelo dia Nzambi, Yeso ayolanya Satana ndo ayonya ekakatanu tshɛ wakandela. Yeso akakimanyiya ambeki ande dia nshihodia ohomba wa Diolelo dia Nzambi. Lo ngande? L’ɔkɔngɔ wa nde batizama, mbala kakɔ ɔtɔi Yeso akatatɛ nsambisha “lokumu l’ɔlɔlɔ la Diolelo dia Nzambi” lo dihole tshɛ diakandatshɔka. (Luka 4:43) Nde akatɛ ambeki ande dia vɔ monga ɛmɛnyi ande “polo ndo l’ahole woleki etale wa lo nkɛtɛ.” (Ets. 1:6-8) Ɛlɔ kɛnɛ, lo tshimbo y’olimu w’esambishelo ka Diolelo, anto wekɔ la diaaso dia mbeka awui wendana la oshinga w’etshungwelo ndo nkoma ambolami wa Diolelo dia Nzambi. Sho mɛnyaka dia tekɔ ambolami wa kɔlamelo wa Diolelo lo nkimanyiya akitami dia nsambisha lokumu l’ɔlɔlɔ l’andja w’otondo.—Mat. 24:14; 25:40. w17.02 2:7, 8

Lushi la hende, Ngɔndɔ ka tanu 29

[Kristo] akasha amɔtshi dia ndjala oko apɔstɔlɔ.​—Ɛf. 4:11.

Kaanga mbele olui-walɔmbɔla aki la lowandji lo etshumanelo, anto wa l’olui ɔsɔ wakashihodia dia Yeso Kristo mbele Ɔnɔmbɔdi awɔ. Ngande weyaso dui sɔ? Ɔpɔstɔlɔ Pɔɔlɔ akafunde ate: “Nyɛsɔ tohame l’akambo tshɛ lo yoho yɔtɔnɛ la ɔnɛ lele ɔtɛ, Kristo.” (Ɛf. 4:15) Ndo lo dihole dia vɔ ndjaelɛ ɔnɛ apɔstɔlɔ, ‘ambeki wakelamɛ l’ɛlɔmbwɛlɔ ka Nzambi ɔnɛ Akristo.’ (Ets. 11:26) Pɔɔlɔ akeyaka dia aki ohomba ndjela wetshelo w’oma lo Bible w’apɔstɔlɔ ndo apami akina wakalɔmbɔlaka. Kaanga mbakidiɔ ngasɔ, Pɔɔlɔ akate ate: “Koko dimi nangaka dia nyu mbeya ɔnɛ: Owandji wa pami tshɛ ele Kristo.” Etelo kɛsɔ mendanaka ndo la ose olui-walɔmbɔla tshɛ. Oma laasɔ Pɔɔlɔ akakotsha ate: “Owandji wa Kristo ele Nzambi.” (1 Kɔr. 11:2, 3) Mbokɛmaka hwe dia Jehowa mbakasɔnɛ Ɔnande, Kristo Yeso dia nɔmbɔla etshumanelo. w17.02 4:7

Lushi la sato, Ngɔndɔ ka tanu 30

Dikumanyi dialɔmbɔla lo yoho ya dimɛna pombaka mbɔsama la nɛmɔ diolodiami l’ahende.​—1 Tim. 5:17.

Mbisha anto akina kɛnɛmɔ tokimanyiyaka dia mbewɔ monga akanga wa lokaki ndo tokimanyiyaka dia ntetemala monga la okitshakitsha etena kayasha anto akina lo yoho ya laande le so. Dui sɔ diekɔ nto tshondo y’ekokelo le so, nɛ dia diɔ tokimanyiyaka dia mbewɔ ntakana naka onto ɔmɔ lalɛmiyaso ambosala dui dimɔ diambotonyangiya. Ɔlɔlɔ okina ele dui sɔ tokimanyiyaka dia ntetemala monga kaamɛ la okongamelo wa Jehowa. Okongamelo hasha ndooko onto, oyadi ombetawudi kana bu kɛnɛmɔ ka tshambandeko. Ɔlɔlɔ woleki woke waya lo mbisha anto akina kɛnɛmɔ ele, lo nsala dui sɔ sho ngɛnyangɛnyaka Nzambi. Tayosalaka kɛnɛ kalangande sho nsala ndo tayotshikalaka la kɔlamelo le nde. Jehowa ayokoka nkadimola Satana lakate ɔnɛ ndooko onto lakoka monga la kɔlamelo. (Tok. 27:11) Anto efula wa l’andja ɔnɛ haweye woho wakokawɔ mbisha anto akina kɛnɛmɔ lo yoho ya dimɛna. Tekɔ la lowando l’efula lo woho weyaso woho wa mbisha anto kɛnɛmɔ lo yoho yalanga Jehowa! w17.03 1:13, 20, 21

Lushi la nɛi, Ngɔndɔ ka tanu 31

[Jɛhɔshafata] akasalaka kɛnɛ kaki ɔlɔlɔ lo washo wa Jehowa.​—2 Ɛk. 20:32.

L’ɛnyɛlɔ ka Asa wa she, Jɛhɔshafata akakeketsha wodja dia ntetemala ntɛmɔla Jehowa. Nde akatome apami l’esomba wa Juda dia tetsha anto awui wa lo “dibuku dia Ɛlɛmbɛ wa Jehowa.” (2 Ɛk. 17:7-10) Nde akatshu ndo lo ɛtshi ka nkɛtɛ ka lo diolelo dia Isariyɛlɛ dia lo nɔrdɛ, le anto wa l’akona w’Efrayimɛ, “dia taakaloya oya le Jehowa.” (2 Ɛk. 19:4) Ɛlɔ kɛnɛ, Jehowa nangaka dia anto wa l’andja w’otondo mbetshama awui wendana la nde ndo sho tshɛ koka mbisha lonya l’olimu ɔsɔ. Onde oyango ayɛ wekɔ wa nkamba olimu ɔsɔ ngɔndɔ tshɛ? Onde wɛ nangaka mbetsha anto akina Bible l’oyango wa vɔ la wɔ ntatɛ ntɛmɔla Jehowa? Onde wɛ nɔmbaka lo dikambo sɔ? Onde wɛ ayolanga mbeka l’onto ɔmɔ kaanga mbele dui sɔ diayokɔlɔmba dia nkamba la wenya ayɛ wa diomuyelo? Paka oko wakasale Jɛhɔshafata la wolo dia nkimanyiya anto dia ntatɛ kambɛ Jehowa nto, sho koka nsala la wolo dia nkimanyiya wanɛ wahayosambisha. w17.03 3:10, 11

    Ekanda wa l’Ɔtɛtɛla (1983-2025)
    Tomba
    Ɔtɔ
    • Ɔtɛtɛla
    • Kahana l'onto
    • Nango
    • Copyright © 2025 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania
    • Ɛlɛmbɛ w'okambelo
    • Awui wa sheke
    • Paramètres de confidentialité
    • JW.ORG
    • Ɔtɔ
    Kahana l'onto